Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne aj za tieto pripomienky alebo tie faktické.
No, snáď jedna vec, že ak by sme sa tu začali baviť o tom, že kto je viac a kto je menej zodpovedný, to by bola asi cesta do pekla. To celkom tu nie je len, len, pán poslanec, táto debata, ktorá sa týka akéhosi odvodu, alebo neviem, ako by sme to nazvali, išla automaticky do hry a bola súčasťou debaty v rámci štvrtej priemyselnej revolúcie. Čo ona prináša, čo je potrebné urobiť v jednotlivých oblastiach a automaticky vyšla. To nevyšla odtiaľto, to vyšla prvýkrát, keď Slovensko bolo predsedajúca krajina v rámci Európskej únie. A vyšiel s tým môj nemecký kolega, ktorý povedal, ako ďaleko sú v tomto smere pripravení, no a o tom sa viedla veľmi, veľmi dlhá debata potom v podstate dva dni, ktoré to, celé to, celé to istým spôsobom obsahove zaujalo. Takže už toľko len vysvetlenie smerom k vám. To nevymýšľali tu ani nejakí, dobre, boli tam sociálni demokrati v tom čase, však aj sú teraz stále, ale oni to mali tak hlboko a ďaleko rozpracované, že povedzme si úprimne, že asi sa Európa bude v tomto prípade orientovať aj podrobne a tieto veci minimálne prehodnocovať.
Takže ešte raz, nie zodpovednosť, nezodpovednosť, ale doba a, a veci a pozitívne veci, lebo štvrtá priemyselná revolúcia prinesie len pozitívne veci. Samozrejme, že my sa jej nebránime, len automaticky musia rátať aj s tým, že tu budú aj nejakí dôchodcovia a je potrebné, aby tí dôchodcovia mali mať z čoho tú dôstojnú starobu, o ktorej sa bavíme. Všetko.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, je mi sympatické, že klub SME RODINA je tu takto prítomný a podporuje svojho ministra. Na druhej strane sa vám pokúsim možno dosť objektívne niektoré veci pomenovať, lebo niektoré vyjadrenia, ktoré tu boli, mne SaS-ka, možno ani že pán Cmorej nie sú mi nejakí veľmi sympatickí ľudia, pretože dneska absolútna dominancia pána Bohu, ktorý je trh, ako je niekde za nami, ale zas nemáte pravdu. Lebo pán minister ide budúcim dôchodcom znižovať dôchodky, pán Kašper, a to ADH-čka. Tá ADH-čka je o tom, pokúsim sa k tomu zaujať stanovisko.
Viete, čo je môj možno problém? Že, neviem, pól roka alebo koľko je tomu, čo sme prešli od toho prvého čítania, neviem koľko mesiacov. Čakal som, čakal som, že sa k niečomu dostaneme a budeme o niečom hovoriť. Ja sa neviem vyjadrovať tomu, čo pani poslankyňa Hajšelová bude predkladať, pretože na rozdiel od pána Cmoreja som to nevidel. Sú isté veci, ktoré tam možno viem si predstaviť, ak je tam, že ideme zamraziť 5,5 % zvyšovania v II. pilieri. Tak áno, to podporíme, pretože ten II. doteraz napriek všetkému nepresvedčil. Toľkoto, ja sa nemám problém s týmto ako tajiť, ale zas na druhej strane, isté opatrenia, ktoré by tomu mali pomôcť, by som tiež očakával. Keď sme preberali II. pilier, to znamená dôchodkové sporenie, nevidel som to tam. Možno sa dočkáme v druhom čítaní, kedy ten priestor je. Možno toľko úvodom k tomu, pretože ten priestor tu bol a vôbec aj ten proces, ktorý predchádzal tomu predloženiu do toho prvého čítania, bol dosť rozporuplný. Rozumiem tomu, lebo ak žije na Slovensku 5,5 milióna ľudí, tak 5,5 milióna rozumie dôchodkom a každý má ambíciu sa jednoducho k tomu vyjadrovať.
