Videokanál klubu

Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, pôvodne som chcel trošku dlhšie k tejto veci hovoriť, ale myslím, že aj tých desať minút bude postačujúcich.
Je na škodu veci, že sa to trošku v takej zložitej dobe tu v Národnej rade prerokováva, pretože mal som informáciu, že dôchodcovia chcú byť prítomní pri prerokovávaní tohto bodu, ale vzhľadom na posúvanie tých materiálov to asi ani nie je možné zadefinovať kedy presne, aby sa vedeli podľa toho jednoducho pripraviť.
Treba povedať, je to ojedinelý akt, ktorý si tu ešte história nepamätá, že by seniori organizovali petičnú akciu, kde by sa domáhali svojich ústavných, zákonných práv. Pretože Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí, ako má vyzerať jeseň života. Hovorí o dôstojnosti života v starobe, no a táto úloha, ústavná úloha zatiaľ nie je zabezpečená. Pretože môžeme sa baviť o tom, do akej miery áno alebo nie, ale samotný fakt, ako sa zvyšuje počet dôchodcov na hranici, dokonca pod hranicou chudoby, je svedkom toho, že tu je nejaký, nejaká veľká podlžnosť tejto sociálnej skupine, nehovoriac o tom, že sa absolútne neobjavili ani v tzv. prorodinnom balíčku, ktorý bol predmetom rokovania tohto pléna. Tam sa ako na dôchodcov absolútne zabudlo, akoby neboli súčasťou tej našej veľkej rodiny, pretože ja vnímam rodinu, že to môže byť aj trojgeneračná rodina vrátane tých starých rodičov, ktorí, si myslím, že sú najviac odkázaní v takýchto situáciách a v dobe, akú žijeme, v dobe zdražovania, samozrejme, nárastu cien energie, aby sa na nich jednoducho pamätalo.
Baviť sa o tom, či a koľko sa v tomto roku dôchodcom dalo. Treba vidieť, akým spôsobom sa robila istá korekcia dopadov na dôchodcov, a nie o tom, či sme ich stimulovali nejakými 300 miliónmi, aby sa dali zaočkovať, ktorí sa dali a nedali, to vnímam ako úplne iný problém, a preto v tomto prípade pokladám za alibistické, že vláda sa oháňa doslova prostriedkami, ktoré obdržali niektorí, opakujem ešte raz, niektorí dôchodcovia v čase, keď ešte bežala pandémia a bol záujem ich motivovať, aby sa dali, dali zaočkovať.
Predložili šesť konkrétnych požiadaviek. Možnože tu treba postaviť aj otázku smerom k Národnej rade: Prečo až po dvoch mesiacoch? Už viac jak dva mesiace je, uplynula doba, kedy to predložili do parlamentu, sa tým zaoberáme. Za tie dva mesiace sa veľa vecí zmenilo. Možno z tých, ktorí to podpísali, veľa už nie sú medzi nami tí dôchodcovia, pretože ten život je taký a vzhľadom na posun času už možno niektorí z nich mrznú, pretože nemajú na to, aby si vedeli zaplatiť teplo v tom svojom domove, kde žijú. Nerozumiem, prečo až teraz sa to prerokovalo. Podľa mňa vzhľadom na naliehavosť a prioritu týchto riešení to malo byť dávno prerokované, na začiatku tejto schôdze, a samozrejme, že aj za ich účasti.
Hovorím to preto, lebo z tých šiestich požiadaviek, ktoré sú tam, niektoré sa javia už ako neaktuálne vzhľadom na čas a dobu, ktorá prešla, ale podstatné je to, že tie opatrenia, ktoré sa prijali doteraz, a už trošku môžem kalkulovať aj s ďalšími opatreniami, pretože ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh ďalšieho, ďalšej novely zákona o sociálnom poistení, kde nejaké veci ďalšie iným spôsobom, valorizáciu a ďalšie veci má záujem riešiť, len pozde. Pozde, na toto sme poukazovali aj zo strany opozície. V konečnej miere boli tu aj nejaké návrhy aj odo mňa v parlamente a ideme sa toho dotknúť až teraz na konci roka, keď inflácia sa blíži k 15 % a podľa údajov Národnej banky Slovenska pre budúci rok nič lepšie. Niekde možno 22-, 23-percentná inflácia; na to je potrebné túto sociálnu skupinu pripraviť. Pripraviť tým, že kompenzácie. To nemusia byť len priame prostriedky, ktoré sa týkajú, samozrejmá vec, že dôchodkov ako takých. To sú všetky ďalšie kompenzačné opatrenia. A veľmi očakávam, aké prídu kompenzačné opatrenia napríklad na energetickú chudobu, ktorá by v značnej miere mohla riešiť domácnosti, kde dôchodcovia alebo kde len dôchodca žije, aby doslova tú zimu prežil a mal by vytvorené aspoň tie najzákladnejšie podmienky pre to, že teplo cez zimu bude zabezpečené.
180-tisíc ľudí podpísalo túto petíciu. V drvivej väčšine sú to hlavne, hlavne seniori, a preto ešte raz hovorím, bolo, by som povedal, veľkou zodpovednosťou aj Národnej rady čím skôr takúto petíciu predložiť, aby sa s ňou plénum mohlo zaoberať a prijímať ďaleko skôr opatrenia ako teraz, keď už máme mesiac, mesiac november.
