Videokanál klubu

Pán poslanec Kočiš, ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Samozrejme, je to všetko pravda, čo ste povedali. Ja by som k tomu len dodal jednu vec ešte, že viete, akým spôsobom boli „odmenení“ títo elitní tzv. vyšetrovatelia za takéto konania, ktoré tu sú popísané v tomto uznesení Generálnej prokuratúry? Nieže by boli postavení mimo služby, ale boli povýšení. A to je, to je absolútna tragédia, a preto tu aj dnes sme, a preto tu aj odvolávame ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za tento rezort, v ktorom sa za takéto konanie ľudia nepostavujú mimo služby, ale sa povyšujú. A to je zodpovednosť ministra a minister je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. A keď na základe tohto megaškandálu neodstúpil sám, tak sme tu my práve na to ako kontrolný orgán nad vládou Slovenskej republiky, aby sme ho z funkcie odvolali. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, keďže pani poslankyňa tu nie je ani jedna. Myslím si, že je na čase, aby sme po nejakých častiach, kde si mohli aj občania Slovenskej republiky, aj prítomní poslanci koalície vypočuť plné znenie uznesenia Generálnej prokuratúry zo 4. februára tohto roka. Tak aby sme si opätovne zhrnuli, že v čom je tuná problém, v čom tento megaškandál spočíva aj s poukázaním na niektoré tie konkrétne časti uznesenia, ktoré boli citované, ktoré si dovolím aj ja niektoré zacitovať.
Počuli sme tu viackrát z úst vládnej koalície, ale aj osobitne z úst ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších členov vlády, že v tomto prípade tohto megaškandálu ide o neformálnu komunikáciu medzi blízkymi priateľmi, a že teda nejde o žiadne konanie, ktoré by malo nejaké znaky takého protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo to, aby sme tu dnes stáli a odvolávali ministra vnútra.
Vypočuli sme si mnoho vulgarizmov, ktoré boli použité pri tejto akože neformálnej komunikácii. No ja z tohto miesta musím protestovať proti tomu, aby sa takáto komunikácia nazývala neformálnou komunikáciou. Je to smiešne až trápne, aby sme hovorili o tom, že keď sa bavia vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry pri výkone svojej činnosti, že ide o neformálnu komunikáciu.
Vážené dámy, vážení páni, milí občania, orgány činné v trestnom konaní, ktorými vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sú, rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch právnických a fyzických osôb alebo fyzických a právnických osôb. Teda nie sú to súkromné osoby, ktoré sa neformálne bavia o niečom pri pive alebo pri káve. Sú to, ešte raz, osoby, zástupcovia štátu, ktorí rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. No a tieto osoby sa bavia pri výkone svojej činnosti o tom, že vyfabulujú, teda vymyslia si skutky tak, aby niekto mohol byť trestne stíhaný za spáchanie trestného činu, resp. zločinu a aby bola založená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tam vedia zabezpečiť, aby títo ľudia boli vzatí do väzby.
Poukazujem na stranu 42 uznesenia Generálnej prokuratúry zo 4. februára tohto roku, ktorý hovorí: „Poukazujem na skutočnosť,“ Generálna prokuratúra hovorí: „poukazujem na skutočnosť, že sám obvinený Ján Čurilla vo výpovedi uviedol, že hľadali právnu kvalifikáciu, na základe ktorej by mohla byť založená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá by vychádzala z úradných záznamov, resp. z realizačného návrhu, teda sám priznal, že sa snažili založiť vecnú príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry účelovo.“ K uvedenému treba konštatovať, že keďže z úradných záznamov, ani z iných použiteľných podkladov žiadna korupčná trestná činnosť príslušníkov Úradu inšpekčnej služby nevyplývala, vecná príslušnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry nemala byť vôbec založená, teda bola založená jednoznačne účelovo, čo nakoniec vyplýva zo samotnej výpovede obvineného, ako aj zo zvukových záznamov analyzovaných nižšie.
