Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len ešte k jednej veci, čo ste hovorili, pán poslanec Dostál, a to je, že krátko pred voľbami. No to, že je to krátko pred voľbami, je len jedna vec. Ale druhá vec, ktorú treba povedať, je, že je to čisto účelovo nastavené práve v tomto prípade a podľa môjho názoru až špekulatívne. A vysvetlím prečo. Vyplýva to z tej súvislosti s uznesením o skrátení volebného obdobia, ako som povedal už vo svojej rozprave, a tu je možno dobré si pripomenúť niekoľko, niekoľko termínov, niekoľko dátumov.
Ten prvý dátum, ktorý je absurdný, že sa v januári schválilo, schválili predčasné voľby až na september, čo je podľa mňa v rozpore s princípom právnej istoty, predvídateľnosti práva a toho, aby štátne orgány konali bez prieťahov. To je prvá vec.
No a druhá vec. To uznesenie má druhú časť, o ktorej som hovoril, a to, že najskôr to môže byť vyhlásené 130 dní pred dňom konania volieb, čo vychádza, ak som to dobre počítal, na 23. mája. Čiže 23. mája môže predseda Národnej rady najskôr vyhlásiť voľby a ide sa podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb. Tento návrh zákona má účinnosť nastavenú na 1. mája. Čiže presne špekulatívne nastavené tak, aby sa podmienky volieb zmenili ešte pred tým, ako budú vyhlásené, pretože ide sa podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb. Čiže keby to, sa to chcelo nastaviť na už schválenú a platnú novelu volebného zákona, ktorá platí od 1. marca, tak sa ten termín mohol nastaviť na 1. marca alebo 28. februára. Čiže z tohto pohľadu je to absolútne špekulatívne a úplne jasné, že už pri schvaľovaní uznesenia o skrátení volebného obdobia táto vládna koalícia počítala s tým, že chce zmeniť pravidlá volieb ešte do konania predčasných volieb.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Vetrák, ja som nehovoril o volebnej korupcii v trestnoprávnom zmysle, ale tak, ako som to povedal, tak to aj vyznelo a tak som to aj myslel, v politickom zmysle slova. A stojím si za svojím názorom, pretože to, čo hovoríte, že niekto môže byť pokutovaný a odmeňovaný, to môže byť vtedy, keď máme povinnú účasť vo voľbách, ale my máme právo zakotvené v ústave, je to aktívne volebné právo, nie povinnosť, a využitie alebo nevyužitie tohto práva má mať rovnakú hodnotu. A nemôžme niekoho diskriminovať alebo niekoho zvýhodňovať za to, že svoje právo, ústavné, využije alebo nevyužije podľa môjho názoru. A preto hovorím politicky, že to je volebná korupcia, že chcete v zásade zvýhodňovať niekoho, kto využije svoje právo a niekto, kto legitímne vyjadrí svoj postoj tým, že nevyužije svoje volebné právo, tak toho takýmto spôsobom diskriminuje. Takže toto podľa mňa, resp. nesúhlasím ja s týmto vaším názorom.
Druhá vec, ktorú ste hovorili o tom, že, že v ústave sú nejaké lehoty. Zavádzate verejnosť opäť, pretože v ústave nie je lehota na to, kedy najneskôr môže parlament vyhlásiť voľby. A vy dobre viete, že ústava rieši len základné rámce a zavádzate verejnosť tým, že ústava, všetko, čo je v ústave bez ohľadu na to, akým spôsobom je tá ústava vykonávaná jednotlivými zákonmi, sa môže. Veď ústava hovorí o základných rámcoch, a to vykonávanie týchto rámcov hovoria jednotlivé zákony a volebný zákon hovorí jasne len o 110-dňovej lehote, ktorá môže byť najneskôr pred termínom konania volieb.
