Videokanál klubu

Ďakujem pekne obom kolegom aj pani poslankyni, aj pánu poslancovi. Ja mám dôvod zotrvať na tom, čo som povedal vo vystúpení. A myslím si, že o tom návrhu budeme demokraticky hlasovať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, v zahraničnej politike je podľa mojich skúseností, chvalabohu, pomerne dlho v našom parlamente pokojnejšia atmosféra ako v mnohých iných oblastiach. I tento návrh, ktorý zdôvodnil pán podpredseda parlamentu, sme dnes v pokojnej atmosfére stručne prebrali. A výsledkom hlasovania bolo jeho výrazné zamietnutie počtom hlasov.
Ja za seba sa budem veľmi stručne, aby som nezdržoval ctenú snemovňu, venovať predovšetkým tomu, že Európska únia, a to sa týka drvivej väčšiny tých bodov, o ktorých v tom návrhu ide, má, chvalabohu, pre Slovensko, malú krajinu, tendenciu zabezpečovať akýsi status post spoločne v zmysle, aby nedošlo k tomu, že si nás niekto rozoberie na súčiastky a bude mať rôzne postoje k vážnejším obchodným partnerom a tvrdšie a likvidačnejšie postoje k menej významným partnerom. Musíme si nepochybne uvedomiť, že predstavujeme jedno percento produkcie Európskej únie, odhliadnuc od nášho automobilového priemyslu, ale nie sme teda mohutná krajina, ktorá by v prípade, že by sme boli rozoberaní po jednom, mohla akýmsi spôsobom zohrať významnú rolu v zápase o svoje práva.
K tomu, že tam máme tisíce ľudí - Slovákov, ktorí tam žijú dlhodobo, treba povedať, že už tá úvodná zmluva pomerne veľmi férovo aj z britskej strany zagarantovala týmto ľuďom pokračovanie ich pobytu za štandardných podmienok, v akých tam sú. To znamená, že sa nedá reálne očakávať, že by došlo k ich drastickému zhoršeniu a ešte raz podčiarkujem, predpokladám, že na rovnakej lodi sú aj Španieli, aj Taliani, aj Poliaci, aj všetci ďalší členovia Európskej únie, ktorí tam majú svoje tisíce občanov.
A potom sa už na záver vlastne veľmi stručne vrátim k bodu C. Bank of England je ústredná svetová točňa obchodu so zlatom. Samozrejme, Nemecko, motor Európy a najsilnejšia ekonomika Európy, by strašne rada po stáročiach už toho, že centrum svetového biznisu je Londýn, chcela, čo je celkom pochopiteľné, aby sa tým centrom stal Frankfurt. Tak iste ako Nemec by som chápal snahu mojej reprezentácie vytiahnuť aspoň dačo. To znamená, že Nemecko to urobilo. Nemecko si zobralo, ale tých krajín je len pár a drvivá väčšina krajín si svoje zlato v Londýne ponechala.
Ja už som tu dlhšie a pamätám sa, že na začiatku tejto dlhej story o odchode Británie pán premiér Fico ešte ako premiér krajiny, chcel urobiť tento krok a i vtedy sa mu dostalo poučenia, že, samozrejme, môžme uložiť v Hnúšti-Likieri to naše zlato, ale, samozrejme, že bude odrezané od čohokoľvek, čo sa na trhu deje a nebude nám zarábať takmer 5 mil. eur ročne len zato, že je. Pretože v Hnúšti-Likieri by oňho ani v strede púšte Gobi, by o to nikto nezavadil. A to je aj dôvod, prečo drvivá väčšina krajín ponechala svoje zlato za vysokými múrmi na Threadneedle Street. A keď človek sedí na tom malom plácku na lavičke pred The Royal Exchange a pozerá na tie múry, tak celkom je dobrý pocit, musím povedať za seba, keď viem, že tam je naše zlato, lebo tam ho ešte nikto nikdy nikomu neukradol. A ak teraz niekto začne spomínať, že komunisti pobrali majetky, koho stretli, od živnostníkov až po veľké fabriky, takže si tí okradnutí položili ruku na československé, vtedy už komunistické zlato, ale pravda je, že dnes nie sme v tejto situácii. Predpokladám, že nepríde taká moc na Slovensko, ktorá vyvlastní Jaguar, a že sa nebude musieť niekto hojiť na našom zlate.
