Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, milé kolegyne, kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, kde dôvody na skrátené legislatívne konanie jednoznačne upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, kde sa hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, budem sa venovať len článku 3; čl. 1 a čl. 2, samozrejme, chceme podporiť, avšak s čl. 3 tohto návrhu zákona nemôžme súhlasiť, pretože vecne, samozrejme, odôvodním prečo, ale ani návrh na skrátené legislatívne konanie, pretože sú neni naplnené tieto skutočnosti, resp. nie sú zdôvodnené v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona.
K čl. 3 v dôvodovej správe, resp. v návrhu na skrátené legislatívne konanie je jediná veta: "Úpravou zákona o kybernetickej bezpečnosti sa sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete." Toto je jediná veta, ktorá tam je. Nie je tam žiadne zdôvodnenie toho, že aké by, aké majú vzniknúť škody pre národné hospodárstvo Slovenskej republiky, resp. aké obmedzenie pre občanov a Slovenskú republiku vyplývajú z neprijatia takéhoto, takéhoto návrhu zákona.
Treba povedať, že prostredníctvom, má sa zaviesť nový inštitút blokovania nejakej komunikácie na internete, kde takisto dôvodová správa k samotnému návrhu zákona hovorí jedinú vetu, resp. jeden odsek, kde sa hovorí, že škodlivých aktivít na internete z roka na rok pribúda šírením škodlivého obsahu, ako aj šírením dezinformácií a zavádzajúcich kampaní. Čiže nehovorí sa, že tu vznikla táto potreba teraz, aktuálne, ale že tu je dlhodobý problém, ktorý tu máme niekoľko rokov a z roka na rok sa zhoršuje, a teda nevidíme tu dôvody na to, aby išiel takýmto spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážené dámy a páni, nemali by sme takto zneužívať túto situáciu a takto v chvate, zbrklo zavádzať takúto právnu úpravu do právneho poriadku Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania a bez riadneho, riadnej verejnej, odbornej diskusie k takémuto návrhu, pretože takýto návrh zasahuje do základných práv a slobôd, konkrétne do čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, kde v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. A ďalej, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
V tomto návrhu nie je ani jedným slovom zdôvodnené, akým spôsobom by toto malo zabezpečovať ochranu práv a slobôd iných, resp. bezpečnosť štátu alebo verejného poriadku, alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Mám za to, že ak takýto obmedzujúci návrh zákona, ktorý by mal obmedzovať základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, by sme mali v Národnej rade Slovenskej republiky preberať a mali by sme ho potom schvaľovať, mal by prejsť riadnym legislatívnym procesom, malo by k nemu byť riadne medzirezortné pripomienkové konanie, mala by k nemu prebehnúť riadna verejná, odborná diskusia a potom sa môžme kvalifikovane rozhodnúť, či takýto návrh zákona prijmeme, alebo neprijmeme.
Ak si zoberieme súčasné znenie zákona o kybernetickej bezpečnosti, v § 27a je napísané, že úrad môže rozhodnutím zakázať alebo obmedziť používanie konkrétneho produktu, procesu, služby alebo tretej strany na poskytovanie základnej služby, ak zistí, že takéto porušenie neumožňuje alebo zásadným spôsobom sťažuje udržanie kybernetickej bezpečnosti a tým ohrozuje život alebo zdravie osôb, hospodárske fungovanie štátu, verejný poriadok, bezpečnosť alebo majetok osôb, alebo ohrozuje bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Ja si myslím, že toto ustanovenie je platné v súčasne platnom zákone o kybernetickej bezpečnosti, je dostatočné na riešenie súčasných kybernetických hrozieb a nepotrebujeme teraz takto v chvate a v panike prijímať takéto zásadné obmedzenia základných práv, základných práv a slobôd.
Preto by som chcel požiadať predkladateľa, aby, ak to prejde do druhého čítania, aby v druhom čítaní bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý vypustí tento čl. 3 z tohto návrhu zákona a v tom prípade bez akejkoľvek diskusie a rozpravy podporíme a schválime tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. (Zaznievanie gongu.)
