Videokanál klubu

Pán poslanec Blaha, tiež ma to zarazilo, ale teda v jednej veci s vami musím súhlasiť, toto veru stalinisti v 50. rokoch nerobili. Stalinisti v 50. rokoch ľudí zatvárali, strieľali, vešali, bránili im, aby si uplatňovali svoje základné ľudské práva, nemali sme ambíciu robiť to, čo stalinisti 50. rokoch, ktorých vy tak obdivujete a ani to nerobíme. Ďakujem a som rád, že sme sa aspoň na tomto zhodli.

Ďakujem, pán podpredseda.
5. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. III bod 1 úvodná veta znie: "1. V § 47a odsek sa 1 dopĺňa alebo v § 47a sa odsek dopĺňa písmenom d) ktoré znie:".
6. bod doplňujúceho návrhu - V čl. III bod 1 (týkajúci sa § 47a ods. 1) sa vypúšťa písm. e).
7. bod - V čl. III bod 2 (týkajúce sa § 47a ods. 2) sa vypúšťajú slová „alebo e)"
8. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. III bod 3 (§ 47a ods. 3) sa za slová „do 1000 eur" vkladá bodka a slová „a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu" sa nahrádzajú slovami „pokutu za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť aj opakovane, a to až do odstránenia protiprávneho stavu".
9. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. IV § 6a znie: „§ 6a Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iný režim založený na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo ich predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na župnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch; odkaz 5; v období od 14. marca 1939 do 9. mája 1945. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja alebo iného odporu proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
"5) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
10. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. IV sa za § 6a vkladá nový § 6b, ktorý znie:
„§ 6b V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 6a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 6; ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie: "6) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 6b sa označuje ako § 6c.
V nadväznosti na vloženie nového § 6b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. IV.
Ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem obidvom kolegom za ich faktické pripomienky. Neostáva mi nič iné len súhlasiť s tým, čo povedali, boli to podporné slová, takže ďakujem ešte raz.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, viem, že sa snažíme úsporne rokovať, aby sme teda nenaťahovali nejak čas, ale dovolím si pár viet k tomuto návrhu zákona povedať.
S cestovným ruchom má spája veľa, pochádzam z Terchovej, kde som pôsobil ako starosta. Terchová je známa tým, že žije cestovným ruchom, tam v podstate nemáte možno rodiny, obydlia, kde by sa o cestovnom ruchu minimálne nehovorilo a ktoré by sa nejakým spôsobom ľudia nezapájali doňho. Takže vtedy som mal veľkú možnosť sa s cestovným ruchom zoznámiť, priamo byť zainteresovaný. Naša obec bola dôležitým členom oblastnej organizácie cestovného ruchu a preto som si uvedomil, že koronakríza naozaj cestovný ruch, v podstate z dostupných informácií, ktoré mám, postihla popri leteckej doprave snáď najviac.
Cestovný ruch je pre mňa aj nejakým takým odvetvím, ktorým sa zaoberám aj ako vicežupan Žilinského samosprávneho kraja, kde som túto oblasť dostal na starosť práve ja, takže to je taký druhý bod, ktorý má spája s týmto a preto som si povedal trochu pred letnými prázdninami parlamentnými, že sa vyberiem po Slovensku po jednotlivých regiónoch a skúsim zistiť, v čom by sme vedeli my - poslanci, resp. vláda pomôcť cestovnému ruchu. Prešiel som prakticky pol Slovenska, lebo za ten čas som nemal toľko možností a času, aby som prešiel celé Slovensko, ale vyšli mi z toho rôzne, rôzne veci, ktoré som následne komunikoval aj na ministerstve dopravy s príslušnými ľuďmi, ktorí sa tam cestovným ruchom zaoberajú a som teda veľmi rád, že prišiel na rad aj cestovný ruch a že ideme týmto zákonom vlastne týmto ľuďom pomáhať.
Ja som dal spracovať aj takú analýzu dopadov koronakrízy na cestovný ruch na Slovensku - dva mesiace marec až november, ktorú spracoval parlamentný inštitút, verím, že túto informáciu následne dostanete aj vy všetci poslanci, kde sa budete môcť dočítať podľa jednotlivých kritérií, ako teda boli hodnotené v týchto dopadoch, čo všetko ten cestovný ruch, teda čo všetko malo naň vplyv, ako tá korona naňho, naňho pôsobila podľa jednotlivých tých odborov alebo ako by som to nazval, jednotlivých tých segmentov toho cestovného ruchu. Sú tam ozaj krásne čísla, ktoré by sa dali prezentovať, ale keďže rokovací poriadok nedovoľuje tieto veci ukázať, tak len odporúčam do vašej pozornosti, pretože viem, že parlamentný inštitút, keď spracuje pre niekoho takýto nejaký materiál, tak následne ho potom postúpi aj ostatným poslancom.
Nebudem tu teraz vyčítavať, že koľko z toho materiálu, že ako bol teda ten cestovný ruch postihnutý, aké percentá máme menej ubytovaných a o aké percentá menej vybraté dane z ubytovania, ako sa v jednotlivých segmentoch, v reštauráciách a neviem kde všade ako, ako teda dopadol ten táto situácia pandemická, ktorá tu je, na tieto, je to tam všetko napísané, ale chcel by som vás len všetkých poprosiť, aby sme tento zákon teraz schválili, aby sme naozaj cestovnému ruchu pomohli.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Nielen ostatný, ale aj posledný v písomne prihlásených a chcel by som využiť svoje vystúpenie teda najmä na to, aby som uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegami - pani poslankyňou Andrejuvuvou, pánom poslancom Pčolinským a s pánom poslancom Šeligom. Ten pozmeňujúci návrh, keďže sme v druhom čítaní, reaguje na tie debaty, ktoré boli v prvom čítaní, ako aj na pripomienky z odboru legislatívy a teda pripomienky právneho charakteru.
Prvá vec, na ktorú reaguje, je vymedzenie predstaviteľov či už komunistického, alebo fašistického režimu, ktorých sa bude týkať ten zákaz pomenovávania verejných priestranstiev a zákaz umiestňovania tabúľ, textov, vyobrazenia symbolov oslavujúcich a propagujúcich a obhajujúcich režim založených na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.
Vo vzťahu k predstaviteľom komunistického režimu to budú členovia Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany, členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby, ktoré sa podieľali na komunistických zločinoch.
Komunistické zločiny sú vymedzené v zákone o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Obdobne budú predstavitelia režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii vymedzení a pôjde o predstaviteľov režimu, ktorí boli členmi orgánov Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany na župnej alebo vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch. Nacistické zločiny sú vymedzené v tom istom zákone ako som spomínal. Ostáva tam v tom, že tá aj formulácia, že tento zákaz sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti danému režimu.
Ďalšiu vec, ktorú tam navrhujeme doplniť sú ustanovenia týkajúce sa pochybnosti, či sa, či sa daná osoba považuje za predstaviteľa takéhoto režimu či už režimu založeného na komunistickej ideológii, alebo, alebo predstavitela režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. V tomto prípade bude možnosť obrátiť sa na Ústav pamäti národa, ktorý poskytne k tomuto návrhu alebo k tejto otázke, otázke vyjadrenie a, samozrejme, že dotyčný orgán sa môže rozhodnúť na základe, na základe vyjadrenia, ktoré Ústav pamäti národa, teda historici, poskytne.
Ďalšia vec, na ktorú sa snažíme pozmeňujúcim návrhom reagovať, je novela zákona o priestupkoch, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona v čl. 3, kde sme boli z odboru legislatívy upozornení, že novonavrhované, novonavrhovaná skutková podstata priestupku extrémizmu podľa písm. e) v článku 47a je, sa prekrýva alebo je duplicitná k tej, ktorú navrhujeme v písmene d). Čiže to ošetrujeme tak, že tú skutkovú podstatu podľa písmena e) vypúšťame a ponechávame tam iba tú skutkovú podstatu podľa písmena d), kde konštatujeme alebo doplníme, že pokutu možno uložiť aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu.
A dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Petra Pčolinského, Ondreja Dostála a Juraja Šeligu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
1. bod - V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie: "3. V § 4 ods. 2 sa odkaz 1 označuje ako odkaz 3."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
"3) § 88 Trestného zákona."
2. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode § 7a znie: "§ 7a. Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch; odkaz 4); v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
odkaz "4) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
3. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode sa za § 7a vkladá nový § 7b, ktorý znie: "§ 7b. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu založeného na komunistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 7a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 5); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: odkaz "5) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 7b sa označuje ako § 7c. V nadväznosti na vloženie nového § 7b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. I v 3. bode.
4. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. II, bod 1 znie: "1. V § 2b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: "Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológií alebo režimu založeného na komunistickej ideológií; odkaz 2ab) a odkaz 2ac); to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológií, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 2ad); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámky pod čiarou k odkazom 2ab až 2ad znejú:
"2ab) § 6a zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. .../2020 Z. z.
2ac) § 7a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. .../2020 Z. z.
§ 2ad) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
Môžem dočítať alebo?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Koľko toho máte?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ešte sú tam dve strany.

Ďakujem. Chcel by som oceniť príspevok pána poslanca Ferenčáka, ktorý vychádza naozaj aj z aplikačnej praxe. A som veľmi rád, že aj v opozícii sa venujú niektorí poslanci práve problematike odpadového hospodárstva. V postate som sa len chcel spýtať jednu otázku a tú už ste spomínali v závere, teda že existuje stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré nakoniec malo aj tlačovú konferenciu a malo ju aj s pánom prezidentom ÚMOS-u - Rybníčkom, kde navrhli teda riešenie nejakého odkladu, ktoré budú riešiť v tej vyhláške, o ktorej sa tu hovorilo.
A teda mám, z toho som nejak mal dojem, že ÚMOS viac-menej súhlasí s týmto riešením, čiže to je moja prvá otázka, že či máte takú istú informáciu. A moja druhá otázka je, že či ste tento svoj návrh najprv prerokovávali nejakým spôsobom s ministerstvom životného prostredia na základe nejakej konzultácie a či ste z toho mali nejaký výsledok. Lebo si myslím, že by bolo celkom fajn, keby sme rozbehli takúto debatu v týchto vyslovene odborných otázkach, ktoré nie sú ani vpravo ani vľavo, ktoré sú praktické vykonávanie niektorých opatrení. Keby sme to rozvinuli tak širokospektrálne v rámci celej opozície aj koalície.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, naozaj je zaujímavé hovoriť o bizarnosti a ja by som nehovoril o tom, že ako SMER sa drží toho, že chce hovoriť iba o pandémii, keby to povedal na začiatku schôdze, ale pán poslanec Fico to tu povedal, keď uvádzal tento návrh, návrh zákona, že teda bude to, bude to iba veľmi stručné. Videli sme, videli sme ako veľmi stručné to bolo.
Briti aj Francúzi sa za Mníchov ospravedlnili a ospravedlnili sa tým, ako sa zachovali v druhej svetovej vojne. Rusom alebo teda Sovietsky zväz sa neospravedlnil a Rusom to trvalo veľmi, veľmi dlho. A teda to, o čom hovoríte, že Robert Service a historik, no ja neviem, aké je to nové geniálne zistenie o geniálnej stratégii Stalina tým, že podpísal pakt Molotov - Ribbentrop a oddialil tým napadnutie Nemecka, teda napadnutie Sovietskeho zväzu Nemeckom, keď toto, ja som sa učil na základnej škole ešte v čase toho komunistického režimu, presne takto nám vysvetľovali na základnej škole za čias komunistického režimu, že prečo sa ten Stalin musel dohodnúť s Hitlerom, lebo ešte nebol pripravený, no tak ešte oddialil, oddialil to napadnutie, takže neviem, neviem, či je to až také nové zistenie. Podľa mňa je to iba taká obohraná platňa. Ale podstata je stále tá istá.
Vy svojím návrhom iba infantilne reagujete na zákony, ktoré sme dnes schválili a ktorými si pripomíname zločiny komunistického režimu. Máte potrebu to nejako relativizovať? Mňa to nijako neprekvapuje. Úplne to ku vám patrí.
Ďakujem.

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod ocenil, ako SMER - sociálna demokracia berie vážne to, čo deklaroval na začiatku schôdze, že nechce naťahovať a že by sme mali hovoriť iba o veciach, ktoré súvisia s COVID-om a že aj toto, ako pripomenul pán poslanec Fico, pojmeme iba tak veľmi stručne, a teda pán poslanec Blaha to svojimi dvoma vystúpeniami, ktoré vyvolali spŕšku faktických reakcií z koaličných, opozičných radov, to len potvrdil. Takže chcem to oceniť.
Bol som, priznám sa, že trochu zaskočený, že tento návrh zákona uvádzal pán poslanec Fico, lebo som ho vnímal ako iniciatívu pána poslanca Blahu, k nemu mi to tak sedelo, keď som si prečítal ten návrh zákona. Našťastie pán poslanec Fico vystúpil iba na úvod, a teda pán poslanec Blaha vystúpil dvakrát, takže mi potvrdil, že je to jeho srdcovka.
Návrh - vyhlásiť deň Mníchovskej zrady za pamätný deň Slovenskej republiky - považujem za takú snahu o infantilnú odpoveď pána poslanca Blahu na rozhodnutie vládnej koalície uctiť si formou pamätných dní obete komunistického režimu a vpád sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a jeho obete. Nie je to nič prekvapivé. Pán poslanec Blaha systematicky sa takto snaží oslovovať voličov, ktorí odmietajú liberálnu demokraciu a našu príslušnosť k západu, ktorí nostalgicky spomínajú na obdobie komunistického režimu, na Sovietsky zväz a teraz s obdivom vzhliadajú k Putinovmu Rusku.
Ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, nezdržím sa, ale to nie preto, že by som obdivoval Mníchovskú zradu, ale ju relativizoval.
Mníchovská zrada bola trestuhodným zlyhaním našich západných spojencov. Je to niečo, za čo sa môžu hanbiť a za čo sa aj hanbia. Nie je však pravda, ako sa píše v dôvodovej správe, že Veľká Británia a Francúzsko obetovali Československo v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove v roku 1938 obetovali Československo svojej mylnej a naivnej predstave, že ustupovaním zlu a agresívnej nacistickej totalite, ktorá vtedy vládla v Nemecku, je možné zachrániť mier v Európe. Bolo to naivné, bolo to hlúpe, bolo to nesprávne. Ale priam sa núka to porovnanie s paktom Molotov - Ribbentrop, ktorý tu pán poslanec Blaha je ešte aj dnes schopný obhajovať. Hovoriť o tom, ako nám v roku 1938 v čase Mníchova chcel Sovietsky zväz prísť na pomoc, akurát teda nemal, nemal kadiaľ, keďže nemali sme spoločné hranice v tom čase, ale ten istý Stalinov Sovietsky zväz o rok neskôr podpísal akože pakt o neútočení s Nemeckom, s ktorým nemal tiež spoločné hranice, takže ako môžete na seba útočiť, keď nemáte spoločné hranice? Ale súčasťou toho paktu bola aj dohoda o rozdelení Poľska a rozdelení sfér vplyvu vo východnej Európe a v Európe vôbec.
A keď si porovnáme tieto dve historické udalosti, Mníchov a pakt Molotov - Ribbentrop, tak dovolím si upozorniť na to, že je medzi nimi rozdiel, lebo je rozdiel medzi chybou, čo ako vážnou a tragickou na jednej strane a účasťou na zločine a páchaním zločinov. To prvé, vážna chyba, naivná chyba, chyba, ktorá mala tragické následky, to spáchali západné mocnosti. Ale nezúčastnili sa na zločine, lebo Sovietsky zväz pod vedením Stalina sa paktom s Hitlerom na zločine zúčastnil.
Pán poslanec Blaha tu hovoril o geniálnom Stalinovi, ktorý paktom Molotov - Ribbentrop oddialil vojnu o tri roky, o dva mimochodom, ale Stalin využil tie dva roky na to, aby krágľoval vlastných generálov a do poslednej chvíle neveril, že ho ten Hitler, ten jeho spojenec napadne. Prečítajte si, pán poslanec Blaha, historické knihy o tom, aký bol Stalin zaskočený tým, že Hitler ho naozaj napadol, že je to pravda.
A touto logikou by sme mohli povedať, že Chamberlain a Daladier v Mníchove tiež geniálne strategicky oddialili vojnu, lebo v 1938 ešte neboli pripravení na to, aby s nacistickým Nemeckom bojovali. To je úplne rovnaká logika.
Je zaujímavé, že aj západné mocnosti, ktoré nás zradili v Mníchove, aj Sovietsky zväz, ktorý sa s Hitlerom v 1939 spojil a rozdelil si s ním Poľsko, sa nakoniec ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom. Rozdiel je však v tom, že Sovietsky zväz sa ocitol vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo ho nacistické Nemecko napriek paktu o neútočení napadlo. Francúzsko a Británia sa ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo v 1939 sa už nesprávali tak chybne a zbabelo ako v 1938 a keď Hitler napadol Nemecko, tak Veľká Británia a Francúzsko sa postavili za svojho spojenca a vyhlásili Nemecku vojnu. Neurobili, neurobili príliš veľa v tom období, samozrejme, ale Sovietsky zväz v tom období, keď Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, ako spojenec nacistického Nemecka napadol Poľsko z druhej strany a v strede sa pekne stretli a sovietsky a nacistický, nacistický vojaci si podali ruku a rozdelili si Poľsko.
A je tu ešte ďalší rozdiel medzi týmito dvoma udalosťami. Chamberlaina nahradil Churchill, ktorý bol kritikom Mníchovskej zmluvy, a od Churchillových čias nikto neobhajuje Mníchovskú zmluvu ako geniálny strategický, strategický ťah. Dodnes. Je to vnímané ako chyba. Je to vnímané ako niečo, z čoho sa môžme poučiť, že zlu netreba ustupovať.
Ale Vladimír Putin dodnes označuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a dokonca ešte i dnes sa nájdu ľudia, ktorí obhajujú zločinný pakt Molotov - Ribbentrop, ako nejaký geniálny strategický ťah. A robia to v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 2020.
A to, čo je dôležité, že západné demokracie sa zo svojho zlyhania v Mníchove, lebo to bolo zlyhanie, v roku 1938 poučili a nielen tým, že si to potom vybojovali v druhej svetovej vojne, ale po druhej svetovej vojne začali spolupracovať a budovať pevné spojenecké zväzky, ktorých výsledkom je dnes Severoatlantická aliancia a Európska únia. A Severoatlantická aliancia a Európska únia sú zárukou našej bezpečnosti, napriek tomu alebo možno práve preto na ne pán poslanec Blaha s takou obľubou útočí a útočí na ne aj týmto návrhom zákona.
Chcem len povedať, že ak nechcete hlasovať za tento návrh zákona, pokojne hlasujte proti. Ak budete hlasovať proti, budete hlasovať proti infantilnej snahe Ľuboša Blahu spochybňovať našu príslušnosť k západnému svetu, nebudete hlasovať ani za fašizmus, ani za zlyhanie západných demokracií v roku 1938.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Gyimesi, veľmi správne poznamenal o tej schizofrénii, to bolo prvé, čo ma napadlo, keď som, čo mi napadlo, keď som počul pána poslanca Blahu, lebo on má dosť často schizofrenický postoj aj k spomínanému, to čo tu spomínal 21. august ´69, ´68. Pán poslanec Blaha sa veľmi často sa zastáva režimu, ktorý viedol Alexander Dubček, veľmi vzdáva mu hold Alexandrovi Dubčekovi, zároveň vzdáva hold aj normalizátorovi Husákovi, ktorý viedol krajinu k totálnemu ekonomickému úpadu, ktorý ju viedol k 20 rokov neslobody, viedol túto krajinu v 20. rokoch neslobody následnej.
Takisto som si spomenul na tú schizofréniu, keď ste hovorili o tom, že Rusko chcelo brániť Československo, to Rusko, ktoré si potom rozdelilo Poľsko a Pobaltské krajiny spolu so svojím vtedajším ešte spojencom Nemeckom? To hovoríte o ktorom Rusku? Že toto totalitné, totalitné Stalinove Rusko malo nejaké vznešené záujmy o Československo? No tak teda to určite nie.
Pán poslanec Stančík, hovoril o tom, že mocnosti to vnímali ako hanbu, áno...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Áno, to reagujem na pána Blahu, lebo hovoril, teda, že, že je to niečo hanebné, oni sami to priznávali ako hanbu, ale zase nepovedal to B, nepovedal, že exilová vláda bola v Londýne v roku ´40, ´45. No a nespomenul to, že operácia Anthropoid bola zosnovaná predovšetkým v Londýne a že Londýn naozaj veľmi významne pomáhal k návratu do situácie pred rokom 1938.
Toľko na margo poslanca Blahu a jeho schizofrénii.

Ďakujem, ospravedlňujem sa, trochu budem dychčať, lebo som asi trošku dobiehal.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť niekoľko informácií o dôvodoch predkladania novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Táto novela je veľmi jednoduchá, týka sa biopaliv. Biopalivá, pre tých, ktorí sú menej zorientovaní, sú kvapalné alebo plynné palivá pre dopravu vyrobené z biomasy. Asi viete, že aj na Slovensku sa vyrábajú biopalivá, sme pomerne dosť významný producent. Niekedy začiatkom tohto storočia začala Európska únia presadzovať politiku podpory používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave v smernici z roku 2003. Vtedy sa argumentovalo teda hlavne Kjótskym protokolom, plus nejakým zvyšovaním povedzme sebestačnosti práve v týchto obnoviteľných zdrojoch palív, v obnoviteľných zdrojoch palív, tak by sme to mohli nazvať.
Do Slovenskej praxe sa tá smernica dostala v roku 2006. Ňou bola vlastne zavedená povinnosť primiešavať biopalivá. To boli také ešte tie palivá, dnes sa to volá, že biopalivá prvej generácie do pohonných látok pre roky 2006 až 2010. Následne na ďalších desať rokov platili ciele zo smernice 2009 a tie sme potom implementovali v roku 2010, ale to sa týkalo teda takých tých klasických biopalív, to sú tie, ktoré vidíte teraz na poliach, pestované hlavne tie na jar tie žlté polia. Preto aj Európska únia začala postupom času presadzovať tzv. pokročilejšie biopalivá, ktoré sú práve predmetom novely tohto zákona.
Pokročilé biopalivá sú vyrobené napríklad z odpadu alebo z rias napríklad, tie by mali zaručovať vysoké úspory emisií skleníkových plynov s malým rizikom spôsobenia nepriamej zmeny vo využívaní pôdy a taktiež Európska únia vlastne argumentuje tým, že nesúťažia o poľnohospodársku pôdu, keďže ide vlastne v prípade napríklad odpadovej slamy, ide o odpadový produkt.
Povinnosť uvádzať na trh tieto pohonné látky s obsahom pokročilých biopalív bola zavedená v roku 2017 u nás novelou zákona o OZE, čím sme reflektovali vlastne smernicu z roku 2015 tzv. RED I sa volá.
Tento zákon o obnoviteľných zdrojoch energie ustanovuje, stanovuje povinnosti pre producentov, pre právnické, fyzické osoby, ktoré uvádzajú na trh práve tieto pohonné látky. No a jednou z tých povinností je aj povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom týchto pokročilých biopalív v minimálnej referenčnej hodnote na úrovni 0,1 % pre rok 2019 a 0,5 pre roky 2020 až 24. Minulý rok však bolo zároveň prijaté ustanovenie, že tí, ktorí vlastne uvádzajú tieto pokročilé biopalivá pokiaľ nie sú spôsobilý splniť tento stanovený limit tak vlastne v prípade že nie sú povinní splniť tento stanovený minimálny limit tak nie sú vlastne povinný ho, pokiaľ ho nevedia splniť, tak ho neviem povinní tak vlastne sa ustanovila taká výnimka z tohto pravidla, neskôr sa novela zákona ďalšou novelou zákona OZE prijal pre, prijala takáto podmienečná úľava, že v prípade, že teda nie sú schopný kapacitne dodať tieto pokročilé biopalivá aj v tých rokoch, takže nemusia, tak bola prijatá aj pre rok 2020. Ustanovenia boli uplatnené v oboch rokoch, t. j. v roku 2019 aj 2020. Je to stále také ako vyvinenie sa, taká podmienečná úľava, že ju nemusia vlastne, nemusia nejakým spôsobom splniť túto podmienku. Prax práve preukázala, že dostupnosť týchto pokročilých biopalív má celkovo na trhu Európskej únie, je dosť obmedzená a bude dosť zložité dosiahnuť stanovené ciele aj v Slovenskej republike. Takže z toho vychádzal asi aj teraz tento návrh. Teraz teda k samotnému tomu návrhu.
Na základe rokovaní s ministerstvom hospodárstva aj so zástupcami petrochemického a biopalivárskeho sektora, teda oboch strán, ktoré sa vlastne zúčastňujú na uvádzaní potom už toho finálneho paliva, na základe týchto rokovaní o očakávanej dostupnosti surovín na výrobu týchto pokročilých biopalív sme spolu s kolegami pripravili návrh zákona na zmenu cieľa pre pokročilé biopalivá na roky 2021 a 2022. Toto je dôležité, že jedná sa iba o tú úpravu na roky najbližšie dva, čiže 2021 a 2022.
Predkladaný návrh zákona znižuje povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom pokročilých palív pre tieto dva roky z pôvodných 0,5, ako bolo v návrhu, teda ako je v súčasne platnom zákone tak, na úroveň 0,3. Zohľadňuje zmeny legislatívy na úrovni EÚ, čiže je kompatibilné s touto legislatívou. Konkrétne minimálne hodnoty pre pokročilé biopalivá určené v revidovanej smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Návrh by zároveň, v celom tom návrhu je zároveň zabezpečiť dostatočnú stabilitu investičného prostredia s cieľom dosiahnuť postupné zvyšovanie podielu pokročilých biopalív do roku 2025. Môžeme pozerať sa na biopalivovú politiku, určite niektorí ju oceňujú, niektoré hlasy hovoria práve o tom, že je nejakým spôsobom zbytočne zaťažujúca európsku ekonomiku. Ja sa skôr prikláňam k tomu názoru, že samotný koncept biopalivový nie je práve najšťastnejším riešením, lebo už aj zo spomenutých dôvodov, ktoré boli spomenuté, aj z toho, teda že je to, je to oveľa nákladnejší spôsob výroby paliva v doprave.
V každom prípade treba to vnímať ako rešpektovať aj takto ja to vnímam a rešpektujem to ako, ako európsku politiku, ktorá je takto nastavená, ktorá je ekologická, to treba povedať, že ide smerom teda k tomu, aby, aby nejakým spôsobom bolo nahrádzané to klasické konvenčné palivo. A preto by som aj rád zdôraznil, že nemáme záujem znižovať podiely pokročilých biopalív v doprave v Slovenskej republike v rokoch 2024 až 2030.
Konkrétna podoba cieľov pre pokročilé biopalivá sa však bude musieť stanoviť pri transpozícii legislatívy Európskej únie a po dôkladnej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami, ktorými sú dodávatelia pohonných látok a výrobcovia biopalív.
Takže táto drobná zmena ide, sa týka naozaj len tých najbližších, najbližších dvoch rokov, v ktorých sa teda znižuje ten podiel. Ale je to naozaj v súlade, súlade s európskou legislatívou. A ja by som bol veľmi rád, keby ste ho, pani poslankyne a páni poslanci, túto novelu podporili.
Ďakujem.