Takže tento bod je po triezvom uvážení, by som povedal, nastavený tak, že ten status quo je dobrý. A preto si myslím, že niet dôvodu pre mňa hlasovať za to uznesenie, pretože jednoducho nevidím reálny dosah toho, čo sa tam ukladá, a zároveň, keď hovoríme teda o tom zlate, nemyslím si, že aj keby sme ho preniesli kamkoľvek, kde povedzme také jak pocitovo spoľahlivé, napríklad do Zürichu, tak si nemyslím, že by to bolo strašne lepšie, podotýkam okrem toho, že ani Švajčiarsko nie je členom Európskej únie. Takže to len na margo toho, kam to presúvať, a preto si myslím, že bude dobré ponechať to tam, kde je.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, výbor pre európske záležitosti rokoval o návrhu, ktorý teraz predložil pán poslanec Blanár a môžem povedať, že v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 326 som bol poverený, aby som podal správu o výsledku prerokovania.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie len výboru pre európske záležitosti.
Výbor dnes uvedený materiál prerokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhované uznesenie nezískalo potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných členov výboru.
Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia ako-takom, ako ho navrhli predkladatelia.
A vás, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa s dovolením hlásim.

Ďakujem. Ja som ešte chcel pánovi ministrovi poďakovať, že sa zúčastnil práve prerokovania tejto správy a takisto chcem oceniť, že ministerstvo prejavilo, resp. zverejnilo záujem odtajniť register s takmer tisíckou pravdepodobných environmentálnych záťaží minulý týždeň, tak verím, že k tomu dôjde čo najskôr a takisto ministerstvo prezentovalo zámer vyčleniť 580 mil. eur na environmentálne záťaže zo štrukturálnych fondov.
Ja by som bol veľmi rád, keďže nájdeme aj takú vzájomnú kooperáciu aj s hospodárskym výborom, aj s výborom pre životné prostredie, aby sme sa venovali aj tomu, práve tomu, čo som hovoril, tej identifikácií tých najdôležitejších environmentálnych záťaží a zároveň hľadať tie nákladovo najefektívnejšie riešenia. Niektoré environmentálne záťaže sa dajú vyriešiť úplne jednoducho spálením, či už v cementárni, alebo nejakej spaľovni. Niektoré iba lepším preskládkovaním, čo takisto nie sú veľmi, veľmi drahé operácie, niektoré sa dajú zneutralizovať nejakou chemikáliou, takže existuje veľmi veľa dobrých, kvalitných, efektívnych riešení a tam by sme sa mali najviac sústrediť na to, aby sme tie peniaze, ktoré pridelíme, aby boli využité na čo najviac environmentálnych záťaží.
Ďakujem.

Pán minister, my sme spoločne už viackrát o problematike týchto záťažiach konkrétne aj PCB látok a požívania vody ľuďmi v súvislosti aj s ohrozením zdravia týchto ľudí viackrát hovorili. Ja som veľmi rada, že ten námet dodávať možno regulovanú cenu vody, vodu s regulovanou cenou tak, aby bola cenovo prístupná pre všetkých aj pre tie hospodárske a iné užívania, je veľmi dobrá. Ja som už tiež o tejto veci rozprávala so šéfom ÚRSO s pánom Jurisom, ktorí robia analýzy, čiže myslím si, že budeme to mať dobre predpripravený materiál na to, aby takéto niečo mohlo ísť do vlády. Tam musí ísť ale aj ruka v ruke podmienka, aby boli uzavreté tie studne, z ktorých ľudia čerpali, aby to pokušenie, že bude mať lacnejšiu vodu, ale ešte aj tú studňu k dispozícií, aby bolo, lebo to musí byť jednoznačne podmienka, že sa musia uzavrieť.
Ja chcem upozorniť, ale ešte aj na problematiku opätovne toho Žitného ostrova. V pondelok sme mali veľkú online odbornú konferenciu, kde sa ukazuje, že v strede práve tejto oblasti množstvo sídiel nemá vodovod a pijú vodu studňovú, vodu zdanlivo, zdanlivo pitnú, ale ktorú vieme, že dávno to tak nie je, čiže chcem na toto upozorniť, že je dôležitá informovanosť, nezatajovať alebo neskrývať dáta, ktoré niekedy ani nemáme, čiže nemáme, čo skrývať, lebo tie informácie o tých znečisteniach nemáme. To bola prax z minulosti, že sa tvárime, že problém nie je, lebo akože nemáme dáta. Takže správne, správny monitoring, správna informovanosť je základom k tomu, aby sme prijali aj správne opatrenia, ktoré budú trvalo udržateľné.

