Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je zaujímavé, že skutočne sa pri týchto debatách o tom, ako nám strašne ide o nedeľný obed predavačiek, predavačov, pokladničiek a pokladníčok zabúda na to, že existuje ešte široká škála zamestnaní, ktoré na rozdiel od fungujúcej vysokej pece, chirurgickej ambulancie alebo gynekológie takisto hladko môžu v nedeľu zavrieť. Neexistuje dôvod, prečo by sme nemali myslieť, a už sme takí geroji, na napríklad pracovníčky v cukrárňach, na čašníčky a čašníkov. Tí nemajú rodiny? Tí majú doma akvarijné rybičky alebo len štence? Tie nemajú deti? Tí nepotrebujú sedieť s manželom a s manželkou pri spoločnom nedeľnom stole? Ako to, že nám nezáleží na osudoch pracovníkov pohostinstva?
Presne vzaté, argument nakúp si do soboty je fajn. Potom ale môžme povedať hladko, natankuj si do soboty a láskavo nebudeš chodiť v nedeľu na pumpu. Neviem, prečo by bolo ústavné právo v nedeľu tankovať, keď už nie je ústavné právo v nedeľu nakupovať. Inými slovami, celý tento zápas je vlastne zápas o zástavu, ktorá má istú takú náplň a náboj a ktorým dávame najavo, ako nám na konci strašne záleží. Ale implicitne tým hovorím, že na iks ďalších, rovnako nahraditeľných a zavriteľných nám vôbec nezáleží, pretože nie sú na tej zástave, za ktorú bojujeme. A to nemá nič s krízou, to má s základnou férovosťou voči všetkým.

Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne a len veľmi stručne to zhrniem. Áno, ak sa, ak sa teda zakáže alebo obmedzí predaj v nedeľu, tak môžme si byť istí, že zákazníci určite pôjdu do zahraničia, či už do Maďarska, Poľska, Českej republiky, alebo do Rakúska, kde si pôjdu veľmi radi nakúpiť. A treba si uvedomiť aj to, že keď sa obmedzí predaj v rámci maloobchodných predajní špeciali... tak pôjdu na benzínové pumpy. Teraz máme jasné dôkazy o tom, že v čase koronakrízy stúpli nákupy práve na benzínových pumpách. Samozrejme, náklady na prevádzky, pokiaľ, pokiaľ zatvoríme obchody v nedeľu, tak prevádzkovateľ to premietne do cien a toto si spotrebitelia zaplatia v cene potravín. To je úplne jednoduché.
Sú iné nepretržité prevádzky a vy tu hovoríte o nákupných centrách. Ja by som bola zvedavá, koľko vy máte detí, pán Kotleba. Ja mám dve a napriek tomu, že môj manžel 35 rokuje pracuje pravidelne v nedeľu, nesťažujem sa, mám možnosť výberu, mohol by odísť z potravinárskej prevádzky a robiť niekde inde, nerobí to. A môj syn rovnako pracuje na zmeny, takže nemám s tým najmenší problém, a preto sa práve pýtam, prečo máme vytrhnúť práve len tieto maloobchodné prevádzky, ktoré sa týkajú veľmi úzkej, malej skupiny ľudí. O čo je, je viac porušený rodinný život pre, pri maloobchodných predajniach, keď sú otvorené, ako keď je otvorená fabrika.
Takže toľko asi tak stručne. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodu pandémie COVID-19 vláda obmedzila predaj v nedeľu. Dôvodom bolo, že počas nedele je potrebné predajne vydezinfikovať. V praxi to však znamená, že v nedeľu do práce predsa len niekto prísť musí, ak predajne majú byť vydezinfikované reálne a nie fiktívne. Toto dočasné opatrenie v nedeľu zatvorených predajní však opäť spustilo, pripúšťam, legitímnu diskusiu o tom, že predaj v nedeľu sa na Slovensku zakáže natrvalo.
S dočasnými opatreniami už nejaké skúsenosti naozaj máme. Je to napríklad dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 20 % v čase krízy, ktoré bolo ukotvené natrvalo zákonom vtedy vládnucou stranou SMER – SD.