Ďalej sa dozvedáme, že títo vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, tzv. elitní vyšetrovatelia, manipulujú dôkazy. Ako argument uvádzam napríklad tvrdenie Generálnej prokuratúry na strane 61 tohto uznesenia, kde sa hovorí: „Z uvedeného logicky vyplýva záver, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nebolo vydané v súlade so zákonom, naopak, bolo nezákonné, jeho existencia bola založená na podklade vymyslených skutočností a manipulácií právnych kvalifikácií, pričom obvinený Štefan Mašin, ktorý predmetné uznesenie podpísal, teda ho vydal, zlegalizoval a zodpovedal za jeho obsah, ani netušil, čo jeho obsahom je, keďže sa v čase jeho „tvorenia“ nachádzal doma a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez relevantných podkladov na začatie trestného stíhania podpísal, keď mu ho Peter Turňa na pokyn obvineného Pavla Ďurku odviezol na podpis.“ Čiže to je druhá vec.
Tretia vec, ktorú sa dozvedáme, je, že títo vyšetrovatelia alebo že sa tu dozvedáme o tom, že sa tu realizovalo navádzanie na také opatrenia, ktoré majú zabezpečiť zlikvidovanie dôkazov proti nim samým, proti týmto vyšetrovateľom. Ako dôkaz je napríklad strana 48 uznesenia, kde sa hovorí, že: „Mali by sme ju (pani Santusovú) v nedeľu ráno spraviť, lebo by som sa potreboval venovať juniorovi.“ Ďalší vyšetrovateľ mu odpovedá: „Keď ju spravíš, budeš robiť aj domovku, budeš robiť aj prehliadku auta, budeš robiť prehliadku auta tých ďalších pánov (má na mysli príslušníkov ÚIS uvedených v realizačnom návrhu ako podozrivých) a budeš robiť prehliadku na Úrade inšpekčnej služby v kancelárii, kde jej zoberiem spis na nás.“
Čiže jednoznačne sa tu snaží vyvodiť také opatrenie alebo dosiahnuť také opatrenie, ktoré má zabezpečiť zlikvidovanie dôkazov voči týmto vyšetrovateľom samým. A to všetko s vedomím a pod koordináciou Úradu špeciálnej prokuratúry a ministra vnútra.
Na strane 52 sa dozvieme, že zvukový záznam a jeho prepis, kde Pavol Ďurka informuje ostatných: „Peťo Kysel má prísť k ministrovi, to je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédečko, a teda okrem iného výpovede Borisa Beňu a týchto vecí. Že Zurian nejakým spôsobom bol v styku so službou a že tam vynáša informácie.“ Generálna prokuratúra konštatuje, že ktorý, teda toto: „Preukazuje absolútne neprijateľný a nezákonný postup obvinených v uvedenej trestnej veci, kde prostredníctvom prokurátora ÚŠP (teda Úradu špeciálnej prokuratúry) informovali o stave konania ministra vnútra Slovenskej republiky, a to dokonca o vykonaných procesných úkonoch a zabezpečených dôkazoch a ich obsahu, čo je jednoznačne v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý presne určuje, ktorému orgánu vyšetrovateľ Policajného zboru doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania a predkladá vyšetrovací spis na previerku stavu konania, a tiež ktoré subjekty sú oprávnené na nazeranie do vyšetrovacieho spisu, teda na oboznamovanie sa s dôkazmi vykonanými v trestnom konaní, pričom,“ a teraz podstatné, „pričom minister vnútra Slovenskej republiky rozhodne do okruhu subjektov, ktorým Trestný poriadok uvedené právo priznáva, nepatrí.“
Podľa Trestného zákona a zákona o Policajnom zbore jediný, kto môže dávať príkaz vyšetrovateľovi, je dozorujúci prokurátor. Ako to, že minister mal prístup k týmto veciam?
Aby som to teda zakončil v limite, nie vulgarizmy, nie neformálna komunikácia, ale jednoznačné dôkazy, ktoré sú v tomto uznesení, odôvodňujú výrok uznesenia Generálnej prokuratúry o zamietnutie sťažnosti obvinených voči vzneseniu obvinenia, kde Generálna prokuratúra konštatuje, že títo sa dopustili, teda zamieta sťažnosť. Inými slovami potvrdzuje, že je tu odôvodnené trestné stíhanie za zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1a a 2c, a to z osobitného motívu s poukázaním na § 140 písm. c), teda v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin. Ďalej v niektorých prípadoch aj v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. b) Trestného zákona a to všetko formou spolupáchateľstva.
A, vážení kolegovia a kolegyne, to nehovorím ja, to hovorí uznesenie Generálnej prokuratúry. Čiže nie opozícia, nie politici, hovorí to uznesenie generálneho prokurátora.