Tu treba vidieť možno genézu témy valorizácie od roku 2020. Na veľkú škodu, že pán minister Krajniak nepredĺžil to obdobie, ktoré predtým bolo na štyri roky, že minimálne 2 % valorizácia, i keď ten vývoj a inflácia ukázali, že dneska sa už bavíme o úplne iných číslach, ale to bola v tom začiatku hneď jedna z možností, o ktorej by sme sa boli bavili, pretože treba si uvedomiť jednu vec. Pre rok 2022 sa riadi valorizácia všetkých dôchodkov – starobných, invalidných a tak ďalej – výškou 1,3 %, ktorá bola aktuálna v závere minulého roku a ostala platná od 1. januára 2022. To znamená už 11. mesiac. Opakujem 1,3 % a valorizácia je niekde 14, 15, kde sme, kde sú tie zvyšné percentá. Jednoducho tí seniori to nemajú akýmkoľvek iným spôsobom šancu si zabezpečiť tie prostriedky, aby sa minimálne držali tej životnej úrovne, ktorú majú, resp. mali. Dnes je to už niekde úplne inde, a preto je nevyhnutné, aby sa valorizácia pripravila tak, aby sme nebrali štatistické čísla rok a pol dozadu, ale aby sme nabehli na, v úvodzovkách, český model, ktorý hovorí o tom, že ideme pol roka dopredu, až následne sa vyrovnáva potom tá predpokladaná inflácia podľa skutočnej, ale dôchodca má dopredu finančné prostriedky, ktoré by mali zabezpečiť udržanie životnej úrovne. To znamená, aj v tomto prípade sa máme od Čechov čo učiť, pretože ďaleko skôr ako my zareagovali na túto skutočnosť a veľmi operatívne tento problém v priebehu, v priebehu roka rieši.
Tá valorizácia, tak ako je nastavená teraz, bola nastavovaná v úplne iných časoch, relatívne v dobrej ekonomickej situácii, kde viackrát som to už spomínal, ja som musel riešiť iné problémy a ten problém sa volal deflácia, aby sme nemuseli dôchodcom znižovať dôchodky vzhľadom na kritériá, ktoré v tom zákone boli nastavené. Ale to bolo vybavené operatívne, počas 24 hodín prestala dôchodcov strašiť deflácia, a práve preto bolo treba aj v tomto období za 24 hodín riešiť aktuálny stav inflácie a z toho potrebnej, potrebnej valorizácie.
To, čo je treba si pripomenúť, je aj otázka minimálneho dôchodku. My sme aj z časti opozície, minimálne SME RODINA, v tom uplynulom období veľmi veľa prosociálnych oblastí schválili, ale prišlo nejaké obdobie hlavne roku 2020 a všetko sme zmrazovali, zmrazovali, zmrazovali. Zmrazovali sme aj minimálny dôchodok. Ten návrh, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, hovorí o tom, že by sa mal rozmraziť ten minimálny dôchodok až od 1. januára ´24. Pýtam sa, čo budú aj títo ľudia robiť v tom budúcom roku.
Treba si uvedomiť jednu vec. Keď som v tom ´15. roku zavádzal minimálny dôchodok, vychádzal som hlavne z toho, že je nevhodné, aby ľudia, ktorý odrobili minimálne 30 rokov, stáli na úradoch práce v jednom rade na sociálne dávky s tými, čo celý život vôbec nerobili. To bola aj morálna satisfakcia voči týmto. No ale my sme to s týmto zmrazením jednoducho znova zatlačili niekde úplne inde a dávame ich na rovnakú úroveň s tými, čo vôbec nepracovali. Preto si myslím, že ak to príde, ten návrh zákona, sem, v žiadnom prípade nie 1. 1. ´24, ale 1. 1. ´23. Je nevyhnutné vrátiť sa k tomu a rozmraziť to, aby aj títo dôchodcovia, je ich okolo 75-tisíc, alebo aspoň v čase, keď som tento návrh zavádzal, ich bolo, možno dnes ich už je viac, ktorých sa to bezprostredne dotýka, lebo, lebo to je skutočne malý dôchodok. A sú tam aj takí, čo odrobili aj 40 rokov, ale robili za minimálnu mzdu. To znamená, že adekvátne k tomu ten výpočet toho dôchodku zodpovedal, zodpovedal tej minimálnej čiastke toho dôchodku. To znamená, to nie sú ľudia, ktorí sa vyhýbali robote. Naopak, pracovali a boli ochotní aj za tú minimálnu mzdu pracovať adekvátne k tomu možno na príslušnej profesii. Nie je ich málo to, tých, takýchto profesií, kde minimálna mzda je relatívne veľmi veľa. Práve preto je treba na nich treba pamätať, a nie 1. 1. ´24, ale každopádne 1. 1. ´23.
Každopádne podporujem túto iniciatívu a možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, že mimo toho uznesenia, kde konštatujeme, či by sme nemali zaviazať vládu, nech informuje, čo s tým bude robiť. Nech najskôr rokuje s Jednotou dôchodcov Slovenska, nech im dá nejaké odpovede a nám nech dá odpoveď, že ako bude s tými šiestimi požiadavkami, ktoré sú tam, narábať, myslím z hľadiska nejakého legislatívneho postupu ďalšieho.
Ďakujem pekne.