Priznám sa, že zámeru regulovania predaja dosť dobre nerozumiem, pretože dnes nikto nikomu nezakazuje, aby dobrovoľne a na základe slobodného rozhodnutia mal ktokoľvek v nedeľu alebo v iný deň svoj obchod zatvorený. Ak sa pozrieme na súčasný stav v Európe, tak v prevažnej väčšine štátov nedeľný predaj nie je obmedzovaný. Obmedzovanie sa týka len ôsmich členských štátov Európskej únie a dvoch štátov mimo Európskej únie. Zámerne hovorím obmedzovanie, pretože nejde o zákaz. Zákaz predaja nie je celoplošný, každý štát má prijaté vlastné výnimky, či už je to časová, alebo sezónna, alebo pre darčekové predajne, suveníry, turistické centrá, alebo podľa rozlohy predajne, pre pekárne, cukrárne a predaj sladkostí, alebo kvetinárstva. Ani v jednej krajine nie je predaj v nedeľu zakázaný úplne. A zaujímavými krajinami sú Maďarsko a Fínsko, v ktorých bol zavedený nedeľný zákaz predaja, ale následne bol zrušený.
Najmä dnes, keď sa nachádzame v kríze horšej ako v roku 2008, v nedeľu alebo hocikedy inokedy zakazovať predaj vnímam ako absurdné rozhodovanie od zeleného stola bez reflexie k vzniknutej situácii. Podľa analytikov bude nedeľný zákaz v praxi znamenať zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na jednu pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s päťdesiatimi prevádzkami, z ktorých každá má priemerne tri pracovné pozície, to znamená zánik 90-tisíc pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles štyridsiatich piatich pracovných miest na plný úväzok.
Nedeľný predaj pre zamestnanca však znamená aj vyšší príjem. Neviem, či si to uvedomujete. Podľa dostupných údajov dosahuje priemerný príplatok za prácu v nedeľu v kategórii maloobchod v nešpecializovaných predajniach sumu 29 eur mesačne, pričom priemerne zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín, a v kategórii maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach je to až 37 eur za 23 nedeľných hodín mesačne. Inými slovami, zamestnanci za výmenu jeden až, jedného až dvoch voľných nedeľných, nedelí za iný voľný deň v týždni získajú dodatočných 30 až 40 eur, čo v prípade nižších príjmových skupín, ktoré v maloobchode prevažujú, nie je zanedbateľná čiastka.
Rovnako podľa dostupných údajov bolo v roku 2019 približne 2 mil. 50-tisíc zamestnancov. Z nich v nedeľu pracuje približne 365-tisíc, čo je 18 percent. A z týchto 18 percent, teda 365-tisíc zamestnancov, v maloobchode pracuje 47-tisíc, čo je približne jedna sedmina z týchto ľudí. Ostatní pracujú v priemysle vrátane potravinárskeho, v poľnohospodárstve alebo v iných službách ako maloobchod. Zároveň to však neznamená, že títo zamestnanci pracujú každú jednu nedeľu v mesiaci. Väčšina z nich totiž pracuje len jednu nedeľu v mesiaci a podľa dostupných údajov približne 20 percent zamestnancov, ktorí by mali v nedeľu pracovať, v nedeľu nepracujú. Sú to najmä samoživitelia, slobodné matky a matky s maloletými deťmi. Čiže na základe uvedených dát z týchto 2 mil. 50-tisíc zamestnancov len 2,3 % na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode, a to len raz do mesiaca. Polovica týchto ľudí pracuje v nešpecializovaných predajniach, druhá polovica v maloobchodných prevádzkach špecializovaného typu. Medzi ne patria benzínové pumpy, predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu, ktorých sa tento nedeľný zákaz týkať nebude.
