Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja uvedomujem si, že sme sa bavili o tom, že minútu ticha budeme riešiť len cez poslanecké grémium, ale, bohužiaľ, situácia, ktorá sa udiala včera, ma nenechala chladným, pretože zomrel známy popierač koronavírusu, podporovateľ Ľudovej strany Naše Slovensko a odporca nosenia rúšok, kňaz Miroslav Čajka, a preto by som si chcel uctiť jeho úmrtie minútou ticha, no ale zároveň ho navrhnúť na nominanta Darwinovej ceny a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, predniesť správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (tlač 310). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský podáva túto správu výboru.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 305 z 19. októbra 2020 pridelil návrh na udelenie súhlasu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor prerokoval predmetný návrh na udelenie súhlasu Národnej rady v stanovenom termíne. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 88 zo dňa 20. októbra 2020 vyslovil súhlas s návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s navrhovanou rezolúciou Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorou sa aktualizuje kľúč na určenie príspevkov.
Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 89 zo dňa 20. októbra 2020 túto správu výboru a týmto uznesením ma zároveň výbor určil za spoločného spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 198, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 252 zo 16. septembra 2020 pridelila tento vládny návrh zákona výborom, nasledovným výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 81 zo dňa 15. októbra 2020 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 112 zo dňa 13. októbra 2020.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k danému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 93 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 196, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 250 zo 16. septembra 2020 pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 79 zo dňa 15. októbra 2020 a rovnako tak ústavnoprávny výbor uznesením č. 110 zo dňa 13. októbra 2020.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až č. 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 91 zo dňa 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec Kamenický, ste si v prvej časti svojej pripomienky vybrali iba tú, v podstate tú moju prvú časť, kde som nehovorila ako, len som avizovala, že je to téma, o ktorej treba, aby si sadli odborníci za stôl a prebrali aj takúto výzvu, ako je daňovo-odvodová brzda.
Vy nemôžte brať jednotlivé opatrenia, že jedno opatrenie vytrhnete z kontextu, ale treba brať návrhy, návrhy aj takýchto dôležitých opatrení ako v kontexte celého súboru legislatívnych opatrení a zmien, a preto je dôležité naozaj vytvoriť k tomu okrúhly stôl, kde sa nastavia takéto parametre, ktoré pomôžu, pomôžu udržať verejné, udržateľné verejné financie.
Čo sa týka toho čistého bohatstva, to vôbec nie je aký výmysel, je to naša povinnosť. Výpočet, k čistému bohatstvu sú potrebné vypočítať ekosystémové služby, ktoré tie jednotlivé prírodné biotopy alebo prvky poskytujú nášmu životnému prostrediu, pretože práve tam tie budú vstupovať do tej rovnice uhlíkovej neutrality. Ak to teraz dobre neurobíme, dnes už máme nás to tu v parlamente aj na vláde 130-tisícovú petíciu ľudí, ktorí nielen oni, ale verím, že aj my veľmi vážne berieme výzvu na, k, udržanie klimatickej zmeny v nejakých rámcoch a tak, aby sme do roku 2050 naplnili spoločné ciele Európskej únie. Ale to sú reálne veci, ktoré potrebujeme dosiahnuť v životnom prostredí, ale sú presne naviazané na tieto čísla ekonomické, ktoré budeme musieť plniť a vypočítať ich a stanoviť. Preto s tým začneme už teraz.

Vážený pán zastupujúci predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľujem si vystúpiť k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Možno je to prekvapivé, človek, ktorý sa venuje v prvom rade životnému prostrediu, ale myslím si, že práve pri tomto zákone tá väzba je veľmi významná, a chcela by som na ňu poukázať. Pretože jak máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale máme aj ústavné právo na priaznivé životné prostredie.
Okrem tohto faktu by som rada poukazovala ešte na jednu ďalšiu kľúčovú problematiku.
