Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.5.2022 o 16:10 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 10.5.2022 9:22 - 9:24 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, ako určenému spravodajcovi dovoľte mi podať informáciu o výsledku prerokovania vo finančnom výbore návrhu poslancov Národnej rady Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Richarda Takáča o prijatie uznesenia k prerokovaniu verejnej cenovej politiky a opatrení na zamedzenie cenového vývoja.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím 1026 z 11. apríla 2022 udelil návrh poslancov na prerokovanie vo výbore finančnom a to sa uskutočnilo 25. apríla 2022. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovaného návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom rozhodnutí 21. apríla 2022 a prijal, neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Predseda výboru pre financie a rozpočet ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval prerokovanie návrhu poslancov Národnej rady vo finančnom výbore, a súčasne ma poveril predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a ďalej navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona 350/1996 rokovacieho poriadku.
Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.5.2022 9:11 - 9:22 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vystupujem v rozprave, som požiadal pána predsedajúceho, aby ste prípadne mohli reagovať. Takže tento návrh je už niekoľko, niekoľkýkrát po sebe v podstate našou snahou o to, aby sa v Národnej rade Slovenskej republiky začalo konečne hovoriť, čo vláda Slovenskej republiky ide robiť so zdražovaním a aké opatrenia, konkrétne opatrenia by mali, mala vláda prijať na to, aby sa zmiernili dopady zdražovania.
Chcem podotknúť na úvod to, že čo sa týka nejakého časového rámca, tak zdražovanie a zvyšovanie inflácie na Slovensku začalo už v druhej polovici minulého roku, nebolo to teda len z dôvodov prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, a v januári tohto roku v podstate inflácia dosiahla medziročne vyše 8 % a momentálne sa nachádza na, teda z marcových čísel, na úrovni 10,3 % alebo 10,4 %, čo však znamená pre dôchodcov dokonca 11,3-percentné navýšenie, lebo tá inflácia sa počíta pre rôzne skupiny obyvateľstva a tých 10,4, to je nejaké priemerné číslo.
Čo to znamená? Znamená to, že napríklad dôchodcovia na Slovensku každý rok prídu, alebo mesačne prídu okolo, z priemerného dôchodku asi 505 eur asi o 50 eur a ročne im to robí 600 eur. Samozrejme, oni tie peniaze dostanú, ale reálne, keď sa bavíme o nejakom nákupnom košíku tohto dôchodcu, tak si reálne za túto sumu bude vedieť kúpiť menej tovarov a služieb, ako tomu bolo doposiaľ. To je to, čo hlavne kritizujeme. Dnes už máme máj a keď pozorujeme, čo vláda na jednej strane niečo deklaruje, na druhej strane, na druhej strane nemáme tu ani žiadny zatiaľ konkrétny návrh v Národnej rade, dokonca to ešte vláda neschválila ani na svojom rokovaní, takže opäť sa tu bavíme o ničom, napriek tomu teda, že vláda hovorí o hlavne pomoci rodinám, o vyplácaní nejakých dávok pre, hlavne pre deti, čo sa týka detí. Čo sa týka tých seniorov, to nie sú dôchodcovia, na to chcem teda poukázať, lebo vláda, vláda sa snaží vyčleniť peniaze pre seniorov, ktorí, ktorí ešte nedosiahli, nie sú v dôchodkovom veku, to znamená vyše 62 rokov. A táto skupina nie je tak početná, bavíme sa asi o stotisíc ľuďoch, pritom dôchodcov na Slovensku je 1,4 milióna cirka a starobných dôchodcov okolo 1,1 milióna.
Čo sa týka toho nákupného košíka, tak musím povedať, že momentálne na Slovensku tá inflácia dosiahla skutočne veľkej razancie. Ak si pozrieme niektoré čísla, čo sa týka, čo sa týka zdražovania, tak máme tu niektoré položky, ako sú potraviny samotné asi o 12 %, chlieb o 14 %, mlieko, vajcia, syry o 12 %, olej, tuky o 26 %, zelenina 24,7 %, teplo 15 %, pevné palivá 12,8 % a keď si pozrieme na pohonné hmoty, tak je to až 27,9 %. Keď sa pozrieme na ostatné krajiny okolité, tak musím povedať, že dosť sa hanbím, že, za slovenskú vládu, je to taký pocit prenesenej hanby, lebo ostatné krajiny skutočne robia množstvo opatrení, ako je napríklad znižovanie spotrebných daní, znižovanie DPH, Česká republika dáva napríklad príspevky na bývanie. Snažia sa, dokonca niektoré krajiny dávajú energetické šeky na zmiernenie dopadov nárastu energií a podobne. A na Slovensku teda napriek tomu, že pán Heger vyhlasuje, že v iných krajinách doháňajú to, čo sme my už zaviedli, tak to považujem za výsmech do tváre tých občanov, ktorých sa momentálne zdražovanie týka.
Minister Matovič dokonca povedal, že sme sa stali, že sa stávame svojimi opatreniami, to je tým návrhom tých 260 miliónov, výkladnou skriňou Európy. Opäť veľmi-veľmi smiešne, smiešne tvrdenie hlavne vzhľadom na to, že napríklad na DPH a na ostatných daniach vyberieme oproti rozpočtu viac asi o 360 miliónov, ale nemôžem tu ukazovať v podstate, v podstate nejaké grafy, ale len uvediem príklad. Napríklad príjmy štátneho rozpočtu v roku 2019, to sa bavíme len o štátnom rozpočte, nie o rozpočte verejnej správy, boli na úrovni okolo 15,83 miliardy a tieto príjmy v roku 2022 stúpli až na 20 miliárd. To znamená, o vyše štyri miliardy sú tieto príjmy vyššie. Na druhej strane, ak si pozreme výdavky štátneho rozpočtu, tak v roku 2019 boli 18 miliárd a, čuduj sa svete, v roku 2022 sa nám ten štát narástol až o 7,45 miliardy. To sa bavíme o 25,45 miliardy výdavkov. Čiže rozdiel, tých 7,45 miliardy, sú vyššie výdavky tejto vlády, ako mala vláda SMER-u. Ak si to zoberieme na výdavkoch verejnej správy, tak ten rozdiel je ešte väčší, až dokonca 9,32 miliardy.