Čiže vlastne v reále ide ešte o menej ako 47-tisíc zamestnancov. Namieste je preto otázka, prečo sa obmedzenie zameriava práve na túto malú skupinu ľudí. Pri niektorých povolaniach, ako sú zdravotníci, polícia alebo obsluha nevypínateľných zdrojov, ako sú, ako sú vysoké pece, ale aj potravinárske prevádzky, je nevyhnutnosť nedeľnej práce úplne zrejmá. Ale v nedeľu môžu byť teda zatvorené aj pohostinstvá, reštaurácie, kiná alebo iné prevádzky, kde vlastne prekážky k zatvoreniu sú výlučne ekonomické a nie technické. Teda také isté ako práve v maloobchode. A argument, že nedeľná práca v maloobchode škodí rodinnému životu viac ako nedeľná práca vo fabrike za pásom, absolútne neobstojí.
Zákaz nedeľného predaja pritom môže spôsobiť komplikácie práve tým zvyšným zamestnancom, 320-tisícom ľuďom v iných odvetviach, ktorí pracujú cez víkendy a ktorí práve tieto nedeľné, nedele využívajú na nákupy. A mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v štandardných časoch, čiže cez pracovný týždeň, si tiež idú radšej nakúpiť cez nedeľu, pretože pracujú napríklad v obci a nechodia pravidelne do mesta. A nehovoriac o tom, že mnohé nákupy majú vyslovene víkendový charakter a my vlastne týmto zákazom obmedzíme im predaj o polovicu. Zoberme si totižto obchody záhradkárskeho a chalupárskeho charakteru, kedy ľudia väčšinou chodia tam, do týchto, do Hornbachu alebo do, do Baumaxu nakupovať práve, práve cez víkendy. Čiže zákaz nedeľného predaja bude mať za dôsledok zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti čiastkových úväzkov, zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov, zníženie tržby a nižší výber dane z pridanej hodnoty, menej efektívne využitie kapitálu, zmenu cien niektorých produktov, niektoré pôjdu hore, niektoré dole, zánik niektorých obchodníkov a vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov.
Obmedzenie nedeľného predaja má teda jednoznačne negatívne ekonomické dopady a to si dnes v čase krízy naozaj nemôžme dovoliť, je to príliš drahý špás. Tieto dopady zasiahnu nielen zamestnancov v maloobchode, ale aj investorov v maloobchode a samotných zákazníkov. Spoločenská užitočnosť takéhoto zákazu nie je vysvetlená a nie je podporená žiadnou dopadovou štúdiou. Preto strana Sloboda a Solidarita tento navrhovaný zákon nepodporí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Za navrhovateľov by som ešte uviedol zopár poznámok v reakcii na to, čo bolo v rozprave uvedené prevažne kolegami z opozície, ale aj inými, ktorých obavy by som zhrnul do dvoch hlavných skupín.
Prvou skupinou je obava z toho, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať niekto, kto v danom čase nie je prokurátor. Povieme, že zákon počíta s tým, že keď už raz bude niekto za prokuratór, prokurá... generálneho prokurátora vymenovaný, tak sa zo zákona stane aj prokurátorom. Tie dôvody, ktoré sa tu uvádzali pre to, že nič nie je v podstate na tom, že niekto, kto nie je prokurátorom, sa môže stať generálnym prokurátorom, boli uvedené, by som povedal, v takej všeobecnej rovine. Častokrát boli uvádzané, dokonca pán Kotleba to tu glosoval tak, že ako by to bolo, keby sa do výberového konania na nejakého šéfa chirurgie hlásil zubár, avšak opomenul pri tom povedať, že ten výberový proces rozhodne o tom, že či aj zubár by mohol byť šéfom chirurgie. Pravdepodobne nie. A o toto práve ide, že pravdepodobne nie.
Ale to špecifické, čo je na Slovensku zvláštnosťou a čo je na Slovensku dôvodom toho, že treba zvažovať, že či aj niekto iný ako prokurátor by mohol šéfovať prokuratúre, je to, že ako prokurátori doteraz vykonávali svoje právomoci. A teraz nehovorím nevyhnutne len o generálnom prokurátorovi, o ktorých všetci vieme, že boli tí úplatní, že boli politickí. Je jasné, že všetky tie zlé veci, ktoré sa tu povedali o tom, že ako by nemali byť prokurátori alebo generálny prokurátor, že aby nemal byť, ako by nemal byť politický a že by mal byť apolitický, tak to presne tí prokurátori vo vedení prokuratúry vždycky politickí u nás boli. Čiže javí sa mi ako veľmi nečestné a farizejské, keď niekto teraz sa hrubo obáva, že len tým, že by niekto z mimo prostredia prokuratúry sa uchádzal o miesto generálneho prokurátora, že tým by sa akosi prejavila političnosť takého, takej voľby.