A na záver si dovolím ešte jednu poznámku smerom aj k občanom Slovenskej republiky. Viete, takéto manipulovanie dôkazov, manipulovanie trestných konaní, vymýšľanie si trestného stíhania v tomto prípade na šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby je jedna vec, ale pokiaľ budeme všetci takéto konanie, aj keď teraz smeruje proti inému policajtovi, akceptovať, tak zajtra sa to môže stať hocikomu z nás, hociktorému podnikateľovi, keď si budú chcieť vybaviť medzi sebou nejaké konkurenčné spory a môže sa to stať ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky. Kde máme záruku, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry takýmto spôsobom nepostupovali a nebudú postupovať voči ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky?
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega spravodajca, pokračujeme v čítaní uznesenia Generálnej prokuratúry.
Obvinený jednoznačne uviedol, že až keď si sadol k počítaču, zistil, že vlastne nie je spracovaný ani realizačný návrh, nevidel žiadne papiere, ktoré by potvrdzovali nejaké konkrétne informácie. Z uvedeného jasne vyplýva vedomosť obvineného o tom, že sa podieľa na činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, a že neexistujú informácie, ktoré by nasvedčovali podozreniu, že bol spáchaný trestný čin, a teda že absentujú skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania.
Tvrdenie obvineného (po príchode obhajcu a po porade s ním), že je pravda, že koncipovali uznesenie o začatí trestného stíhania skôr, ako bol spísaný realizačný návrh, no konal v najlepšej viere, že aj bez realizačného návrhu skutočne existujú indície o páchanej trestnej činnosti, vyhodnocujem ako tendenčnú obranu obvineného, na ktorú sa orientoval po porade s obhajcom v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok a tiež oslabiť význam jeho priznania učineného v úvode výsluchu.
K subjektívnemu presvedčeniu obvineného, že konal v najlepšej viere, je potrebné uviesť, že pre absenciu úmyselného zavinenia nestačí iba to, že obvinený vyhlási niečo o svojom subjektívnom presvedčení, ale podstatným je to, či aj skutočne (reálne a objektívne) mohol byť presvedčený o určitej okolnosti, ktorá mohla mať za následok absenciu úmyselného zavinenia.
Zo samotnej výpovede obvineného ako aj zo zvukových záznamov vyplýva, že presvedčený o zákonnosti inkriminovaného konania byť nemohol. Inak povedané, ak nemá obvineným tvrdené subjektívne presvedčenie oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený nemohol byť subjektívne presvedčený o určitej skutkovej okolnosti, ide len o vyvrátenú obhajobu obvineného.
Poukazujem na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 a jeho prepis, kde Milan Sabota hovorí: „Paľo, tuto je jedna taká vec, eh. Tuto dávaš, že, eh, zhromažďovali prebiehajúcich trestných konaní informácie hej a tieto informácie následne odovzdávali osobám majúcim vzťah k SIS, aby tieto mohli byť použité následne pri čoho, proti členom, proti členom, hej? Pracovnú skupinu Očistec, hej? Takto. A chceš tam zakomponovať aj tú nenáležitú výhodu?“ Pavol Ďurka odpovedá: „No však to tam je. Len to mám, nemám to vyšpecifikované.“ Milan Sabota: „Ehe.“ Pavol Ďurka: „(nezrozumiteľné slová).“ Milan Sabota: „Prisľúbený nie, finančne, ehh, prisľúbený prospech, prospech, resp. toto tu, ehe, dobre, finančný tam daj, lebo ten finančný prospech tam, vopred prisľúbený nenáležitej výhody.“
Poukazujem tiež na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, v ktorom Ján Čurilla hovorí Milanovi Sabotovi: „Rovno dopisuj. Rovno dopisuj, potom ti to zase pozrieme, dobre?“ Zvukový záznam jednoznačne vyvracia tvrdenia obvineného, že nevymýšľal, nefabuloval vo vzťahu k obsahu uznesenia, naopak, preukazuje, že bol pri jeho tvorení sám aktívny.
O aktívnej účasti Milana Sabotu na koncipovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 svedčí aj ďalšia časť zvukového záznamu zo 16. 7. 2021 a jeho prepis, analyzovaná v časti uznesenia reagujúcej na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obhajobnú námietku o údajnej štandardnej činnosti vyšetrovateľov NAKA PPZ pri jeho koncipovaní.
