Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Suja, keď sa rušila dvojkolová voľba županov, tak ja som bol proti, aj som to verejnej kritizoval, pretože som to nepovažoval za dobrý krok. Naopak, pri tej príležitosti som hovoril, že možno by sme mali uvažovať nad tým, že by sme zaviedli dvojkolovú voľbu aj primátorov a starostov, pretože považujem dvojkolovú voľbu za vhodnejšiu, za legitímnejšiu, ak v prvom kole volí navrhnutého kandidáta iba relatívna väčšina, nie absolútna väčšina zúčastnených voličov, tak sa mi zdá vhodnejšie, aby to bolo potvrdené voľbou v druhom kole medzi dvoma kandidátmi, ktorí v prvom kole získali najsilnejší počet hlasov. Ale, samozrejme, sú na to rôzne názory a nedošli sme k zhode. Čiže v tomto sa nebude v týchto voľbách nič meniť.
Voľba poštou je úplne štandardná forma voľby, ktorá sa už dnes používa vo voľbách do Národnej rady. Téma, ktorá je, je či sa to má rozšíriť aj na ďalšie typy volieb, kde by sa mohla uplatniť, najmä teda na prezidentské voľby, možno voľby do Európskeho parlamentu. My sa domnievame, že áno. A, samozrejme, že to vyžaduje, že štát má poriadok vo svojich registroch a vo svojich evidenciách a dokáže ukontrolovať, aby tam neboli mŕtve duše.
Pani poslankyňa Pleštinská, áno, zhodneme sa, aj keď, ako som hovoril, môže sa stať, že formu nezávislej kandidatúry využije aj člen politickej strany. Ale keď sa tak rozhodne a keď, povedzme, politická strana takúto možnosť svojim členom umožní alebo toleruje, tak stále je to viac zodpovedajúce označenie nezávislý kandidát ako označenie ako kandidát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť.
Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani, a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje, a zároveň (zaznenie gongu) sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že schválených 50 dní v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou, a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili. Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom, aj keď teda ja by som bol radšej, keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp. budú sa riešiť niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj komunálnych a župných volieb.
Diskutovali sme napríklad o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová. Až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Že by sa to teda zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili, sa týka kandidovania alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba, fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok, nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite, tímu volebnému. Toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil účelovo a zakázal používanie vlastných mien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku.
To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktorým by sme uznali, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany, a na druhej strane by ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou.
Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov. Vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície s celoštátnymi politickými stranami.
Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska. Je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády, a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité, že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako, aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda niežeby niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Zhodli sme sa teda, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali sme s pánom štátnym tajomníkom Lazarom, tak na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb, a teda osobitne, zdôrazňujem, tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím, že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým, ako bude schválený. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie, či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť kandidovať.
Od začiatku, od obnovenia demokracie po roku ´89 alebo v roku ´89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019, keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone a aj v ďalších zákonoch nahradené termínom - kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie je menej presné ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď, samozrejme, niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si takisto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov.
Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a inicioval kolega Milan Vetrák, ktorý spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície, a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra, teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch, a síce v zákone o obecnom zriadení a v Správnom súdnom poriadku, kde sa takisto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh, tak opäť to budú nezávislí kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam, až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát znovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia, text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyni, ak nemá, pánu ministrovi, predpokladám, že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z. sa mení takto:
V § 295, § 305 a § 312d sa slová "kandidát bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nové čl. III a IV nadobudnú účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Krupa, zaujalo ma jedno z tých tvrdení, s ktorými ste vysvetľovali, prečo nosíte zbraň. Zacitujem: "Nenosím zbraň preto, že nenávidím vládu, nosím ju preto, že do niektorých vecí mi vláda nemá čo rozprávať." Priznám sa, že som to celkom nepochopil. Mohli by ste prípadne mi vysvetliť, že čo tým myslíte? Lebo ja si tiež myslím, že by mi vláda nemala do niektorých vecí rozprávať, ale môžem to vyjadriť ako svoj názor, môžem k tomu napísať článok, môžem voliť stranu, ktorá si myslí, že mi do tých vecí nemá rozprávať, ale nerozumiem tej súvislosti so zbraňou, že keď vám vláda bude rozprávať do niektorých vecí, tak použijete proti vláde zbraň alebo, alebo aký je ten dôvod? Zopakujem: "Nenosím zbraň preto, že nenávidím vládu, nosím ju preto, že do niektorých vecí mi vláda nemá čo rozprávať." Čo tým myslíte?

