Videokanál klubu

Ja poviem sám za seba, že v tom čase som bol na ceste do Prahy. Večer som okrem iného navštívil futbalový zápas Slávia Praha – Fenerbahce Istanbul a od rána mi zvonili telefóny od novinárov, ktorí sa ma pýtali, že čo hovorím na tú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Samozrejme, že som to odmietol a povedal som, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Ale na druhej strane a to neberiem, neberte ako ospravedlnenie tejto vojny, táto vojna je neospravedlniteľná, ale prečo sme si zatvárali v Európskej únii oči pred tým, čo sa dialo v rokoch 2014 až v rokoch 2022 na Ukrajine, ako sa nepekne chovala tá radikálna časť ukrajinských občanov voči rusky hovoriacej menšine na Ukrajine? Ako by zareagovali Európska únia, keby sme maďarskej alebo nejakej inej menšine na Slovensku zakázali používať ich jazyk napr. na školách? A to sa na Ukrajine udialo a dialo. A to nie sú výmysly, že tam zahynulo veľmi veľa nevinných civilistov vrátane detí v Luhansku a Donecku. Takže, prosím vás, ak hovoríme o vojenskej agresii, tak musíme brať do úvahy aj to, čo sa udialo pred tým. My sme neodsúdili to, že na Ukrajine stavajú pomníky Stepanovi Banderovi, regulárnemu fašistovi. Prečo sa Európska únia, prečo si zatvára oči pred týmto?
Na záver chcem povedať, tak ako povedal pán predseda Robert Fico, predseda našej politickej strany, nebudeme dávať nohu do dverí a ja naozaj nevidím, prečo by sme mali brániť Švédsku a Fínsku vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. A na druhej strane chcem jedným dychom dodať, že to nie je všeliek, pán minister, na riešenie súčasných globálnych problémov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Pán minister, aj keď máme niekedy vzdialené názory, kľudne si môžete sadnúť vedľa mňa, verím, že dokážete počúvať moje vystúpenie aj z miesta po mojej ľavej ruke.
Dámy a páni, na úvod chcem povedať, že som sa nechcel zapojiť do diskusie, pretože som trošku hlasovo indisponovaný, ale nedá mi ako predsedovi zahraničného výboru, aby som sa nevyjadril k takej dôležitej téme, ako je vstup Švédka a Fínska do Severoatlantickej aliancie.
Ja môžem povedať, že náš pán predseda Robert Fico povedal veľmi komplexný príhovor. A povedal veľmi na rovinu, že strana SMER – sociálna demokracia nebude dávať nohu medzi dvere. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali demokratickým štátom, ako je Švédsko a Fínsko, brániť ich slobodnému rozhodnutiu stať sa súčasťou v Severoatlantickej aliancii. Ale ja dodávam, pán minister, že naozaj na Slovensku stúpajú prívrženci ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, a my naozaj riskujeme stratu politickej desiatky. Ale jednoducho nikdy sme nekritizovali naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii ani sme nevyzývali k tomu, aby sme vystúpili z týchto dôležitých inštitúcií. Vy ste vo svojej úvodnej reči povedal, citujem, že štát má viacero funkcií. Jedna z nich je aj teritoriálna celistvosť, teda integrita. Ja súhlasím, ale dodávam jedným dychom, pán minister, ale môžete smelo povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá má na starosti aj iné funkcie, ako je územná celistvosť, že si dobre robí úlohu, čo sa týka sociálneho štátu alebo ochrany právneho štátu? Ja si myslím, že nie, ale to by som odbočoval od témy.
Ďalej ste povedali, budem vás citovať, že najlepšie rozhodnutie, čo sme mohli urobiť, bol vstup do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko má oveľa viacej míľnikov, za ktoré môžeme byť oveľa viacej hrdí, a ten najdôležitejší je 1. január 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Ďalej sú to dva významné dokumenty, ktoré prijala vtedajšia Slovenská národná rada v roku 1992, či už deklaráciu, alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Rovnako dôležité a možnože oveľa dôležitejšie, nie možno, ale určite dôležitejšie, je náš odkaz na Slovenské národné povstanie alebo na cyrilo-metodskú tradíciu.