Ja začnem s tým, čo som osobne zažil. V šesťdesiatom ôsmom som 1. októbra narukoval a v auguste došli, viete dobre, ruské vojská. Dva roky v kasárňach som absolvoval za čias, keď sme nevedeli, či máme ruských vojakov vítať alebo, alebo im, zakázali nám ich púšťať do kasárni, proste bordel, taký som v živote ešte nevidel a buzerácia, ktorá skutočne nemala období, kde v noci sme mali aj tri, štyrikrát aj päťkrát poplach. Proste bola taká doba, dva roky sme vydržali a myslím si, že to bolo veľké poučenie nielen pre mňa, ale pre všetkých chalanov, ktorí sme tam vtedy túto základnú vojenskú službu absolvovali. V noci sme mávali nočné streľby s ruskými vojakmi a koľkokrát sme sedeli spolu, tak sa nás pýtali, že kde vlastne sú. Oni ani nevedeli, tí chlapci, kde sú. Boli to veľmi skromní a dobrí ľudia, ktorí mi skutočne, niekedy nám ich aj bolo ľúto, že nevedeli alebo nemohli sa nejak skontaktovať so svojimi rodinami. Ale proste boli to dva roky vysokej školy, pretože tam sme naučili poriadku, disciplíny, všetkému, čo k tomu patrí.
Po skončení vojenskej služby som sa začal venovať športu, futbalu a čo sa nestalo, dostali sme sa do kontaktu práve s ruskými hráčmi, s ruskou reprezentáciou, s ktorou sme odohrali niekoľko zápasov zhodou okolností v meste, kde dneska je vojna, v Kyjeve. A môžem povedať, že títo ľudia boli veľmi milí, dobrí, osobný priateľ Oleg Blochin, ktorý bol hviezda v Európe, nás pozval na večeru, dokonca keď mal, keď absolvoval, mal narodeniny, tak pozval nás reprezentantov, sme tam boli tri-štyri dni a myslím si, že taký program, ako mu urobili vtedy to vedenie, vedenie zväzu, to som ešte osobne ako nevidel.
Ale chcem povedať, že tie medziľudské vzťahy medzi nami boli také kamarátske aj sú, že niekedy sa zle počúva tuná tieto, tieto nadávky alebo povedzme tieto, tieto intrigy medzi nami a tak ďalej. Pretože ja som na to neni zvyknutý. Šport je fenomén, ktorý spája ľudí, a verte mi, že ja by som chcel za všetkých športovcov vyjadriť solidaritu, za všetkých slovenských športovcov vyjadriť solidaritu ukrajinskému národu, prosím. Ale to, čo sa stalo, to sa skutočne nikdy už nemôže stať, pretože to človeka trápi a niekedy sa zamýšľa nad tým proste, kde sme, kde to žijeme. Všetci rozprávame to isté, ale robíme úplne opačné veci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať za vaše faktické poznámky napriek tomu, že niektoré boli voči mne kritické. Začnem pánom poslancom Žiakom.
Pán poslanec Žiak, my dvaja sa poznáme, pretože máme rovnakú minulosť. Boli sme obaja futbaloví rozhodcovia. Ty ako rozhodca si to dotiahol najďalej do tretej ligy a politicky nedosahuješ ešte ani takú úroveň.
Pán poslanec Kotleba, viete, moji rodičia a životné skúsenosti ma naučili, že ľudí si mám vážiť napriek tomu, že mám s nimi iný názor, že sme názorovo rozdielni. A myslím si, že tým, že som povedal, že si politika Dzurindu vážim, že si za tým tvrdením stojím. Pretože on v sebe napriek tomu, že s mnohými vecami som nesúhlasil, spĺňa kritérium nielen politika, ale aj štátnika. A keď sa pozriete do radov dnešnej vlády Slovenskej republiky, tak si myslím, že štátnika tam hľadať budete veľmi ťažko.