No a pokiaľ ide o rozpustenie parlamentu, tu opäť zavádzate verejnosť, keď hovoríte, že parlament sa mohol rozhodnúť, že či si skráti volebné obdobie alebo sa rozpustí. Veď sám dobre viete a zavádzate verejnosť, parlament sa sám rozpustiť nemôže. Môže ho rozpustiť len prezident Slovenskej republiky na základe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. No ešte raz, ďakujem všetkým za faktické pripomienky. Nebudem menovite reagovať, ale skúsim tak všeobecne.
Budem len menovite asi na pána poslanca Dostála. No podľa mňa to nie je v súlade s ústavou, tá lehota 130 dní najskôr od termínu volieb, ktorý bol stanovený uznesením na 30. septembra, pretože túto lehotu neupravuje žiaden zákon. Zákon, volebný, upravuje lehotu najskôr 110 dní pred dňom konania volieb na to, aby bolo tých 110 dní na volebnú kampaň. Tú lehotu najskôr zákon, volebný, vôbec neupravuje. To znamená, Národná rada tu išla nad rámec ústavy a nad rámec zákona, kde v ústave nie je napísané, že toto môže Národná rada takto schváliť. A schválené je to účelovo práve preto, aby ste mali čas do 1. mája zmeniť volebné podmienky a zmeniť tieto nastavenia. Podľa mňa je to v rozpore s princípom právnej istoty a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že štátne orgány môžu robiť len to, čo im zákon umožňuje. Všetko ostatné je zakázané. A takého niečo ani Národnej rade zákon neumožňuje. A judikatúra Ústavného súdu jasne povedala, že tento systém legality sa vzťahuje aj na Národnú radu Slovenskej republiky. Čiže je to v rozpore s princípom právnej istoty, v rozpore s predvídateľnosťou práva, v rozpore s tým, že štátne orgány majú konať bez prieťahov. A to sa vzťahuje aj na termín 30. septembra, ktorý je tiež porušením princípu právnej istoty a princíp toho, že štátne orgány majú konať bez prieťahov. To znamená, mali sme stanoviť čo najskorší termín volieb.
Na a čo sa týka toho, že či je to volebná korupcia alebo nie. Kolegovia, treba si uvedomiť, ešte raz to zopakujem, my tu nemáme povinnosť volieb. Máme právo, volebné, aktívne právo je právom, nie povinnosťou. A za využitie alebo nevyužitie svojho práva nemôže byť nikto tak sankcionovaný ani odmeňovaný. Je to po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tak začať tým, že tak a máme to tu. Už vieme, prečo vládna koalícia alebo bývalé trosky vládnej koalície si schválili časť B2 uznesenia o skrátení volebného obdobia. Krátko zacitujem: "Časť B2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. B1 určuje, že voľby sa vykonajú 30. septembra 2023 a B2 hovorí, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania."
Prečo spomínam toto uznesenie práve v súvislosti s týmto návrhom zákona? No preto, že toto, táto časť B2 uznesenia má svoj kľúčový, kľúčový význam. Totižto ak by tam toto obmedzenie najskôr 130 dní pred dňom konania volieb nebolo, tak predseda Národnej rady by mohol vyhlásiť termín volieb 30. septembra 2023 už dnes, resp. na druhý deň po schválení tohoto uznesenia, teda 1. februára. V takom prípade by voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, predčasné voľby 30. septembra sa riadili podmienkami volebnými, teda podmienkami výkonu volebného práva podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb, teda 1. februára alebo dnešným dňom. Keďže však nad rámec zákonného zmocnenia a nad rámec ústavných oprávnení Národná rada si schválila aj toto horné obmedzenie, že predseda Národnej rady môže vyhlásiť voľby do Národnej rady najskôr 130 dní, pardon, áno, najskôr 130 dní pred dňom ich konania, čo keď si vypočítame, vychádza, ak sa nemýlim, na nejakého 23. mája, tak to vytvára priestor tejto vládnej koalície na to, aby ešte mohla zmeniť volebné podmienky. A to už teda počas hry, kedy boli schválené predčasné voľby, čo je teda absolútnym obídením a porušením všetkých demokratických princípov, keď sa už po termíne, kedy boli vyhlásené predčasné voľby, idú meniť podmienky, idú meniť podmienky volieb.
