Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Možnože som mal nechať sa prepadnúť po pánovi Cmorejovi, lebo neskôr by som naňho reagoval, nevadí. Nestihol by som to vo faktickej poznámke sa vyjadriť k tejto novelizácii tohto zákona a toho dôvodu, prečo toto predkladáme, tak v krátkosti vo vystúpení.
Už v predchádzajúcom mojom vystúpení, čo sa týka tých dvoch zákonov o cenách, som poukázal na to, čo nás k tomu viedlo a vysoká inflácia, a neriešenie zo strany bývalej vlády, neriešenia vysokej inflácie cien potravín v zásade s ničím neprišla. A jeden z tých zákonov je aj zákon o sociálnom poistení, kde chcem podotknúť, že na základe veľmi konštruktívnej aj odbornej diskusie sme na, pri diskusii pri okrúhlom stole dohodli na základe stretnutia s potravinármi, poľnohospodármi, obchodnými reťazcami, proste všetkými tými, ktorí majú čo k tomu povedať, sme dohodli aj túto novelizáciu tohto zákona. Toto opatrenie, s ktorými prišli samotní potravinári a poľnohospodári, ktorí povedali, že toto by nám pomohlo a toto pomôže tomu, aby sme nevytvárali tlak na zvyšovanie cien potravín, aby v zásade sa urýchlilo znižovanie, znižovanie cien potravín v reťazcoch, a to je novelizácia zákona o sociálnom poistení.
Prvotná myšlienka a prvotný nástrel, teda prvotný návrh v prvom čítaní, ktorý prešiel, bol ten, že sme sa dotýkali v zásade kompletne sociálneho poistenia do výšky minimálnej mzdy pre zamestnancov zamestnaných v potravinárstve, aj to nie vo všetkých segmentoch, ale len v určitých vyšpecifikovaných. Nedotýkali sme sa tam napríklad alkoholu, vína, rôzne cukrovinky, ale riešili sme hlavne to, čo z tých potravinárov, ktorí, ktorí vyrábajú, poviem to, tie základné potraviny, ako sú mliekari, ako sú pekári, proste tí, ktorí vyrábajú. A bolo to, samozrejme, odpustenie sociálnych odvodov pre zamestnancov do výšky minimálnej mzdy s tým, že v zásade na pol roka toto opatrenie, ktoré bude znamenať to, že zamestnávateľ za tých zamestnancov nemusí zaplatiť, ale zamestnanec to bude brať a bude to mať ako zaplatené.
Pán Richter prišiel, prišli sme spolu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vzišiel potom už na základe toho tretieho okrúhleho stolu, ktorý sme mali spolu s potravinármi a poľnohospodármi, kde vlastne sa upravuje tá výška o niečo, o asi pol percenta sa to znižuje kvôli iným rôznym fondom, ktoré sú tam troška komplikovanejšie, ale je to okolo 25 % do výšky minimálnej mzdy. Ale hlavne to podstatné čo je, tak sa rozširuje ten okruh o nielen potravinárov, ale aj o poľnohospodárov, ktorí sú v prvovýrobe a jedná teda hlavne sa o živočíšnu výrobu, tak ako spomínal aj pán Richter. A toto je reálna pomoc. Toto je reálne pomoc, ktorá pomôže na jednej strane samotným potravinárom a poľnohospodárom, ale z ich pohľadu, ktorý nám definovali na základe stretnutí na okrúhlom stole, pomôže to konečnému spotrebiteľovi pri vysokých cenách potravín. Tým pádom nebudú tlačiť na zvyšovanie cien.
Je to veľká pomoc, je to dobrý krok na pol roka. Ja budem v očakávaní potom, že nová vláda príde s nejakým iným opatrením, ktoré môže byť dlhodobo nastavené pre nejakú pomoc pre slovenských potravinárov a poľnohospodárov, ale tento zákon z hľadiska odpustenia odvodov do výšky minimálnej mzdy je veľká pomoc a chcel by som požiadať kolegov poslancov Národnej rady, aby tento zákon podporili, lebo toto vítajú všetci, úplne všetci zainteresovaní a je to krok, ktorý, ktorý pomôže poľnohospodárom a potravinárom následne, následne konečnému spotrebiteľovi v obchodných reťazcoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol a ešte pred tým odôvodnil pozmeňovací návrh poslancov Jána Richtera, Richarda Takáča a Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla istá potreba odstrániť možné riziká, reagovať aj na pripomienky, ktoré zazneli tu v parlamente, menovite od pána Karahutu, ktorý požiadal jednotlivé ministerstvá o pripomienky k tomuto návrhu zákona, a to najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí, vecí a rodiny, ale aj samotných potravinárskych komôr, s ktorými sme rokovali a ktorí tiež podali ešte ďalšie nejaké návrhy, ktoré bol záujem v tomto návrhu kompletne poňať.