Ak berieme pandemické roky, že sa pomohlo cirka 3 miliardy ročne, tak keď si pozreme tieto čísla, v tomto roku už tie výdavky pandemické už sú minimálne a, oproti minulým rokom, ale stále tá suma navýšených výdavkov tam stále svieti. Takže ja nechápem, ako môže vláda tvrdiť, že nemá peniaze na nejaké opatrenia.
My sami navrhujeme, samozrejme, všetko je v rukách vlády, koalícia, teda opozícia nemá väčšinu v parlamente a čokoľvek môžme navrhnúť, tak bude zmetené zo stola. A padajú tu rôzne návrhy, ale my v podstate na jednej strane hľadáme aj zdroje na tie návrhy, čiže tu hovorím o tej obrovskej neefektivite vynakladania výdavkov v sumách miliárd a na druhej strane my stále hovoríme o tých zdrojoch, napríklad bankový odvod by sa mohol znovu zaviesť, bavíme sa asi o tristo miliardách eur. Ak si pozriete čísla, táto vláda zrušila bankový odvod pre banky, dokonca odpustila vyše dvesto miliónov na príspevkoch, ktoré mali dať na ochranu vkladov, čiže to je to memorandum, o ktorom sa bavíme. Takisto táto vláda dohodla v memorande, že banky majú niekde investovať miliardu. Ja chcem, teda som ešte žiadne, žiadne takéto investície, investície nevidel. Takže... a na druhej strane stále tu bolo tvrdené, že ak teda máme tu, sme tu mali bankový odvod, dokonca dvojnásobný, takže, že za to vždy zaplatia ľudia. Áno, ľudia to vždy zaplatia, ale zase tých tristo miliónov, ktoré sme získali, sa dajú použiť na tých ľudí. Posledný rok žiadny bankový odvod nebol a máme tu rekordné zisky slovenských bánk na úrovni vyše deväťsto miliárd, miliónov eur, v čistom vyše sedemsto miliónov eur, čo sú, za posledných desať rokov, keď si pozrete čísla s rokom 2016, sú to rekordne najvyššie, najvyššie zisky bánk napriek tomu, že tu žiadny bankový odvod nebol.
Poplatky stále stúpajú, a preto vravím, ak teda vláda nedokáže banky zregulovať tak, aby získala tie peniaze od nich alebo teda aby zamedzila tomu, aby banky navyšovali poplatky a ostatné služby, tak vláda môže prikročiť k tomu, že zavedie znova bankový odvod, zoberie tých tristo miliónov od týchto bánk a prerozdelí ich medzi tých ľudí, ktorí to na tých poplatkoch navyše zaplatili. A vie to urobiť rôznymi spôsobmi. Môže to byť adresne, neadresne, môže to byť jednorazovo alebo to môže byť systémovo. Samozrejme, veľký rozdiel medzi systémovým a jednorazovým, jednorazovou pomocou, nakoľko tá jednorazová sa minie v danom roku, ale neprechádza do ďalšieho roku. A tá systémová, to je síce pekné slovo, ale sa prenáša do ďalších rokov.
Tu by som chcel povedať, že to, čo predložila vláda, tých 260 miliónov, tak pôvodne deklaroval pán Krajniak, že to bude 133 miliónov na tých jednorazových, na tej jednorazovej pomoci. Tá jednorazová pomoc sa scvrkla v podstate na 108 miliónov. Čiže je to menej peňazí, ako pôvodne povedal pán Krajniak, minister Krajniak. No a na druhej strane Igor Matovič si splnil svoj mokrý sen a dal tam časť svojej daňovej, daňovej reformy, ktorý na budú... to sú tzv. tie štrukturálne alebo tie systémové kroky, ktorý napríklad na budúci rok iba na... to sú, nejaký príspevok na krúžky sa to volá pre deti, minie v podstate pol miliardy, na budúci rok to zvýši výdavky o pol miliardy.
My sme skôr za to, aby boli, ak teda máme dnes zdražovanie, tak dnes treba pomôcť aj tým dôchodcom, nie až budúci rok, jak to tu deklaruje vláda. Preto my deklarujeme skôr jednorazové, jednorazovú pomoc. My sme teda hovorili o sume nejakých 1 500 eur na jednu rodinu. Ja, my v podstate bavíme sa, ja neviem, ak sú rôzne čísla, že koľko tu máme rodín, čo je rodina vlastne, či jeden človek, alebo viac, ale keď sa budeme baviť o sume 1,8 miliardy, ktorú sme deklarovali, tak mne je v podstate jedno, čo by navrhla táto vláda, ale 260 miliónov je proste málo. Pri tom zdražovaní, ktoré tu máme, je to málo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nechcem vám do toho nejako zasahovať, len ste avizovali, že chcete vystúpiť v rozprave, aby na vás mohli reagovať kolegovia, ešte sme v úvodnom slove.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Aha.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tak, prepáčte, len tým pádom by som to asi radšej prerušil, dal slovo spravodajcovi a potom by ste išli do rozpravy.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dobre, dobre, dobre, dobre, súhlasím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.5.2022 12:50 - 12:51 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedeného v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 13. júna 2022. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2022 10:37 - 10:39 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja nechcem polemizovať a viesť nejakú diskusiu medzi nami dvomi, to tu celkom nie je cieľ. O čo mi v tomto prípade ide?