Ale tu sú aj také, také vyjadrenia, ktoré by asi bolo treba brať v úvahu. Bolo tu vedenie OECD, no absolútne ako odmietli rodičovský bonus, i keď na druhej strane beriem, že čo sa týka OECD, to sú v prvom rade ekonómovia, chýba im ten sociálny rozmer, a to je treba vyvažovať, ale aj tu na domácej, na domácej politickej scéne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, odborníci na dôchodkové systémy z Univerzity Mateja Bela, ktorí, si myslím, že sa trošku až preceňujú v niektorých veciach. Lebo aj iných odborníkov tu máme ako je pán Šebo, ale dobre. Akceptujem. Akceptoval som ho aj, keď bol aj minister. Dokonca som podpisoval ďalej tie zmluvy, aby s nami spolupracoval a bol nejakou súčasťou tvorby tej reformy. To znamená, že toto sú isté veci, ktoré je potrebné vidieť.
Mňa čo osobne v tomto prípade mrzí je postoj sociálnych partnerov. Výhrady, vážne výhrady mali odborári, zamestnávatelia, Jednota dôchodcov Slovenska, ako to sú inštitúcie, ktoré majú sa právo vyjadriť a niečo k tomu povedať. Možnože medzi tými, medzi tým pán minister s nimi sedel a povie nejaké výsledky, ale z toho, čo ja mám, by som povedal, ako doteraz tie poznatky, keď samotná Jednota dôchodcov Slovenska je proti tomuto, no tak nad tým sa je potrebné zamyslieť. Veď to je I. pilier, ktorý sa ich bezprostredne dotýka. I keď a ja beriem, že do istej miery terajší dôchodcovia budú zvýhodnení, pretože sa môžu tam niekde nájsť.
Tento zákon ide proti budúcim dôchodcom a tam je to, o čom sa bavíme, čo je zakotvené v tej nešťastnej, nešťastnej ADH-čke. Toľko možno taký, taký úvodný vstup do toho. Ja nechcem vnášať do toho absolútny rozmer nejakého rozporu, ale na druhej strane musím povedať, že tak ako aj ja, ale aj moji kolegovia z klubu, keď to ostane takto, ako je to v tejto podobe, nie sme pripravení podporiť tento návrh. Ale myslím, že to pán minister tak trošku aj, aj ovláda. No neviem, čo všetko do toho vniesol pán Palko, pretože už niekde desať rokov dozadu KDH tu malo nejaké ambície, dokonca aj ponúkalo riešenie cez ten rodičovský bonus, ale, ale myslím si, že takto ako sa postavil, zase ak bude takto prijatý, vytvorí istú skupinu poškodených ľudí.
Ja viem, ako som mal dlhé roky problém odškodniť tzv. starodôchodcov, to je tá kategória ľudí, ktorá bola znevýhodnená po prijatí tej rozsiahlej novely Kaníka, a doteraz nie som presvedčený, že sme to absolútne poriešili, to možnože ani v tomto prípade nejde, ale, ale v žiadnom prípade by tam nemali ostať proste ďalšie problémy, ktoré by sa niekedy v budúcnosti mali riešiť, lebo potom nielen pocit, ale aj reálne, by som povedal, zhodnotenie tých ľudí nemusí byť práve najlepšie.
Zmenili ste tých 5 % na 3 %, asi je to dobré v tomto prípade, pretože tam je asi tá najväčšia oponencia. Bolo tu jasne povedané, koho sa nebude týkať ten rodičovský bonus. Treba povedať, že to je jedna pätina budúcich dôchodcov, to znamená, že každý piaty budúci dôchodca nebude mať zo zákona nárok, lebo je v nejakej tej kategórii.