Je zaujímavé, že keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa tak uskutočnilo na základe platného referenda, ale takéto referendum absentovalo pri vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancii. A viete prečo? Lebo v roku 1999, bolo to presne 24. marca, začalo bombardovane bývalej Juhoslávie, územia dnešného Srbska, bombardérmi Severoatlantickej aliancie. Pripomínam, bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že čo to bombardovanie znamenalo. Zahynulo 2 500 civilistov vrátane 89 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov. Zranenia utrpelo ďalších 12 500 ľudí. Letecké útoky nevyriešili problémy Kosova, nepomohli nastoliť mier a rešpektovanie zákonov. Naopak, vyvolali etnické čistky, obrovské porušovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a tiež nové napätie, povedal ešte v roku 2009 vtedajší srbský premiér Cvetković. Aj preto sa vtedajší vládni politici rozhodli ustúpiť od referenda, pretože v slovenskom obyvateľstve postupne začala klesať podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie. A vrchol všetkého bolo, že toto bombardovanie si niekto dokázal nájsť tú odvahu a nazvať ho, že to bolo humanitárne bom-bar-do-va-nie. Takýto oxymoron naozaj musel vymyslieť génius.
Druhá vec, na čo budem reagovať, je vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že Švédsko sa vzdáva svojej 200-ročnej neutrality. No musím povedať, že keby tu bol Olaf Palme, vynikajúci švédsky politik, tak by asi nebol nadšený z tohto rozhodnutia, ale to je presný obraz dnešnej doby. Aj v Európskej únii, aj v Severoatlantickej aliancii sme sa začali správať stádovito. Absolútne bez toho, že by sme sa niekedy zamysleli, či je to pre nás výhodné alebo nie, tak prijímame so sklonenou hlavou takéto rozhodnutia.
Pán poslanec Osuský hovoril aj o napadnutí Sovietskeho zväzu, ktoré napadlo Fínsko v roku 1939. Áno, treba mať historickú pamäť. Dámy a páni, ale keby som mal reprodukovať a správať sa podľa toho, tak si musím predsa pamätať aj to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny na Slovensku. A my na to nezabúdame, na tých 120 vypálených obcí, na tie masakre a vyvražďovania civilného obyvateľstva v Tokajíku, v Kališti, v Kľaku, v Nemeckej, v Kremničke, ale to neznamená, že dnes budem pociťovať nenávisť voči Nemcom. Veď oni predsa nemohli za to, čo urobil Hitler. A my máme s Nemcami naozaj veľmi dobré a nadštandardné vzťahy. Aj preto si nemyslím, že Fíni by mali mať podľa návodu pána poslanca Osuského krvavé oči voči dnešnej Ruskej federácii za to, čo urobil Stalin. Takisto nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Navyše paralela v roku 1968, keď nás napadli spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, tak sám prezident Vladimír Putin sa v Prahe za toto Českej a, samozrejme, aj Slovenskej republike ospravedlnil.
Nemôžem nezareagovať ani na pána poslanca Šefčíka, ktorý vyplakával nad tým, že čo sme všetko urobili po tom, čo poslanci vládnej koalície hlasovali za zmluvu so Spojenými štátmi. Nuž, pán poslanec, vy ste sa po prijatí tuná objímali, skákali ste, veselili ste sa a potom ste boli prekvapení niekedy z veľmi prehnanej reakcie obyvateľov. Ja som vždy povedal, že prosím vás, rodinných príslušníkov neťahajme, pretože mnohí mali záujem a vyhrážali sa najbližším rodinným príslušníkom. Ja som to odmietol. Na druhej strane, pán poslanec Šefčík, to, že ste hlasovali za túto zmluvu, to bude navždy zapísané vo vašom politickom curriculum vitae. Toho sa jednoducho nezbavíte a pôjde to s vami celý politický život.