Ľuďom treba povedať pravdu. A to aj v súvislosti s tzv. predčasným, predčasným dôchodkom po odrobení 40 rokov. A to je o tom, že to je tak trošku vylepšený terajší predčasný dôchodok. Nie je tam taký dopad, je tam menší dopad z hľadiska 0,3, ale, ale ten, jednoducho ten dopad tam je. Hovoriť otvorene s ľuďmi a povedať im úplne jasne, čo a ako a koľko to predstavuje. Veď v tých tabuľkách, ktoré máme k dispozícii, je úplne presné číslo, čo to znamená z hľadiska priemerného zárobku. Napríklad - po voľbách sme vám nechali prázdnu kasu. No. My sme vám nechali vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. Stále si uvedomujte, že dôchodky sa vyplácajú z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Štát len prispieva za predpokladu, že rozpočet nie je vyrovnaný. My sme vám ho nechali vyrovnaný. To znamená, my sme vám nechali tú kasu pripravenú a plnú a my sme práve preto v tom období riešili viaceré pozitívne veci, ktoré sa týkajú napríklad aj odloženie automatu a riešenie nejakého zastropovania. Pán poslanec, zastropovanie majú všetky krajiny V4. Teraz už len Slovensko nie. Poliaci, Maďari a Česi ho majú. To znamená, to nie je nejaké veľké nóvum. To sa len treba pozrieť niekde vedľa, nenašli sme niečo veľmi prekvapujúce.
No a čo sa týka toho priebežného piliera a jeho, jeho napĺňania, no čím ďalej tam bude viacej pôsobiť II. pilier, čím bude viacej ľudí v II. pilieri, no tak to bude niekde v tom priebežnom I. pilieri chýbať. Aj toto je treba do toho jednoducho rátať. Tým nie som proti II. pilieru, ale som proti tomu, aby sme to porovnávali v čase, keď nebol I. pilier a teraz... teda II. a teraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2022 10:24 - 10:26 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za tie, za tie pripomienky, názory. Ja si uvedomujem, že tento problém je tak široký, tak citlivý, tak veľký, že absolútnu zhodu na všetko jednoducho nebudeme mať, lebo to vychádza aj z istej vnútornej výbavy, možno aj z vlastných rodinných a iných skúseností. To v plnej miere akceptujem. Ale trošku konkrétnejšie.
No, pán poslanec Cmorej, to neboli len silné ročníky. Pán podpredseda Blanár to jasne povedal. To boli hlavne, že viac ľudí pracovalo. To je dôležité. To znamená, súbežne je potrebné hľadať aj tu riešenie. Viac prostriedkov na aktívnu politiku možno trhu práce. Mať ambíciu nie pokryť len Ukrajincov, ktorí chcú u nás robiť, ale aj tí, ktorí sú dlhodobo evidovaní ako nezamestnaní. Aj Rómovia sú takí, ktorí dokážu robiť a dokázali to predtým, možno len potrebujú šancu, potrebujú tak trošku podpichnúť, aby získali nejaké návyky a zručnosti a vedeli by sa na tom trhu práce možno, možno v tomto prípade... Nemôžme rezignovať na to, že, že títo sú nezamestnateľní a robiť jednoducho nemôžu.
Čo sa týka podstaty systému, pán poslanec Taraba, no možno máme trošku iný názor v tom, že ja mám záujem urobiť všetko pre to, aby tá podstata systému nebola diskriminačná. To naznačil aj Juraj Blanár, otázka diskriminácie je tu jednoducho veľmi dobrá. Nemôžeme jednou pozitívnou vecou riešiť neprávosť iného. Preto hľadajme, ako vyriešiť aj tento problém. To je tá otázka, ku ktorej sa chceme venovať. No a samozrejmá vec, tu si je treba uvedomiť jednu vec, zníženie ADH-čky znamená nižšie dôchodky pre všetkých. To znamená, všetci budúci dôchodcovia budú platiť - v úvodzovkách - to zvýšenie teraz tých dôchodkov z hľadiska toho, toho rodičovského bonusu. Aj to je diskriminácia. Hľadajme riešenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2022 9:47 - 10:16 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, skôr než prejdem k samotnému vystúpeniu, by som povedal, tá diskusia, tá debata, ktorá tu bola u prvých dvoch rečníkov, myslím teraz u predkladateľa a u pána poslanca Cmoreja, ma tak trošku vedie k tomu, aby som povedal jednu dôležitú vec. Idem vystúpiť a idem kritizovať pána ministra, resp. jeho návrh, ale zároveň aj hovoriť, že s istými úpravami by som sa vedel s niektorými vecmi potom stotožniť.
Ale, pán poslanec, z toho, čo ste povedal vy, viete, aj Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že prvé je sociálne, to je absolútne prvá otázka, potom je trh a potom ekológia. My nemôžme to sociálne pichnúť niekde úplne inde. Na druhej strane súhlasím s vami, že na to sociálne je treba mať, ale o tom sa bavme, ako mať, ale nehádžme to hneď jednoducho dole. Trh všetko nevyrieši. Sú ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc, a tu je nevyhnutné, aby sme zohľadnili viaceré veci, a to do istej miery ten návrh, návrh možnože aj rieši. Ale teraz poďme k veci.
No prakticky po roku búrlivých diskusií a najmä kritiky zo všetkých strán dnes pán minister predkladá do prvého čítania zatiaľ poslednú, a to potvrdila aj tá debata, tak skôr poviem, že ostatnú, ixtú verziu, tzv. dôchodkovej reformy. Dnes je možno zúžené na zásadné zmeny v priebežnom systéme sociálneho poistenia, teda v I. pilieri. Takzvaná táto reforma sa zapíše možno aj do dejín, pretože tak jako sa pripravovala reforma súdov, aj táto má strašne veľa, veľa kritikov, a preto si myslím, že ešte nedozrel čas na to, aby sme sa s touto novelou zaoberali priamo tu v parlamente.
