Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán Vetrák, len na vysvetlenie, lebo vy v koalícii a hlavne v OĽANO, veď to už niekoľko rokov spomínate a stále sa tým oháňate, a to je to z roku 2018, kde vtedajší, vtedajšie opozičné politické strany zneužili vraždu novinára. A vy tu stále rozprávate o tom, že vtedy Robert Fico ako predseda, predseda vlády povedal, že, že popretie výsledku volieb nejaké referendum. Vy si skúste pozrieť tie vyjadrenia aj pána Šeligu a ďalších všetkých ostatných. Tí ľudia, ktorí boli zneužití na tých námestiach, spisovali, spisovali petíciu? No, nespisovali žiadnu petíciu o predčasných voľbách. Čiže to sú dva rozdielne veci, o ktorých tu vy rozprávate.
Vtedy ľudia žiadali cez ulicu tým, že vešali a vyvesovali neviem čo všetko a žiadali pomaly, aby aj Robert Fico skončil na tomto obesený. To znamená, že skúste si to fakt naštudovať, pozrieť tieto veci, sú to dve rozdielne veci. Vtedy nežiadali ľudia ulici, ulica referendum. Teraz ľudia už druhýkrát podpísali, podpísali petíciu za predčasné parlamentné voľby. Minulý rok vyše 600-tisíc ľudí, teraz vyše 400-tisíc ľudí. To sú dve rozdielne veci.
Tak keď sa tvárite byť taký právnik exkluzívny, neviem aký, tak skúste si naštudovať všetky fakty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja som veľmi rád, že aj v tých faktických poznámkach, aj v tých debatách, či už oficiálnych, neoficiálnych, kuloárnych, parlamentných a tak ďalej a tak ďalej. Všetci sme sa dohodli na tom, že toto trápenie, ktoré všetci tuná prežívame v tejto spoločnosti, treba skončiť. Všetci hovoríte o tom, že to treba skončiť, ide o to iba nájsť tú formu, akou to treba skončiť, ak to myslíte naozaj úprimne, vy na tej ľavej strane. Čiže ja som veľmi rád, že takáto šanca tu je, teším sa z toho, že to všetci chcete skončiť, len ešte ide o to, aby ste to úprimne pretavili aj do toho hlasovania, že to naozaj chcete skončiť, lebo takto to už naozaj ďalej nejde, a to ste pochopili aj vy. Takže budem sa veľmi tešiť, ako tento príbeh bude pokračovať a predpokladám, že sa so mnou tešia aj všetci občania alebo teda drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky, preto lebo toto trápenie, to je ozaj trápenie, my sa trápime s vami a vy sa trápite sami so sebou. Takto to treba uzavrieť celé a občania sa trápia sami kvôli všetkým. Kvôli tomu čo je tuná v parlamente, čo je vo vláde, proste toto hrôzostrašné obdobie treba rýchlo ukončiť novými voľbami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Tomáš aj vážený navrhovateľ, ďakujem za predloženie tohto návrhu zákona, aj pán poslanec Tomáš, všetko, čo ste povedali, je pravda. Ja by som tu chcel poukázať na jednu skutočnosť, ktorú zadefinoval aj Ústavný súd v svojom rozhodnutí v roku 2021, kde Ústavný súd absolútne nijakým spôsobom nespochybnil právo, či už občanov v referende, alebo poslancov Národnej rady, skrátiť si svoje volebné obdobie. Jediné, čo povedal, je, že na to, aby sa tak mohlo uskutočniť, potrebujeme tento inštitút dostať výslovne do Ústavy Slovenskej republiky. Inými slovami toto rozhodnutie Ústavného súdu je nejaký imperatív pre Národnú radu na to, aby to, aby to urobila.
