Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som podobne ako v prvom čítaní vystúpiť podporne k tomuto návrhu zákona a zároveň by som sa chcel vrátiť k môjmu vystúpeniu v prvom čítaní, kde som sa vyjadril k dvom veciam, ktoré by podľa môjho názoru mohli doznať ešte nejakých zmien oproti tomu, ako to bolo navrhnuté vo vládnom návrhu zákona. A teda chcem teda informovať, že sme dospeli k zhode aj v rámci vládnej koalície aj teda s ministerstvom vnútra na pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dotkne oboch tých vecí alebo tých tém, o ktorých som hovoril v prvom čítaní a dotýka sa niektorých ďalších vecí. Tak predtým ako by som ho prečítal, tak by som ho rád uviedol a odôvodnil.
Prvá z tých vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, je dĺžka pozastavenia živnosti, pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastaviť živnosť na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Takáto právna úprava sa ukázala ako nepružná a spôsobujúca pri aplikácii viaceré problémy, a to smerom dole k tej minimálnej, minimálnej, k tomu minimálnemu limitu, ale aj smerom hore k tomu, k tomu maximálnemu limitu. Smerom dole z toho dôvodu, že existujú situácie, keď potrebuje živnostník prerušiť prevádzkovanie živnosti na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov. Napokon v súvislosti s pandémiou a mimoriadnymi opatreniami takáto možnosť existuje už v súčasnosti, ale je naviazaná práve na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stav. A smerom hore to spôsobuje problémy, keď živnostník opäť potrebuje si pozastaviť živnosť na dobu dlhšiu, alebo že sa mu môže stať, že pozabudne na to, že má pozastavenú živnosť a v tom prípade mu to môže spôsobovať to automatické obnovenie, automatické obnovenie živnosti.
Problémy či už tým, že povedzme automaticky sa mu obnoví aj, aj povinné poistenie, ktoré keď si toho nie je vedomý, tak mu nabehne dlh alebo ako sa stalo niektorým kolegom poslancom v minulom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí mali iba pozastavenú živnosť, že si ju nezrušili, že sa automaticky im obnovila živnosť a dopustili sa tým porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a museli zaplatiť mastnú pokutu, hoci reálne nepodnikali, ale už tým, že, že im sa obnovila živnosť, tak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to interpretoval ako porušenie zákona, ako podnikanie. Tu chcem oceniť aj prístup ministerstva, ktoré reagovalo na tieto problémy z aplikačnej praxe, ktoré sa pochopiteľne netýkajú iba, iba poslancov, ale aj bežných ľudí. A realita je dnes taká, že ministerstvo upozorňuje, keď má skončiť pozastavenie živnosti. Čiže také situácie, aké, aké sa v minulosti stávali, že povedzme niekomu sa obnovila živnosť, on o tom nevedel a po rokoch zistil, že má sekeru na povinnom poistnom, by sa už nemali stávať, a to aj bez zmeny zákona vďaka, vďaka prístupu ministerstva.
Napriek tomu ministerstvo a teda vláda prišli, prišli s návrhom, aby sa zväčšil tento limit, a aby sa teda skrátila tá minimálna doba pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a aby sa predĺžila tá maximálna z troch rokov na štyri roky. Bol by to, samozrejme, krok k lepšiemu. Ja som sa domnieval, že bolo by vhodné, aby existovala možnosť pozastavenia živnosti aj na dobu neurčitú, keďže živnostníci v čase, v čase prerušenia živnosti alebo pozastavenia živnosti nemusia vedieť, na akú dlhú dobu si to pozastavujú. A teda mnohým by, mnohým by vyhovovalo viac, keby bola možnosť pozastaviť si to aj na, na dobu neurčitú. Napokon takáto právna úprava bola aj v minulosti. To sme si na rokovaniach vyjasnili s odbornými pracovníkmi ministerstva vnútra, že by, že to spôsobovalo problémy najmä z hľadiska nastavenia informačných systémov a tak sme dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré sa premietlo do druhého bodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ktorý hovorí o tom, že by sa ten limit zrušil.