Chcem sa najmä poďakovať pani poslankyni Brisudovej, pánovi poslancovi Ficovi a Baškovi, ktorí naozaj z toho môjho príhovoru si vybrali najmä tú pasáž, kde som sa venoval našim starostom a primátorom najmä na východnom Slovensku. Som rád, že ste to všetci traja rozšírili. Možnože mohol som venovať tomuto dôležitému miestu viacej času. A chcem ešte raz poďakovať, napríklad v našom poslaneckom klube máme primátora Michaloviec pána Záhorčáka, ktorý ma informoval, že včera zasadal krízový štáb a naozaj sa pripravovali na to, akým spôsobom, konkrétnym spôsobom pomôcť tým, ktorí tú pomoc od nás najviac budú potrebovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Predseda Kéry vyjadril iste svoj postoj k tomu, k týmto dňom a k týmto udalostiam, ktoré sa teraz dejú vo svete a vyjadril aj postoj poslaneckého klubu SMER. Žiaľ, čakali sme všetci dnes, keď sa prihlásili štyria do rozpravy, že tu zaznie spoločný hlas od opozície aj od koalície k udalostiam, ktoré sa nás všetkých veľmi dotýkajú. Žiaľ, musím povedať, že kolegovia z koalície zneužili vo faktických poznámkach tieto prejavy na to, aby vyliali kýble špiny znova na opozíciu. To je strašne, strašná škoda. Však možno si to zaslúžime a budete mať ešte veľa času, ale v tomto, v tomto jednotlivom okamihu, ktorý teraz zažívame, sme mohli ísť aspoň ruka v ruke v podpore ukrajinských ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda zahraničného výboru, milý Marián, ďakujem ti veľmi pekne za veľmi triezve, odborne zdatné zhrnutie problematiky a postoja tak SMER-u – sociálnej demokracie, ako aj, verím, celej Národnej rady k problematike a k návrhu uznesenia, ktoré tu riešime. Odsudzujeme agresiu, akúkoľvek agresiu, čiže aj teraz túto ruskú. Odsudzujeme porušenie medzinárodného práva vždy. A chcem takisto vyjadriť poďakovanie a taký obdiv slovenskému národu, ktorý okamžite začal reagovať a okamžite nielen protesty, ale aj zbierky a konkrétna pomoc najmä starostov, primátorov na východnom Slovensku, ale aj v iných častiach Slovenska, ktoré pripravujú konkrétnu pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. A v tejto súvislosti mi nedá nepovedať a zareagovať na slová o tom, že treba dodávať zbrane Ukrajine amerického vojnového štváča Osuského. Ja som proti tomu, aby sme dodávali zbrane Rusom, ktorými budú zabíjať Ukrajincov. Som proti tomu, aby sme dodávali zbrane Ukrajincom, ktorými budú zabíjať Rusov, v prípade komukoľvek iné zbrane na zabíjanie príslušníkov iného národa. V tomto smere nám zostáva len oceniť prístup Nemecka, ktoré ponúklo prilby a, samozrejme, finančnú a inú pomoc.
Ďakujem.

Pán predseda zahraničného výboru Marián Kéry, chcem ti rovnako poďakovať za tvoje vystúpenie, v ktorom si jasne tlmočil postoj, ktorý máme k tomu, čo sa deje na Ukrajine. My sme sa pred rokovaním tejto Národnej rady stretli na poslaneckom grémiu a vyjadrili sme za opozíciu presvedčenie, že diskusia o tomto návrhu uznesenia bude dôstojná a že sa tu nebude z toho vytĺkať nejaký politický kapitál. Avšak musím s ľútosťou skonštatovať, že to tak nie je. Ak tu zaznievajú slová niektorých z poslancov koalície, ktorí prirovnávajú Putina k Hitlerovi a jedným dychom dodávajú, že civilisti v Belehrade si to zaslúžia, mohli byť bombardovaní a koalícia im ešte tlieska, tak len dokazujú, že to nie je dôstojné. A, bohužiaľ, musím dodať, nie je to dôstojné tak, ako je nedôstojné ich vládnutie, ktoré predvádzajú dva roky na Slovensku.
Ďakujem ti, pán predseda zahraničného výboru.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Maroš Kéry, chcem ti poďakovať za veľmi, veľmi také konštruktívne vystúpenie a hlavne za aj vyjadrenie postoja za stranu SMER – sociálna demokracia. A tak ako si povedal ty vo svojom vystúpení, odmietame takúto agresiu zo strany Ruskej federácie a, samozrejme, odmietame aj tento celkový vojenský konflikt a riešenie vojenskou cestou a sme za mierové riešenie. A, samozrejme, tak ako už bolo povedané, aj dodržiavanie medzinárodného práva. A plne súhlasím s tebou, že musí byť jednoznačne podpora a solidarita pre ukrajinský národ. A ako si povedal aj to, že my ako strana SMER – sociálna demokracia rešpektujeme a sme pevnou súčasťou Európskej únie a ctíme si členstvo v NATO, ale treba povedať, že, tak ako to povedali aj ostatní niektorí kolegovia už dnes vo faktických poznámkach, že Európska únia z pohľadu diplomacie v tomto smere zlyhala. A to, že si hovoril o tom, čo sa stalo v Srbsku a v Iraku, je, možnože sa ťažko počúva niektorým koaličným poslancom, ale je to fakt a je to realita a je to minulosť, ktorá sa stala.
Ďakujem ti veľmi pekne.