Mňa najviac viete čo mrzí? To, čo som sa snažil a treba povedať v čom sa aj dosť pokračuje, možno aj pani Žitňaská osobne sa dosť zasadila o to, že aby boli trošku inak riešení ľudia, ktorí sa starajú, hlavne matky, ktoré sa starajú o ťažko postihnuté deti svoje. Lebo to je kalvária, to je osud, ony sa jednoducho oddajú tej službe a to nie je na rok, na dva, to je na celý život. A ony nakoniec budú postihnutí, ich sa nebude týkať jednoducho tá možnosť toho rodičovského bonusu. Pýtam sa, prečo? Veď to sú ako Matka Tereza, ktorá, ktorá by si v tomto prípade mala prvá zaslúžiť, aby, aby mohla sa uchádzať o túto podporu, ona bude z toho jednoducho vyňatá. Nejdem na tie ďalšie kategórie, toto vidím ako taký, taký styčný bod, ktorý tam veľmi trčí, a nenachádzam odpoveď na to. A očakával som, že toto sa bude, budete snažiť nejakým spôsobom vyriešiť, pretože ony nemajú inú alternatívu tie matky, len sa starať. A ja som veľmi rád a bol by som veľmi rád, aby sa im valorizovali a stále navyšovali tie, tie príjmy, ktoré z toho majú, a bol by som veľmi rád, aby boli úplne inak riešené z hľadiska, z hľadiska dôchodku.
No a my tu máme aj alternatívy, čo ma prekvapuje, že doteraz nebol záujem sa k tým alternatívam jednoducho dostať. My sme tú alternatívu, čo sa týka „odškodnenia" tých matiek za to, že, za to, že sú matkami, mali niekde úplne inde. Veď sme to riešili v súvislosti s rodičákom. A to je príjme čistý príjem, ktorý mala matka predtým. Prečo nejdeme takýmto spôsobom odškodniť? A to sa bude priamo týkať tej matky, priamo toho odškodnenia, to je, áno, pokladám aj za veľmi dôležité, lebo v tejto chvíli to úplne dotiahnuté táto otázka jednoducho nie je.
No, hovoril som o tom aj v prvom čítaní. Česi to vyriešili tak, že iba ženy – matky a po druhé, maximálne nejaké percento z odvodov, no ale podieľa sa aj to dieťa svojimi percentami. A to je už úplne iná rovina. To je aj solidarita, to je spoluúčasť na tom a tomu, s týmto by som sa vedel stotožniť. Lebo v takomto prípade to nielen nejaký boží dar, že mám šťastie, že mi dieťa zarába o niekoľko viac ako tí ostatní, a preto ja mám nárok na vyšší, vyšší rodičovský bonus.
Kladiem si otázku, prečo v tomto prípade majú byť potrestané deti, ktoré sa dobre vychovali, majú vzdelanie a majú to nešťastie, že robia napríklad na úradoch práce za 700 alebo 800 eur brutto s vysokou školou. V zdravotníctve koľko je takýchto. Veď koniec koncov aj to školstvo stále nie je o tom, že by, že by ako, a popritom sú to dobre vychované deti, na ktoré môžu byť rodičia hrdí, ale sú do istej miery potrestané zato, lebo nebudú sa môcť takýmto spôsobom odvďačiť ako, ako tie, ktoré majú iný príjem z možno z nejakých iných, iných dôvodov.
No a teraz tá ADH-čka. Trvale zníženie ADH. To je trvalé, to je 5 % menej ako bolo doteraz, čo sa týka, týka priemernej mzdy. 5 % dole. Dobre, na budúci rok to podľa materiálu, ktorý predložil pán minister, vychádza mínus 7 eur, potom tuším 21 či 22, neviem, ďalej nevyčíslil, koľko je to menej, ale o dva roky títo, ktorí pôjdu teraz do dôchodku, budú mať mesačne o 22 eur menej. Možno z toho platia tí, ktorí berú tie bonusy rodičovské. Ale pýtam sa, prečo?