Čiže dnes môžme vidieť a tu môžme krásne vidieť, ako bolo účelovo prijaté toto uznesenie, kedy už v čase, keď sa schvaľovalo uznesenie o predčasných voľbách, táto koalícia vedela, že chce meniť ešte volebné podmienky, pretože hneď na nasledujúcu schôdzu potom predložila návrh zákona, ktorým sa menia podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Teda dnes je stav taký, že predčasné voľby 30. septembra sa budú riadiť právnym stavom v čase, kedy budú tieto vyhlásené. A tieto budú vyhlásené medzi 23. májom plus 20 dní, to znamená medzi nejakým začiatkom júna. Čiže dovtedy táto, tieto zbytky koalície tu ešte sa budú snažiť zmeniť podmienky, akým sa bude voliť vo voľbách, v predčasných voľbách do Národnej rady.
Musím povedať, že pri prijímaní tohto uznesenia bolo predložené, bola predložená zmena tohto uznesenia s tým, že tá horná hranica sa posúvala na 242 dní, myslím, alebo 245, avšak tento návrh bol tesne pred hlasovaním stiahnutý, takže sa o ňom nedalo hlasovať, čo my by sme ako celá opozícia, samozrejme, podporili, avšak keďže bol tento návrh stiahnutý, tak sa o ňom už nedalo hlasovať.
Keď si zoberieme Ústavu Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2, tak čl. 2 ods. 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obmedzenie možnosti vyhlásenia volieb v rámci dňa, ktorý ustanovuje najskoršiu možnosť termínu volieb, je podľa môjho názoru prekročením právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, keďže zákon č. 180/2014, myslím, alebo 2004?, to je jedno, takúto možnosť neustanovuje, je teda podľa môjho názoru aj porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré som pred chvíľou citoval. Podľa judikatúry Ústavného súdu, princíp legality, alebo princípu legality podlieha i samotná Národná rada. Ak si dáme do hovorovej ľudovej reči, toto ustanovenie v Ústave Slovenskej republiky na rozdiel od občanov, ktorí môžu všetko, čo nie je zakázané, tak štátne orgány môžu konať tak, že čo nie je dovolené, je zakázané. Keďže zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje len lehotu najneskôr sto dní, 110 dní pred dňom konania volieb, ale hornú hranicu neoznačuje alebo neurčuje, mám za to, že takéto, takáto časť uznesenia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tuná štátny orgán, Národná rada Slovenskej republiky, konal niečo, na čo nemá zmocnenie ani v ústave, ani v zákone. Čiže je tu porušený princíp právnej istoty a princíp, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov a len tým spôsobom, ktorý im umožňuje ústava alebo príslušné zákony. No a keďže Národná rada prekročila túto svoju právomoc, tak si myslím, že aj menenie týchto podmienok volieb, ktoré sa snaží teraz tento zvyšok vládnej koalície tuná predložiť, je v rozpore s ústavou a v rozpore s porušením princípu právnej istoty a princípu konať bez zbytočných prieťahov.
Teda ešte raz, táto vládna koalícia sa tu snaží zmeniť podmienky volieb už po vyhlásených predčasných voľbách alebo po schválení uznesení o predčasných voľbách, ktoré majú byť 30. septembra a ktoré ešte neboli vyhlásené len preto, lebo Národná rada prijala uznesenie, ktorým stanovila hornú lehotu 130 dní pred vyhlásením volieb v rozpore s ústavou a v rozpore s volebným zákonom, podľa môjho názoru. No aká náhodička, tipnite si, kedy má nastavenú účinnosť tento návrh zákona, o ktorom tu teraz rokujeme. Nastavenú účinnosť má 1. mája 2023 práve preto, aby tieto zmenené podmienky sa vzťahovali už na prebiehajúce alebo prebiehajúci proces smerujúci k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 30. septembra 2023, čo je podľa mňa absolútne nelegitímne pre vládu v demisii alebo pre koalíciu, ktorá, ktorá vládne v demisii, a myslím si, že to je, že to je neetické a v rozpore so všetkými zásadnými princípmi demokracie a právneho štátu.