Maroš, chcem poďakovať za to, čo si povedal vo svojom vystúpení ako predseda zahraničného výboru. A ja som veľmi rád, že táto debata tu v parlamente je naozaj, ako to povedať, veľmi konštruktívna, aj keď niekedy nie. Ale chcem povedať, že slovenská národná rada by mala odsúdiť agresiu Ruskej federácie a som rád, že toto sa v tom návrhu vyhlásenia aj jednoznačne píše. Na druhej strane by sme mali podporiť a byť solidárni s ukrajinským národom. Je to, nielen preto, že je to náš sused, ale takáto agresia sa môže potom týkať aj napríklad našej krajiny alebo iných krajín. Myslím si, že je dobré, ak Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny takýmto spôsobom prijme vyhlásenie Národnej rady k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.
My sme mali včera spoločné rokovanie SK8, čiže županky a županov samosprávnych krajov, práve v Košiciach, kde sme aj počas toho rokovania mali s ministerstvom vnútra, krízovým štábom určité, určité výmeny názorov, aká je tá situácia na tej ukrajinsko-slovenskej hranici. A chcem povedať, že všetky župy sa jednoznačne teda najskôr zhodli na tom, že je to naozaj agresia. Odsúdili sme to a budeme naozaj pomáhať ukrajinskému národu a tým ľuďom, ktorí z Ukrajiny budú musieť utiecť pred týmto vojenským konfliktom, ktorý tam je. Takže určite aj za samosprávny kraj chcem vyjadriť solidaritu s ukrajinským národom a odsúdiť túto agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kéry, vnímam tvoje vystúpenie ako vystúpenie predsedu zahraničného výboru a myslím si, že si správne odhadol situáciu, ale zabudol si niečo dodať vo svojom vystúpení, pán poslanec. Myslím si, že počúvajúc teraz niektoré faktické poznámky, bolo správne, aby si požiadal predsedajúceho, aby po skončení rozpravy, pokiaľ sú písomne prihlásení, vyzval poslancov Národnej rady, aby sa, preboha, už neprihlasovali do ústnej rozpravy. Pretože ak tu niekto hovorí, že si civilní ľudia v Belehrade zaslúžili smrť, a to sme počuli pred chvíľou, tak začínam uvažovať, kto to, preboha, sedí v tejto miestnosti, pretože ak niekto bez akéhokoľvek zaváhania povie, že zbytočné zabíjanie civilných ľudí, detí, žien, starých ľudí v bývalej Juhoslávii je niečo, čo si títo ľudia zaslúžili, tak začínam byť mierne nervózny aj ja. Takže ak možno budeš mať ešte záverečné slovo, pán poslanec, možno by si mohol vyzvať predsedajúceho, aby požiadal ostatných, nech už sa nehlásia.
Rovnako ti chcem poďakovať za podporu starostov a primátorov na východnom Slovensku. Toto považujeme za veľmi správne, pretože nech je akýkoľvek dôvod, ak ľudia trpia, treba im pomôcť. Budem veľmi rád, ak dnes prijmeme to, čo je možno naplánované z hľadiska legislatívy, hoci voči niektorým častiam máme výhrady, ale nebránil by som sa tomu, keby sme aj v blízkosti, v blízkej budúcnosti, možno aj na budúci týždeň znovu si zasadli a povedali, čo ešte môžme viac urobiť pre prejavenie takej tej materiálnej, humanitárnej solidarity na východnom Slovensku voči ľuďom, ktorí zo strachu, normálneho prirodzeného strachu, opúšťajú vlastné územie.
Ďakujem pekne inak za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že nemám pripravený ani scenár, ani prejav som si nepísal, pretože len nedávno som sa stihol vrátiť z Prahy, aby som mohol byť tu na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ale priznám sa, že ma veľmi prekvapujú niektoré vyjadrenie vás, poslancov a poslankýň Národnej rady, v takejto náročnej a ťažkej situácii. Ja verím, že sa mi podrží udržať sa na uzde a neznížim sa k tomu, pretože mi to príde ako neslušné a ktoré devalvuje túto veľmi dôležitú tému.
Hneď na úvod chcem povedať, že nielen ja, ale celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia odsudzuje vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Spory medzi krajinami sa bez ohľadu na to, aké sú ťažké, nemôžu viesť vojenskou cestou, ale len diplomatickými rokovanie bez ohľadu na to, aké tieto rokovania náročné sú. Vojna je krokom späť, krokom veľmi zlým, ktorý naozaj vedie ku katastrofe. Ja mám na mysli najmä ľudské životy a v neposlednej rade aj materiálne škody. Ruskú agresiu musíme na Ukrajine odmietnuť bez ohľadu na to, že by sme špekulovali a empaticky premýšľali, čo sa za ruskými motívmi mohlo skrývať.