Čo sa týka samotnej kritiky tej dôchodkovej reformy, z odborných spomeniem za všetkých kritiku OECD, prezentovanú generálnym tajomníkom OECD Cormannom nedávno na Slovensku, myslím, že v januári tu bol. Vyjadril sa: „Rodičovský bonus ohrozuje udržateľnosť dôchodkového systému, jeho efektívnosť je nejasná a má problém s férovosťou a spravodlivosťou, a preto ho odporúča vypustiť.“ Aj on v mene OECD okrem iného kritizuje princíp, keď nový inštitút v systéme zvýhodňuje istých rodičov s bohatšími deťmi, to povedal ekonóm, že s bohatšími deťmi. V tomto prípade musí navyše na konci dňa kryť štát z prostriedkov jednoducho všetkých. V podobnom duchu možno s istými obmedza... obmenami kritizovali tieto veci aj slovenské inštitúcie. Áno, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banská... banka Slovenska, ale aj tím istých odborníkov, ktorý sa sústredil niekde okolo univerzity, Univerzity Mateja Bela.
Aj tu si dovolím povedať a veľmi otvorene, aj ja som mával problémy s OECD, ale OECD je - znova - organizácia, ktorá rieši ekonomiku. Tam ten sociálny aspekt je niekde úplne inde potlačený, veď aj sám Cormann bol dlhé roky minister financií v Austrálii a možno táto otázka sociálna je aj preňho menej dôležitá ako, ako tá ekonomická.
Spochybnené boli viaceré kompetentné, kompetentné strany, napríklad aj čo sa týka prepočtov ministerstva, ktoré sú tu predložené. Čo sa týka očakávaných dopadov a prezentovaných zdrojov krytia, buď neboli vôbec nové, alebo reálne. Z politických oponentov reformy neprekvapuje ani tak dlhodobá kritika z našich radov, opozície, čo je do istej miery logické, ale práve predovšetkým tá, ktorá prebieha tu, a to je hlavne kritika SaS, možno aj ministerstva financií, pána ministra Matoviča, ale treba povedať, že tu nie je úplná podpora ani premiéra Hegera, a práve preto si myslím a hovorím ešte raz, že vnímam, že táto novela tu v parlamente je predčasne.
No ale čo je pre mňa najdôležitejšie, to je oponencia, ktorá je tu zo strany sociálnych partnerov vlády. Tie treba vnímať a to je Konfederácia odborových zväzov, ktorá je zásadne proti a ktorá rieši zamestnancov. Je tu Jednota dôchodcov Slovenska ako najviac reprezentatívna organizácia seniorov na Slovensku, je tu Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, oni sú totiž postihnutí tým, že ich deti, o ktoré sa možno starajú, zďaleka nemôžu tak svojim rodičom pomôcť, a to aj napriek tomu, že tá starostlivosť tých rodičov voči zdravotne postihnutým deťom je možno ďaleko, ďaleko väčšia ako u bežných zdravých detí.
Čo sa týka, medzirezortné pripomienkové konanie, ono v podstate vyjadruje tie veci, ktoré som tu predtým prezentoval, 258 pripomienok, 103 zásadných, no 129 ostalo a z toho 83 zásadných, čo pokladám za, by som povedal, jedno veľmi veľké číslo, čo len dokresľuje toho, že na tomto je potrebné stále ešte, stále ešte jednoducho robiť. Samozrejmá vec, tie tanečky okolo dôchodcov tu boli veľmi dlho, ale ak teraz dovolíte, v šiestich bodoch sa pokúsim byť trošku konkrétnejší.
Najskôr v ’21. roku zriadil pán minister pracovnú skupinu pre veľkú ústavnú dôchodkovú zmenu. Názov návrhu ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe bol niekde alebo je už niekde inde ako to, čo predkladáme. Na druhej strane chcem oceniť, lebo po prvýkrát aj za účasti ministra, myslím, že vtedy ešte premiéra, alebo už, už možno ministra financií Matoviča, sme sa stretli tu v parlamente aj všetci zástupcovia vrátane opozičných strán. Možnože bola chyba, že sme v tomto prípade nepokračovali v tých stretnutiach. Som osobne presvedčený, že by to bolo bývalo veci len a len pomohlo.
No po tvrdej a dlhodobej kritike z každej strany návrh pán minister stiahol, čo mňa trošku, trošku mrzí, že rodičovský bonus, ako sa dostal do samotnej ústavy. (Reakcia z pléna.) No ústavného zákona, ústavného zákona. O tom hovorím, o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To bola tá prvotná. (Reakcia z pléna.) O. K. No myslím teraz na tú skutočnosť, že sa to prilepilo cez zákon z dielne ministerky spravodlivosti v druhom čítaní, a to je neúcta k tomu materiálu ako takému, ja si myslím, že to malo byť súbežné, a možno teraz sme sa mohli aj s tou otázkou zaoberať, ale nie to nejako pokútne dať a schváliť takýmto spôsobom.
No potom SaS dokonca prišla s vlastným návrhom na zavetovanie dôchodkových zmien v Ústave Slovenskej republiky, no ale úplne iného razenia, ako, ako je toto tu predložené. Neskôr minister pre veľkú kritiku a prakticky žiadnu podporu zo strany koaličných partnerov o ďalšej konkrétnej ústavnej zmeny dôchodkov systému ustúpil. Ak nie, veľmi rád si vypočujem, aký je stav v tomto prípade. Odvtedy sme boli svedkami postupného posúvania istých obsahových informácií, ale aj reálneho predlžovania návrhu a najmä okresávania pôvodných ambícií, ktoré prvotne v tom zákone, zákone boli. Napokon sa novela v rukách predsedu a to len tu dnes v Národnej rade dostala v podobe, ktorú ja osobne kritikujem, a myslím si, že sa o nej ešte malo stále a stále hovoriť. Áno, samozrejme, dominuje v nej priorita pána ministra, možno aj strany SME RODINA, ktorá je v otázke rodičovského bonusu.