Čiže tá prvá, ktorú len pomenujem, ale nebudem sa jej venovať, je, ktorú by sme vlastne v rámci ďalšej diskusie, ktorú pán minister avizoval, že tento zákon ešte je tu ako na stole preto, aby sa o ňom aj debatovalo, takže ten, nejakú prvú problematiku, ktorú by som rada avizovala, že by sme o nej debatovali, je návrh na určenie tzv. daňovo-odvodovej brzdy, ktorá by predstavovala zastropovanie výšky daňovo-odvodového zaťaženia a plán na jeho pokles v ďalších rokoch. Malo by ísť o obdobu horného limitu dlhu verejnej správy a plánu na jeho znižovanie v ďalších rokoch. Detaily ja nebudem rozoberať, ale necháme si ich na rokovanie za pracovným stolom medzi našimi odborníkmi.
Ten druhý princíp, ktorý by som chcela, na ktorý by som chcela ja dôraznejšie poukázať, je princíp, aby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol aj v súlade s ústavným právom na priaznivé životné prostredie.
Pred dvoma dňami bola vo vláde schválená súhrnná výročná správa Slovenska za rok 2019, komplexný dokument, ktorý je zostavený, dá sa povedať, na najvyššej úrovni národného výkazníctva za verejnú správu, pričom na jednom mieste a v koncentrovanej podobe kombinuje rôzne metodické a analytické pohľady na verejné financie Slovenska.
Určite aj ministerstvo financií sa v tomto dokumente zaoberalo a analyzovalo hospodárenie, dôvody zmien vlastného imania, ktoré majú vplyv na celkové čisté bohatstvo krajiny. V oblasti tohto práve zložiek čistého bohatstva sa realizujú rôzne údaje. Napríklad sú to údaje o podmienených záväzkoch, podmienených aktívach a práve to sú tie, o ktorých by som chcela hovoriť v súlade so životným prostredím. Je veľmi dôležité, aby sa nastavila správna metodika a spôsob zberu potrebných informácií na výpočet a stanovenie týchto podmienených záväzkov, ale, ale aj aktív.
Totižto práve povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo vyplýva z tohto ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Čo to je čisté bohatstvo? Rozumie sa tým vlastne súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky, vlastného imania podnikov štátnej správy, podnikov z územnej samosprávy upravený o implicitné záväzky, iné aktíva, iné pasíva, vrátane podmienených záväzkov. Záväzky voči životnému prostrediu patria práve pod tzv. podmienené záväzky a sú určitým druhom iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu účtovnej jednotky alebo územnej samosprávy.
By som hovorila možno trošku takou ľudskejšou rečou, sú to, môžu to byť rôzne environmentálne záťaže, môžu to byť rôzne záväzky, ktoré sme prijali v rôznych strategických a iných dokumentoch, ktoré však nie sú vyčíslené, nie sú zahrnuté do účtovných jednotiek, ale mali by nám vstupovať do vlastne výpočtu tohto čistého, čistého bohatstva. Pretože tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie a výška takéhoto neistého záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť. Obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže, nie je určené, alebo, alebo teda úbytok alebo úžitok ekonomický v budúcnosti nie je istý. Toto je najväčší problém pri životnom prostredí, že tie environmentálne záťaže, ktoré tuná máme, tak do budúcna predstavujú obrovský, práveže obrovský ekonomický nápor na ich odstraňovanie, a je chybou, keď strkáme hlavu do piesku a o nich nehovoríme, ani sa nejak nehľadá metodika na to, aby sa vyčísli.
Toto rozhodne treba, treba zmeniť, pretože nemôže to byť len o majetku, o budovách, nemôže to byť len o hodnotách pozemku v nejakej účtovnej hodnote predaja, lebo napríklad jedine od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív hodnota lesných porastov uvedená v pozam... v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Ide o všeobecnú hodnotu tohto, len tohto podniku, nie Lesov Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej republike ako, ako prírodné bohatstvo, a nie sú tam zahrnuté ani ekosystémové služby.
Je veľmi dôležité pokračovať a postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykazované v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia. Napríklad prírodné zdroje, ekologické bohatstvo. To, že je to náročné, neznamená, že to nemáme robiť. Je to práve výzva a pri tomto ústavnom zákone to vidím ako príležitosť o týchto veciach chodiť, á, rozprávať. Chýba výpočet nielen bohatstva, ale aj toho ekologického alebo environmentálneho dlhu.