Pán minister, ja myslím, že keď prídete s návrhom na skvalitnenie legislatívy v tejto oblasti, tak určite v tomto parlamente dostanete podporu a nielen z hľadiska nejakého formálneho záväzku koaličných poslancov hlasovať za vládne návrhy zákonov, ale že toto je téma, ktorú vnímajú a registrujú viacerí.
Ja myslím, že naprieč politickým spektrom, čiže, čiže návrhy na efektívnejšie riešenia budú podporené, ja si, samozrejme, uvedomujem obmedzené zdroje, uvedomujem si, že je to aj otázka, otázka financií, ale tam, kde je potrebné konať, tak je potrebné zrejme aj investovať a, samozrejme, niektoré veci je možné urobiť aj bez toho, aby to stálo veľké, veľké peniaze. Ako už to tu ten spomínaný ods. 2 v § 22 či 20 geologického zákona, ktorý zamedzuje prístupu k informáciám o pravdepodobných záťažiach, čo by sme mohli teda v priebehu dvoch schôdzí vyriešiť, pokiaľ, pokiaľ s tým ministerstvo bude súhlasiť, lebo to naozaj nie je žiadna zásadná systémová zmena, nemá žiadny alebo nejaký dopad asi na rozpočet bude mať, ale myslím si, že minimálny, lebo bude to len, že sa budú sprístupňovať informácie, na ktoré by mala mať verejnosť nárok, na ktorú by mala mať verejnosť prístup. Také informácie, ktorými dnes štát disponuje a nesprístupňuje ich.
Tak ja by som bol rád keby, keby tá správa mala aj nejaký reálny praktický dopad, lebo viackrát sa už stalo, že tu pani verejná ochrankyňa práv alebo jej predchodkyňa prišli, poreferovali nám o nejakom probléme, parlament to zobral alebo nezobral na vedomie a reálne sa nič nestalo. Teraz by sme mohli zmeniť aspoň to, čo zmeniť vieme veľmi jednoducho a rýchlo.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Šudík, bolo nám aj odporučené v čase práve pandémie COVID-19, aby sme sedeli v kanceláriách, pokiaľ nám to čas, teda pokiaľ nie je nevyhnutné, aby sme tu boli, ale, samozrejme, je to právo každého. Ja v kancelárii väčšinou sledujem program alebo si pripravujem práve takéto podklady na svoje vystúpenie, ktoré teraz prišlo trochu skôr než malo.
Pán poslanec Kuffa, aké opatrenia sa idú prijať? Ministerstvo životného prostredia malo myslím, že aj minulý týždeň nejakú tlačovku, kde už naznačilo nejaké, nejaké prvé, prvé smerovanie kam s environmentálnymi záťažami. Ja, ja budem iniciovať aj na komisii, ktorú máme v hospodárskom výbore, Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo, aby sme sa v jednej téme tomuto práve venovali niekedy v budúcnosti, keď nám to možnosti teda umožnia.
Pán Dostál, teda, Ondrej, ďakujem za, za historický exkurz o transparentnosti, tak to už býva.
Pán Dobeš, vy ste mali veľmi presahový príspevok, hovorili ste veľa v téme aj v odpadovom hospodárstve, a teda môžem len súhlasiť. Áno, je veľmi veľa problémov, ktoré ešte treba, treba, treba riešiť.