A treba povedať, že to, že vo vedení prokuratúry je katastrofálna situácia, vidíme aj dnes, aj po tom všetkom, čo sa stalo, aj po tom všetkom, čo, čím naša spoločnosť prešla, v podstate bola vygumovaná tu jedna, jedna dynastia politická, jedna garnitúra, ktorá si myslela, že tu bude naveky. Aj po tom všetkom ešte stále tie maniere vo vedení prokuratúry existujú, aké boli, akých sme boli svedkami doteraz. Máme, pani prvá námestníčka generálneho prokurátora v podstate si zamieňa rolu žalobcu s obhajcom, a to v krajne exponovanej kauze, len preto, že je to, že sa jedná o niekoho, na koho má veľmi úzke napojenie, a je jasné, že jej na tom špeciálne záleží.
Čiže toto sú veci, ktoré pre nás vytvárajú obrovské obavy, že nie sme ochotní už ďalej znášať to, že si prokuratúra myslí, že oni sú štát v štáte a že nikto im do toho nebude kecať. My sme parlament, ktorý z ústavy má oprávnenia voči prokuratúre a my chceme zmeniť nastavenie prokuratúry a to nastavenie môžme zmeniť len vtedy, keď vystavíme vedenie prokuratúry a uchádzanie sa o najvyšší post v prokuratúre nejakému konkurenčnému prostrediu, tak aby sme si mohli porovnať, že či naozaj to najlepšie, čo nám prokuratúra je schopná ponúknuť do vedenia svojej organizácie, že či sa priaznivo dajú porovnať s niekým, kto je mimo tohto systému. Borci od, počínajúc ľuďmi, ako je nejaký kaliňákovský šarvanec a Erik Tomáš na jednej strane toho extrému, až po dôveryhodné osoby, ako je pani ministerka a, samozrejme, pani prezidentka, majú pochybnosti o tomto. Avšak je treba zdôrazniť, že práve slovenská minulosť nám dáva imperatív, nám dáva povinnosť zmeniť na tomto systéme niečo a zmeniť to tak, aké to tu ešte nikdy nebolo. Pretože druhá taká prokuratúra, ako je na Slovensku, nikde v Európe nie je. Nie, nie taká organizácia, ktorá napriek tomu, že má za úlohu bojovať so zločinom, tak v podstate je ovládnutá zločinom. To nikde nie je a my máme za povinnosť toto zmeniť.
No, tá druhá oblasť, ktorá, ktorej sa obávajú viacerí, viacerí komentátori tohto nášho návrhu, je, sa týka možnosti odvolať alebo navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora parlamentom. Myslím si, že, ako by som to povedal tak jemne, že tieto obavy sú pomýlené, ale dalo by sa povedať aj, že sú scestné. Predstava, že posadíme do nejakej funkcie niekoho na sedem rokov a potom sa pozeráme na to, že čo sa s ním deje, tak je v demokratickom svete nepredstavi... to je proste absolu... absolútne niečo vylúčené. A špeciálne je to vylúčené u takej čisto exekutívnej funkcie, ako je výkon trestnej žaloby. Výkon trestnej žaloby je normálna, vyslovene exekutívna funkcia, tak ako keby sme povedali, ako je, čo ja viem, minister zdravotníctva alebo, alebo minister školstva. Nikoho by nenapadlo ani vo snách navrhovať, že napriek tomu, že napríklad minister zdravotníctva dopustí, aby sa bežne vykonávali operácie, ktoré sú v rozpore so zásadami, ktorými sa má, majú takéto zdravotnícke zariadenia riadiť alebo že sa ordinujú, predpisujú lieky, ktoré sú nepríslušné na danú diagnózu a že sa to robí len preto, aby sa niekto zvýhodnil a že minister by bol neodvolateľný kvôli tomu, to by nikoho nenapadlo. Ale keď sa toto deje na úrade, ktorý je poverený trestnou žalobou, tak odrazu to každému vadí. A nielen to. Niekomu to vadí napriek tomu, aké máme skúsenosti s týmto.