Zároveň sa uskutočnil aj ďalší, nazvem to tretí alebo posledný okrúhly stôl zainteresovaných poľnohospodárskych komôr, všetkých obchodných reťazcov, aj z toho vyšli ešte isté opatrenia, ktoré sú zakotvené v tomto, v tomto pozmeňovacom, pozmeňovacom návrhu.
Ja hneď v úvode by som chcel oceniť aj spoluprácu s odbornými orgánmi, hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne dôchodkovej sekcie a legislatívy, ale aj vrátane odborníkov zo Sociálnej poisťovne pri spracovaní tohto pozmeňovacieho návrhu. Tak isto chcem poďakovať aj sekcii legislatívy tu Národnej rady, ktorá tiež veľmi úzko spolupracovala, pretože mali sme záujem aj napriek relatívne zložitosti tohto problému obsiahnuť všetky problémy, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o prijatí tohto zákona pri implementácii. Keď hovorím o tej implementácii, bolo nevyhnutné zobrať v úvahu aj všetky možnosti, ktoré v tomto prípade má Sociálna poisťovňa, a to z hľadiska systémov, skrátka, aby boli schopní v relatívne krátkom čase implementovať tento návrh zákona, no a preto napríklad z toho titulu, že boli isté problémy, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním, sme z tej pôvodnej ambície, pomenujem to 25,2 %, ktorá zahŕňa všetky tie fondy, zišli z dvoch a z úrazového a garančného poistenia, čo je približne 1 %, aby sme nekomplikovali veľmi život tej Sociálnej poisťovni, ale naopak, aby sme vytvorili čím skôr reálne predpoklady pre účinnosť toho zákona a samozrejmá vec, že aj jeho implementáciu. To znamená, ten pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, je aj o tom, že sa mení to percento z 25,4 na 24,15 a úrazové a garančné poistenie sa nebude zahŕňať z dôvodov, ktoré som uviedol, toto naše riešenie.
Ďalej, je tam rozšírený okruh pôsobnosti, a to aj o, neviem, či je dobrý výraz, živočíšnu výrobu, ale v prvom rade chov zvierat ako takých, pretože analýzu, ktorú sme medzitým získali, hovorí o tom, že je veľmi veľký vplyv na samotnú cenu napríklad mäsa v obchode, v predaji, už jeho výroba v tej živočíšnej výrobe, použijem konkrétne čísla. Prijatie návrhu bude mať pozitívny dopad napríklad na pomoc pri základných potravinách na zmiernenie dopadov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podiel ceny suroviny hydinového mäsa je až 80 %, podiel ceny suroviny mlieka polotučného predstavuje 72 %, ďalej podiel ceny suroviny masla 72 %, podiel ceny suroviny smotany 62 %, tvrdého syra 77 % a bravčového karé 63 %, hovädzieho napríklad zadného 65 %. Je to viacej ako 60 % v celkovom objeme, čo len dokresľuje to, že je veľmi dôležité sanovať aj túto skupinu, to znamená samotnú živočíšnu výrobu, aby sa ten konečný cieľ z hľadiska tej ceny tých tovarov v samotnom predaji dostavil.
Obdobne sa doplnila ešte aj výroba a príprava krmív, ale pre hospodárske zvieratá. To podčiarkujem, pretože je ďalšia výroba krmív pre domáce zvieratá, ale toto sú hospodárske zvieratá. V tom prvom prípade, čo sa týka zamestnancov živočíšnej výroby, to predstavuje 5,5 tisíca zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto výrobe, no a čo sa týka výroby krmív pre hospodárske zvieratá, je to 393 zamestnancov.