Preto dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 265) bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. (Rečníčka odovzdáva návrh spravodajcovi.) Nech sa páči.
Apelujem na to, aby sa metodike výpočtu čistého bohatstva a najmä započítanie ekologických dlhov venovala väčšia pozornosť. Ide o odlesňovanie, povodňové škody ako dôsledky chybných strategických rozhodnutí a podobne. Do bilancie čistého bohatstva Slovenska patrí aj prírodné bohatstvo na strane aktív a ekologické dlhy a záväzky na strane pasív.
Dovolím si len upozorniť, že v programovom vyhlásení vlády máme takto zadefinovanú našu spoločnú úlohu a výzvu. Vláda Slovenskej republiky sa bude venovať identifikácii bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky tak, aby bolo započítané aj prírodné bohatstvo - voda, lesy, nerastné suroviny a podobne - na strane aktív a ekologický dlh ako environmentálnej záťaže, protipovodňové opatrenia a podobne na strane druhej.
Vláda Slovenskej republiky sa bude zaoberať modelom výpočtu ekosystémových služieb pre podmienky Slovenskej republiky a požadovať od európskych inštitúcií spracovanie jednotnej metodiky výpočtu ekosystémových služieb pre všetky krajiny Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na prechod na uhlíkovo-neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Cieľom vlády Slovenskej republiky bude znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Správne určenie výpočtu ekosystémových služieb, spôsob záchytu uhlíka v krajine a jeho výpočtu bude kľúčovým pre plnenie záväzkov vo vzťahu k Európskej únie, pretože na jednej strane vieme veľmi exaktne vypočítať emisie, ktoré produkujú náš priemysel, doprava a človek ako taký, ale na druhej stane vôbec nemáme vypočítané, schopnosť našej krajiny zachytávať uhlík. Jediný exaktný výpočet sa robí len na výpočte lesných porastov. Máme tu však aj iné prírodné prvky, ktoré tieto uhlíky zachytávajú a prinášajú hodnotu do bohatstva Slovenskej republiky. Je to pôda, ktorá, ak sa správne na nej hospodári, má obrovskú záchytnú hmo..., á, schopnosť. Jej výpočet sa nerobí. Sú to vodné plochy, močiare a iné prvky, ktoré je potrebné, aby sa dostali do čistého bohatstva. Pretože teraz, keď sa s tým budeme správne zapodievať, prinesie to efekt nielen pre ekonomiku, ale najmä aj pre kvalitu životného prostredia.
Takže trošku ekológie v takomto vzácnom a dôležitom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Nemalo by to byť len rozpočtová zodpovednosť, ale aj ekologická.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynka Zemanová, áno, aktuálne nie je to na základe emisií priamo, ale novšie vozidlá menej zaťažujú životné prostredie, lebo teda čím vyššia euronorma motora, tak tým menší, je menší vplyv, menšie emisie, takže toto je, toto je ako ten akoby prvý krok. A presne, ako si povedala, myslím, že ten trend by mal pokračovať ďalej.
To isté vlastne aj k pánovi Kamenickému, k tej časti ohľadne, ohľadne teda toho životného prostredia. Chcem tiež poďakovať za vystúpenie, a teda budeme všetci radi za podporu.
Možno len malá výtka, že nedovolím si nepovedať, že, no, trináste dôchodky sa stihli schváliť týždeň pred, pred voľbami, že možno podobným chvatom by sa bolo stihlo aj toto ešte, ale dobre, už je to minulosť, urobme to teraz a, a už pomôžeme vlastne aj spätne od začiatku roka 2020, takže toľko len.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rada, že si, pán kolega Marián Viskupič, spomenul aj ten environmentálny aspekt. Síce ten nie je zohľadnený na základe skutočných meraných emisií, ale teda je predpoklad, že novšie vozidlá budú mať ten podiel emisií nižší.