Čiže nebola by možnosť, možnosť pozastaviť si živnosť, prevádzku živnosti na dobu neurčitú, aby teda bola tá informácia v registroch a v informačných systémoch zaznamenaná, že na akú dobu ide o pozastavenie, ale na druhej strane bude na samotnom podnikateľovi, na akú dobu chce prerušiť živnosť. Predpokladá sa teda, že sa to nebude využívať na povedzme obdobie kratšie ako mesiac, ale tá horná hranica je na samotnom, na samotnom podnikateľovi. Takže keď niekto nevie a predpokladá, že to môže trvať veľmi dlho, tak si môže dať aj pomerne dlhé časové obdobie, desať rokov, nič tomu nebude a nebude v zákone brániť a samozrejme, že ak by sa ukázalo, že to spôsobuje nejaké problémy, či už absencie jednej alebo druhej hranice, alebo naopak, že informačné systémy sú už tak pripravené, že, že toto nie je problém, aj aby bola, bolo pozastavenie na dobu, na dobu neurčitú, tak sa to môže v budúcnosti, samozrejme, zmeniť.
Takže tým druhým bodom navrhujeme zaviesť väčšiu variabilitu inštitútu prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia.
Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná, teda vôbec limitovaná. Podnikateľ po zapracovaní navrhovanej zmeny bude oprávnený živnostenskému úradu dobu pozastavenia živnosti na ním určenú dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ bude mať rovnako ako doposiaľ priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Čiže je to riešenie, ktoré je ústretové a povedal by som, že takmer najústretovejšie voči podnikateľom a ich potrebám v situácii, keď z nejakého dôvodu si potrebujú pozastaviť živnosť. To ústretovejšie by bolo, bola iba tá doba neurčitá, ale v praxi medzi týmito dvoma, dvoma riešeniami nie je žiadny podstatný rozdiel. A druhá téma, o ktorej som hovoril v prvom čítaní a ktorú som sa aj v minulosti snažil riešiť a ku ktorej sa vyjadrovali aj kolegovia, bol ten článok 2, teda novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týkala určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo dnes je jedna z kompetencií samosprávy, aby obecné alebo teda mestské či miestne zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia stanovilo pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Toto ustanovenie bolo aj v minulosti často, často diskutované a neraz bolo aj kritizované a najmä teda z hľadiska alebo teda z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je hľadisko takpovediac podnikateľské, keďže obce v niektorých prípadoch stanovovali podnikateľským subjektom, ktoré majú prevádzky, povinnosti aj nad rámec, aj nad rámec zákona, určovali im povinnosť oznamovať konkrétnu prevádzkovú dobu, určovali im iné povinnosti, ktoré súviseli, súviseli s tou prevádzkou. A to sa pokúšal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že by obec všeobecne záväzným nariadením neurčovala pravidlá času predaja a prevádzky služieb, ale len samotný čas predaja a prevádzky služieb. To znamená, obec by stanovila iba rozpätie, v ktorom môžu byť, môžu byť prevádzky otvorené a potom by bolo na samotnej prevádzke, aby si určila, určila konkrétny čas, kedy bude otvorená, bez toho, aby musela spĺňať nejaké ďalšie podmienky, bez toho, aby to musela oznamovať obci.
To je v podstate, takto by sa korektne mal interpretovať zákon aj v súčasnom znení, ale v realite je to, samozrejme, často inak. A pri tomto pohľade z hľadiska podnikateľského alebo z hľadiska, z hľadiska podnikateľskej slobody je, samozrejme, aj otázka, že aký je dôvod, pre ktorý by obce mali regulovať čas predaja a čas prevádzky, prevádzky služieb. A v tomto prípade je to, je to do istej miery relikt z minulosti, keď toto ustanovenie bolo zahrnuté do ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že obce vytvárajú podmienky pre zásobovanie obyvateľov obce (rečník si odkašľal), pardon. A teda samozrejme, že v plánovanej ekonomike alebo ekonomike, ktorá práve opustila plánovanú ekonomiku, toto mohlo byť vnímané ako problém, že aby tie potraviny boli dostatočne dlho otvorené, aby si ľudia mohli nakúpiť. Samozrejme, že v trhovej ekonomike po troch desaťročiach normálneho fungovania trhovej ekonomiky vieme, že nepotrebujeme ani obchodom ani, ani iným prevádzkam určovať, kedy majú byť otvorené a oni sú otvorené dostatočne dlho na to, aby, aby si ich zákazníci našli.