Pán poslanec Potocký hovoril o tom, že, že neboli preinvestované peniaze. Ministerstvá, ministerstvá aj v predchádzajúcich vládach uvoľňovali cez štrukturálne fondy nejaké peniaze, neboli to nejaké veľmi horibilné sumy, ale boli to rádovo už milióny eur. Skôr pre mňa je dôležitá tá vec, že otvárajú dosť veľké riziká, teda dosť veľké otázky o transparentnosti použitia tých peňazí. Nechcem hovoriť o nejakých úplne konkrétnych prípadoch, ale, ale naozaj počul som aj v praxi, keď som sa stretával s ľuďmi, ktorí sa okolo toho motali, že, že napríklad aj v tom prípade, keď hovoríme o Vrakunskej skládke, čo bola gigantická investícia, takže sa dalo riešiť, že existovalo nejaké aj alternatívne riešenie podstatne lacnejšie, ale toto bude dôležité, aby sme sledovali.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda, podobne ako ty si myslím, že je potrebné sústrediť sa na, na to podstatné, na tie najdôležitejšie problémy. Je problém, že zdroje sú, samozrejme, že obmedzené a tie obmedzené zdroje treba konvertovať do riešenia tých najvážnejších problémov, teda problémov, ktoré najviac ohrozujú zdravie a v niektorých prípadoch aj životy, životy ľudí a majú najvážnejšie následky. A treba si vážiť sily a keďže sme na pôde, na pôde parlamentu, no tak my môžme podporovať, podporovať snahu dofinancovať sanáciu záťaží. Môže, môže výbor pre životné prostredie uplatniť nejakú kontrolnú právomoc a komunikovať s ministerstvom životného prostredia. Väčšia časť toho problému alebo riešenia toho problému je v rukách, v rukách vlády a ministerstva, ale teda z tej správy vyplýva, že niečo by sme mohli urobiť aj my ako parlament. Pani verejná ochrankyňa práv nás upozorňuje, že je problém s § 20a ods. 2 v zákone o geologických prácach, ktorý sťažuje prístup k informáciám o pravdepodobných environmentálnych záťažiach. Myslím si, že to by šlo urobiť veľmi rýchlou novelou, že by sa tam vypustili slová "s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach" a, a ten problém by bol vyriešený.
No a keď sme tu toľko hovorili o transparentnosti, tak ako perličku len poviem, že toto ustanovenie sa do geologického zákona dostalo v roku 2009 a dostalo sa to novelou, ktorá bola pôvodne novelou zákona o vodách, a prílepkom v druhom čítaní v pléne predĺženom sa tam zmenil aj geologický zákon a dostalo sa tam toto ustanovenie. Prezident to vetoval a parlament to opäť potvrdil. Takže aj to je o transparentnosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení prítomní, pán minister, chcel som zareagovať oveľa viac a oveľa podrobnejšie, ale začnem trochu najprv s reakciou na pána Šudíka, že je tu málo poslancov. Áno, je tu málo poslancov, ale, ale ten program sami vieme, že ten program je teraz tak veľmi chaotický, že zaskočil dokonca aj teda, samozrejme, aj mňa, že 54. bod programu je už teraz, tým pádom som si nestihol pripraviť úplne všetko, čo som chcel si pripraviť.
Ja som sa chcel venovať hlavne aj nejakým takým číslam, ja veľmi rád sa hrám s číslami. Chcel som vyčísliť, koľko sa už preinvestovalo na environmentálne záťaže na Slovensku a chcel som trochu podebatovať aj o metodike, metodike identifikovania environmentálnych záťaží. No nič to, tak skúsim aspoň pár čísiel možno povedať.
Chcem predovšetkým veľmi poďakovať pani verejnej ochrankyne práv, že sa venovala tejto problematike. Zjavne to vychádzalo z podnetov občanov, ktorých to, ktorých to trápi. Pani ombudsmanka identifikovala veľmi veľa problémov práve vo vzťahu k výkonu moci, či už ide o pasivitu orgánov verejnej správy, nerešpektovanie zákonných lehôt, zastavenie konania z dôvodu, že povinnú osobu nemožno určiť, čo je veľmi významný problém práve, práve z hľadiska aj teda identifikácie povinných osôb, prerušenie konania o určení povinnej osoby a stále prebiehajúce konania o určení povinnej osoby. Takisto ste upozornili na možnú nedostatočnú komunikáciu medzi okresnými úradmi a ministerstvom životného prostredia. Aj pán minister nakoniec spomínal, že tu dochádza k veľkému prekryvu dvoch rezortov - ministerstva vnútra, ktoré má v kompetencii okresné úrady, a ministerstva životného prostredia, ktoré vytvára nejaký legislatívny rámec pre environmentálne záťaže.