Pán podpredseda Národnej rady Grendel hovoril o tom, že každý si musí položiť otázku, čo robil 24. februára a aký bol jeho postoj.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja mám dve veci. Prvá, že pri správe o činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti za rok 2021 som chcel hlasovať za, vykázalo ma, že nehlasoval.
A členom výboru na kontrolu činnosti SIS pripomínam, že dnes máme riadne rokovanie výboru o 12.15 h.

Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam Národnej rady za faktické poznámky.
Dámy a páni, nemôžeme prijať tézu, že kto hovorí o mieri, je v prospech Ruska. To je nezmysel. A toto sa nám snažíte nahovoriť a čítame to aj v mainstreamových médiách, kto hovorí o mieri, stojí na strane Ruska. My hovoríme o mieri preto, lebo stojíme na strane Slovenska.
Pýtate sa, pán Šeliga, čo by to vlastne malo byť. Mier, ak by sa ho podarilo dohodnúť, bude sakramentsky bolieť obidve strany – aj ukrajinskú, aj ruskú. Bude to jeden obrovský kompromis a na tom kompromise musí niekto robiť. Zdá sa mi, že ani len na tom kompromise nemáme záujem. Ja teraz nechcem zachádzať ďalej, aké sú tu momentálne ciele, čo všetko má byť na konci toho dlhotrvajúceho vojnového konfliktu vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácii.
Pán poslanec Šeliga a pán poslanec Valášek, čo je na tom falošné, keď žiadame Európsku radu, Európsky parlament a Európsku komisiu, aby okamžite pripravili a schválili mierovú stratégiu riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine a na jej presadenie, využijúc celý medzinárodný vplyv a rešpekt Európskej únie, získali tak bojujúce strany, ako aj ďalších najvýznamnejších hráčov medzinárodnej politiky? Čo je na tom falošné? Čo je na tom zlé? Veď ten mier sa dá dá dosiahnuť len dohodou a to bude kompromis, opakujem, veľmi bolestivý. Viete, čo je falošné? Falošné je, že klameme občanov Slovenskej republiky a nehovoríme im pravdu, že trpia kvôli nezmyselnej vojne na Ukrajine a kvôli nezmyselným sankciám. Euro, blahoželáme, 22-ročné minimum vo vzťahu k americkému doláru. Dobre viete, pán poslanec Šeliga, lebo to viete, čo nás čaká v zime a kvôli týmto nešťastným sankciám. Schváľme to, požiadajme Európsku úniu, poďte, preboha, rokovať o mieri a nie o vojne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda Robert Fico, budem reagovať a budem pokračovať aj v slovách môjho predrečníka predsedu, predsedu výboru, ktorý povedal, že koaliční poslanci si podľa mňa sedeli na ušiach, lebo nepočúvali vôbec tvoj príhovor, a keď som mal možnosť si vypočuť aj jednotlivých predstaviteľov koalície, ktorí teraz vystúpili a reagovali na teba vrátane, poviem to tak, dieťaťa koalície, jedného pána poslanca, nebudem ho menovať, ktorý zareagoval, že my sme spojení s kotlebovcami a sme s nimi v nejakých spojeniach, a potom tu kolega z ĽSNS zareaguje na nás, že práveže opačne, sme spojení s koalíciou z hľadiska postavenia a hodnôt voči Európskej únii a NATO, tak si myslím, že asi ten chlapec si sedí na ušiach.