K sťažnostným námietkam obvineného Petra Scholtza vo vzťahu k uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14. 9. 2021:
Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nenaplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa poukazujem aj na argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti odôvodňujúcej právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých uznesení, pričom nad rámec nižšie uvedeného konštatujem nasledovné.
Obvinený v čase spáchania skutku vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, a teda pri výkone svojej funkcie sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z. z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to konkrétne aj oprávnenie riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, v rámci čoho prichádzal do kontaktu s informáciami, ktoré boli získavané na účely odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Medzi základné úlohy, ktoré plní Policajný zbor, patrí okrem iných aj to, že spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
Krajský súd prezentoval v uznesení sp. zn. 2Tpo/67/2021 z 1. 10. 2021 názor, podľa ktorého vo vyšetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, aké informácie mal obvinený vyzrádzať vyšetrovateľom NAKA. Na rozdiel od uvedeného záveru krajského súdu konštatujem, že z dôkazov doposiaľ zabezpečených do vyšetrovacieho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že obvinený disponujúc informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorého účel zriadenia mu bol dobre známy a ktorý vyplýva z utajovanej prílohy, poskytoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami vyšetrovateľom NAKA zaradeným do pracovnej skupiny „Očistec“ (teda osobám podozrivým v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021) informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej služobnej činnosti (iniciatívne, osobne v sobotu 17. 7. 2021 poskytol obvineným vyšetrovateľom NAKA kamerové záznamy z kamerového systému nachádzajúceho sa na budove ÚIS, a to bez predchádzajúcej oficiálnej žiadosti o ich vydanie, ktorá bola vytvorená Pavlom Ďurkom v mene Štefana Mašina dodatočne v ten deň a zavezená do Senca na podpis Štefanovi Mašinovi; na uvedených kamerových záznamoch ich upozornil na stretnutie mjr. Mgr. Diany Santusovej s Branislavom Zurianom a neznámou osobou pri vozidle Škoda Kodiaq v blízkosti budovy ÚIS, ku ktorému došlo po realizácii procesného úkonu – výsluchu svedka Branislava Zuriana na ÚIS v trestnej veci ČVS:UIS-171/OISZ-2021; informoval ich o prítomnosti príslušníkov ÚIS zaradených vo vyšetrovacom tíme Oblúk na pracovisku počas dní pracovného voľna, o ich počtoch, počtoch vozidiel, o ich činnosti, o výsluchu svedka Branislava Zuriana, o úkonoch naplánovaných vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk na 19. 7. 2021), čím im umožnil prispôsobiť taktiku ich postupu (ako podozrivých, ktorí disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS smerujúcej k údajnému ich zadržaniu) voči členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň účelovo koordinoval svoj služobný postup voči mjr. Diane Santusovej ako vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk s obvineným Pavlom Ďurkom s cieľom znevierohodniť jej osobu a kriminalizovať jej činnosť s cieľom odvolať ju z funkcie vedúcej tímu, čo aj následne zrealizoval a zároveň dal pokyn príslušnému nadriadenému mjr. Mgr. Diane Santusovej, aby jej odňal konkrétne vyšetrovacie spisy, čím sledoval zbrzdenie a sťaženie fungovania tímu a zabránenie vykonávania riadneho dokazovania v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021.
Konanie obvineného nemožno vnímať osamotene, ale, naopak, je nevyhnutné ho posudzovať v časových súvislostiach a v kontexte s konaním obvinených Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu pri vykonštruovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obvineného Štefana Mašina, ktorý ho následne podpísal, a to za účelom diskreditovať príslušníkov ÚIS a iné osoby zaradené do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ako aj sťažiť až zmariť ich služobnú činnosť a účel trestného konania vedeného pod tým istým číslom.
Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že obvinený v piatok 16. 7. 2021 po pracovnej dobe, mimo miesta výkonu jeho služby, bez znalosti veci, na základe predchádzajúceho osobného stretnutia s obvinenými vyšetrovateľmi NAKA a následného telefonického dohovoru s obvineným Milanom Sabotom udelil súhlasné stanovisko na žiadosť prokurátora podľa Trestného poriadku, aby vyšetrovanie v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, v ktorom ako podozrivé osoby vystupovali príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ, odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Tak aby odznelo čo najviac toho textu, tak idem hneď na to, takže pokračujem, kde kolega Jarjabek skončil.