Vplyv. Podiel kŕmnej zmesi na cene slepačích vajec je 48 %, na živej jatočnej hydine 65 %, kŕmnej zmesi na cene jatočných ošípaných 39 % a kŕmnej zmesi na cene jatočného dobytka 49 %. Tieto analýzy veľmi konkretizujú, prečo a z akých dôvodov sa akceptoval, akceptovalo rozšírenie toho pôvodného rýdzo potravinárskeho odvetvia aj o sekciu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, také má presne pomenovanie a myslím si, že tieto čísla boli veľavravné, ktoré som teraz, teraz pomenoval.
Za ďalšie. Vzhľadom na to, že vláda nereagovala na našu požiadavku na skrátené konanie, bolo potrebné reagovať na účinnosť zákona, 1. 7., ktorý je aj pôvodný návrh v tom zákone, je nereálny, a preto je v pozmeňováku uvedený nový návrh účinnosti od 1. 8., ale mali sme záujem zachovať tých šesť mesiacov, a preto je ten rozsah tých šiestich mesiacov od 1. 8. tohto roku až do 31. januára budúceho roku. Tu treba zvýrazniť jednu vec. Od 1. januára bude nová minimálna mzda, aká, v tejto chvíli nevieme, pretože sociálni partneri vedú sociálny dialóg na túto tému a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny až v septembri zvykne predkladať tento návrh do vlády ako také. To znamená, aj na mesiac január riešime ten problém tak, že bude zachovaná tá minimálna mzda tohto roku 700 eur. To znamená, ten odvod znížený sa bude vyrátavať aj v januári bez ohľadu na to, aká bude skutočná minimálna mzda z tej tohtoročnej, opakujem ešte raz, zo 700 eur.
Definujeme aj otázku hlavnej ekonomickej činnosti, pretože to bol ten problém, koho sa to dotýka a koho sa to nedotýka, pretože viaceré tie firmy sa podieľajú na širšom rozsahu tých výrobkov, ale hlavný princíp bude, bude hlavná ekonomická činnosť. To znamená, že keď táto bude prevládať, vzhľadom na ten návrh zákona, v tom prípade sa to bude tých firiem dotýkať. A pokiaľ nie, že bude, že by bola minimálne pod tých 50 %, no tak jednoducho nebudú v tomto prípade zahrnutí, pretože sú viaceré firmy, ktoré sa môžu v menšej miere podieľať aj na potravinárskych výrobkoch, ale riešime hlavnú ekonomickú činnosť, ktorá je zapísaná v tom rozhodujúcom období na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, prípadne v registri právnických osôb, podnikateľov. To je ten hlavný referenčný, referenčný register.
Toľko. To znamená, že tá pomoc v zmysle tohto pozmeňováku, z tých pôvodných 176,40, čo je 25,2 % z minimálnej mzdy, vzhľadom na to, že úrazové a garančné poistenie nie je súčasťou tých úľav, bude 24,15, a to predstavuje na jedného zamestnanca mesačne 169,05 eur. To znamená, že celkove by sa to opatrenie aj po týchto úpravách malo dotýkať približne 33-tisíc zamestnancov a celkový dopad na štátny rozpočet by pri týchto 33-tisíc zamestnancoch mal predstavovať sumu 34 miliónov. Čo sa týka počtu subjektov podnikateľských, ten počet sa môže pohybovať od 700 až do tisíc, ktorých sa to bezprostredne dotýka, vzhľadom na štatistické údaje, ktoré sme v tomto smere získali.
Toľko odôvodnenie, a teraz ak dovolíte, konkrétne znenie pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu.
1. V čl. I, § 293fzb odsek 1 znie:
„(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C, čo je Priemyselná výroba, v divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,¹³⁹ nie je povolený za obdobie od 1. augusta 2023 do 1. januára 2024", to je to nové obdobie. Zatiaľ za každého zamestnanca sa zaplatí poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume
a) 700 eur, ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,
b) rozdielu sumy podľa písmena a) odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 139 znie:
"¹³⁹ Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorú vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v čl. I § 293fzb vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 1d) znie: „V zmysle vyhlášky 306/2007".".
2. V čl. I. § 293fzb sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 140 znie:
"¹⁴⁰ Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." . Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
3. V čl. I, § 293fzb odsek 3 znie:
„(3) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.".