Čo sa týka tých sankcií a o tom mieri, keď si dáme na misku váh, tak na jednu stranu, čo sa týka slov predstaviteľov Európskej únie a použitia slova mier, máme nulu a na druhej strane je to len rinčanie zbraní a čo najviacej dodávok zbraní pre Ukrajinu. Žiaden mier, žiadne rokovania na to, aby sa tento vojnový konflikt, ktorý môže sa prerásť až do úplných extrémov, ukončil mierovou cestou. Nezmyselné sankcie, ktoré ohrozujú hlavne Európsku úniu, tak chcem ti povedať, že ja som sa v nedeľu v diskusii dozvedel, že za sankcie voči Ruskej federácii nesieš plnú zodpovednosť ty, lebo ty si zaviedol sankcie voči Ruskej federácii. Takže toto tvrdí pani Remišová, vicepremiérka tejto vlády. A tu je úplná hodnota, odbornosť predstaviteľov vládnej koalície, ktorá nám vládne na Slovensku. Jedine sankcie, ktoré nieže je to porážka Ukrajiny, tak ako to povedal jeden kolega, ale je to porážka hlavne občanov Európskej únie, ktorí trpia voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda Fico, na úvod sa ti chcem ospravedlniť za mojich viacerých predrečníkov, pretože oni reagovali na to, čo si ty vôbec v rozprave nevyslovil. A ja sa na rozdiel od nich budem držať témy a vyberiem dve pasáže, ktoré si spomenul.
Prvá vec je, že napriek tomu, že sa viacerí lídri Európskej únii správajú stádovito a nepozerajú v prvom rade na záujmy nás Európanov, tak my v SMER-e – sociálna demokracia sme sa neznížili k spochybňovaniu nášho členstva v Európskej únii napriek tomu, že silnejú hlasy aj na Slovensku za vystúpenie z Európskej únie a my riskujeme stratu politickej desiatky. A nadviažem na to tým, že tento euroskepticizmus sa môže zvýšiť po tom čo tie najsilnejšie štáty sa rozhodnú prijať kvalifikovanú väčšinu. To znamená, že nebude treba na prijímanie vážnych rozhodnutí nejaký konsenzus, ale iba hlasy tých najsilnejších. To je cesta do pekla a veľmi ma mrzí, že k slovám nemeckého kancelára sa pridala naša pani prezidentka Čaputová.
A druhá vec, ktorú chcem vo faktickej poznámke nadviazať na tvoje vystúpenie, nielenže v slovách a vo vystúpení predsedníčky Európskej komisie si nepočul slovo mier, toto slovo sa vytratilo z jazyka popredných európskych lídrov a všade počúvame len o sankciách, o dodávke zbraní, o mieri nič. A to ma mrzí, pretože len mierové rokovanie a diplomacia na základe ústupku a kompromisov môžu priniesť ten vytúžený mier.

Jedna vec, ja som sa tiež vyjadroval k tomu, že v podstate mier skutočne sa stáva ako keby zakázaným slovom a slovo vojna sa skloňuje vo všetkých pádoch všade. Chcem upozorniť na to, ja som absolútne proti, proti akejkoľvek vojne – či z jednej, alebo z druhej strany – a ja si neželám skutočne, aby sme skončili tak, že tu bude chudoba, že tu bude marazmus, že ľudia budú utekať, budú sa báť vyjsť na ulicu. Ak je toto cieľom, tak potom áno, potom tá vojna je ten prostriedok, ktorý nás k tomuto dopracuje.
Ďalej si spomínal, že vojna je výhodná pre Spojené štáty. Chcem upozorniť na jednu vec. Ja už som to tu dnes počul, že áno, na zbrojenie 2 % je málo, treba dávať viacej. Tento štát v rozpočte minul pomaly všetky peniaze, ktoré mal na zbrane, ale na investície sme nedali ani 40 % toho, čo bolo naplánované v štátnom rozpočte. A investície sú budúcnosť, nie to, že minieme všetky peniaze na zbrane. Toto momentálne je stav. Profitujú z toho, samozrejme, zbrojárske firmy. Na druhej strane, keď si, dnes už počúvam také informácie, že európske firmy padajú ako domino a budú sa sťahovať do Spojených štátov. Takže my budeme všetko kupovať zo Spojených štátov alebo ako chceme dopadnúť v Európe? Európa sa rúti do obrovského marazmu a, áno, ľudia majú obrovské problémy, viac sa o tom hovorí, ale firmy majú ešte väčšie problémy. A poviem otvorene, táto vláda neurobila nič a už je neskoro. Tie firmy nám popadajú a presunú sa niekam inam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán predseda Robert Fico, chcem ti poďakovať za to, že si ukázal tú inú tvár alebo iný pohľad na to, ako to, čo počúvame každý deň v slovenských médiách.