Čiže ja toto nevnímam vôbec ako, ako nejakú dobrú vôľu parlamentu, ale skôr ako povinnosť Národnej rady, keďže Ústavný súd takto rozhodol, aby sme takúto možnosť či už s referendom alebo rozhodnutím Národnej rady, a to je teraz na diskusiu či ústavným zákonom alebo uznesením a akou väčšinou, o tom sa môžme baviť v druhom čítaní, ale ja si myslím, že to rozhodnutie Ústavného súdu dalo imperatív pre Národnú radu Slovenskej republiky na to, aby sa takáto právna úprava do ústavy dostala. Takže my tu dnes nesedíme vôbec a nerozmýšľame alebo nemali by sme diskutovať o tom, že či vôbec takéto niečo do ústavy zakotviť alebo nie, my sa podľa môjho názoru môžme baviť len o tom, akým spôsobom to do ústavy zakotviť, ale tú povinnosť z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu podľa môjho názoru tu máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som doplniť bod programu a to znenie návrhu. Návrh urgentných opatrení na riešenie permanentného drastického zvyšovania potravín a základných potravinových komodít s odôvodnením: Aj včerajšie medializované informácie, ktoré hovoria o tom, že v rámci Európskej únie na Slovensku narástli ceny pri pekárenských výrobkov o 32 %. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie sme jedny z najhorších z hľadiska navýšenia cien a keď ešte si prirovnáme k tomu a povieme, že naše obchodné reťazce majú zisky niekde na úrovni 9 – 10 % v miliardách a v iných členských štátov Európskej únie sú na úrovni 2 – 2,5 %. Preto je potrebné pristúpiť k tomu, aby sme zastropovali marže. To znamená obchodné prirážky na úrovni 40 % a je potrebné sa týmto zaoberať v dnešnej dobe.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, ďakujem za veľmi korektný, slušný prejav k tejto celej veci. Viete, prekvapuje ma, že koalícia nedospela ešte k slušnému názoru napriek tomu, to čo si tu povedal a ďalšie nahrávky, ktoré sú, kde je nahratý znova pán premiér Heger, ktorý sa zúčastnil rokovania na Dunajskej s pánom Makom. Sú nahraté ďalšie veci, ktoré nechcem hovoriť, pretože to, len to chcem pripomenúť a doplniť ťa, že správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola prečítaná v parlamente je natoľko vážna, že by sa páni z koalície mali skutočne zamyslieť, je to štátna organizácia, ktorá je platená z našich daní. To čo dala na papier a čo je v skutočnosti, iste či to bude vláda akákoľvek, ktorá príde, bude sa s tým zaoberať. A budú z toho padať aj hlavy, som o tom presvedčený, pretože ak sa má budovať právny štát, tak sa musí budovať na serióznom základe, ale nie to čo sa tu predvádza. Nebudem, lebo tu už bolo dosť povedané, proste jednu vec, ja len chcem povedať, že páni, skutočne spamätajme sa, lebo to, čo aj tu dneska bolo, to nesvedčí o slušnej úrovni tohto parlamentu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽaNO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica, alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi. Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Káľavským, známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu "padni komu padni". Na Slovensku však platí minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada "padne komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Káľavským, samozrejme človek musí ten rozhovor čítať kriticky, Káľavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Káľavský to jasne povedal, citujem: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem čoho sme boli schopní.". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková aj dodáva čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurila, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurila, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurila volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti.". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel gen. Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napr. telefón s fotkami s komunikáciou apačov s pokynmi vyšetrovateľa ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom čo sa dialo som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať.".
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Káľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec.", z týchto slov až mrazí. Napriek tomu ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Káľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit, po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať, čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam, že právom. Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel samozrejme do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni, boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho čo sa deje na polícii sa už nezbaví do konca života. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, naozaj obidve. A ďakujem aj osobitne pánovi poslancovi Kremskému, za faktickú poznámku. Pretože len potvrdil to, čo som povedal vo svojom vystúpení, že nikto ani z koaličných poslancov nepovedal žiaden argument na obhajobu ministra vnútra Romana Mikulca. Ani pán poslanec Kremský vo svojej faktickej poznámke nepovedal jeden argument, prečo to, čo sme povedali doteraz všetko nie je pravda. Nepovedal, že rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie nie je pravda. Nepovedal, že veci, ktoré sú zadokumentované v spise ako prepisy jednotlivých skutočností, ktoré boli nahraté agentom alebo ktoré boli ako prepisy telekomunikačnej prevádzky nie sú pravda. Že to sú len také všeobecné vyjadrenia, že nemáte pravdu. Ale nebolo tu na obhajobu ministra a jeho konania či už z hľadiska obstarania, či už firmou DUSTREAM z hľadiska migračnej krízy alebo z hľadiska zmluvy o strážení nemocnice povedané ani jedno jediné slovo na obhajobu ministra, čo sú základné dôvody na odvolanie ministra vnútra.