4. V čl. 1 § 293fzb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.".
5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., ďalej zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., ďalej zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 243/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z. a zákona č. 399/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
Za § 123bi sa vkladá § 123bia, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠123bia
Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobného (správne: osobitného, pozn. red.) predpisu¹⁰⁰⁾ zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, ktorý (správne: z ktorej, pozn. red.) nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu¹⁰⁰⁾.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 100 znie:
"¹⁰⁰⁾ § 293fzb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V tejto súvislosti sa priamo upraví aj návrh, návrh zákona.
6. V čl. II sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa upraví nadpis prechodného ustanovenia v čl. I.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie predchádzajúce okolnosti nedovolili tu v parlamente otvoriť otázku mimoriadnej schôdze a venovať sa tejto problematike, sme zvolili tento spôsob a mimo tej cenovej politiky a postavenie Štátnej obchodnej inšpekcie v tomto probléme je veľmi dôležité opatrenie, ktoré navrhujeme tu v novele zákona o sociálnom poistení. Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov vo fondoch sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla 2023 do konca tohto kalendárneho roka, to znamená do 31. decembra tohto roku. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské vo výške 1,4 % vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % vymeriavacieho základu a sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8. Ďalej garančné poistenie 0,25, no a poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu a poistenie do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75. Spolu to predstavuje 25,2 %, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Návrh je však, aby sme riešili tento problém len do výšky minimálnej mzdy, ktorá predstavuje pre tento kalendárny rok 700 eur. Má sa to dotýkať problematiky potravinárskeho priemyslu presne vymedzeného, pomenovaného. Vyčlenili sme z toho napríklad otázky nápojov, čo sa týka pivo, víno, lieh, pretože to zďaleka by neplnilo tú úlohu a cieľ, ktorý máme. Mali by tu, mali by byť v tomto prípade riešené hlavne potraviny tej dennej spotreby, to znamená základné veci, ktoré sa týkajú pekárenských, mliekarenských výrobkov, prípadne mäsa, jednotlivých druhov. Toľko úvodom. Chcem pekne poďakovať za podporu v prvom čítaní.
Pán podpredseda, vzhľadom na to, že chcem predložiť veľmi dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý reaguje aj na rozpravu z toho prvého čítania a na viaceré zmeny, ktoré v kontexte tých ďalších rokovaní, ktoré sa uskutočnili, sa udiali, si chcem požiadať, aby som v rámci rozpravy ako prvý mohol vystúpiť.
Ďakujem.

Ja len, ja len na záver chcem, ja som sa dohodol s pánom spravodajcom na tom, že oznámime hlasovanie na zajtra o 11. hodine.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Viskupič, určite nám je všetkým jasné, že bez ekonomického rastu a teda tvorby zdrojov nie je možné riešiť ostatné verejné politiky a štát vlastne neplní potom svoje funkcie. Ale my predsa, vy to môžte síce hovoriť, ale my s tým nikdy nebudeme súhlasiť, ak sa preruší súvzťažnosť ekonomického rastu s rastom životnej úrovne, a to cenová nestabilita je takým prvkom, tak my nikdy nemôžme povedať, že nebudeme nič robiť okolo toho. Jednoducho to sú, to sú zákonitosti, to sú veci, ktoré treba používať, či už s ekonomickými nástrojmi, alebo politickými nástrojmi. A takým politickým nástrojom napríklad je, že sme predkladali mnohé návrhy uznesení, ktoré mali doniesť do tohto pléna komplexné návrhy jednotlivých ministerstiev k rôznym veciam, napríklad aj k nežiaducemu cenovému vývoju teraz v tejto situácii.
Ale čo sa stalo? Vy pretože nerešpektujete a neberiete do úvahy, že parlament má aj nejakú kontrolnú funkciu, ste zmietli zo stola zakaždým, bývalá vládna koalícia, všetky naše návrhy, ktoré boli. No ako sa potom môže dostať do tohto najvyššieho orgánu štátu niečo, čo má hovoriť o tom, aký je vývoj? Tak preto sme prišli s tým a ja oceňujem kolegov, že uskutočnili rad rokovaní so všetkými, s ktorými to bolo treba urobiť, a prišli sme s novelou zákona o cenách, ktoré bude teda hovoriť, aké sú povinnosti ministerstva financií, čo musí urobiť, čo musí urobiť vláda a čo musí urobiť parlament. Ak je nežiaduci cenový vývoj a do parlamentu, nech je v akomkoľvek zložení, príde jedna analýza, tak každý poslanec bude rozmýšľať, čo s tým.

Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo veľmi presne charakterizoval Boris Susko aj kolega Takáč, ale, pán poslanec Viskupič, trošku sa mi zdalo naivné vystúpenie, že však všetko tu vyriešme, však trh to vyrieši, tak potom povedzte okolitým krajinám, že viete čo, prestaňte dotovať svoju poľnohospodársku výrobu, zmenšite svoju výrobu a potom môžme sa pobiť o to, že kto je konkurencieschopný. Viete, my nemôžme sa na to pozerať tak, že každá jedna z tých krajín si chráni svoju poľnohospodársku výrobu, viete to veľmi dobre a je to veľmi citlivá oblasť. Pamätáme si rôzne tie vylievania mlieka vo Francúzsku a v iných krajinách, vylievanie vína, lebo bola nadprodukcia a podobne. A potom sú také opatrenia, že niekto bude dokonca odporúčať, aby slovenskí vinári napríklad dostali dotácie za to, že vyklčujú svoje vinohrady. My musíme pomáhať tým, aby sa stali konkurencieschopnými a to, čo ste povedali, tá, keby sa brala vyslovene len cena, ktorou by reťazce napríklad predávali len zahraničné potraviny, no tak slovenské potraviny mnohé by sa vôbec nepredávali. Ale prečo? No lebo tie poľské, francúzske a iné výrobky sú oveľa viac dotované a podporované štátom. A my sme malá krajina a preto musíme zvýšiť túto podporu. O tomto sme my hovorili. To je jedna vec.
A druhá vec je, samozrejme, ak štát prestane kontrolovať cenové vývoje, čo doteraz ste absolútne nerobili, už len to by pomohlo, aby sa tie ceny znížili. Takže neberme to tak, že trh všetko vyrieši, štát nemusí absolútne nič robiť a výsledkom bude to, že budeme mať dvojnásobné ceny potravín ako v okolitých krajinách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Marián Viskupič, kolega, no opäť sa budem opakovať, ty si vôbec, zas si hovoril k úplne inému zákonu, ako my tu predkladáme na tejto schôdzi, k zákonu o cenách. Tam vôbec nie je to, čo ty hovoríš. A proste my hovoríme o tom, že dávame povinnosť ministerstvu financií pri takejto situácii spraviť návrh nejakých riešení a opatrení. A napríklad po tej dôkladnej analýze, ktoré by vykonalo ministerstvo financií, ktoré už teda ináč akože má aj teraz v zákone, len to nerobí, čiže ukladáme povinnosť, tak navrhnúť nejaké riešenia. A tie riešenia môžu byť napríklad, ja neviem, poviem príklad, zistíme, a to je teda aj realita, že tie ceny energií spôsobujú pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov veľkú, veľké zvýšenie nákladov. Tým pádom to zvyšuje aj ceny do, ceny, celkové ceny v obchodných reťazcoch a napríklad nakoľko sú zaradení potravinári v kritickej infraštruktúre, tak budú patriť medzi napríklad regulované subjekty z hľadiska ceny elektrickej energie. A tým pádom sa im znižujú náklady a tým pádom nie je tlak na zvyšovanie cien.
Čiže my hovoríme o tom, že ministerstvo financií navrhne riešenia a tých riešení môže byť ix-ypsilon. A stále je tu spomínaná tá, tá, to Maďarsko, ktoré je tu spomínané. No tak ako neviem, Maďarsko v prvom rade stropovalo ceny ako také, nie marže, ale na druhej strane sú určité komodity, napríklad cukor, ktorý v Maďarsku po tom vašom, teda čo hovoríte, nešťastnom zastropovaní cien, stúpol o 14 % a na Slovensku išiel skoro o 80 %. V Čechách išiel o, neviem, koľko percent. To znamená, že nemá to úplne len čisto negatívny dopad na tie ceny, napríklad v tom Maďarsku. Ale hovorím, samotný zákon je úplne o niečom inom, čo rozprávaš ty, ako to sú iné zákony, ktoré sú v tomto pléne, ktoré môžeš takýmto spôsobom kritizovať, keď chceš, ale nie tak, nie naše, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, neviem, že či som to úplne nezrozumiteľne hovoril vo svojej rozprave, ale teda skúsim, skúsim to zopakovať.