A pán Kavan, podľa vašeho úsmevu si ho nevážite a ním pohŕdate, ale myslím si, že asi to patrí do vašej výbavy. Chcem povedať, že tento človek hovorí, citujem, "Európska únia nemá dnes odvahu brániť sa americkému tlaku, ktorý je obrovský. Táto vojna nie je pre Európsku únia výhodná." Pán Kavan pokračuje: "Je výhodná pre amerických zbrojárov, pre americký energetický priemysel, pre vývozcov skvapalneného plynu, ale nie je výhodná pre Európsku úniu."
Každá krízová situácia vytvára príležitosti. Keď sme tu preberali pred niekoľkými dňami novelizáciu zákona o energetike, tak sme priznali, že končí trh s energiami v tej podobe, ako sme ho mali a musia prísť nejaké nové pravidlá. Čiže kríza priniesla šancu na nové pravidlá európskeho trhu s energiami.
Kríza, ktorá je vytvorená vojnovým konfliktom na Ukrajine, vytvára takisto príležitosti, aby Európska únia bola aktívnejšia, aby sa vymanila spod tohto tlaku, lebo ja mám rovnaký názor na to, že Európska únia nie je schopná sama formulovať svoje jasné zahraničnopolitické priority a je pod plným tlakom a v plnom ťahu Spojených štátov amerických. My by sme mali tlačiť na orgány Európskej únie, aby sa vymanila spod tohto tlaku a boli sme v týchto otázkach zásadne suverénnejší.
Pán minister, raz som navštívil spíkra alebo predsedu Knessetu, izraelského parlamentu, a mal som s ním súkromné stretnutie. Na tomto súkromnom stretnutí otvoril predo mnou skriňu a vytiahol z nej malý darček, bola to strieborná holubica mieru. A v tej skrini boli desiatky, možno stovky krabičiek, pravdepodobne v nich boli tieto strieborné holubice. A vtedy povedal spíker Knessetu, bol veľmi familiárny, Robert, my tu v Izraeli všetci hovoríme o mieri od rána do večera. Máme tisícky holubíc mieru, ktoré rozdávame, ale mier tu nemáme žiaden.
Pán minister, uvedomujete si, že my vôbec o mieri nehovoríme? Slovo mier úplne vypadlo z našej rétoriky. Áno, môžme hovoriť, kto je na vine, kto čo spôsobil, aké to má dôsledky. A našou povinnosťou je hovoriť o mieri. Mier je civilizačný, národný, národnoštátny záujem Slovenskej republiky, nie pokračujúca vojna, preboha! A nemôžete jednou vetou tvrdiť, že mier sa dá zabezpečiť tým, že sa budú pravidelne posielať na Ukrajinu ďalšie a ďalšie zbrane. Kto posiela na Ukrajinu ďalšie a ďalšie zbrane, chce, aby sa tento konflikt dostal do polohy dlhotrvajúceho vojnového konfliktu. To nie je pre nás riešenie.