No a teraz k samotnému, k samotnému návrhu zákona. Čo je základným cieľom tohto návrhu zákona, nebudem hovoriť o všetkých tých veciach, ktoré sú jeho súčasťou, a vyberiem si len, len dva základné ciele. Prvým cieľom návrhu zákona je zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu. Čo to znamená? Znamená to čistú volebnú korupciu, čistú volebnú korupciu, keď sa tu chce niekto odmeňovať za to, že príde do volebnej miestnosti a vhodí tam hlasovací lístok. Na rozdiel od krajín, kde účasť vo voľbách je povinná, lebo v niektorých krajinách máme aj povinnú účasť vo voľbách, podľa Ústavy Slovenskej republiky v čl. 30, dovolím si krátko zacitovať z čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky: "Občania majú právo", opakujem "majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov". Čiže majú právo, nie povinnosť. Toto právo volebné, aktívne právo volebné, jeho vyjadrením je aj neúčasť vo voľbách, nielen samotná účasť. Určitým vyjadrením svojho volebného práva je aj právo nezúčastniť sa na voľbách. To znamená, že pokiaľ tu niekto sa snaží zaviesť nejakú odmenu za to, že niekto príde voliť, tak si myslím, že je to absolútne diskriminačný prvok a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemožno niekoho trestať alebo zvýhodňovať za to, že využije, alebo nevyužije nejaké svoje právo. No a takéto odmeňovanie je nič iné, len čistá volebná korupcia.
Ďalej je tu, cieľom je znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu z 3 % na 1 %. Ide o preferenčné hlasy, kde súčasná právna úprava hovorí, že niekto sa môže prekrúžkovať, to znamená, posunúť v poradí na kandidátnej listine vo voľbách vtedy, ak získa 3 % z celkového počtu hlasov, ktoré získala príslušná politická strana. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znížiť toto percento z 3 % na 1 %. No komu to zase vyhovuje? Vieme o tom, že niektoré politické strany, nebudem menovať, je to strana, ktorej sa práve tento návrh zákona navrhuje, má princíp, že jej predseda kandiduje zo 150. miesta na kandidátke, no a zjavne na základe toho, aké sú volebné prieskumy, tak je tu obava z toho, že by sa nakoniec aj nemusel prekrúžkovať do parlamentu, tak sa zrazu mení tento princíp alebo sa navrhuje tento princíp zmeniť z 3 % na 1 %, aby bolo potrebných menej preferenčných hlasov na to, aby sa mohol prekrúžkovať zo 150. miesta na prvé a podobne. Čiže zase ide o zmenu v rozohratej hre, zmena podmienok počas hry.
To je, ako som to už viackrát spomínal, ako keby niekto v športovom zápase počas, počas tohto športového zápasu išiel meniť podmienky tejto hry tak, aby v konečnom dôsledku to bolo preňho priaznivejšie, aby v konečnom dôsledku ten zápas mohol vyhrať. Čiže považujeme to za absolútne nelegitímne v čase, keď je vláda v demisii a hlavne v čase, keď Národná rada Slovenskej republiky uznesením schválila predčasné voľby, meniť podmienky, podmienky volieb.
Čiže veľmi to skrátim, už len na záver, ešte raz. Meniť podmienky volieb v čase rozohranej hry, to znamená v čase, keď už je známy a schválený termín predčasných volieb, je absolútne nelegitímne. Nehovorím, že nelegálne, pretože Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, má legálne právo zmeniť zákony počas svojho pôsobenia, ale vzhľadom k tomu, že vláda je v demisii, tak tu chýba legitimita na to, aby sa menili takto podmienky, volebné, počas už stanoveného termínu predčasných volieb. To si myslím, že je absolútne nelegitímne.