Samozrejmá vec, že ako sociálny minister budem vždy podporovať každé jedno navýšenie o každú korunu dôchodkov, len je treba si vydiskutovať isté veci, aby jedno pozitívne riešenie nevytváralo druhé pozitívne, alebo teda negatívne riešenie a to tu do istej miery je.
Ale teraz poďme, dámy a páni, konkrétne k jednotlivým bodom. Myslím si osobne, že súčasným dôchodcom chce táto reforma po dvoch rokoch čiastočne kompenzovať všetky tie doterajšie negatívne kroky a podrazy pri téme dôchodkov, a pritom peniaze okreše všetkým budúcim dôchodcom. Opakujem ešte raz, všetkým. Ale to tu do istej miery bolo povedané a myslím, že tu sa nikto s tým netají.
Čo sa týka rodičovského bonusu. Je bez diskusií, že nielen nový, ale aj najviac, by som povedal, kontroverzný prvok tejto, tejto reformy je práve táto oblasť. Ona nie je úplne nová. Možno tí starší si pamätáme, že niekde 10 rokov dozadu s návrhom na 1 % takéhoto riešenia prišlo KDH, ale nenašlo podporu ani vo vlastných radoch, myslím teraz koaličných, a odvtedy táto otázka, otázka otvorená nebola. Je problém nájsť ekonóma, možno aj odborníka na sociálnu politiku, ktorý by to jednoducho nekritizoval. A to je úplne jedno, či je to zľava, alebo je to, alebo je to sprava, skôr je to z radov odborov, ale aj zamestnávateľov, no a, samozrejme, dôchodkových expertov, ak sa dá takto o nich hovoriť.
Minister Krajniak už musel ustúpiť a pracujúce deti by mohli posielať svojim rodičom dokopy maximálne 3 % zo svojich odvodov namiesto pôvodných 5 %. Senior v dôchodkovom veku má teda po novom od svojich detí dostávať rodičovský bonus už 1,5 % ich príjmu, a nie 2,5 %, a ako pôvodne bolo navrhované. Vláda konečne, čo vítam, v uznesení aspoň určila nominálny strop vo výške 1,2-násobku priemerného vymeriavacieho základu, z ktorého sa má rodičovský bonus, bonus vyrátať. Čo možno celkom nerieši ten problém, no ale aspoň znižuje jeden z parametrov, nazvem ho, nespravodlivosti o dedičstvo zvyšovania sociálnych rozdielov. V ekonomickom preklade - tým pádom sa v rámci koaličnej vyjednávačky dostávame na cenu vyše 0,5 mld., resp. z 0,5 mld. na údajných 250 mil. eur, i keď, opakujem ešte raz, že viacerí spochybňujú tento výpočet.
Takže SME RODINA vysnívaný bonus má v tomto návrhu, vyzerá ľúbivo, je príťažlivý a v podstate je v systéme, jak bol pôvodne predkladaný, tzv. tri groše z ľudovej múdrosti. Medzigeneračná solidarita a zároveň primeraná adresnosť je dlhodobo aj mojím istým postojom a koniec koncov to som dokázal aj v samotnej funkcii ministra. Evidentne tu je, je odborná, politická, ale aj celospoločenská zhoda, že tomu spoločenskému zmieru tento návrh ako taký úplne neprispieva. Naopak, zaručene vyvolá isté pnutia, a to nielen medzi samotnými seniormi, ich deťmi a prispievateľmi. Bonus vytvára z ľudí viacero rôznych kategórií v dôchodkovom systéme, čo je samo osebe istou rozbuškou, a samozrejmá vec, je to samotné negatívum tohto návrhu.
Áno, odborníci musia konštatovať, že je to, že to narúša celkový princíp sociálneho poistenia a dôchodkového systému, ale to je, by som povedal, zložitá pre ľudí zásadná kategória problémov, nebudem sa jednoducho ňou, s ňou dopodrobna tu zaoberať. Každopádne si myslím, že aj táto prejde z hľadiska druhého čítania, ak ono bude s istými zmenami.
Z rôznych dôvodov nebude mať na rodičovský dôchodok nárok jedna pätina dôchodcov. Po prvé nedostanú ho rodičia, ktorí si odložia odchod do dôchodku, to znamená, budú ďalej pracovať. Nedostanú ho ani tí, ktorých detí zomrú pred ich nástupom na dôchodok, alebo ktorí nemôžu mať deti, ale ani tí, ktorých deti nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov, a tam to vidím ako veľmi nespravodlivé, hoci výchova takýchto detí je náročnejšia a starostlivosť a samozrejmá vec, že aj na financie, ktoré s tým súvisia. Ďalej tí, ktorých deti pracujú v zahraničí, rodičia detí, ktoré už nepracujú, lebo sú dôchodcovia, mali neskoro jednoducho deti, no alebo tí, ktorí pracujú v štátnej sfére, to znamená ako vojaci a vojaci a policajti. Osobne si myslím, že až prax ukáže, že možno tých poškodených rodičov bude viac.
Čo sa týka tej nespravodlivosti, niekto možno hovorí až o morálnom hazarde, individuálnu, ale najmä spoločenskú neférovosť návrhu však viac prehlbuje fakt, že deti, ktoré rodičom odvody poukážu, dostanú v budúcnosti plnohodnotný dôchodok, na ktorý sa poskladajú všetci Slováci. Nejakú logiku a spravodlivosť by to, by to jednoducho aspoň trochu malo mať, ale v tejto podobe, ako je to predložené, to nevidím. Možnože sa patrí ponúknuť nejaké iné, nové riešenie, iné riešenia a pozrieť sa aj niekde do susedov, kde tento problém už poriešili.