K obrane obvineného, že ako vyšetrovateľ NAKA PPZ nemá vedomosť o tom, že by bolo plánované nejaké vznesenie obvinenia v danej veci, poukazujem na argumentáciu uvedenú vyššie v texte a opatrenie prokurátora uvedenú vyššie v texte a opatrenie prokurátora ÚŠP zo dňa 16. 7. 2021, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu a v ktorom výslovne uviedol bez toho, aby boli v danej veci vykonané akékoľvek procesné úkony a zabezpečené dôkazy, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov je predpoklad, že bude vo veci vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a iné viacerým aktívnym alebo bývalým príslušníkom Policajného zboru, pričom menovite ide o kpt. Dianu Santusovú, kpt. Michala Vyšvádera, plk. Pavla Senického a mjr. Jána Daniela.
Uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyvracia tvrdenie obvineného, že uznesenie číslo nebolo vydané účelovo číslom následného vznesenia obvinenia konkrétnym osobám.
Účelové dohadovanie Štefana Mašina, vyšetrovateľa NAKA PPZ nezaradeného do pracovnej skupiny Očistec, na podpísanie uznesenia číslo, ktoré predmetné uznesenie ani sám nepísal, a jeho vedomú účasť na nezákonnom konaní v súvislosti s vydaním inkriminovaného uznesenia, vyplýva aj zo zvukového záznamu zo 16. 7. 2021 a jeho prepisu, kde sa Ján Čurilla, kde sa Ján Čurilla pýta: „Mašin je s tým uzrozumený, že to bude robiť?“, pričom Pavol Ďurka mu odpovedá: „Ty si mu hovoril. Lebo ja nie.“ Ján Čurilla: „Však ale on hovoril, že on je pripravený.“
Z toho vidieť, že Mašina dané uznesenie nepripravoval, ale podpísal. Ku konštatáciám obvineného vo vzťahu k zabezpečenému kamerovému záznamu spred budovy ÚIS, ktorý mal zaznamenať ako Diana Santusová sa stretla vo vozidle Škoda Kodiaq, ktoré vozidlá má podľa obvineného používať SIS, s neznámou osobou, a následne aj s Branislavom Zurianom, poukazujem na argumentáciu uvedenú v texte vyššie a výpoveď svedka Michala Kormaňuša, ktorý poprel, že by bol príslušník Policajného zboru, spravodajskej služby alebo SIS alebo VOS.
Rovnako tak poukazujem na odôvodnenie vyššie v texte vo vzťahu k výpovedi svedka Branislava Rajzíka, ktorý poprel, že by bol na neho pri stretnutí vyvíjaný nátlak zo strany príslušníkov ÚIS. Ku konštatovaniu obvineného, že svedkyňa Petrovová vypovedala, že ju kontaktoval pán Ciriak, jej sused, pričom chcel, aby oznámila manželovi Petrovi Petrovovi, aby si určil miesto, kde sa s ním chcú stretnúť príslušníci SIS, pričom neskôr pri osobnom stretnutí jej mal pán Ciriak povedať, že dôvodom stretnutia malo byť to (tak sa to obvinenému zdá), aby Petrov kontaktoval Dömötöra a Zemana, aby títo vypovedali tak, aby to bolo v prospech ÚIS. Uvádzam, že svedkyňa Katarína Petrov Pechovská skutočne vypovedala o tom, že ju kontaktoval Martin Ciriak, jej sused, s tým, aby kontaktovala manžela, aby sa išiel prihlásiť. Pointa podľa svedkyne bola, aby si jej manžel určil miesto, kam by oni (podľa nej SIS) poslali auto, pričom Martin Ciriak predpokladal, bola to jeho domnienka, že by sa mali dohodnúť na tom, čo má jej manžel povedať a ako má dohodnúť Zemana a Csabu.
Svedkyňa v predmetnej výpovedi neuviedla ani nenaznačila, že jej manžel mal kontaktovať osoby Dömötör, Zeman za tým účelom, aby títo vypovedali v prospech ÚIS, takže tvrdenie obvineného, že sa mu zdá, že to svedkyňa vypovedala, možno vyhodnotiť len ako pia desideria.