Ja by som rada poprosila aj navrhovateľa zákona, teraz hovorí síce o nákladných vozidlách a riešenie proste takej nejakej krivdy tých dopravcov, ale aby sme sa venovali aj osobným motorovým vozidlám a ten prepočet dane z motorových vozidiel tak, aby nebol len dopad na štátny rozpočet, ale aby sa ten výpočet presne nasmeroval na podiel emisií. To znamená, aby daň z motorových vozidiel bola naviazaná na emisie CO², pretože to je ten kľúčový, ten kľúčový podiel na veľkej emisnej záťaži a tuná keď neurobíme silnejšie a intenzívnejšie kroky, tak bude veľmi ťažké dosiahnuť tú klimatickú neutralitu, ktorej sme sa, uhlíkovú neutralitu, ktorej sme sa zaviazali. Pretože práve emisie z dopravy sú tie, ktoré sú najpočetnejšie aj v rámci Slovenska, a práve výpočet podielu dane z motorových vozidiel a naviazanie na emisie by mohlo pomôcť znížiť toto množstvo emisií z dopravy, ktoré, v podstate by to prišlo k takej samotnej regulácii, že ten, kto bude mať kvalitnejšie auto s nižšími emisiami, tak bude platiť nižšiu daň a naopak, ten, ktorý bude mať auto, ktoré bude zaťažovať životné prostredie, tá daň bude vyššia. Takže toto by som chcela poprosiť ako tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že dneska môžme hovoriť o znížení dane z motorových vozidiel. Uvedeným problém, ako už aj pán minister spomínal, tejto dane bolo alebo je, že v porovnaní s inými krajinami Európskej únie máme vysoké daňové zaťaženie vozidiel v kamiónovej a autobusovej doprave. Preto je jednoznačne opodstatnená zmena súčasného nastavenia sadzieb dane. Myslím, že si pamätáme aj protesty a požiadavky autodopravcov za zníženie dane z motorových vozidiel.
K tomuto dňu viedla dlhá a náročná cesta ako vždy, keď sa má podariť niečo dobré. Dlhé a náročné bývajú aj cesty k zákonom, ktoré znamenajú zníženie a zjednodušenie daňového zaťaženia. A po jednej takejto ceste teraz, koalícia, práve kráčame a blížime sa k cieľu.
Cieľom návrhu zákona je teda zníženie daňového zaťaženia autodopravcov podnikajúcich v kamiónovej doprave a autobusovej doprave s jasným úmyslom posilniť ich konkurencieschopnosť s autodopravcami iných krajín. Návrh zákona zavádza nové sadzby pre vozidlá ťahač, náves, zavádzajú sa nové percentuálne zvýhodnenia ročnej sadzby dane pre všetky úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3, N3.
Nové percentuálne zvýhodnenia ročných sadzieb sa pohybujú v rozmedzí od 50 % do 10 % s ohľadom na vek vozidla. A sú uplatňované od prvého zaradenia vozidla do evidencie vozidiel do 156 kalendárnych mesiacov veku vozidla. Po uplynutí týchto 156 mesiacov sa pre úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3, N3 bude uplatňovať ročná sadzba podľa prílohy č. 1 alebo podľa prílohy č. 1a bez a bez ďalšej sadzby dane z titulu veku vozidla.
Takisto zníženie ročnej sadzby pre vozidlá O4, to sú návesy, alebo teda prívesy, sa navrhuje vo výške 60 % vždy bez ohľadu na vek vozidla.
Čo je veľmi dôležité, dochádza teda k priamemu zníženiu finančných nákladov malých a stredných podnikov z titulu zníženia daňového zaťaženia. V prípade jednotlivého vozidla spomínaných kategórií dojde k zníženiu sadzby priemerne o 25 %, čo je teda veľmi relevantná úspora. V nominálnom vyjadrení je to až do 700 euro ročne na jedno vozidlo.
V prípade jednotlivého návesu kategórie O4 dojde k zníženiu dane až o 71 % z dôvodu súbežného zníženia sadzby dane z titulu zrušenia podmienky párovania a ďalšieho zníženia o 60 % bez závislosti na veku vozidla. Nominálne je to teda až o 2 200 euro ročne na jeden náves, čo je fakt veľmi, veľmi, veľmi veľká úspora.