Bolo tu už veľakrát povedané, že, že toto celé je Mečiarov výmysel na to, aby v podstate Slovensko sa mohlo stať zločineckým štátom ovládaným tými ľuďmi, ktorí Mečiara dosadili tam, kde bol. A, samozrejme, pokračovatelia Mečiara alebo ľudia pomýlení sa s týmto, sa so zmenou tohto systému nevedia zmieriť.
My, ako som povedal, máme jasný mandát od našich voličov, že musíme vykonať dramatickú zmenu v tejto oblasti a tým sa aj riadime. Odvolanie alebo navrhnutie odvolania generálneho prokurátora je niečo, od čoho si sľubujeme to, že sa bude generálny prokurátor musieť prísť zodpovedať do pléna, že bude musieť skladať účty a že už prestane to, čoho sme boli svedkami po viacej rokov, že generálny prokurátor v podstate tento najvyšší zákonodarný a kontrolný orgán v štáte, ktorým je Národná rada, ignoroval, pretože on mal svoju pozíciu istú na stanovenú dobu a nikto mu nemohol nič povedať o tom, že čo by mal robiť inak. A naopak, ešte sa drzo vyjadruje voči poslancom, ktorí túto, tento jeho prístup kritizujú. Čiže toto si myslím, že tiež musí skončiť.
A podotýkam to, čo bolo viackrát povedané, že toto nie je oprávnenie parlamentu nejako ľubovoľne odvolávať generálneho prokurátora. To je len možnosť, aby parlament navrhol prezidentovi také odvolanie, a keby aj jedno, aj druhé, jeden aj druhý úkon, aj ten návrh, aj to samotné odvolanie boli v rozpore s nejakými zásadami, ktorými sa taký proces má riadiť, tak potom by nesporne taký generálny prokurátor mal možnosť sa obrátiť na Ústavný súd, aby zjednal v tomto nápravu. A príklady toho sú aj napríklad z Českej republiky, kde naozaj došlo napríklad k tomu, že tam v jednu dobu mali dvoch policajných prezidentov, presne z takto analogického dôvodu. Čiže naozaj ani v tejto oblasti nevidíme nič, čo by dávalo oprávnený dôvod tento náš návrh napádať.
Verím preto, že aj tí, ktorí dosiaľ mali pochybnosti o správnosti tohto návrhu, že si dajú povedať, že uznajú naše oprávnené dôvody na to, aby sme takto aktívne zasiahli v prospech našich voličov, a že navyše pred tým, ako sa tak stane, že sa zúčastnili diskusie o tom, že čo je dobré na tých našich návrhoch a čo prípadne by sa dalo vylepšiť. Ale v tej súvislosti si dovolím upozorniť, že nebudeme súhlasiť so žiadnymi zmenami tohto návrhu, ktorých dôsledkom by bolo jeho oslabenie alebo nejaké oklieštenie tých kľúčových ustanovení, ktoré majú priniesť zmenu, o ktorej som hovoril. Preto vás teraz prosím o podporu tohto návrhu. Dúfam, že to posunie Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kuffa, no, tak neviem, či som nebol celkom zrozumiteľný. Ja som nepovedal, že nie som komfortný a spokojný s tým, čo predkladám, ja, naopak, som spokojný s obsahom, pretože som sa na jeho tvorbe podieľal, diskutovali sme o tom a som presvedčený, že je to dobrý návrh, ktorý zlepší spôsob výberu nového generálneho prokurátora.