Na Slovensku sa nachádza teraz v súčasnosti asi 1 200 environmentálnych záťaží. Dokonca minulý týždeň mal pán minister tlačovku a tam myslím bolo spomenuté číslo, že ide dokonca o 1 817 environmentálnych záťaží. Vyzerá to ako veľmi hrozivé číslo, ale to sú zatiaľ len také predbežné identifikácie, že by mohlo ísť o environmentálnu záťaž. V skutočnosti ich je potvrdených len 310 a 932 pravdepodobných, myslím, tak to je. Z celkového počtu 152 registrovaných záťaží s vysokou prioritou práve v tých 73 prípadoch nebol ešte určený, nebol vlastne určený pôvodca.
Je to veľká záťaž práve z obdobia privatizácie, a teda ešte najmä z obdobia pred rokom 1989, kedy vieme, ako sa nakladalo s odpadmi. Našla sa vždy nejaká lokalita, kde sa to bez nejakého utesnenia, bez nejakej izolácie dôslednej ukladali proste stovky, tisíce ton nebezpečných látok. Najextrémnejší prípad je práve teda v súčasnosti to PCB tam okolo Strážskeho, a teda na Zemplíne tá situácia.
Zaznela jedna informácia, že sanácia 32 environmentálnych záťaží si podľa ministerstva vyžiadala náklady vo výške takmer 80 mil. eur. Keby sme to skúsili nejako prepočítať, že koľko peňazí by sme potrebovali na všetky tie environmentálne záťaže aspoň tie identifikované, tak v priemere je to zhruba 2,5 mil. eur na jednu sanáciu. Ak je všetkých vysoko prioritných záťaží 152 potom odhadované priemerné náklady predstavujú 380 mil. eur. Ak započítame všetky potvrdené environmentálne záťaže, potom odhadované náklady by boli až 770 mil. eur.
Myslím, že sa už spomínalo aj číslo dokonca, že 2 mld. eur, že je nejaký taký rámcový odhad, koľko by bolo. Faktom je, že ministerstvo nemá peniaze v samostatnej rozpočtovej položke, ale faktom je aj to, že už sa preinvestovali aj zo štrukturálnych fondov veľmi významné milióny a sú naplánované veľmi významné milióny eur na riešenie environmentálnych záťaží. Istotne sa nepodarí vyriešiť všetky environmentálne záťaže ani v dohľadnej dobe.
Spomeniem príklad Rakúska. V Rakúsku to medzi rokmi 1989 - 2006 boli sanačné opatrenia na 144 kontaminovaných lokalitách, hovoríme o období 1989 - 2006 a tieto boli podporované alebo, tak, alebo, buď podporované, alebo úplne financované z verejných prostriedkov. Čiže išlo naozaj o verejné prostriedky aj v prípade Rakúska, ktoré má dlhoročný kapitalizmus a dlhoročný, dlhoročne kvalitne rozvinutú spoločnosť s dobre identifikovanými vlastníckymi vzťahmi. Celkové náklady na tieto opatrenia boli približne 1,1 mld. eur, z čoho 80 % nákladov bolo práve pokrytých z verejných prostriedkov. Takže, samozrejme, je veľmi dôležité, aby sme identifikovali aj vlastníkov, ale pravdepodobne sa nám nepodarí nikdy dosiahnuť situáciu, že budeme vedieť vyriešiť environmentálne zaťaženie len zo súkromných zdrojov.
Dobrou správou je, že existujú aj súkromné investície, myslím, že zo súkromnej investície bolo riešené aj Slovalco, tam išlo o investíciu, myslím, že 50 mil. eur a tam išlo zväčša o súkromné peniaze. Takže toto je, je určite cesta veľkých spoločensky zodpovedných firiem, aby, aby investovali aj do presne tých záťaží, ktoré im vznikli ešte v minulosti.
Hovoril som o tom, že už aj v minulosti, aj minulé volebné obdobia už sa venovalo veľmi veľa na investície na riešenie záťaží, čo si spomínam len z mojej praxe, tak gudróny v Devínske Novej Vsi sa riešili napríklad. V roku 2007 rozhodol, rozhodol kabinet o tom, že zabezpečí sanáciu štyroch environmentálnych záťaží v Ružinove, v Kysuckom Novom Meste. Tam malo ísť 180 mil. eur. Priznám sa, neviem, aká je situácia momentálne, možno pán minister bude vedieť, ale to je už naozaj téma na, na inú, inú, na inú časť a nie časť práve tejto, k tejto správe.