Pani poslankyňa Záborská, vidím vás tu sedieť v pléne, chcem veľmi oceniť vaše kultivované vystúpenie k tejto téme. Súhlasím s vami, že dodržiavanie medzinárodného práva je veľmi kľúčové, dokonca pre štáty, ako je Slovensko, je to ešte dvojnásobne dôležitejšie. Súhlasím s vami, že môžeme byť hrdí na to, že bez ohľadu na to, kto bol vo vláde a kto spravoval Slovensko, sme nepristúpili k uznaniu Kosova ani uznaniu Krymu a tak to bude aj v prípade vyhlásenia Doneckej ľudovej republiky či Luhanskej ľudovej republiky.
Ale úplne nemôžem súhlasiť s tým, že počas celej existencie Slovenskej republiky aj Slovensko dodržiavalo medzinárodné právo. Ja sa chcem opýtať pánov z vládnej koalície, ktorí prirovnávajú Vladimíra Putina k Hitlerovi, že či si pamätajú, že tu bola vojna v Iraku, kde sa mali nájsť zbrane hromadného ničenia. Tieto zbrane sa nenašli. Irak je v rozvrate, Líbya je v rozvrate, Sýria je v rozvrate. A napadlo by niekedy niekoho nazvať amerického prezidenta tak tvrdo, ako to urobil pán poslanec Osuský? Mňa teda nie.
Spomeniem rok 1999 – bombardovanie Juhoslávie. Priznám sa, že si vážim politika Mikuláša Dzurindu napriek tomu, že v mnohých krokoch a postojoch s ním nesúhlasím, ale udivuje ma, že aj po dvadsiatich rokoch príde do televízneho štúdia a nemá pocit hanby za rok 1999, že Slovensko ponúklo našim spojencom, budúcim spojencom NATO vzdušný priestor, aby mohli lietadlá bombardovať Juhosláviu. Aj s pocitom viac ako dvadsaťdva rokov ja sa za to hanbím a ospravedlňujem sa Srbom. A on to zakončí tak, ako keby to bolo, že to bol deal, za to sme mohli potom o niekoľko rokov vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Tam netrpeli civilisti? Že sa tieto veci nedajú porovnať? A prečo by sa nedali? Aj tu mám najväčšie výhrady voči niektorým koaličným poslancom. Je život Ukrajinca ruskej národnosti na Dombase menej, ako bol život Srba albánskej národnosti v Prištine?
Dámy a páni, mnohí nás budete obviňovať z toho, že sme boli presvedčení o tom, že Ruská federácia inváziu na Ukrajinu nepodnikne. Bol som takisto ten, ktorý to tvrdil, ale vychádzal som z relevantných informácií, ktoré som mal. Navyše to boli vyjadrenia popredných predstaviteľov či už politických, alebo vojenských z Ukrajiny. Sám prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval ľudí a politikov Západu, ktorí hovorili o tom, že 16. februára sa má uskutočniť invázia Ruskej federácie na Ukrajinu. Nestalo sa tak.
Dámy a páni, najviac mi je ľúto to, že politici Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a, samozrejme, Spojených štátov dávali Ukrajine falošné nádeje. Viackrát sme to opakovali, že im nemáme dávať falošné nádeje. Normálne sme ich huckali voči Ruskej federácii. Ako im teraz, ako tým ľuďom, ktorí trpia a ktorí zomierajú, pomôžu vyjadrenia pána Borrella alebo von der Leyenovej. Malo by sa im ľahšie umierať? (Reakcia z pléna.)
Tí, ktorí ma nepočúvali, hneď na úvod som veľmi jasne nielen za seba, ale za celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia odmietol vojenské riešenie a absolútne sme skritizovali agresívny postoj Ruskej federácie voči Ukrajine. Čo ešte od nás iné čakáte? Mali sme ísť pred ruskú ambasádu a vyliať tam červenú farbu? Toto nepatrí k našej výbave. My sme demokratickí politici. (Ruch v sále.)
Chcem sa na záver poďakovať najmä primátorom a starostom na východnej časti Slovenska, ktorí sú pripravení pomôcť, lebo to bude veľmi dôležité, ak sa vlna utečencov, ktorí budú utekať pred vojnou, budú snažiť opustiť Ukrajinu a som za to na našich starostov a primátorov hrdý. Pevne verím, že ešte môže zvíťaziť zdravý rozum a že tak politici Ruskej federácie, ako aj Ukrajiny si môžu sadnúť za jeden rokovací stôl. Iná cesta, ako zachrániť mier, nie je.
Ďakujem za pozornosť.