To, o čom som hovoril, je, že, áno, lepšie by bolo, keby takýto návrh šiel cestou vládneho návrhu, tu sa možno s kolegom Vetrákom nezhodnem. Keby sme, keby pánovi Čižnárovi končilo funkčné obdobie v decembri, tak som presvedčený, že by sme išli cestou vládneho návrhu. Ale tuto tie dôvody sú vážne a dokonca bola aj úvaha, že či to nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A z tohto hľadiska, keď si predstavím, že skrátené legislatívne konanie verzus poslanecký návrh zákona, tak ten poslanecký návrh zákona dáva ďaleko väčší priestor aj na verejnú diskusiu, aj na pripomienkovanie toho návrhu, aj na vyjadrenie sa všetkých zainteresovaných.
A teda, pán poslanec Kuffa, no mrzí ma to, lebo ja som ocenil, že dnes v tejto rozprave sme sa snažili byť vecnejší, a teda hovoriť o obsahu a nie, nie o menách, a vy ste zareagovali tým, že ste zase, zase to meno spomenuli. Však je to vaše, vaše právo, samozrejme, ale hovorím, že bude lepšie, keď sa najprv budeme baviť o tom, ako nastaviť ten systém, lebo o tom je náš návrh zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je prvý návrh zákona, ktorý v tomto volebnom období prerokúvame, a týka sa postavenia prokuratúry. Určite to nie je posledný návrh zákona. Týmto sa nevyčerpávajú zmeny, ktoré máme ambíciu urobiť v justícii ani v rámci prokuratúry.
Súhlasím aj s tými kritikmi, ktorí na, ktorí upozorňujú na to, že táto téma by si zaslúžila rozsiahlejšiu diskusiu, len, žiaľ, sme v postavení, keď nie je možné z objektívnych dôvodov, nie je možné postupovať inou cestou, pretože funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora vyprší už v júli. A ja by som bol radšej, keby to bol vládny návrh zákona, ktorého predloženiu by predchádzala široká odborná diskusia. Na základe výsledku tej odbornej diskusie by ministerstvo spravodlivosti pripravilo nejaký návrh zákona, ktorý by išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Potom by to išlo, išlo v, do parlamentu, kde by bol štandardne prerokovaný v troch čítaniach.
Lenže to by sme predlžovali funkčné obdobie súčasnému generálnemu prokurátorovi nie o dva mesiace, čo sa aj tak zrejme stane, aj keď sme išli cestou poslaneckého návrhu, ale možno o pol roka. Považujem predkladanie poslaneckých návrhov za, za legitímne. Sú, samozrejme, veci, ktoré je potrebné dôkladnejšie prediskutovať. My si to ako predkladatelia uvedomujeme a vytvoríme na to priestor v rámci, v rámci verejnej diskusie.
Som rád, že dnes ten tón debaty bol vecnejší a že sa, že sa sústreďujeme na systémové zmeny a nebavíme sa o menách, lebo tuto najmä zo strany opozície lietajú nejaké zaručené informácie o tom, na čom sa koalícia dohodla. Najprv sa hovorilo o Danielovi Lipšicovi, teraz pán poslanec Tomáš, ktorý tu už nie je, vyrukoval s tým, že vraj je koalícia dohodnutá alebo tým favoritom je pán sudca Kliment. Je teda zaujímavé, že opoziční poslanci sú oveľa lepšie informovaní ako my v rámci koalície, na čom sa koalícia dohodla, lebo žiadne také dohody nie sú. A budem teda rád aj na tej verejnej diskusii, aj v tom období, ktoré nás čaká do ďalšieho pléna, aj v druhom čítaní v pléne sa budeme baviť vecne o tých zmenách, ktoré náš návrh prináša, a nebudeme, nebudeme hovoriť o menách, lebo na diskusii o menách príde čas následne.
Takže ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Vetrák začal svoje vystúpenie dobrou otázkou. Je stav justície dobrý? A prokuratúry? Povedzme si otvorene, že prokuratúra, ako ju máme postavenú, je absolútne dedičstvom komunizmu. Monokratická prokuratúra je niečo, čo by z hľadiska perspektívy právneho štátu, civilizovaného sveta malo byť zrušené a nahradené štandardnejšou nekomunistickou štruktúrou. A, samozrejme, to, čo sme zažili na zlyhaniach, bolo veľmi pestré. Celý vývoj došiel až k mŕtvym mladým ľuďom.