Ale je tam, je tam druhý problém, ktorý sa týka, týka, povedal by som, ochrany obyvateľov pred rušením nočného kľudu. Toto je v mestách, ale aj v obciach niekedy vážny problém, keďže niektoré prevádzky, ktoré sú otvorené dlho do noci, tak či už sami alebo teda ich zákazníci, ktorí sa v nich nachádzajú, alebo zákazníci, ktorí z nich odchádzajú, spôsobujú rušenie nočného, nočného kľudu, a to je z môjho pohľadu ten hlavný alebo, alebo najviac legitímny dôvod, pre ktorý by obce mali mať možnosť vstupovať do určovania prevádzkovej doby a to takým spôsobom, že by tým bezproblémovým prevádzkam neurčovali nič, teda ak nejaká prevádzka nespôsobuje nadmerný hluk, nespôsobuje rušenie obyvateľov žijúcich v okolí nočným kľudom, tak nie je vôbec žiadny dôvod, aby obec povedala, kedy musí takáto prevádzka mať zatvorené, či to je o ôsmej večer alebo o desiatej večer alebo o polnoci. Lebo ak nie je žiadny problém, ak nie je činnosťou prevádzky nikto postihnutý, tak nie je dôvod, aby do toho zasahoval, zasahovala obec a niečo prevádzke nariaďovala.
Iná situácia je práve v prípade prevádzok, ktoré, ktoré rušia nočný kľud, opakovane rušia nočný kľud a spôsobujú problémy obyvateľom žijúcim, žijúcim v okolí a tam si myslím, že je na mieste, aby takéto prevádzky mali obmedzenú prevádzkovú dobu. Idealistická predstava je, že je to možné regulovať povedzme iba prostredníctvom pokút, ktoré ukladá mestská polícia, ale tá realita ukazuje, že táto forma vymáhania práva je v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále nie dostatočne, dostatočne účinná a preto je na mieste aj, aj tvrdšia sankcia v podobe povedzme dočasného obmedzenia prevádzkovej doby iba na dennú a večernú dobu, teda mimo nočného času.
Lenže ukázalo sa, že tento problém je trošku komplikovanejší, než aby sme ho vedeli vyriešiť v rámci, v rámci druhého čítania. Bude si pravdepodobne vyžadovať aj, aj zásah do zákona o ochrane verejného zdravia a tá debata o tom, akým spôsobom to konkrétne upraviť, asi ešte chvíľu potrvá. Preto ten kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť, je, že by sa vypustil čl. 2 z návrhu novely ústavy, novely zákona, čiže by ten zákon obsahoval, neobsahoval novelizáciu zákona o obecnom zriadení a teda aj s kolegami verím, že v blízkej dobe prídeme s nejakým návrhom riešenia, ktorý by uspokojivo dokázal tento problém, problém riešiť.
Čiže sme presvedčení, že tieto zmeny si vyžadujú širšiu odbornú, odbornú diskusiu a komplexnejší prístup a malo by to byť realizované prostredníctvom osobitného návrhu zákona. Takže v tomto prípade sme sa dohodli, že lepšie bude, keď, keď ten článok 2 vypadne, ako by teraz sa mala udiať jedna zmena, že sa pravidlá času predaja a času prevádzky služieb zmenia na čas predaja a prevádzky služieb a o pol roka príde nejaká ďalšia, ďalšia zmena, ktorá by to upravila novým spôsobom. Táto zmena je premietnutá do bodu 5 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím.
Tretím bodom a teda aj tretím bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu je téma, o ktorej hovoril, teda ktorú skoro prišiel kolega Peter Cmorej z poslaneckého klubu SaS, ktorý je tiež spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a ktorá sa týka neprimeranej prísnosti právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu, čo súvisí s tým, že túto povinnosť si viaceré prevádzky reálne neplnia a sankcie im zväčša, zväčša nie sú ukladané, ale visí nad nimi hrozba pomerne, pomerne vysokej sankcie a tu opäť tá pôvodná predstava bola úplne vypustiť buď túto povinnosť alebo, alebo ukladanie sankcie, ale to, na čom sme dokázali nájsť prienik, je, že sa bude, bude toto porušenie zákona alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona sankcionovať miernejším spôsobom, a to tým, že sa, že sa teda odkáže na iné ustanovenie a teda vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa navrhuje vypustiť skutkovú podstatu neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a následne ho vložiť do § 65a ods. 2 písm. e) a tým sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur a v nadväznosti na zmenu textu v § 65a je nevyhnutné aktualizovať vnútorný odkaz v § 65b ods. 1 živnostenského zákona, ktorý upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti, povinností ustanovených živnostenským zákonom.