Veľmi pozitívne hodnotím, že pani ministerka poukázala na niektoré tie, tie veci a spomínala aj teda tú, tú záležitosť ohľadom toho, kedy odporúča ministerstvu životného prostredia a poslancom Národnej rady, aby prehodnotili zákaz sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach pre verejnosť a odstránili zo zákona o geologických prácach, čiže geologického zákona, práve taký konfliktný bod, ktorý toto, toto ustanovenie jednoducho tam určuje.
Ja budem veľmi rád a dúfam, že sa tomu budeme venovať, venovať čo najskôr. Tak toľko aspoň zhruba som chcel povedať. Nevnímam, nevnímam problematiku environmentálnych záťaží až tak katastroficky, ako tu zaznela napríklad v rozprave. Existujú niektoré lokality, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi nebezpečné, ktoré poškodzujú predovšetkým podzemné vody, a to je hlavné riziko, keď dochádza k nejakému dlhodobému, dlhodobému prieniku do podzemných vôd. Pretože tam už naozaj dochádza k ohrozeniu či už poľnohospodárskej výroby, alebo aj priamo zdroju pitnej vody pre obyvateľstvo.
V budúcnosti verím, že, to som chcel, ešte sa vrátim k tomu, že to ja nepovažujem, nepovažujem environmentálne zaťaženie všetky za veľmi, veľmi vážne, treba sa venovať naozaj tým, ktoré sú absolútne, absolútne prioritné, ktoré sú veľmi vážne a tiež sa domnievam, že by bolo dobré pozrieť sa a znovu prehodnotiť a vytvoriť nejaký metodický rámec. Lepší metodický rámec na hodnotenie toho, čo je environmentálna záťaž, čo teda spadá do toho, nakoľko v európskej legislatíve prakticky na to nie je nejaké, nejaké usmernenie medzi krajinami. Vlastne neexistuje nejaká úplne jednotná metodika identifikácia, identifikácia environmentálnych záťaží.
Takže toľko asi, toľko asi v skratke. K tej metodike som sa už nedostal, už ani nemám čas, vlastne metodike som sa dostal, takže tým by som to vlastne celé zakončil. Dobre, ďakujem veľmi pekne a ja budem veľmi rád keď pani ombudsmanka sa bude aj v budúcnosti venovať práve takýmto témam v oblastiach životného prostredia a environmentálneho práva hlavne.
Ďakujem.

Ja som veľmi rada, že na pôde Národnej rady sa čoraz častejšie otvára téma životného prostredia a veľmi vítam, že pani ombudsmanka sa venuje tejto problematike envirozáťaží. My osobne sme spolu rozprávali aj o problematike znečistenia a záchrany Žitného ostrova, ktorý je ohrozený taktiež starými environmentálnymi záťažami. Tu treba povedať, že nie je to len problematika samotného toho zdroja, ktorý je častokrát identifikovateľný, ak je známy, ale potom oveľa horšie a ťažšie riešiteľný je ten tichý zabiják, ktorý sa plíži podzemím a prúdením podzemných vôd sa šíri pod nehnuteľnosti ľudí do prírody. Čo je horšie aj do ochranných pásiem, ale aj priamo do zdrojov, do vodárenských zdrojov pitnej vody. A tuná čas hrá naozaj proti nám a keď nebudeme konať, tak pre budúcnosť nám vznikajú obrovské škody nielen na životnom prostredí, ale treba si uvedomiť aj na zdraví ľudí. Množstvo práve takýchto toxických mrakov, ktoré sa nenápadne, neviditeľne, preto je to o to ťažšie, že ich nevidíme, šíria, a ľudia konzumujú, požívajú napríklad takúto pitnú vodu, ktorú keď na pohľad sa zdá dobrá, ale keď sa jej napijú, tak povedia, áno, tak trošku tak štipká ako taký minerál, ale pritom to štipkanie je nejaký toxický koktail, tak to je naozaj riziko pre spoločnosť a ja pevne verím, že v tých najbližších, nechcem byť veľmi optimistická, že týždňoch, ale mesiacoch aj vláda príjme takýto zásadný postoj, že princíp prevencie obozretnosti, ale aj zásadných riešení pre záchranu konkrétne aj toho Žitného ostrova a nevídaných zásob pitnej vody, že to bude naša priorita aj vďaka takýmto témam.