My práve sme nechceli ísť tou maďarskou cestou a práve sme sa chceli odlíšiť aj od iných návrhov, ktoré sú tu v pléne a ktoré sa snažia stropovať samotné obchodné prirážky. My týmto návrhom zákona vôbec nehovoríme, že cenový regulačný orgán má zastropovať či už ceny, alebo marže, alebo obchodné prirážky. Práve v tom je ten pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Takáč, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán ak na základe analýzy, ktorú je povinný podľa tohto návrhu vykonať, dospeje k tomu, že naozaj pretrváva nepriaznivý vývoj na trhu s cenami potravín, tak má možnosť predložiť vláde na schválenie opatrenia. A už sa nehovorí, opatrenia podľa tretej časti zákona o cenách, ale opatrenia vo všeobecnosti. A tie opatrenia nemusia znamenať ani stropovanie marží, ani stropovania cien, ani obchodných prirážok, ani spôsob výpočtu ceny. Tie opatrenia môžu napríklad znamenať aj určité, určitú podporu pre domácich výrobcov, či už pekárov, mliekarov, alebo chovateľov dobytku, či už formou dotovania elektrickej energie, alebo iných vstupov, ktoré vplývajú na to, že naši slovenskí výrobcovia majú vyššie ceny, ako dovážame zahraničné potraviny. A o toto nám ide, aby sme na základe takejto analýzy navrhli, alebo ministerstvo financií aby navrhlo také opatrenia, aby to na konci dňa u toho konečného dodávateľa a spotrebiteľa malo vplyv na koncovú cenu a znížilo tú koncovú cenu.
A ešte raz opakujem, nejedná sa o opatrenia, ktoré majú byť striktne podľa zákona o cenách, ktoré hovoria len o cenovej regulácii samotných, samotných cien a marží a obchodných prirážok, ale môžu to byť aj iné opatrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán podpredseda. Áno, ja by som chcel zdôrazniť ešte, aby to bolo úplne jasné a odznelo to, že sa bavíme o prechodnom období šiestich mesiacov, že my tu nejdeme riešiť koncepčné systémové riešenie do, do budúcna, pretože máme aktuálne negatívny vývoj cien na trhu a potrebujeme riešiť aktuálnu situáciu. To, ako sa nastaví koncepčne celý, celý systém napríklad viazaný na nejaké percento inflácie a podobne, sa môže riešiť do budúcna, ale my momentálne riešime aktuálnu, aktuálne negatívny vývoj na trhu s potravinami a je to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, čiže aj nejaké výčitky toho, že či je, ide o nedovolenú štátnu pomoc a podobne, to neprichádzajú do úvahy aj po konzultáciách, ako mám informácie, s Protimonopolným úradom aj s ďalšími inštitúciami o tom, že vzhľadom k tomu, že ide to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov z hľadiska negatívneho vývoja, boli predmetom, tento celý návrh zákona bol predmetom prestupových rokovaní, nikto k tomu nevzniesol pripomienky, takže malo by to byť právne a legislatívne v poriadku.
A to, čo bude po šiestich mesiacoch, sa uvidí na začiatku budúceho roka a tam sa môžu nastaviť buď systémové opatrenia, alebo sa môže aj v tomto pokračovať. A treba to vnímať celé ako balík zákonov týchto dvoch plus ďalší, ktorý pôjde zákon o sociálnom poistení, kde vlastne na jednej strane tuná dávame možno nejakú záťaž pre, pre podnikateľov z hľadiska možnej prípadnej regulácie, na druhej strane zase ideme zamestnávateľom uľaviť tým, že im do výšky minimálnej mzdy odpustíme odvody na toto isté obdobie za zamestnanca, plus im to vlastne má zasanovať aj zvýšené náklady, ktoré vznikli za príplatky za soboty, nedele a prácu v neštandardnom pracovnom čase. Čiže myslím si, že to riešime naozaj ako celkový balík, ktorý ak by bol prijatý v celosti všetkých troch zákonov, tak bude mať naozaj pozitívny dopad na koncovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, budem sa, keďže je spojená rozprava k dvom návrhom zákonov, budem sa ja osobne hlavne venovať tlači 1646, je to návrh novely zákona o cenách, zákona č. 18/1996 Z. z.