Takže ako som povedal v úvode, máme to tu, vieme, prečo bolo prijaté uznesenie v časti B2 a prečo sa v rozpore s ústavou, podľa môjho názoru, stanovil najskorší termín vyhlásenia volieb 130 dní pred dňom konania volieb, a je to práve preto, aby tieto zvyšky koalície mohli meniť volebné pravidlá ešte pred tým, ako sa vyhlásia voľby do Národnej rady Slovenskej republiky predsedom Národnej rady, čo si myslím, že je absurdné a je v rozpore so všetkými základnými princípmi demokracie a právneho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Vetrák, musím povedať, že ako úmysel a cieľ tohto návrhu je asi dobrý a v poriadku, len už v predchádzajúcom bode sme mali, sme riešili skrátené legislatívne konania a tu naozaj môže vzniknúť potreba prijatia aj takéhoto návrhu zákona vo veľmi krátkom čase, napríklad prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, kde by takáto lehota asi bola kontraproduktívna, pokiaľ treba niečo prijať naozaj naliehavo a bezodkladne. A v minulosti sa už viackrát stalo, že napríklad z dôvodu hroziaceho infringementu alebo z iných dôvodov sa potrebovalo nastaviť účinnosť okamžite, teda čím skôr, ako sa dorokovali jednotlivé návrhy zákonov, samozrejme, s primeranou legisvakančnou lehotou, ale ten termín, takto pevne stanovené termíny môžu byť naozaj kontraproduktívne v prípadoch, kedy je potrebné tú právnu úpravu prijať, prijať čo najskôr. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, že či to neurobiť ako výlučné pravidlo, ale či tam nedať aj nejaké výnimky, alebo napríklad to naviazať na tú výnimku na skrátené legislatívne konanie alebo na nejaké konanie, ktoré nadväzuje na právo Európskej únie, resp. hroziace škody Slovenskej republiky z hroziacich infringementov a podobne.
No a pokiaľ ide o tento samotný návrh, tak argumentuje sa tým, že aby to nebolo nepriaznivé pre podnikateľské prostredie, aby bola nejaká právna istota a predvídateľnosť práva, ale keď si pozrieme doložku vplyvov tohto návrhu zákona, tak vplyvy na podnikateľské prostredie sú napísané, že nie sú žiadne. Tak tomu teraz nerozumiem, na jednej strane sa argumentuje tým, že tu budeme mať, že sa to robí preto, aby bola predvídateľnosť práva pre podnikateľské prostredie, ale doložka vplyvov hovorí, že to na podnikateľské prostredie nebude mať vplyv žiadny, tak malo by to mať asi pozitívny vplyv.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol písomne podanú interpeláciu na predsedu vlády poverenej vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky Ing. Eduarda Hegera.
Interpelácia predsedu vlády
Vážený pán predseda vlády, predkladám vám interpeláciu, ktorá vychádza z § 127 a nasl. zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto zákonom.