Väčšie zvýhodnenie sa týka najmä jednotlivých vozidiel ťahač, náves, pretože podľa nových ustanovení budú týmto vozidlám priznané rovnaké sadzby, ako keby ťahač a náves jazdili v návesovej jazdnej súprave. Pokiaľ ide o spoločné posúdenie vozidla ťahač a náves v návesovej jazdnej súprave, percentuálne zníženie sadzby je okolo 42 %, čo nominálne predstavuje priemernú zmenu 727 euro, resp. maximálnu až do výšky 2,5-tisíc euro. Čiže skutočne toto je relevantné zníženie nákladov pre autodopravcov, ktoré im umožní vrátiť sa naspäť do hry.
Trošku teda k fiškálnemu vplyvu. Vychádza, fiškálny vplyv teda vychádza z individuálnych daňových priznaní z roku 2018. Legislatívna úprava sa dotkne asi 10 300 podnikateľských subjektov z celkového počtu 210-tisíc podnikateľských subjektov, pri ktorých je naplnený predmet dane a vzniká daňová povinnosť daní z motorových vozidiel. Čiže ešte raz, týka sa to autobusových, kamionistov, čiže týchto. Týchto 10 300 podnikateľských subjektov podnikajúcich v kamiónovej a autobusovej doprave ušetrí v roku 2020 cca 28,5 mil. euro a v roku 2021 približne 30 mil. euro.
Zvýšenie úľavy na základe veku pre vozidlá spomínaných kategórií sa uplatní teda na Slovensku asi približne na 80-tisíc vozidiel. Vozidlá do troch rokov budú mať úpravu 50 %, až vozidlá staršie ako 13 rokov budú bez úľavy.
Táto úprava znižuje administratívnu náročnosť majiteľom ťahačov a návesov, nakoľko ruší preradenie jazdnej súpravy do nižšej sadzby dane posunutím všetkých kategórií a ruší aj povinné párovanie ťahač, náves. Tu by som si dovolil spomenúť, že touto vekovosťou je tu stále zahrnutý aj ten environmentálny aspekt proste, že čím novšie vozidlo, tým platí menej, takže je tam, je tam aj ten, ten pohľad na prírodu.
Týchto 28,5 mil. v tomto roku, poťažne 30 mil. v nasledujúcom roku výrazne pomôže firmám podnikajúcim v automobilovej a autobusovej doprave, možno práve táto zmena aj vzhľadom k aktuálnej COVID kríze im umožní prežiť a byť skutočne zodpove... konkurencieschopnými v stredoeurópskom priestore, to prioritne, a, samozrejme, aj teda v celom priestore EÚ.
Treba však jedným dychom dodať a mať stále na pamäti, že tieto financie na druhej strane budú chýbať v štátnom rozpočte. Aj na tomto prípade autobusovej a kamiónovej dopravy však jasne vidíme, že zdaňovanie má svoj strop.
V kombinácii s medzinárodnou konkurenciou, resp. aj s tým, čo už pán minister spomínal, že slovenské firmy odchádzali do zahraničia, vidíme tento fakt úplne, úplne jasne a zreteľne. Preto je kľúčovo dôležité, aby sme hľadali každú možnosť, ako ušetriť aj na výdavkovej časti rozpočtu. Verejné financie sú a budú pod silným tlakom, zadlženie nám rastie a tieto fakty musíme mať vždy na pamäti.
Záverom chcem poďakovať pánovi ministrovi a celému jeho tímu za prípravu tejto novely.
Kolegyne, kolegovia, všetkých vás prosím o podporu predloženého zákona. No, nemáme tu okrem pána Kamenického, myslím, nikoho z opozície, ale myslím si, že presne toto by mohla byť téma, ktorá by mohla spojiť, spojiť celú Národnú radu, a teda dovolím si poprosiť o podporu skutočne celú Národnú radu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 16. schôdze Národnej rady.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnej, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.