Tento návrh má zase dve časti. Jedna časť je vrátenie evidenčných povinností a druhá časť je úprava prechodného ustanovenia na prechodné obdobie šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o samotné vrátenie evidenčných povinností, bolo tu už k tomu dosť povedané, ale ja si dovolím to ešte, ešte zosumarizovať a zopakovať. V rámci prvého kilečka bolo vypustené, vypustená povinnosť nahlasovať cenové vývoje za ostatné tri roky cenovému, cenovému orgánu, resp. Štátnej obchodnej inšpekcii a ministerstvu financií ako cenovému regulačnému orgánu, čo vlastne, dôsledok čoho je znemožnenie kontroly a znemožnenie cenovej regulácie, ktorá je už dnes v platnom a účinnom zákone o cenách. V platnom a účinnom zákone o cenách dnes je možnosť, aby ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán regulovali ceny, ak nie je buď dostatočne rozvinutá konkurencia na trhu, resp. ak sú také, nastali také skutočnosti, ktoré majú dopad na koncové ceny jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Keďže však táto povinnosť nahlasovať tieto údaje pre podnikateľské subjekty v rámci tohto prvého kilečka vypadla, tak žiadne orgány, štátne, či už je to cenový regulačný orgán, ktorý je v zákone o cenách, alebo je to Štátna obchodná inšpekcia, nemá akým spôsobom kontrolovať tie cenové vývoje a tým pádom nemá ani možnosť vykonávať tú cenovú reguláciu, resp. skontrolovať vývoj, cenový vývoj na trhu s jednotlivými druhmi tovarov a služieb, osobitne teraz sa bavíme o potravinách.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolu vývoja cien alebo cenový, vývoja cenovej, cenových analýz, samotní zamestnávatelia, s ktorými boli tri okrúhle stoly, kde väčšina zamestnávateľov v oblasti potravín sedela, alebo teda zástupcov združení, sami priznali, že už len samotná kontrola cenových vývojov z hľadiska Štátnej obchodnej inšpekcie, resp. ministerstva financií alebo ministerstva pôdohospodárstva by prispela k tomu, ako sa budú chovať a ako sa budú správať najmä koncoví dodávatelia potravín, napríklad obchodné reťazce. Pretože akonáhle sa začne táto cen... tento cenový vývoj kontrolovať, tak sa hneď uvidí, aké marže si dávajú napríklad obchodné reťazce, akým spôsobom stanovujú cenu a už len to samotné ich prinúti sa inak správať, ako sa správajú dnes, keď žiadna možnosť kontroly týchto, tohto vývoja cien nie je.
Čiže už len samotné to zavedenie spätnej evidenčnej povinnosti má efekt na to, ako sa budú koncoví dodávatelia potravín správať a bude to mať vplyv na koncovú cenu potravín pre spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a prínosná, prínosná vec a nemá vôbec dôsledok, nárast či už administratívy, alebo, alebo personálnych nákladov, pretože tie personálne stavy boli aj predtým, kým sa to s kilečka vypadlo a pokiaľ ide o nejakú administratívnu záťaž, tak všetky subjekty si tieto cenové vývoje tak či tak evidujú, tak či tak vedú vo vlastnej evidencii pre vlastné potreby. Čiže vyexportovať to do jednej excelovskej tabuľky a odoslať to cenovým regulačným orgánom, myslím si, že je úplne najmenšia, najmenšia administratívna záťaž, že toto nie je žiaden argument.