Dňa 16. 12. 2022 prezidentka Slovenskej republiky rozhodnutím publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 454/2022 Z. z. podľa čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky poverila vládu Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1927 z 15. decembra 2022 vyslovila nedôveru a ktorú na základe uvedeného uznesenia podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 231/2022 OP zo 16. decembra 2022 prezidentka Slovenskej republiky odvolala, vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Podľa čl. 119 písm. m) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon pôsobnosti vlády pri vymenovaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Dňa 8. 2. 2023 vláda Slovenskej republiky vymenovala Mgr. Dianu Javorčíkovú do funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a tiež odvolala Jána Hargaša z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a menovala do tejto funkcie Jozefa Graňačku. Na webstránke rokovaní vlády však absentuje v materiáloch na rokovanie vlády dokument, ktorý preukazuje splnenie vyššie uvedeného predpokladu, teda predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, žiadam o predloženie tohto súhlasu v predmetných prípadoch a zdôvodnenie, prečo tento dokument absentuje v týchto materiáloch, ako aj akákoľvek zmienka o nich v predkladacej správe v týchto dokumentoch, resp. v akýchkoľvek ďalších dokumentoch na stránke vlády Slovenskej republiky. Ich absenciou je znemožnená kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ide o naliehavý prípad, keďže vláda je v demisii a môže postupovať v zmysle poverenia ústavy Slovenskej republiky len tým spôsobom, ako som povedal, žiadam, aby v zmysle § 130 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada vyhlásila túto interpeláciu za naliehavú a určila odpoveď na lehotu 15 dní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, keby ste boli taký láskavý, mohli by ste mi vysvetliť, prečo jednak aj z vašej strany, z vašich úst to teraz čiastočne zaznelo, ale aj z úst vašich kolegov, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska toho tzv. populizmu, prečo dávate na jednu rovinu koncesionárske poplatky, resp. zrušenie koncesionárskych poplatkov a obedy zadarmo. Už vôbec to, a teraz z toho hľadiska populistického akože, hovoríte o tom mnohí. Hej, vy ste to spomenuli, pán kolega, teraz tiež, keď ste hovorili o obedoch zadarmo. A vôbec to slovo populistický, mne to, viete, mne to nejako nesedí. Populistický, per popolo, to znamená pre ľudí, hej, to všetci vieme. A keď je niečo populistické, prečo by to malo byť zlé? Keď je niečo falošne populistické, by to malo byť zlé, ale toto sa z vašich úst neobjavuje takýmto spôsobom ani mnohých iných. Proste ak je niečo per popolo, tak je to pre ľudí. A od toho sme tu predsa všetci a od toho pre tých ľudí, per popolo, a populisticky prijímame akýkoľvek zákon potom. Hej, čiže nemá to elementárnu logiku, to, čo hovoríte, a to slovo populistický teba vysvetliť iným spôsobom a určite nie takýmto.
Ale hovorím, zaujíma ma najviac, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska zdôvodnenia, takéhoto zdôvodnenia, falošného zdôvodnenia, koncesionárske poplatky s obedami zadarmo. Nemá to nič spoločného, ani ten dôvod, ani ten cieľ nie je ten istý. Takže poprosím o vysvetlenie.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja mám na toto svoj názor, pretože u žiakov, u detí je veľmi dôležité a dá sa povedať, že aj najdôležitejšia je motivácia. Tie deti, keď nemajú motiváciu a nemajú učiteľa, ktorý vie byť určitým spôsobom vzorom, tak si myslím, že tá nálada aj na tom telocviku nie je taká, aká je, pretože je veľa učiteľov, ktorí vedia aj teóriu, ale vedia aj prax. A veľa učiteľov je takých, ktorí tú prax nevedia. Čiže jak som chodil do školy, mali sme športové hry mládeže školské, okresné, ja neviem, mestské, celoštátne, dokonca v Prahe sme boli na rôznych športových hrách mládeže. A to si myslím, že je chyba nielen učiteľov, a je to chyba tých samotných škôl, pretože tie deti musia mať nejaké vzory. A podľa môjho názoru dneska tie športové vzory nie sú na tej úrovni, ako boli niekedy. Niekedy sme sa chceli porovnávať s Golonkom, ja neviem, s Joklom, s pánom Popluhárom, ja neviem, tuto s rôznymi významnými športovcami. Ja som hlboko presvedčený o tom, že by bolo dobré, keby títo športovci boli zapojení do toho, aby tiež prišli na tú hodinu telocviku a ukázali tým deťom, čo majú robiť, ako to majú robiť. Pretože teória je úžasná vec, to vám poviem, ale keď nemáte prax, tak to stojí za nič.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja sa chcem dotknúť troch takých vecí, ktoré spomínal pán poslanec Nemec vo svojom vystúpení.