A nehovoriac o tom, že som tu použil v tom prvom vystúpení nejaké tabuľky, ktoré hovoria o tom, koľko Slovensko z HDP dáva, dáva na dôchodky. A sme v trojici najhorších, V4 je ďaleko, ďaleko lepšia pred nami. To znamená, prečo nejdeme do toho, že v tomto prípade možno ideme systémovo prehodnotiť aj tie odvody, teraz myslím aj tie štátne, a nebudeme sa báť len toho, že to bude Slovensko prestárle. Pretože toto sú prostriedky, ktoré pôjdu celkove na tých, na tých dôchodcov, čo sa týka tých percent z toho HDP. Neviem, to sú všetko veci okolo, ktorých by bolo treba veľmi, veľmi konkrétne diskutovať, a zdá sa mi, že v tomto prípade sme celkom nevyužili ten, ten časový priestor.
A to nehovoriac o tom, čo sa týka doby dožitia, ktorá je relatívne veľmi výhodná, má stále, je tu istý progres aj u nás, tak ako v celej Európe. Čo ja viem, posledné štatistiky sú o tom, že ženy 80,34 roka a muži 73,75 roka sa dožívajú. No ale tá tragédia je niekde inde, a to je dožitie v zdraví. 54,6 roka je, je u žien a muži 55,5 roka, veď to je o 20 rokov u žien a 25 rokov u mužov rozdiel. Človek podľa tohto, ktorý pôjde do dôchodku, narodil sa 2003, to znamená, že má nejakých 19 rokov a keď pôjde do dôchodku, ak by ostali terajšie, ktoré sú, že tam ten strop je 64, pôjde do dôchodku, ale podľa tohto nového pôjde v 69. Samozrejmá vec, že adekvátne sa to bude asi, asi ďalej zvyšovať, ale je to logické, že, že tieto parametre sú nastavené v tomto prípade jednoducho k tomu.
To znamená, že tá ADH-čka no a tých 40 rokov, pán minister, vzbudil ste veľký záujem, pozornosť. Ja keď som sa stretal v tom čase ešte ako minister alebo po skončení toho obdobia aj s odborármi veľmi to vítali, pokiaľ nezistili konkrétnosti okolo toho. Lebo v podstate je to istá, istá obdoba predčasného dôchodku, áno, s inými parametrami, lebo tam nie je ten istý, by som povedal, odčítanie toho bonusu, no ale plus-mínus je to jedno a to isté.
Ja tu mám taký nejaký, nejaký rozpočet, odpočet, ktorý sa týka tých dopadov, lebo to nie sú len tí 0,3 %, to keď si zráta, stráca pri výpočte až na ADH-čke z toho vyplývajúcej, a keď tie parametre všetky zráta, to je rozdiel 7 až 10 %. To znamená, ak by mal brať, ja neviem, 800 eur, čo pre budúcnosť je asi reálny nejaký dôchodok, no tak možno nejakých 70 eur bude, bude mesačne poberať menej. To len z toho, z tohto titulu. To znamená, že tie dopady tam sú, sú veľké a potom treba povedať otvorene, že komu sa to platí a komu sa to neoplatí, lebo predčasný dôchodok bol určený v prvom rade pre tých, ktorí si neboli schopní nájsť už prácu alebo ich zdravotný stav bol taký, že radšej akceptovali ten predčasný dôchodok, hoci vedia, že to nie je jednorazové. To je predčasný dôchodok doživotne. To znamená, na tých 20 rokov na kedy sa plánuje každý, každý jeden ten dôchodok.