Pokiaľ ide o, ide o tú druhú časť, tam by som sa rád venoval tomu vývoju tej legislatívy, ako, ako sme ju pripravovali. Boli prvé dva okrúhle stoly, kde sme sa dohodli na základe, na nejakých princípoch a keďže z hľadiska času nepriaznivého vývoja na trhu bolo potrebné okamžite urýchlene konať, tak sme pripravili, pripravili návrh zákona, ktorý sme predložili do prvého čítania spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde to teda už pán podpredseda Národnej rady hovoril, ako dopadlo skrátené legislatívne konanie. Nič menej, bolo to v prvom čítaní a my sme ďalej pokračovali v diskusiách s jednotlivými zamestnávateľmi v oblasti potravín, s jednotlivými potravinami, potravinovými subjektami. Na základe týchto diskusií, resp. v tom prvom návrhu sme v tomto prechodnom ustanovení zakotvili, že cenový regulačný orgán je povinný po nadobudnutí účinnosti zákona nastaviť z hľadiska toho, aký je vývoj cien aktuálny na trhoch, nastaviť cenovú reguláciu a zaviesť cenovú reguláciu podľa tretej časti zákona o cenách. Táto cenová regulácie môže, mohla spočívať v stropovaní marží, v stropovaní koncových cien, spôsobu výpočtu cien a rôznych ďalších opatreniach, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o cenách.
Po ďalších diskusiách a okrúhlych stoloch so zainteresovanými subjektami sme prišli k tomu záveru, že asi nebude úplne najlepšie stanovovať povinnosť regulácie len podľa tretej časti, podľa tretej časti zákona o cenách, pretože tu môžu byť na vine aj iné, iné skutočnosti, ktoré majú dopad na koncovú cenu, napríklad zvýšené ceny vstupov, zvýšené ceny energií atď. Čiže preformulovali sme to prechodné ustanovenie tak, ako je predložené v dnešnom pozmeňujúcom návrhu, kde už nie je povinnosť vykonať cenovú reguláciu, ale povinnosť vykonať analýzu cien. Ak sa na základe tejto analýzy cien zistí, že je negatívny vývoj na trhu, alebo že pretrváva negatívny vývoj na trhu, lebo to, že je, to je dnes neodškriepiteľná skutočnosť, aleže naďalej pretrváva, tak cenový orgán nebude vykonávať opatrenia podľa tretej časti zákona, ale navrhne opatrenia vláde na schválenie a vláda ich potom následne schváli, pričom tie opatrenia nemusia byť len podľa zákona o cenách, to znamená cenové regulačné opatrenia, ale môžu to byť aj iné opatrenia, napríklad dotácie z hľadiska elektrickej energie alebo iné, napríklad sociálne opatrenia a iné opatrenia, ktoré majú mať vplyv na to, aby sa znížila koncová cena potravín.
V tejto súvislosti sme aj vypustili potom prílohu zo zákona a nechali sme to teda na regulačný cenový orgán, čo je ministerstvo financií, aby takýmto spôsobom navrhla opatrenia na to, aby sa znížili koncové ceny potravín. A myslím si, že toto je správny nástroj na to, ako, ak zlyhá trh, by mal cenový regulačný orgán reagovať.
Čiže myslím si, že tu sme vyšli aj v ústrety trhovému mechanizmu a požiadavkám jednotlivých zamestnávateľských zväzov na to, aby cenový regulačný orgán nemusel priamo hneď regulovať ceny, ale aby vykonával, vykonal vývoj cenovej analýzy a na základe toho stanovil opatrenia, ktoré môžu byť aj iné, ako hovorí sám zákon o cenách. Čiže tuná si myslím, že sme vyšli maximálne v ústrety a teda je dosť nefér, že nám tu hovoríte, že sme to robili od zeleného stola a že, že máme to nechať, nechať čisto na trh, ktorý evidentne v tejto oblasti zlyhal.
No a na konci svojho vystúpenia, kolegovia a kolegyne, vás chcem veľmi pekne poprosiť, keďže prišlo k tejto zmene a dohode, dohode, k dohode s jednotlivými subjektami na potravinovom trhu a zmenili sme to prechodné ustanovenie v návrhu zákona a vypustili sme odtiaľ prílohu, ktorá tam bola, tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, pretože na výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa vzťahovali k prílohe, a keďže tá príloha bola z tohoto návrhu zákona týmto pozmeňovacím návrhom vypustená, tak keby sme teda spoločne pri hlasovaní odmietli bod 1 a 2 spoločnej správy. Myslím si, že to je predpoklad toho, aby sa mohlo potom o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, ktorý je naozaj pozitívny a na ktorom je dohoda všetkých zainteresovaných subjektov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.