Čiže považujem to len za potvrdenie toho všetkého, čo som vo svojom vystúpení povedal. Ďakujem pekne.

No zábavné to vôbec nie je. A smiešne už tiež vôbec nie, skôr je to strašne smutné, čo sme si to tuná museli vypočuť v tejto chvíli. A hlavne nesmierne poučné pre všetkých, ktorí sú momentálne v koalícii a hlavne pre tých, ktorí by to chceli zhadzovať. To sa jednoducho nedá. Tuná zaznel, tuná zaznel jeden právny rozbor práce ministra Mikulca, ktorý bol tuná nepriestrelne prednesený pánom poslancom Suskom, a ten, kto ho chce zhadzovať, no, čo mám povedať, že úboho nič iné mu neostáva, preto lebo chýbajú absolútne argumenty? Keď niečo nie je dobré, povie, že je to zle. A tým vlastne vyargumentoval to svoje dobré. Veď to je chabé, trápne a nedôstojné poslanca Národnej rady.
No ja som veľmi rád, že pán kolega Susko toto všetko takto pomenoval ako pomenoval. Preto, lebo z hľadiska právnika a z hľadiska právneho, to čo povedal, je naozaj na jednu obrovskú polemiku by povedal nejaký iný právnik. Len tuná žiadna polemika neprichádza do úvahy, lebo to sú fakty, ktoré tuná zaznali, a k tomu naozaj tuná nezaznelo jedno jediné slovo zo strany koalície. A doslova ani zo strany ministra Mikulca, ktorý by sa mal prvý takýmto spôsobom obhajovať. Hej? Len ako hovorím, no je to minister Mikulec. Povedali sme si už predtým, asi nemôže odstúpiť preto, lebo je povinný inými povinnosťami voči tým, čo ho tam držia. Takže to je celý príbeh.
Ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať, pán poslanec, ak sa teraz neotvorili nikomu oči, no tak už sa dokonca obdobia, keď budú predčasné voľby asi ťažko otvoria.

...republiky sme tu okrem iného aj na to, aby sme kontrolovali vládu a vyvodili politickú zodpovednosť voči štatutárovi rezortu, ak tento si neplní svoje povinnosti, respektíve, ak sú podozrenia z toho, že prišlo k vážnym pochybeniam. Čiže minister vnútra nesie plnú zodpovednosť za fungovanie svojho rezortu.
V každej demokratickej spoločnosti za takéto informácie, ktoré vychádzajú na povrch a takéto skutočnosti, ktoré sú ne, ktoré nie sú len nejakými medializovanými informáciami, ale sú to zadokumentované dôkazy, by už dávno odstúpil sám a už možno by dávno odstúpil aj premiér takejto vlády za takéto hrozné pochybenia, ktoré sa tu dejú. Keďže tak neurobil, tak našou povinnosťou je vyvodiť politickú zodpovednosť voči nemu a vysloviť mu nedôveru.
Ešte raz zopakujem citát z programového vyhlásenia vlády, tejto vlády: "Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci z koalície, dnes sme nepočuli jeden jediný argument na obhajobu ministra vnútra. Neexistuje jeden obhájiteľný argument, ktorý by obhájil tieto konania. Ak budete hlasovať, tak berte na vedomie, že neexistuje argument, ktorý by obhájil zotrvanie ministra vnútra vo svojej funkcii. Takže verím, že všetci budete hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, musím opätovne zopakovať to, čo som už povedal v minulosti pri odvolávaní ministra vnútra, keďže nielenže dôvody na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra sa neopakujú, ale ony sa výrazne posilňujú.