A pripomínam aj to, čo sa mi zdá byť možno vtipné, ale súčasne aj pravdivé, Putin hovoril, že chce demilitarizovať Ukrajinu. Ale zdá sa, že jediná krajina, ktorá bola totálne demilitarizovaná, je Slovensko. Však sme všetko poslali na Ukrajinu, nič nemáme skoro. Náboje, húfnice, tanky, DVP-čka, pravdepodobne lietadlá, systém S-300. A teraz za veľké peniaze ideme nakupovať výrobky západnej proviencie, ale dôsledky, ktoré sú s tým spojené sú ťažko-ťažko opraviteľné a nahraditeľné. Nemôžem sa, samozrejme, vyhnúť v tejto súvislosti aj hodnoteniu, že vojna nás ohrozuje nielen bezpečnostne. Preboha, keď už niekto rozpráva z jednej aj z druhej strany, že poďme si to vybaviť, že nahádžeme na seba taktické jadrové zbrane a Sobrance sú vzdialené od ukrajinských hraníc, ja neviem koľko,15 – 20 kilometrov? A my sme ticho. O mieri z nás nikto nehovorí. Len treba ďalej pokračovať a vaľme tam tie zbrane, len aby. Ale uvedomme si, že to má aj druhý rozmer. A to je rozmer, že vojna, sankcie, ktoré, bohužiaľ, nefungujú, nás vystavujú pred obrovské sociálne a ekonomické výzvy.
Neklamme sa, ak tu niekto tvrdí, že inflácia, zdražovanie a vysoké ceny energií sú výsledkom nejakého zlého ekonomického správania sa. To nie je pravda. Zvyšovanie inflácie, zvyšovanie zdražovania, nárast cien energií je spôsobený sankciami a vojnou na Ukrajine. Je pravda alebo nie je pravda, pán minister, a treba si to priznať, posunuli sankcie o milimeter pozíciu Ruska tým smerom, ktorým my chceme? Neposunuli ani o milimeter. Tak teda keď, asi to bolo cieľom sankcií. Cieľom sankcií podľa mňa malo byť zastavenie vojenských operácií a vojny na Ukrajine. Cieľom sankcií malo byť priblížiť Ukrajinu k mieru, ale ukazuje sa, že to vôbec takto nie je. A naopak, ďalším zásobovaním Ukrajiny zbraňami len prispievame k obrovskej hrozbe dlhotrvajúceho vojnového konfliktu.
Pán minister, nie je čas nabrať odvahu a otvorene to povedať na úrovni Európskej únie, poďme prehodnotiť sankcie? Sme sa všetci už úplne zbláznili, čomu tu čelíme? Po tomto budeme rokovať o zákone o energetike, kde si budeme možno maľovať, čo sa udeje niekedy v novembri alebo decembri tohto roku. Prečo nám vláda nechce povedať a verejnosti nechce povedať, čo bude v novembri a decembri? No po prvé, lebo nevie a najmä, po druhé, ten rozsah zdražovania a dopadov na ľudí bude katastrofálny.
Je národnoštátnym záujmom Slovenska hovoriť o sankciách, ich neefektivite a predovšetkým o obrovských škodách, ktoré spôsobujú Slovensku a občanom Slovenskej republiky. Sankcie musia byť prehodnotené. A v tomto duchu by som chcel vyzvať aj vládu Slovenskej republiky, aby nabrala trochu odvahy a sa týmto otázkam venoval, pretože môžeme tu nariekať, koľko chceme, prapríčina toho, že dnes máme také obrovské sociálnoekonomické problémy, je úplne jasná. Európska únia bez vlastnej zahraničnopolitickej orientácie podľahla tlaku Spojených štátov a pristúpila na sankcie, ktoré nám nepomáhajú ani Európe nepomáhajú. A bude to viesť, pán minister, a teraz hovorím ako politik s 30-ročnými skúsenosťami, k zmene politickej mapy v Európe. To naozaj chcete, aby pokračovala situácia z Talianska v iných štátoch? Čo keď zrazu zistíme, že tu bude 7, 8, 9, 10 krajín, ktoré budú veľmi nevrlo počúvať vyjadrenia pani predsedníčky Európskej komisie, ktorá ešte drzo deň pred parlamentnými voľbami odkazuje Taliansku, že majú nástroje na to, aby prípadne zasiahli proti Taliansku, ak sa Taliansko nebude uberať tým smerom, ako si to predstavuje Európska komisia.