Prečo chce vláda kompenzovať dôsledky výpadkov príjmu matiek na dôchodku? Súhlasím s tým, že tie matky sú do istej miery poškodené, no ale vidím veľmi, veľmi jednoduché riešenie, a to je napríklad zvýšenie ich vymeriavacieho základu, teda hodnoty dôchodkového bodu počas starostlivosti o deti. Napríklad výška 1,0 priemernej mzdy a ešte spravodlivejšia sa javí individuálna úroveň zárobku pred rodičovstvom. Takto sme zamerali napríklad materskú a je to objektívne, je to pravdivé, je to, nie je to strata príjmu toho rodiča, resp. tej matky vzhľadom k odchodu, odchodu na dôchodok.
Osobne veľmi sa mi vidí český model. My sme často s kolegyňou z Čiech konzultovali veci, lebo Slovensko a Česko majú podobnú históriu aj niektoré riešenia celkom, celkom podobné. Áno, v Českej republike podobný príspevok zaviedli. Už je v praxi, no ale má, má dva zásadné rozdiely. Po prvé iba pre ženy matky, opakujem, iba pre ženy matky, my to isté rieši... veci riešime aj otcov. A po druhé určené maximálne percento ide z odvodov a rovnaké percento musí pracujúce dieťa prispieť dobrovoľne svojmu rodičovi. Tam je zaručená tá garancia objektivity a toto mi tu veľmi osobne chýba. Ak by to v tom bolo, tak jednoducho môžme ísť absolútne ďalej, nebola by to skrivodlivosť voči tým, ktorí, kategóriám, ktoré som tu čítal z hľadiska detí a ktoré proste nemajú, nemajú v tomto prípade na to nárok.
Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí z nás už v prvom prezentovali, prezentovaní tohto bonusu hovorili o istom nebezpečnom dôsledku, akési dedičné zvýšenie rozdielov v dôchodkoch podľa jednoducho príjmu detí. Ja som to hneď v úvode povedal. Konštatovali to medzitým viaceré vládne inštitúcie, sociálni partneri, ale aj samotné hodnotenie OECD. Ak sa skrátka naše správne vychované deti rozhodli pre spoločensky významnú, no o to menej platenú prácu v kariére, a to, pán minister, je napríklad aj rezort práce. Veď vysokoškolsky vzdelané a poväčšine ženy na úradoch práce majú priemerný plat nejakých 700-800 eur brutto. Už viac? (Reakcia z pléna.) No pokiaľ nebudú mať v priemere, je to stále málo. Samozrejme, takýchto príkladov by sa dalo zo školstva a z iných oblastí pomenovať, pomenovať veľmi veľa.
Prirodzene, tento nový inštitút umožňuje možno aj rôzne špekulácie, možno aj vydieranie svojich rodičov, prečo individuálny príspevok dať alebo, naopak, nedať. Ale tejto problematike sa nechcem venovať, to je vec rodiny, a tieto veci by mali byť, samozrejme, vydiskutované v samotnej rodine.
Čo sa týka k financovaniu reformy, samozrejme, tzv. zvyšovanie dôchodkov cez rodičovský bonus musí niekto zaplatiť. Inak minister vie, že by to bez koaličných partnerov aj dnes už neprešlo. Každopádne však rešpektuje plán obnovy a podmienky, ktoré v tomto smere sú postavené. Táto reforma plánuje vysoký účet vystaviť bezdetným rodičom, na ktorý, ktorí, na ktorý bonus jednoducho nemajú, nemajú nárok, ale aj mladým cez tzv. ADH, aktuálnu dôchodkovú hodnotu. A to je môj veľký problém, ktorý tu je, pretože znížením výpočtu ADH prenášame to bremeno finančné na budúce generácie dôchodcov. Všetci budú mať menší dôchodok. Nemyslím si, že si to v tomto prípade zaslúžia. Ja viem, je to skôr ekonomická kategória z hľadiska viacerých, použijem výraz, strašení, ako to tu bude alebo nebude.
Vrátim sa k tomu, čo som hovoril včera. Rok 2012: 1,5 mld. schodok Sociálnej poisťovne. Žiaden analytik tu nepredpokladal, že sa to dokáže v priebehu pár rokov zmeniť. Naopak, strašenia, ako bude koniec sveta. No nebol. V roku 2019 mala Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Prečo? No o 270-tisíc ľudí viac robilo. Odvádzalo a naplnilo, naplnilo fond pre priebežný dôchodkový systém, ktorý sa jednoducho takýmto spôsobom, spôsobom realizuje. Tuto, si myslím, že je dôležité jednoducho v tomto prípade pomenovať.
Samozrejme, sú tu nesúhlasy aj ministerstva financií. Trošku ma mrzí to, že ako sme sa dostali k týmto prostriedkom, čo sa všetko muselo zrušiť, to sa týka minimálnych dôchodkov, ale aj vecí, ktoré sa týkali zamestnancov, otázka zdanenia, trinásty, štrnásty plat, všetko jednoducho veľmi nepríjemné veci.
Čo sa týka ďalšej kľúčovej zmeny okolo tej ADH-čky, no je to jedna z kategórií dôchodkového systému, ktorý bežný človek nemá prečo veľmi rozumieť. Je mi to veľmi ľúto, ale je to veľmi dôležitá kategória. Zmenou výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa radikálne okreše výška pre, výška penzií. Financie a rodičovský bonus táto, proste zodpovedá to nejakej, nejakej sume, ktorá sa odhadovať niekde 300 až 350 mil. eur ročne.
Konkrétne plány znížiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu, z ktorej sa počítajú penzie, zo 100 na 95 % je jednoducho mínus 5 %, ktoré sa musia v tej, v tom výslednom výpočte prejaviť. Toto podľa prepočtov spôsobí zníženie všetkých novopriznávaných dôchodkov len v budúcom roku ’23 v priemere o 7 eur. Ale v roku ’24 už bude priemerná mesačná strata na dôchodku až 22 eur. To je v materiáli. Dvadsiaty štvrtý, ’25. rok ministerstvo už radšej nedalo, lebo celkom prirodzene tam by bol ten schodok, schodok ešte vyšší.