Čo sa týka koeficientu študijného odboru, tak tu chcem povedať, že tento koeficient je len jedna premenná v celom veľkom reťazci. To znamená, že aby ste neboli sklamaní, že keď aj dôjde k navýšeniu koeficientu tohto odboru, že vlastne nejaké veľké peniaze fakultám nepribudnú. Môžeme si to potom rozobrať detailnejšie. Pretože naozaj tam je celý rad iných premenných, ktoré, ktoré svojou váhou buď zoberú, alebo prinesú tým fakultám finančné, finančné zdroje.
Čo sa týka tých telocviční, áno, to sa dá súhlasiť, ja by som sa tiež nefokusoval, že telesná sa, musí byť len nevyhnutne v telocvični a že každá jedna základná škola musí mať telocvičňu, na toto by som sa nefokusoval. Tam tých aktivít je dnes ďaleko viac. Plávanie, korčuľovanie a ďalšie aktivity, ktoré sa dnes dajú robiť. A musím povedať, že dnes aj tie športové zväzy majú záujem rozvíjať tieto aktivity aj mimo telocviční a mimo zariadení škôl a školských zariadení. Takže to je veľmi dôležité.
A čo sa týka toho samotného výberu, áno, to je, ja to oceňujem. Je to pozitívne, ale na druhej strane ten riaditeľ vždy bude stáť pred ťažkou voľbou, lebo ná... bude narážať vždy na ten objem financií, s ktorým disponuje v rámci normatívneho financovania, a už dlhodobo upozorňujem, a zatiaľ sa to tak prechádza veľmi letmo, že len na tento rok chýba v regionálnom školstve 170 miliónov eur na tú základnú prevádzku. A ak chceme hovoriť o rozvoji, tak budeme musieť podstatne viac peňazí alokovať do školstva v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. A ďakujem aj za faktické poznámky. No v tom časovom limite dve minúty určite nestihnem na všetko odpovedať a reagovať, určite nie na tú filozofiu toho pedagogického poslania, to sú, to, na to by možno jedna veľká konferencia nestačila.
Čo sa týka otázky pána poslanca Nemca, neviem tak v priebehu pol minútky možno zareagovať, čo sa týka tých iných kompetencií ako kompetencií v oblasti pohybu, zdravia a telovýchovy. Áno, tie školy sa snažili a snažia sa, vlastne ako keby ony sú v konkurenčnom prostredí aj samy medzi sebou a tým školským vzdelávacím programom sa snažia nejakým spôsobom jedna škola od druhej odlíšiť. Do akej miery sa im to darí, to je veľmi individuálne a je to rozhodujúce od jednej školy k druhej, od učiteľov, ktorých majú, a od toho prostredia, v ktorom pôsobia, a od financií, ktoré, samozrejme, získavajú, či už z dotácií alebo vlastne iných grantových sfér, takže je to, je to rozdielne. Ale čo sa týka, keď ste sa ma pýtal konkrétne na tú jazykovú vybavenosť, tak ja tam vidím progres a pokrok za to ostatné obdobie. To znamená, že tá generácia, ktorá prichádza, dnes je už ďaleko vybavenejšia, ako to boli generácie predtým. Takže tu ten progres je a to súvisí aj s otázkou internacionalizácie vzdelávania. Ale môžeme si to ešte, samozrejme, širšie rozobrať.
Čo sa týka pána poslanca Čepčeka, áno, aj ja pozitívne vnímam vlastne tieto zmeny, ktoré sú tu navrhované, a myslím si, že bolo aj zo strany predkladateľov a pána poslanca Kučeru vysvetlené, že tu sa nedotýkame toho kvalifikačného rámca, to je pre mňa ten základ, pretože to možno z toho prvého čít... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)