Ďalší, ďalší bod, ktorý je vlastne v poradí prvým bodom pozmeňujúceho návrhu, sa týka implementácie smernice a jeho odôvodnenie je také, že navrhované znenie je potrebné zmeniť z dôvodu, že voľný pohyb služieb, vrátane smernice 2005/36 Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2016/123 Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní navrhovaného znenia, tak ako je vo vládnom návrhu, by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
Druhý dôvod je, že pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je rovnako ako pri iných kategóriách osôb potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.
A potom sú tam ešte dva body, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti alebo zmeny, zmeny termínu nadobudnutia účinnosti zákona z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu. Mali sme ten zákon v druhom a treťom čítaní prerokovať a schváliť už, už na predchádzajúcej schôdzi, ale bolo to odložené až na túto schôdzu, takže sa účinnosť posúva z júla alebo z programu júla na 1. august tohto roka. A ja by som sa teda chcel len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, ako aj koaličným partnerom za, za ústretový prístup a za to, že sme, že sme našli zhodu v tých zmenách, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré teraz prednesiem ako pozmeňujúci návrh. Čiže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Ondreja Dostála, Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 4 znie:
"4. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 14 znie:
"14. V § 57 sa vypúšťa ods. 6."
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I sa za bod 14 vkladajú nové body 15 až 17, ktoré znejú:
"Nový bod 15. V § 65a ods. 1 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Nový bod 16. V § 65a ods. 2 písm. e) znie:
"e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne."
Nový bod 17. V § 65b ods. 1 sa vypúšťajú slová: "ods. 1 písm. ba)". Nasledujúce body sa primerane preznačia."
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 16 sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta" a slová "30. júna" sa v celom texte nahrádzajú slovami "31. júla".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Čl. II sa vypúšťa, v nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví názov zákona. Doterajší čl. III sa primerane preznačí.
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta".
Poprosím o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď som bol pred viacerými rokmi ako súčasť vedenia Univerzity Komenského na návšteve Českej akadémie vied, tak sme len s hrubým odhadom pochopili, že Česká akadémia vied dostáva, ak sa to dá tak vulgárne povedať, na hlavu dvojnásobný obnos ako slovenská, teraz som to povedal veľmi obrysovo. Je teda zrejmé, že za dvojnásobok peňazí sa dá urobiť o niečo viacej dobrej muziky. Všetka česť mnohým ústavom Slovenskej akadémie vied za to, akú muziku dokázali pri polovičnom prídele produkovať.
Pred rokmi som bol na demonštrácii pracovníkov SAV na Námestí slobody, keď ministerka neblahej pamäti, ktorej pôvod bol v Akadémii vied, sa postavila k nevyhnutnému rozumnému, racionálnemu kroku tak, ako sa postavila, a ostane to navždy jej neblahou pamiatkou. Preto ma teší, že sa vedci a pracovníci – medzi nimi i moji priatelia – v Akadémii vied dočkajú hádam toho, čo kázal zdravý rozum už dávno. A doslova platí, kto, keď nie my, a kedy, keď nie teraz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počas pandémie COVID-19 sme si mohli všimnúť, akých špičkových vedcov na Slovensku máme. Buď tých, ktorí vykonávajú svoje povolanie na Slovensku, či už vo verejnej, alebo v súkromnej sfére, ale aj tých, ktorí nám robia dobré meno v zahraničí. Ide o ľudí, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život vedeckému poslaniu, aj keď sú stále, často málo ohodnotení a, dá sa povedať, aj nedocenení. S takýmito ľuďmi sa stretávam, počúvam ich potreby, diskutujem s nimi o možných riešeniach a práve preto táto predkladaná úprava zákona, som presvedčený, že môže predstavovať vyriešenie ich potrieb.