Ale ja sa teraz na malom príklade dotknem bežného nejakého prokurátora kdesi na východe, ktorému vonkoncom nevadilo verejne publikované postavenie pamätníka Vasiľovi Biľakovi v čase, keď už existoval v Trestnom zákone môj § 422d, ktorý hovorí o schvaľovaní, popieraní, ospravedlňovaní zločinov nacizmu a komunizmu. Ale keď Kalmus s Lorenzom ten pamätník poliali červenou farbou a napísali tam prosté hodnotiace "sviňa", tak sa prokurátora, prokuratúra na podnet bunky komunistickej strany zdvihla a začala konať.
Ja sa domnievam, že bolo psou povinnosťou prokuratúry, ktorá berie plat a pracuje, všimnúť si postavenie toho pamätníka, tak ako by si v civilizovanej krajine zaručene všimli pamätný Büstrelief Adolfa Hitlera na jeho rodnom dome v Braunau, a nie to, že ho niekto polial hnedou farbou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ako pamätník si spomínam na tú predchádzajúcu voľbu generálneho prokurátora, čo bol v zásade smutný príbeh. Smutný príbeh už s voľbou samotnou, potom s neuveriteľným postojom prezidenta Gašparoviča, pre ktorého bol generálny prokurátor terciárna záležitosť. Potom s hanebným oslím mostíkom, ktorý vyprodukoval Ústavný súd o zvažovaní prezidentom, ktorý sa na druhej strane potom dal využiť v budúcnosti, tento oslí mostík, i proti vôli tých, ktorým sa ten prvý oslí mostík páčil. Pretože tak sa mohlo stať, že pán prezident Kiska nezvážil Roberta Fica na pozíciu, o ktorú sa uchádzal.
Chcem ale povedať, že vtedy sa fotografovali hlasovacie lístky. No, ja som si nefotografoval ani Peter Zajac si nefotografoval a hovorili o nás, no oni dvaja si preto nefotografovali, lebo nevedia fotografovať. Pravda je, že sa domnievam, že je úplne namieste, aby moji voliči vedeli, koho som im ja volil za generálneho prokurátora. Tak ako majú moji voliči vedieť, ako hlasujem o akýchkoľvek zákonoch, o dôchodkoch, o odvodoch, o zahraničnej politike. Ja sa pýtam, prečo by práve o tomto nemali moji voliči vedieť?
A pokiaľ ide o také úvahy, že potom, keď ten generálny prokurátor bude vedieť, ako si hlasoval, tak on potom, tak sa pýtam, koho to volíme za kreatúru, resp. čo si o sebe myslíme, že budeme potrebovať záchranu generálnym prokurátorom? To sme čo za ľudia, ktorí sa boja o to, že nebudú mať svojho generálneho prokurátora? Mne by bolo úplne jedno kvôli mne, ale kvôli Slovenskej republike by sme mali mať slušného generálneho prokurátora a občania by mali vedieť, kto im koho volil. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, ako spoločná spravodajkyňu, spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona. Uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor súhlasil s vládnym návrhom zákora, zákona a odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Výbor pre za... pre zdravotníctvo takisto vyslovil súhlas s uvedeným návrhom a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, uuu (rečníčka pozerá do materiálu), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 126) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať v bodoch 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 29, 27 z 9. júna 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Prá.. pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z., v druhom čítaní, ide o tlač 124a.
Národná rada uznesením č. 166 z 5. júna 2020 pridelila predmetný návrh zákona trom výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet a Výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením 46 z 9. júna 2020, výbor pre financie a rozpočet uznesením 42 z 5. júna 2020 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 26 z dnešného dňa. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V čl. I, bode, pardon, ospravedlňujem sa, gestorský výbor odporúča o obidvoch týchto návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť obidva tieto, tieto návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto rozpravy, tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona, tlač 124, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorý, ktorú, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru, hospodárskeho, č. 27 z 9. júna 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.