Keď si prečítate pasáž z programového vyhlásenia vlády, tak sa dočítate, že počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a v ľudí, ktorí ho reprezentujú. Čiže v programovom vyhlásení vlády sa táto vláda zaväzuje zabezpečiť dôslednú rovnosť pred zákonom a konať tak, aby výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a v ľudí, ktorí ho reprezentujú. Obávam sa však, že zvyšovanie dôvery ľudí v štát a v ľudí, ktorí ho reprezentujú, tým spôsobom, že minister vnútra koná v rozpore so zákonom, zneužíva mimoriadnu situáciu na obchádzanie štandardných postupov verejného obstarávania, koná v rozpore s morálnymi princípmi a formou rodinkárstva a klientelizmu, tak takýmto konaní určite dôveru štát neposilní. A stojí na čele rezortu, kde jeho podriadené zložky, ako sa znova a znova ukazuje, manipulujú trestné konania na čisto politickú objednávku zlikvidovať opozíciu.
Je potrebné si pripomenúť opätovne niektoré ustanovenia zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a zákona o policajnom zbore, pretože je dôležité vedieť, kto je za čo zodpovedný, a to nielen právne, ale aj politicky, pretože sa opätovne ukazuje, že minister vnútra prekročil svoje právomoci a získava prístup k informáciám, ku ktorým získať prístup nemal. Čiže veľmi stručne, zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy stanovuje, že ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister a ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, čiže minister vnútra je zodpovedný aj za policajný zbor vrátane Národnej kriminálnej agentúry. Zákon o policajnom zbore stanovuje, že policajt je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Nie ministra ani ministra vnútra.
Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva tieto úkony samostatne a je povinný ich vykonávať v súlade so zákonom a včas. A policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného. Pritom postupuje podľa odseku 3 príslušného ustanovenia zákona o policajnom zbore a obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený.
Chcem tým povedať, že orgánom činným v trestnom konaní sú len prokurátor a policajt, nie ani prezident policajného zboru a už vôbec nie minister vnútra. Policajt je viazaný len ústavou a zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi normami a medzinárodnými zmluvami a pokyn alebo súhlas môže dostať len od dozorového prokurátora alebo súdu, v žiadnom prípade však nie od prezidenta policajného zboru alebo od ministra vnútra.
Prečo na to upozorňujem? Upozorňujem na to preto, že ako sme počuli vo všetkých doterajších vystúpeniach, vychádzajú na povrch ďalšie a ďalšie informácie o tom, ako sa manipulujú trestné konania, ako sa navádzajú svedkovia na krivé výpovede a ako sa týrajú obvinení, aby sa priznali aj k skutkom, ktoré nespáchali, všetko s politickým cieľom - zničiť opozíciu. A to nie sú len mediálne informácie, ako napríklad rozhovor s pánom Kaľavským, ktorý vyšiel minulý týždeň, ale najmä právne, zákonne, procesne zadokumentované, teda právne relevantné či už písomné alebo audio alebo audiovizuálne dôkazy, napríklad prepisy telekomunikačnej komunikácie či záznamy z činnosti agenta. A ukazuje sa, že to všetko s vedomím ministra vnútra Romana Mikulca. To je predsa neprípustné, ako som doteraz uviedol, priamo zo zákona. Ale aj keby nie, tak minimálne politickú zodpovednosť za skutky týchto vybraných tzv. elitných vyšetrovateľov nesie práve minister vnútra, ako som už uviedol v analýze príslušných právnych predpisov.
No a ďalej tu máme aj prípady netransparentného obstarávania a rodinkárstva a klientelizmu. Upozorňovali sme na netransparentný postup obstarania zmlúv so súkromnými spoločnosťami na riešenie migračnej krízy ešte v marci tohto roka. Zneužitím vyhlásenej mimoriadnej situácie priamym rokovacím konaním, teda priamym zadaním týmto firmám bez riadneho verejného obstarávania alebo bez akéhokoľvek výberového konania, teda absolútne netransparentne. A nielenže netransparentne, ale ešte aj klientelisticky na základe podnetu predsedu vlády tejto koalície firme, ktorá je spriaznená s hnutím OĽANO, ako sme už viackrát dnes počuli.