V tejto rozprave o vládnej novele zákona o Slovenskej akadémii vied a v rozprave o vládnej novele zákona o verejnej inštitúcii diskutujeme práve o týchto zmenách, ktoré sa bezprostredne dotýkajú vedcov. Jedným z hlavných cieľov týchto noviel je transformovať organizácie SAV z aktuálnych štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie. Obdobnou transformáciou si prešli pred mnohými rokmi aj vysoké školy, ktoré sa transformovali na verejné vysoké školy. Tieto zmeny pomôžu k lepšiemu fungovaniu vedeckej obce koncentrovanej v SAV a jej ústavoch a pomôžu k efektívnejšiemu plánovaniu a dosahovaniu vlastných dlhodobých cieľov, stratégií a vízií. Transformácia na verejnoprávnu formu umožní predovšetkým väčšiu samostatnosť a autonómnosť tejto inštitúcie a zároveň získavanie väčších zdrojov na svoju činnosť. Toto je veľmi dôležité, a preto túto zmenu zákona podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega Susko, čo akosi vyšumelo z tej vašej prezentácie, je to, že ten konkrétny paragraf, ktorý ste kritizovali, hlavne reaguje na súčasný stav judikatúry Ústavného súdu, a teda sa snaží prispôsobiť sa k tomu, ako tento problém v súvislosti s väzbou vidí Ústavný súd. A to si myslím, že je správne vodítko na to, ako upravovať zákon.
Zároveň, ako už bolo tu opakovane povedané, ten zákon musí sledovať účel väzby a tým účelom, samozrejme, je to, aby mohla byť dosiahnutá spravodlivosť v trestnom konaní. Bohužiaľ, my sme tu neboli zvyknutí na to, že spravodlivosť sa vykonávala tak, ako má, a je pochopiteľné, že tí, ktorí sa obávajú toho, že by sa mohli stať predmetom tej spravodlivosti, že by tie podmienky pre nich nemuseli byť tak komfortné, ako je to potrebné na to, aby sa tej spravodlivosti vyhli. A o tomto to celé je, obávam sa.
Takže keď tu rôzni ľudia aj tu v parlamente hovoria, že, a vymýšľajú si všelijaké somariny o mlčanlivosti a také veci, tak ide o to, že sa, domnievam sa, obávajú toho, že aký ten výkon väzby bude pre nich, keď sa do nej dostanú. Bohužiaľ, to musím takto povedať.
A pán kolega Kyselica mi zobral z úst komentáre o advokátoch. Jednoducho je to lobistická skupina a podľa toho sa chovajú.

Ďakujem, pán kolega, že ste objasnili podstatu toho, čo sa tu navrhuje, aj podstatu tých výhrad, ktoré tí, čo pracujú v rámci orgánov činných v trestnom konaní, majú so zmenami v tejto oblasti. Našťastie aj objasnili rozdiel medzi tým, čo upravuje zákon o výkone väzby a čo upravuje Trestný poriadok. Samozrejme, bez ohľadu na to, že ľudia, ktorí sú kompetentní a ktorí pracujú pre dobro spravodlivosti v našej krajine, to vysvetľujú dokola a dokola. Tí, ktorí majú blízko k zločincom a ktorí sa prípadne sami obávajú, že by mohli skončiť vo väzbe, tak budú dookola hovoriť, že výkon väzby spočíva v tom, že niekto je tam 23 hodín denne mučený. S tým sa asi nič nedá robiť. Títo ľudia nieže nie sú schopní to pochopiť, hoci aj také prípady asi sú, ale nechcú to pochopiť. Budú dookola hovoriť tie somariny, ktoré im sa jednoducho hodia, pretože sú v postavení, kedy sa musia obávať, že by sa to veľmi osobne mohlo aj ich týkať.
Takže ďakujem za toto vystúpenie. Myslím, že všetci pracujeme v koalícii na dobrej veci, a tento návrh považujem, ako ste vy sám povedali, za dobrý kompromis a pokračujeme ďalej.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní so spravodajskou informáciou k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako ho v úvodnom slove uviedla pani ministerka.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.