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán poslanec Kotleba sa zmienil o tom, že sa jedná o pokus o rozvrat demokraticky zvoleného, lebo hovoril o voľbách, ktoré ustanovili prezidenta a vôbec všetko v Bielorusku. No, samozrejme, takto argumentovať mohli aj komunisti 30 rokov, že tu prebiehali voľby a že v nich získavali 96 % alebo 98 %, ako kedy, že teda napríklad tí duchovní, radové sestry a podobní, ktorí boli zatváraní, boli zatvorení v súlade so zákonmi, ktoré prijal demokraticky zvolený parlament podľa vás. Takže by ste sa museli hlboko stotožniť so všetkými zločinmi totality komunistickej, pretože to bolo po voľbách, ktoré pravidelne prebiehali. Takisto ako prebiehajú v Bielorusku.
Takže je fajn, že sa zastávate demokratických volieb, pretože zhodou okolností váš milovaný prezident, doktor Jozef Tiso a Slovenský snem sa za šesť rokov existencie toho štátu ani nepokúsil o voľby. Taká to bola výborná demokracia. Proste v živote na území Slovenského štátu od marca ´39 sa nikdy žiadne voľby nekonali. U Lukašenka sa konajú, to je pravda. A efekt je asi taký, ako to nekonanie v tom Slovenskom štáte. Je to totalita a je dojemné, ako sa staráte o to, že Európske krajiny nechcú napríklad poskytovať vedecké poznatky alebo obchodovať so zločineckým režimom. Prečo by to mali? Aký majú oni mať záujem, aby ten režim, ktorý mlátil študentov a študentky na uliciach v Minsku, mal prosperovať? Prečo, by sme mali podporovať čímkoľvek tento režim? Je absolútne prirodzené, že keď už proti nim nevedieme vojnu, tak proti nim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa iba chcel ubezpečiť, či dobre počúvam a či si dobre vysvetľujem, že vy zrazu meníte ten svoj postoj k migrantom, pretože kedysi ste si vlastne celú svoju agendu postavili na odmietaní nielen teda ekonomických migrantov, ale aj utečencov z vojnou zmietaných území vrátane žien a detí. Pamätám, ako ste vystrájali, keď sme tu na Slovensku prijali, pôvodne to malo byť, tuším, dve stovky asýrskych kresťanov, nakoniec ich nebolo ani toľko. A to bolo vypisovania všelijakých týchto, čo tí údajne robia a tak podobne a teraz zrazu hovoríte, že to je vlastne fajn, že ten Lukašenko tuná pašuje nejakých ľudí, nejakých migrantov zväčša ekonomických. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, úvodom, aj keď možno to nie je ani reálne, sa chcem ospravedlniť za tých členov zahraničného výboru, ktorí svojou neúčasťou na dnešnej schôdzi prispeli k tomu, čo predniesol spravodajca, t. j. že výbor nebol schopný prijať uznesenie.
Za seba hovorím, že aj keď nie som spoluautorom návrhu, absolútne s tým súhlasím a plne ho podporujem. Pred niekoľkými dňami sa konalo podujatie predstaviteľov zahraničných výborov parlamentov Vyšehradskej štvorky a Baltickej trojky, kde sme túto tému dve hodiny pomerne poctivo preberali. Musím povedať, že aj keď Vyšehradská štvorka rozhodne nie je záprah, ktorý vždy a všade ťahá v jednom smere a v jednom kroku, v tomto prípade musím povedať, že bola zhoda úplná, či sa už jednalo o predsedu českého zahraničného výboru, poľského alebo Zsolta Németha.