To znamená, že dá sa povedať, že minister a vláda jednou rukou dáva časti rodičom za výchovu detí, no ale druhou rukou berie budúcim dôchodcom časť ich dôchodku. Samozrejme, je to zlé. Ide o novú formu obratia budúcich dôchodcov o časť ich dôchodkov aj napriek tomu, že zachovávajú objemy platenia poistného a dokonca v niektorých poistencoch tie, tie odvody môžu byť aj vyššie.
Neviem, možno jedna osobná poznámka, pán minister, sčasti tu bola už spomínaná Európska únia, plán obnovy, ale celkom nerozumiem, úprava výšky ADH výrazne zlepší udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň reaguje na požiadavky Európskej únie, ktorá požiadala zlepšenie verejných financií, tak jak ste hovoril, o 1,8 %. Pýtam sa, prečo dôchodková reforma ide nad rámec toho a v dlhodobom horizonte, možno v 50. rokoch to bude predstavovať 2,4 %. Viete čo? Pripomína mi to ako prístup, a to viacerých vlád, napríklad k čerpaniu eurofondov. Brusel povedal 10 a my sme spravili 20. Sami proti sebe. A toto mi tak trošku pripadá, že je to, že je to niečo, niečo podobné.
Samozrejmá vec, čo mi veľmi prekáža, je otázka rušenia dôchodkového stropu. Najväčšou zmenou je opätovné naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dĺžky dožitia, teda ľudovo zrušenie toľko diskutované, diskutovaného dôchodkového stropu.
Zmenu Ústavy Slovenskej republiky urobila vláda spomínaným, ja si ho dovolím nazvať, skoro chrapúnskym spôsobom už v roku ’20, keď vypadli z ustanovenia o fixnom dôchodkovom veku zo samotnej ústavy. Samozrejme, my zásadne ako sociálni demokrati, komplexne nazerajúc na celý problém vo vzťahu fyzickej kondície zdravia a práce, nesúhlasíme s touto obrovskou negatívnou zmenou, v ktorej je návrat k istému neobmedzenému zvyšovaniu dôchodkového veku na základe predĺženia strednej doby dĺžky dožitia. Viete, aj podmienka pracovať niekedy v budúcnosti do 70 rokov musí výrazne nazrieť na objektívny zlý zdravotný stav, ktorý, bohužiaľ, na Slovensku je. (Reakcia z pléna.) No, aj k tomu sa vyjadrím, lebo aj ten je diskriminujúci. To nie je tak, že zoberie. Tam prichádza ďaleko viac ako 0,3 % každý mesiac.
Treba povedať jednu vec, že Slovensko má jeden veľký problém z hľadiska demografie, a to nie je ani otázka postupného zvyšovania dožitia u žien, u mužov, ale je to veľmi vážny problém dožitia v zdraví, to znamená schopnosti pracovať. A tam sme najhorší v Európe! Toto je ten problém. To znamená, darmo my posunieme aj niekde do 80 rokov odchod do dôchodku, keď reálne zdravotný stav bude dovoľovať, aby robili niekde do 60 rokov. A toto nerieši táto otázka. Ja len, to je komplexnejšie od zdravotníctva až neviem kde, do životného štýlu. Ale je nevyhnutné sa aj jednoducho touto otázkou zaoberať, pretože ženy sa v zdraví dožívajú v priemere 54,6 rokov a muži 55,5 v zdraví, v schopnosti pracovať. Tieto fakty poukazujú na akútnu, akútnosť diskusie o reálnom fyzickom a duševnom limite ľudí v produktívnom veku, samozrejme, z pohľadu odchodu, odchodu na dôchodok. Áno, možnože otázka pracovného trhu, Zákonníka práce, bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, štruktúry vzdelávania a ďalších vecí. No ale tie je potrebné v kontexte tohto postupne otvárať a prispôsobovať tejto realite, ktorá tu jednoducho je.
Spomenul som tu bilanciu Sociálnej poisťovne, že od toho roku 2012 do roku 2019 sa podarilo pripraviť vyrovnaný rozpočet. Pán poslanec Cmorej, vy ste spomínal štátny rozpočet. Viete, toto nie je otázka štátneho rozpočtu, to je otázka rozpočtu Sociálnej poisťovne. Keď bude mať vyrovnaný, keď bude mať na to, Sociálna poisťovňa bude vyplácať. To znamená, že je treba urobiť všetko pre to, aby sa, aby sme sa vrátili do toho roku 200... 2019, kedy je, kedy bol ten vyrovnaný rozpočet, a už potom sa úplne inak k tejto otázke stavia ako, ako možno teraz, pretože dáva úplne iný obraz. No a umožňuje sa zaoberať aj, aj týmito otázkami. No a je tu ešte jedna vec, v čase, keď malo Slovensko predsedníctvo v rámci EÚ, mali sme tu stretnutie všetci ministri práce z Európy, a hlavnú tému, ktorú som navrhol a otvoril, bola štvrtá priemyselná revolúcia a dopady na, na pracovný trh.
Nemecký kolega tam predstavil absolútne, by som povedal, už detailne rozpracovanú vec, ktorá sa týka, nazvem to, odvodov za roboty, prípadne stroje, pretože je prirodzené, my sme tu v Volkswagene napríklad tú karosáreň otvorili tak, že namiesto 1 200 ľudí, ktorých tam robilo, tam ostala robiť nejaká stovka, ktorá obsluhovala počítače a riadila tieto veci. To znamená, toto by bola náhrada riešenia. Odvody za roboty, ale do dôchodkového systému, ale žiaden expert, ktorého som tu čítal a počul, s týmto napríklad neuvažuje. Nemci sú už veľmi ďaleko v tejto oblasti a som osobne presvedčený, že keď sa to prijme tam, tak je len otázka času, kedy tieto veci budeme aplikovať aj, aj v našich podmienkach.