Nebudem sa už ďalej opätovne tomuto venovať a opakovať argumenty, pretože myslím si, že boli povedané jasne a opakovane. Ale čo je podstatné povedať, že tieto argumenty, ktoré sme uvádzali už v marci, potvrdil aj úrad pre verejné obstarávanie pri kontrole tohto obstarávania.
Kontrolou im vyčítajú, ministerstvu vnútra, že porušilo princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov z dôvodu, že sa riadne a preskúmateľne nevyrovnalo s potenciálnym konfliktom záujmov pána Slováka, ktorý má väzby na OĽANO a pozná sa aj s majiteľom firmy Gastro Production (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), ktorú odporučil, ako sme už dnes viackrát počuli a ktorý sa neskôr stal aj subdodávateľom. Okrem teda takej maličkosti, že táto firma mala byť v prípade riadneho obstarávania zo súťaže vylúčená, pretože nespĺňala zákonné podmienky účasti v priamom rokovacom konaní, keďže bola sankcionovaná za nelegálne zamestnávanie. Okrem toho v predmete činnosti táto firma nemá žiadnu organizáciu zdravotníckej činnosti, psychologickej pomoci, dopravnej, transportnej infraštruktúry a podobne, čiže vôbec nemá v predmete podnikania to, čo má v predmete rámcovej zmluvy ako záväzok poskytovateľa poskytovať tieto služby.
No a už len perlička k tomuto na záver, že táto firma bola v Centrálnom registri zmlúv zaevidovaná pod chybným menom, aby sa táto zmluva nedala vyhľadať, resp. dala vyhľadať len veľmi obtiažne. A to už je len naozaj zábavné.
No a čo je už úplný výsmech, je, že ministerstvo vnútra sa chce brániť voči týmto zisteniam Úradu pre verejné obstarávanie, o čom bude rozhodovať Rada Úradu pre verejné obstarávanie, kde, aká náhodička, sedia Ľubomír Kubička, zodpovedný za verejné obstarávanie ministra Mikulca a tiež Jozef Bálint, ktorý tiež pôsobí podľa medializovaných informácií na ministerstve vnútra. Takže o nestrannom rozhodovaní v tejto veci si môžete urobiť názor sami. Som naozaj zvedavý, ako bude v tomto prípade rada rozhodovať. Ak sa títo dvaja aj vylúčia z rozhodovania, tak s najväčšou pravdepodobnosťou rada ani nebude uznášaniaschopná, keďže nie sú dovolení žiadni ďalší členovia, ktorí by tam mali byť do počtu 9, a takisto nie je dovolený podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý by takisto mal byť členom rady.
Skúsenosť máme už v prípade rozhodovania o nákupe testov, kde dokonca predseda ÚVO uplatnil votum separatum voči rozhodnutiu rady, ktorá zvrátila rozhodnutie ÚVO o porušení zákona v tomto prípade. No a k uzatvoreniu zmluvy s firmou previazanou na brata ministra vnútra Romana Mikulca, ktorú mimochodom tiež preveruje Úrad pre verejné obstarávanie, už bolo povedané všetko a nikto z vystupujúcich ani z členov vlády, ani poslancov koalície tieto skutočnosti nevyvrátil.
Počuli sme tu kýble špiny na predchádzajúcu vládu, ale na obhajobu ministra vnútra Romana Mikulca sme nepočuli nič.
My ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme tu okrem iného aj na to, aby sme kontrolovali vládu a vyvodili politickú zodpovednosť voči štatutárovi rezortu, ak tento si neplní svoje povinnosti, resp. ak sú podozrenia z toho, že prišlo k vážnym pochybeniam. Čiže minister vnútra nesie plnú zodpovednosť za fungovanie svojho rezortu.
=====