K výpovedi svedkyne možno ešte na okraj uviesť, že jej obsah nebol verifikovaný žiadnym iným dôkazom, a zároveň je postavený na domnienkach svedkyne o zainteresovaní SIS do danej veci a tiež na domnienkach osoby Martin Ciriak o účele údajného plánovaného stretnutia neidentifikovaných osôb s Petrom Petrovom.
K tvrdeniam obvineného vo vzťahu k osobe Ciriak a osobe Kiss, ktorí majú byť podľa obvineného príslušníkmi SIS, uvádzam, že sú absolútne irelevantné a nepreukazujú akékoľvek prepojenie príslušníkov ÚIS na SIS, ani zasahovanie SIS do konaní prebiehajúcich na ÚIS, a zároveň žiadnym spôsobom nepotvrdzujú skutočnosti uvedené v skutkovej vete uznesenia číslo.
K sťažnostným námietkam obvineného Milana Sabotu vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa číslo zo 14. 9. 2021.
Pokiaľ ide o námietky obvineného vo vzťahu k nenaplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a nespôsobilosti uznesenia o začatí trestného stíhania spôsobiť komukoľvek škodu, poukazujem na podrobnú argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti odôvodňujúcej právnu kvalifikáciu skutku kladenému uznesením vyšetrovateľa číslo zo 14. 9. 2021 obvineným za vinu.
K tvrdeniu obvineného, že rozpor jeho konania so zákonom orgány činné v trestnom konaní vyvodzujú výlučne z uznesenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky spis číslo z 24. 8. 2021, poukazujem na argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti venujúcej sa namietanej nezákonnosti uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru číslo zo 14. 9. 2021 z dôvodu, že stíhaný skutok je založený na rozhodnutí iného štátneho orgánu vydanom ultra vires.
K sťažnostnej námietke obvineného, že z jeho strany išlo o procesné hodnotenie uznesenia, vôbec sa nevyjadroval ku skutkovým okolnostiam, nevytváral vetné konštrukcie, nevymýšľal, nefabuloval, vo vzťahu k obsahu uznesenia je potrebné zdôrazniť, že obvinený bol v čase spáchania skutku služobne zaradený vo funkcii starší vyšetrovateľ špecialista 2. oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava NAKA PPZ, a teda pri výkone svojej funkcie sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z. z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to najmä oprávnenie zisťovať trestné činy, odhaľovať a usvedčovať ich páchateľov prostredníctvom inštitútov definovaných Trestným poriadkom, ktorý ako procesná norma upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, teda okrem iných aj vyšetrovateľ Policajného zboru tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní za súčasného rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.
Pri vykonávaní služobnej činnosti bol obvinený povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla niekomu bezdôvodná ujma, a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.
Na jednej strane bola teda v rámci výkonu služobnej povinnosti obvinenému zverená právomoc zisťovať trestné činy a odhaľovať ich páchateľov, no na druhej strane mal zároveň povinnosť, a teda aj zodpovednosť, postupovať pri tom v súlade s Trestným poriadkom a nie svojvoľne, tak ako tomu bolo v danom prípade. Vedomú účasť obvineného na predmetnom skutku preukazujú zvukové záznamy, ako aj samotná výpoveď obvineného, v ktorej sa jednoznačne priznal ku skutku, ktorý je mu uznesením vyšetrovateľa číslo zo 14. 9. 2021 kladený za vinu. Uvedené vyplýva aj z jednotlivých častí výpovede obvineného, v ktorých uviedol, že v daný deň vyšla najavo v médiách informácia, že majú byť zadržaní príslušníci NAKA PPZ z pracovnej skupiny Očistec, niektorí prokurátori ÚŠP, pričom to má realizovať ÚIS, teda na čo Pavol Ďurka uviedol, že by sa to nemalo takto nechať, že by sa malo niečo spraviť. Následne v kancelárii Jána Čurillu s Pavlom Ďurkom spisovali uznesenie o začatí trestného stíhania a dohadovali sa, na základe čoho začnú, pričom Pavol Ďurka mu povedal, aby si sadol k počítaču, že či mu niečo nenapadne. Dohadovali sa, či to bude zločinecká skupina, alebo podplácanie, jednoducho trestný čin, na ktorý by bol príslušný ÚŠP, a tiež že treba spraviť realizačný návrh.