No a ten predčasný dôchodok, viete, áno, po štyridsiatke môže odísť, 0,3 % je dopad, tá sekera za to, že ide skôr. Lenže berieme do úvahu do úvahy aj počet reálnych odpracovaných rokov, a tie sú nižšie, ak ide skôr do dôchodku, zároveň keď požiadate o dôchodok skôr, ujde vám nárast AD... HDP za to, za to obdobie. No jednoducho a tým rastie, tým aj rast miezd v ekonomike ako takej, lebo ten má tendenciu, samozrejmá vec, že rastu. To znamená, že s tým stratíte 2 až 3 % odpracované, odpracovaných rokoch, a potom okolo 5 % na raste HDP. Hovorím v teoretickej rovine, to sa nedá zovšeobecniť, lebo to môže byť individuálne. Ale toto sú dopady na, na tých dôchodcov, ktorí by po štyridsiatich rokoch zobrali ten nie predčasný, ale ktorý, dôchodok, ktorý má všetky prvky predčasného dôchodku, iba ak možno s menšími, s menšími dopadmi vzhľadom na, na odpočet, ktorý v tomto prípade je.
No, čo povedať na záver. Pán minister, za istých okolností, keď by sme dokázali si ešte sadnúť a niektoré veci prejsť, si viem predstaviť, že by možno aj značná časť opozície tento návrh podporila. A to aj napriek tomu, že beriete zastropovanie, beriete pozitívne veci, ktoré tam boli, ktoré sú už niekde mimo. No, ale aj vy ste v úvode pripustil, že stále potrebujete isté hľadanie väčšieho konsenzu. Áno, s tým súhlasím, to je nevyhnutné. Počúval som aj pána poslanca Cmoreja, ktorý hovorí o výraznej zmene pred druhým alebo v druhom čítaní.
No celé mi toto jednoducho vychádza tak, že na tom netreba ďalej robiť, a preto na záver dávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh na dopracovanie a potom ho sem predložiť a opätovne riešiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

5.5.2022 16:10 - 16:25 hod.

Richter Ján
Odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu dnes o sedemnástej hodine.
Skryt prepis
 

5.5.2022 16:10 - 16:25 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Podporujem, Erik, tento zákon, čiže tento zákon, málokto si uvedomuje ako ťažko, tí ktorí sú postihnutí, či už sú doma, alebo sú proste v sociálnych zariadeniach.
A ešte by som sa chcel vrátiť, že by som aj pozmeňovák dal, pokiaľ sa týka ľudí, ktorí sú v sociálnych zariadeniach, že tí ľudia, ktorí sú v sociálnych zariadeniach, dá sa povedať, živoria. Keď zoberete, čo má dať na lieky a keď má nízky dôchodok, keď zobereme že má alebo nemá dôchodok a proste je v tom, je v tom zariadení.
A ešte jedna vec, keď riešime túto záležitosť, rád by som bol, keby sme sa v najbližšej dobe dostali, aby sme riešili pracovníkov sociálnych domovoch, pretože tí majú, tí sú prakticky niektorí na úrovni minimálnej mzdy. To je tiež veľmi zložitá otázka, ktorá, ktorá tu je, a vítam, pretože tento príspevok, ktorý a to dorovnávanie hlavne u ľudí, keď sa stará o to rodič alebo sa stará niekto príbuzní z rodiny, je to doma. Pokiaľ sú títo ľudia postihnutí na lôžkach v sociálnych zariadeniach, mali by ste prejsť si tieto sociálne zariadenia a iste by vás prešla chuť do života.
Skryt prepis
 

5.5.2022 15:55 - 16:10 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No, vrátim sa trošku do tej minulosti, bolo nevyhnutné po istých skúsenostiach urobiť ďaleko, by som povedal, väčšie časovo trvajúce systémové zmeny do tejto oblasti, a preto sme spravili dve veci.
Po prvé, urobili sme stupeň odkázanosti jednotlivých klientov a podľa toho sme začali, začali vyplácať tie príspevky, pretože v prechádzajúcom období boli aj také prípady, že v domove dôchodcov hlavne, ktorým zriaďovateľom bola obec, boli aj takí, ktorý predal svoj barak rodinný, vyplatil deti, a potom z toho sociálneho zariadenia, z domova dôchodcov, chodil ešte do práce. Týmto sme to v podstate anulovali, pretože boli v tých zariadeniach len takí, ktorí to objektívne potrebovali vzhľadom na tú objektívnu odkázanosť.
Urobili sme ďalšiu zmenu, ak sa matka stará o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je dôchodkovo zabezpečená sociálne tak, že keď pôjde na dôchodok, toto obdobie jej bude rátané z priemernej mzdy, čo je relatívne vyššia ako, tým len naznačujeme, že ako sa váži tento, tento stupeň. A kto dá lepšiu starostlivosť ťažko postihnutému dieťaťu, ako jeho vlastná matka. A obyčajne to nebýva na rok, na dva, ale veľakrát, bohužiaľ, na celý život. Jednoducho nechá kariéru a stará sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa.
To znamená, je dôležité, áno, ja som tiež chcel zaviesť, aby tieto veci okolo, ktoré sa tu navrhujú, boli už v zákone. Tiež sa mi to nepodarilo presadiť, ale aspoň sme dodržali mediálny prísľub, ktorý sme dali. A aj za premiéra Fica, aj za premiéra Pellegriniho sa to jednoducho realizovalo, vyplácalo.
Vzhľadom na to, že ten problém tu teraz je, je to potrebné systémovo riešiť.
No a pre pána ministra Matoviča, toto riešenie je ďaleko lacnejšie, ako keby sme odložili toho odkázaná človeka do tzv. kamenného domu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.5.2022 15:55 - 16:10 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 995. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod č. 1034 z 11. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol vo výboroch prerokovaný do 10. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 13. júna tohto roku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis