Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, ani sekundu pochybností nemám o tom, že by sme mali podporiť návrh, ktorý predložila pani predkladateľka. A ja si dovolím využiť len veľmi málo minút na dodanie ďalšieho podnetu k tomu, čo sa vlastne všetko odohrávalo a kto všetko si čo odskákal.
Budem hovoriť o slovenskom politickom väzňovi Antonovi Halkovi narodenom v roku 1952 v Rajci. V roku 1972 narukoval na základnú vojenskú službu, z ktorej sa rozhodol utiecť na západ, ale jeho útek sa nepodaril. Hoci mu ako obyčajnému vojakovi podľa Trestného zákona hrozili za zbehnutie a pokus o prekročenie hranice 2-3 roky väzenia. Režim normalizačný v roku 1972, teda 22 rokov po akcii kláštory, potreboval v rámci tzv. generálnej prevencie exemplárny odstrašujúci príklad, ktorý by v tom čase zastavil pokusy vojakov o útek na západ. Za zbehnutie Antona Halka ako 19 ročného odsúdili na 14 rokov väzenia. Počas väzby bol za pokus o odoslanie listu do Vatikánu odsúdený k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu.
V leopoldovskej väznici nakoniec strávil 17 a pol roka. Ani v čase najhorších represií 50. rokov nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila amnestia prezidenta Antonína Zápotockého.
Na Antona Halka sa však nevzťahovala amnestia Václava Havla, na základe ktorej bolo prepustených 24-tisíc odsúdených ho na slobodu dostala až 8. decembra 1989. Odsedel teda 17 a pol roka a v jeho biografii sa dočítame výrok lekára, väzneného lekára, ktorý robil väzenského lekára v Leopoldove, že si nepamätá, že by niekto okrem Šaňa Macha, ktorý sedel až do roku ´68 22 rokov, existoval iný väzeň, ktorý sedel kontinuálne v Leopoldove tak dlhú dobu. Ten človek sa potom dostal na slobodu, ale tých 17 a pol roka sa podpísalo na jeho zdraví tak, že v roku 2010 zomrel.
Nebude teda dostávať ani euro za to, koľko mesiacov strávil vo väzení. Ale mali by sme teda myslieť i na tých, ktorí v priebehu ďalších desaťročí totality sa pokúsili vykročiť za slobodou a skončili vo väzeniach. A prípad Antona Halka je do neba volajúci, ale mal by byť ako hoci len kazuistika, inšpiráciou pre náš postoj k predloženému návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 291. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja by som ešte teda na margo tuto vystúpenia pani kolegyne Laššákovej, aby skutočne ste si, prosím vás, uvedomili, že kde je problém v športe. Ten neni vo veľkej väčšine športových klubov z titulu situácie COVID. Tá, ten problém je skôr opačný. Problém kto má, sú profesionálne športové kluby. To je naozaj tak.
A všeobecný problém Slovenska je ten dlh, ktorý tu ostal. Ja sa nebudem obracať na vás, že ste to spôsobili vy, aj keď ste tu 12 rokov skoro vládli, ale jednoducho tu je 500 mil. eur dlh na športovej infraštruktúre. Toto je všeobecný problém, ktorý treba riešiť, ktorý treba začať riešiť, a bude fajn, ak sa podarí riešiť aj, aj z nasledujúcich európskych peňazí, ktoré by mali na Slovensko prísť.
A tu môžete, tu môžete sa realizovať, tu môžete podať pomocnú ruku k dielu. Ale kritizovať niečo, čo sa, čo nie je kritizovateľné, tak to je, bohužiaľ, iba vizitka toho, že tomu nerozumiete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Karol, ďakujem, veľmi pekne si to zhrnul. Povedal si asi všetko, čo bolo treba povedať. Ja len doplním a toto je špeciálne odkaz pre opozíciu, ktorá vytĺka na tejto situácii, a viem, dovolím si povedať, z neznalosti športovej problematiky sa snaží vytĺkať kapitál.
Tak v prvom rade, športu nebola krátená štátna pomoc. Súčasne z titulu COVID-u boli zastavené športové podujatia na jar skoro na dva mesiace a v podstate aj teraz. To znamená, že športové kluby vo veľkej väčšine nemali kde míňať peniaze, ktoré od štátu dostali, to znamená, že veľkej väčšiny športových klubov sa paradoxne situácia taká, že majú problém s vyúčtovaním prostriedkov.
Toto sa netýka profesionálnych klubov, tie problém majú, ale už bola poskytnutá prvá časť štátnej pomoci z ministerstva školstva a ďalšia časť štátnej pomoci bude poskytnutá na základe tejto zmeny zákona, ktorá pôjde buď cez zákon o fonde na podporu športu, alebo cez zákon o športe.
Takže prosím vás pekne, opoziční poslanci a politici, nevytĺkajte politický kapitál z niečoho, kde problém viac-menej nie je.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom tejto zmeny úpravy zákona je predovšetkým rozšírenie okruhu podpory žiadateľov a ide predovšetkým o možnosť čerpania prostriedkov z fondu na podporu športu na športovú infraštruktúru.
Tu by som sa trošku chcel pozastaviť u tohto bodu a trošku vám objasniť, že aký je dôvod tejto zmeny. Na Slovensku máme investičný dlh na športovej infraštruktúre zhruba 500 mil. eur. Toto je dosť značná suma, ktorú nám tu zanechala minulosť. Vo fonde na podporu športu sú alokované prostriedky vo výške asi 20 mil. eur a pôvodný zámer tvorcov tohto zákona bol taký, že tieto prostriedky sa budú čerpať asi na päť rôznych účelov od podpory mládeže, cez podporu seniorského športu a ešte sú tam ďalšie tri možnosti. Vzhľadom k tomu, že fond má celkom málo peňazí, je to tých spomenutých 20 mil. eur, tak sme takého názoru, že tieto peniaze by sa mali čerpať na predovšetkým na rozvoj tejto športovej infraštruktúry.
Druhá vec, ktorá sa mení v zákone pozmeňovacím návrhom, a to je veľmi dôležitá zmena, tak ide o zmenu, aby peniaze z fondu na podporu športu mohli byť použité aj na sanáciu škôd vzniknutých z pandémie COVID.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému, že uviedol náš spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý reagoval na legislatívne pripomienky zo strany odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. V podobnom duchu boli pripomienky aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, o ktorých teda pred chvíľou som rokoval na Legislatívnej rade vlády a, a myslím si, že tie pripomienky, ktoré sa týkajú nepriamej novelizácie Zákonníka práce naším návrhom zákona, sú týmto vyriešené. Rovnako, rovnako aj ďalšie pripomienky legislatívneho charakteru, myslím, nie sú nejako vážne. A teda dôležité v tejto chvíli bude, aký politický postoj zaujme, zaujme Národná rada.
Podobne ako Peter Osuský na záver svojho vystúpenia aj ja dúfam, že väčšina parlamentu dá svojím hlasovaním najavo, že si uvedomuje dôležitosť 28. októbra. Dňa, od ktorého sa priamo alebo nepriamo odvíjajú aj ďalšie štátne sviatky Slovenskej republiky. Či už je to 29. august, ktorý v roku 1944 a 17. november v roku 1900 aj ´39, aj ´89 bol prihlásením sa k
28. októbru 1918 a k ideálom demokratickým a humanitným ideálom prvej Československej republiky. Republiky, ktorá nebola dokonalým štátom. Mala svoje chyby, mala svoje nedostatky. Keď ju budeme hodnotiť dnešnou optikou, tak tie nedostatky boli aj vážne, napriek tomu to bola demokratická krajina a v priebehu 30. rokov sa stala doslova ostrovom demokracie v priestore strednej Európy a ako taká si zaslúži, aby sme si ju uctili štátnym sviatkom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy nie preto, aby som ďalej zdržoval. Myslím si, že osobne som v tejto sále za roky o tejto téme povedal dosť. A teraz som sa prihlásil preto, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s Ondrejom Dostálom a chceme ním vyjasniť a ošetriť niečo, čo vzniklo ako pripomienka legislatívneho odboru Národnej rady k zdanlivo drobnému, ale predsa len ošetrenia hodnému bodu v podobe vzťahu tohto sviatku k Zákonníku práce. A preto bez toho, aby som vás zdržoval, si dovolím prečítať, nehnevajte sa, formálne pozmeňovací návrh. Musím ho prečítať in extenso, lebo tak káže pravidlo.
A tak týmto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 229).
1. bod: V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 2 ods. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: §94 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Následné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Aktualizácia odkazu na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
2. bod: V čl. I bod 3 znie: 3. § 2 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu 1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Ide o legislatívno-technickú úpravu a precizovanie textu.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019, zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z. a zákona č. 157/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 94 ods. 1 na konci bodka sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak osobitný predpis neustanovuje inak."
Doterajší čl. II. sa označí ako čl. III.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví návrh, názov návrhu zákona.
Tým som prečítal pozmeňovací návrh a aby som ďalej nezdržoval, chcem poprosiť tých verných, ktorí sú tu, a zástupcov všetkých klubov, ktorých kolegovia sú snami medzi tými osemnástimi spolu podpísaní, ale i poslancov opozície, ktorí ukázali dobrú vôľu ctiť významné momenty našich dejín, aby tak urobili pri hlasovaní.
Ďakujem.

Milý pán predsedajúci, milí kolegovia, k tomu, čo pani kolegyňa Sulanová prednášala, je hádam aj takmer zbytočné vyjadriť sa, ale keď mám 2 minúty, tak vám poviem zaujímavú skutočnosť z histórie.
Uviedla ako jeden zo zločinov Tomáša Garrigua Masaryka to, že Rád Bieleho leva dostal Benito Mussolini. Podotýkam, že obľúbenec pani poslankyne, ktorému chodia na hrob, nielenže nedal síce Bieleho leva, ale vstúpil do železného paktu s Hitlerom a Mussolinim, čo bola trošku iná záležitosť.
Benito Mussolini bol socialistický novinár, ktorý v čase zápasu o zrodenie Československa, zastával pro československé stanovisko vo svojich novinách a článkoch tým, že sa vlastne postavil proti kráľovskému; Taliansko bolo kráľovstvo, pohľad na solidaritu s Habsburgovcami, bola vlastne taká panovnícka triedna solidarita. A v zásade Taliansko nebolo veľmi náchylné deleniu monarchie. Naopak, v tom čase bol Mussolini významným talianskym spojencom myšlienky vzniku Československa. Samozrejme, ľudia sa vyvíjajú, ľudia sa menia, ale to, že bol Bielym levom takto ocenení, bolo v tom čase, bol premiérom Talianskej republiky a ešte nemal za nechtami všetko to, čo mal potom neskôr. To bolo proste ocenenie spojenca československej myšlienky. Je to taký historický paradox, ale pre tých, ktorí tu poctivo sedíte, som si pokladal za povinné vysvetliť túto vec.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dohľade nad uplatňovaním náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (tlač 200a) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 257 zo 16. septembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením 107 z 13. októbra, výbor pre financie a rozpočet uznesením 76 z 15. októbra a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 68 z 20. októbra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená gestorským výborom 20. októbra uznesením 76. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, tlač 268. V súlade s rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň navrhujem za gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.