No možno toto ako k tomu a nie je tu pán Ledecký, pretože mne celkom nedalo s tým čím argumentoval, čo sa týka tej udržateľnosti. Tú udržateľnosť ja som počúval osem rokov, kde kto skade z Bruselu alebo neviem skadiaľ, zo Svetovej banky prišli strašili, strašili a strašili. Ale tá, tá pravda je trošku niekde inde. O 50 rokov, priatelia, v 2070 9,8 % predikcia výdavkov dôchodkového systému voči HDP, čo sa týka Slovenska, 11,4 priemer Európy, ale Maďarsko 11,2, Česko 10,9, Poľsko 10,2. Priemer je 11,4. Nehovorím o tých vyspelých krajinách kapitalistických, ktoré, teda západných, ktoré sú asi, asi niekde inde. Ale toto sú konkrétne čísla, to znamená, že, a nehovoriac o tom, že dovtedy môže prísť úplne iná situácia, stav, že ešte lepšie sa nám možno začne dariť v zamestnanosti, no a, samozrejme, čím viacej ľudí robí, tak tým je tam lepšie vytvorený priestor. No a stále je tam aktuálna aj tá otázka, okolo ktorej som tu aj občas hovoril, že príde čas, ktorý Nemci majú veľmi dobré pripravený ohľadom istých odvodov za, za roboty a jednoducho zariadenia, štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá sa musí zakotviť aj niekde tu, aby tie dôchodky boli zabezpečené, to je logická vec. Toľko možno k tým mojim výhradám. Na škodu veci, možnože keby kolegyňa Hajšelová bola vystúpila predo mnou, bol by som rád zareagoval aj na niečo, čo je tam, ale však ten priestor tu jednoducho asi stále je.
Viete, prosím (reakcia z pléna), áno, je ešte ústna rozprava, ak si to medzitým naštudujeme, len, len, prečo. Viete, sme v takom nejakom utajení a práve som čakal, že tie veľké mesiace, ktoré sme mali pred sebou, sme mohli využiť práve na to, aby sme sa k tomu reálne vyjadrili, pretože všetci máme záujem na tom, aby terajší, ale aj tí budúci dôchodcovia mohli, tak ako Ústava Slovenskej republiky hovorí, žiť istú dôstojnú starobu, ktorú by im garantovala, garantovala aj ústava.
Viete, taká posledná myšlienka moja úplne na záver, niekedy mám taký pocit, a to nepatrí ani k vám možno všeobecne do našej spoločnosti, že často chceme riešiť dlhy budúcnosti, lebo o tomto do istej miery hovoríme, no a my pritom trošku zabúdame alebo nemáme vysporiadané dlhy minulosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať za tie pripomienky kolegov. Ale ak dovolíte, zameriam sa na dvoch. Na pána Viskupiča a na pána Šimka.
To, že som pomenoval, že zlyhal trh, pán poslanec, dalo by sa hovoriť ďalej. Zlyhala Európska únia, zlyhali ďalšie inštitúcie, ktoré mali konať a mali konať ďaleko inak. Len trošku ma prekvapila tá vaša skratka, ktorú ste v tomto smere urobil, že jednoducho hlavný dôvod je v tom, že sa v predchádzajúcom období zlyhalo. Inak skratka hovorí, že ´lebo Fico´. Ale to asi, to asi v tomto prípade, prípade jednoducho nie je. To, že to tak nie je, je o tom, že sme stále v trojke krajín, ktorá dáva najmenšie percento HDP na dôchodky. To ako ekonóm asi tieto veci chápete. Nehovoriac o tom, že my sme uchovali II. pilier, ktorý má z hľadiska budúcnosti svoj význam. I keď doteraz nie som celkom presvedčený, že či som postupoval úplne správne, či som nemal možno postupovať ako Maďari, Česi alebo Poliaci, alebo ďalší. Ale je tu istý kapitál, s ktorým sa dá kalkulovať a z hľadiska udržateľnosti pre ten budúci, budúce obdobie.