Veď ohrozuje sa samotná podstata Európskej únie. Prepáčte za výraz, pán minister, ale mám pocit, že Európska únia, ktorú my považujeme za dobrý projekt, je momentálne vo veľmi zlých rukách. A ohrozuje samotnú podstatu Európskej únie. A môžme sa nad tým, samozrejme, usmievať, koľko chceme, ale ja tieto hrozby reálne vidím. A nehovoriac už o tom, akú mieru dôveryhodnosti stráca Európska únia a jej orgány v poslednom čase. Stačí, ak idete medzi ľudí na Slovensku, tí, ktorí pred štyrmi-piatimi-šiestimi rokmi hovorili niečo úplne iné na adresu tejto inštitúcie, pozitívne, samozrejme, tak dnes sa stávajú jednými z najvýraznejších odporcov tejto inštitúcie. A to sme chceli? Toto má byť tá európska politika, že budeme odťahovať občanov Slovenska od tejto inštitúci, alebo priťahovať k tejto inštitúcii. Zdá sa mi, že aj v tomto mimoriadne zlyhávame.
Rozhodli sme sa, pokiaľ ide o poslancov strany SMER – sociálna demokracia, že keďže slovo mier neexistuje v našej rétorike, že sa ho pokúsime vrátiť naspäť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem predložiť, pán predsedajúci, k tlači 1086, nie je treba, aby sme o tom hlasovali dvakrát, aj pri tlači 1087, návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto uznesením veľmi jasne pomenovávame, ako to vidíme, čo sa vlastne deje, čo nás ohrozuje, aký je pravdepodobný vývoj, ale súčasne vyzývame orgány Európskej únie, aby pripravili, spracovali, ale aj presadili v reálnom živote mierovú stratégiu. Nie je možné, aby Únia, ktorá má dnes aj bez Veľkej Británie stále okolo 500 mil. obyvateľov a má nejakú mieru medzinárodného rešpektu a má nejakú váhu, spoločne s ďalšími veľkými medzinárodnými hráčmi, významnými medzinárodným organizáciami, aby nevedeli vytvoriť tlak na bojujúce strany, poďme rokovať o mieri. Ja tomu neverím. Ale pravdepodobne na tomto záujem nie je, pretože ako keby sa v pozadí vojny na Ukrajine formulovali úplne iné záujmy a závery, ktoré sú nieže pre nás na Slovensku, ale pre celú civilizáciu desivé a hrozivé. Preto mi dovoľte, aby som teraz predniesol tento návrh uznesenia Národnej rady, ale ešte raz predtým požiadal všetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, prosím, vráťme sa k slovu mier. Mierové rokovania, toto je v našom štátnom záujme.
Návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky s plnou vážnosťou upozorňuje na obrovské riziko zmeny vojnového konfliktu na Ukrajine na dlhotrvajúcu vojnu so všetkými zodpovedajúcimi tragickými dôsledkami, ako aj ohrozením bezpečnosti krajín bezprostredne susediacich s Ukrajinou.
Národná rada pripomína, že podstatná časť vážnych ekonomických a sociálnych problémov, ktorým členské štáty Európskej únie, ako aj iné krajiny čelia, sú dôsledkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý nemá vojenské riešenie, a následne prijatých sankcií proti Ruskej federácii.
Vyhlasuje, že pokračovanie vojnového konfliktu na Ukrajine nie je v záujme národných záujmov Slovenskej republiky.
A na záver, Národná rada vyzýva Európsku radu, Európsky parlament a Európsku komisiu, aby okamžite pripravili a schválili mierovú stratégiu riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine a na jej presadenie, využijúc celý medzinárodný vplyv a rešpekt Európskej únie, získali tak bojujúce strany, ako aj ďalších najvýznamnejších hráčov medzinárodnej politiky.
Vyjadrujem názor, že ak hovoríme o pomerne hladkom priebehu dnešného rokovania z hľadiska hlasovania, že uznesenie, ktoré nikoho neuráža, nikoho sa nedotýka, len hovorí o tom, že základným záujmom Slovenska civilizačným je mier, by rovnako hladko v Národnej rade Slovenskej republiky mohlo prejsť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)