Za seba musím povedať ešte jednu vec. Samozrejme, že to, čo sa deje na hraniciach Bieloruska, je iniciatíva krvavého despotu, ktorý tam 20 rokov vládne, minimálne dvakrát súc zvolený úplným volebným podvodom, aký nemá obdobu, hádam, v celej organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, pretože som sa zúčastnil pozorovania zhruba 20 volieb v tomto území veľkom, ale niečo také, ako bola predchádzajúca Lukašenkova voľba, tak drzí a otvorený strašný podvod som nikdy v živote na žiadnych voľbách ani približne nevidel. Preto, keď sa udial podvod, ktorým sa stal opätovne prezidentom, mnohí boli prekvapení. Ja ako svedok predchádzajúcich prezidentských volieb som vôbec prekvapený nebol, lebo to sa tam odohralo aj predtým. Samozrejme, že Lukašenko nie je potešený tým, že ho svet má za to, čím je, teda krvavého despotu, ale to, čo sa pokúša robiť, je, samozrejme, odvetná akcia, pretože lietadlá Belavia môžu asi tak zhruba lietať do Ruska a do priľahlých despocií, ale nie veľmi inam, keďže sú z hľadiska Európy uzemnené, a tak si vymyslel to, čo si vymyslel. Ale k tomu chcem povedať len jedno.
Áno, pácha to Lukašenko. Organizuje to, zváža ich, ale to, čo robí, by nemohol celkom jednoducho robiť bez toho, aby ho mocný v pozadí stojaci ruský despota nepodporoval. Takže nerobme si ilúzie, komu prospieva ohrozovanie Schengenskej hranice a kto má záujem na tom, aby sa niečo negatívneho dialo.
To, samozrejme, v tej rezolúcii zmienené nie je, ja to nevytýkam. Len chcem teda povedať, aby sme mali na pamäti, že krvavý despota Lukašenko si nemôže mnohé veci dovoliť len vtedy, keby nemal žiadne krytie, ale on krytie má a ten, ktorý ťahá nitky Lukašenka, nie je Lukašenko.
Takže majme na pamäti, že ďalšia hranica, ktorú môže, na ktorú môže Lukašenko presmerovať tlak, je hranica Ukrajiny a Ukrajine už ozaj nechýba nič iné, len to, aby sa stala ona objektom takýchto praktík. Myslime teda i na našich, verme tomu, nádejných spojencov a priateľov za našou hranicou smerom na Ukrajinu a myslime na to, čo sa deje na hraniciach Ukrajiny, pretože to všetko je jeden projekt. Destabilizácia nášho demokratického sveta tými, ktorí o demokracii nechyrovali, nechcú chyrovať a urobia všetko pre to, aby ju rozkladali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem informovať členov výboru pre financie a rozpočet, že po ukončení rokovania, ak to bude o siedmej, tak o siedmej, ak skôr, tak skôr. Sedíme a máme výbor v našej klasickej miestnosti.

Viete, mne je komické, keď človek, ktorý vystupuje, ako keby bol dennodenne nafúkaný, myslím nafúkaný kokaínom, bude hodnotiť iných ľudí, ktorý trénoval Černákových vrahov, vlastne zneužil pozíciu, ktorú mal v slovenskej armáde a následne ju používal na to, aby škodil Slovenskej republike a podrýval či políciu, alebo ohrozoval slovenských občanov, bude akokoľvek spochybňovať iných ľudí a dehonestovať ministrov, ktorí majú niekoľkoročné skúsenosti či už v manažérstve, alebo v politike. No je to na zamyslenie. Takýto človek je hanbou Slovenska, že vôbec sedí v parlamente ako ten tlmič, ktorý mal na tom svojom, ktorý by mal mať na tom svojom mikrofóne, pretože ziape ako zmyslov zbavený.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Suja...

Žiak, Miroslav, poslanec NR SR
Vidíte, čo tu predvádza.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím, nechajte priestor pre pána Žiaka.

Žiak, Miroslav, poslanec NR SR
Tohto človeka nemá zmysel asi ani komentovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, pán minister, dovolím len krátky vstup do tohto zákona. Medzi omamné a psychotropné látky sa nám, bohužiaľ, dostal aj, dostala látka Kratom, ktoré podobne ako CBD bude asi problematické ju na dlhší čas odtiaľ vylúčiť, verím však, že v koalícii nájdeme zhodu na tom, aby sme takúto chybu, ktorú sme teraz dopustili, čoskoro napravíme a desaťtisíce ľudí, ktorí túto látku používajú na lepšie sústredenie pri učení alebo uvoľnenie pred spánkom, tak im pomôžeme. Ja, bohužiaľ, v tomto prípade nemôžem hlasovať za ten zákon, lebo nespravím to, že podpíšem sa pod niečo, čo ublíži desaťtisíc ľudom, ktorí v súčasnosti túto látku používajú a stanú sa z nich trestné osoby.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 763. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.