Pán poslanec Šimko, 70 miliónov eur z plánu obnovy ide na digitálnu zručnosť dôchodcov. Pani Remišová hovorí, že 172-tisíc dôchodcov sa vyškolí, vyučí, aby mohli následne vedieť s týmto pracovať. Vítam to. Podporujem to. No ale budú si môcť dovoliť zriadiť nejaké internetové pripojenie? Inak je toto teraz tá hlavná priorita, s ktorou vláda mala ísť? Tých 70 miliónov, keby možno mal k dispozícii teraz minister práce, tak s tým vie riešiť veľmi konkrétne dopady na niektoré cieľové sociálne skupiny, ktoré by to veľmi, veľmi potrebovali. My riešime teraz digitálnu gramotnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral a veľmi dobre, v akom stave je dôchodkový systém. A ja kvitujem, že, a podporíme, samozrejmá vec, 14. dôchodok. Chcem, samozrejmá vec, v druhom čítaní doplniť, ale chcem poprosiť, pán minister, napriek tomu, že situácia je taká, aká je, aby ste sa pozreli na invalidných dôchodcov. Pretože tí prakticky sú najviac postihnutí. Nakoniec aj výška invalidného dôchodku je najnižšia, keď to zoberiete z tej skupiny ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. To je tak, ako tí, čo postihnutí, ktorí sú na dávkach hmotnej núdzi, tak proste invalidní dôchodcovia a ešte najhoršie sú tam dve kategórie tých invalidných dôchodcov. I keď tá prvá je už veľmi malá, ale proste sú tam. K tým by sa, aj prídeme s pozmeňovacím návrhom asi k tým invalidným dôchodkom, proste, aby sa zvýšili. Pretože tá čiastka je.
A to isté sa chcem vrátiť k valorizácii tých 2 %. Viete, tých krikľúňov, ktorých je tu k I. pilieru a vôbec k valorizácii, že veď zoberte si jednu vec. Že zvýšime dôchodky nie za päť rokov, ale za desať rokov o 20 %. Zoberme priemerný dôchodok, ktorý dneska vieme, aký je, a zvýši sa ten dôchodok o 20 %. Viete, aká je to čiastka dôchodku? A skúste si tí, čo tu hovoríte, čo stále hovoria k I. pilieru, že to treba zmeniť, skúste si pozrieť, a to teraz hovorím, aj my sa máme za niektoré veci čo hanbiť, od roku 2004, čiže od 1. 1. 2005, kedy bola dôchodková reforma 461, tridsiatka, o koľko sa zvýšil priemerný dôchodok, proste veci. Samozrejmá vec, bolo to poznačené určitými výkyvmi, to, čo sme tu hovorili, že deflácia, ale proste jednoducho títo ľudia, starí ľudia, hlavne penzisti sú najviac ohrození. Čiže vítam to. A proste podporíme to a prídeme aj s návrhmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za to vystúpenie, pán kolega, a som rád, že aj vy ste podporili špecialistov v ich raste, lebo naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Ja som to tiež vravel, že proste to je hybný motor celého toho systému. Bez nich sa nikde nedostaneme. Takže áno, o tom sa dá dlho rozprávať. Však možno, že raz ešte bude taká šanca, že prekopeme celý ten systém a pochopíme, že ako by to malo fungovať. Rozumiem aj tomu, čo si vravel, že sme v určitom zmysle v strese a nikto nikomu nezávidí jeho pozíciu a držíme si všetci palce, aby to všetko dobre dopadlo.
Ďakujem veľmi pekne.

Všetkým veľmi pekne ďakujem za komentáre k môjmu vystúpeniu.
Pre pani poslankyňu Kaveckú, ja som to čerpal zo zdrojov ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií. Ja som si to nevymyslel. Takto to je, takto je to zaznamenané vo všetkých análoch, tak to tam môžeme pozrieť. To ale nevraví no nič o tom, že sestrám netreba dať viac peňazí. Však ja s tým absolútne, samozrejme, súhlasím. Myslím si, že aj v príhovore toho, čo povedal tu pán doktor Valocký je úplne jasné, že my sa musíme zamerať na to, aby sme sem dostali sestry a musíme si otvoriť iné okná v našich mysliach a dušiach, aby sme pochopili, že čo potrebujeme.
My jednoducho v krízovej situácii nemôžme riešiť to, že či je Európska únia spokojná, alebo nespokojná. To takto jednoducho nemôže ísť. Nikde to tak nefunguje. Tu teraz kolega Muňko povedal, že naše absolventky zdravotných škôl odchádzajú mimo našej vlasti a úplne kľudne tam pracujú. Však to všetci poznáme tieto témy. Prosím každého, kto tam v tom pracuje, aby si otvoril svoju myseľ, lebo bez toho sme absolútne stratení.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za poznámky.