Videokanál klubu

Ďakujem, Rado, na tvoj pohľad, ale položil si tam aj otázku, že či sú na to štúdie. Tak sú na to štúdie, prečo to je dôležité. Nejde len o šťastnú udalosť. Ide naozaj o fatálne akože dôležitú súčasť tej ranej starostlivosti o dieťa, ktorá má vplyv jednak na psychiku otca, a to nehovoríme len psychiku otca po pôrode, ale dlhodobo. Sú na to štúdie, ako to znižuje výskyt depresií. Sú štúdie na to, ako to znižuje rozvodovosť, priamo tento prvok, a účasť otcov na ranej starostlivosti. Ale čo je veľmi dôležité v tomto, je pozerať sa aj na nejakú otázku štátu, keďže štát žiada od tej matky a od otca nejaké splnenie povinnosti po tom, čo sa to dieťa narodí. Musíš sa ísť nahlásiť na jeden úrad, na druhý atď., máš tam zákonné lehoty, niekde do ix dní. A pre mňa ako matku, ktorá rodila pomerne nedávno, pred rokom a pol, to bol stresový faktor tým, že môj muž mal v tom čase COVID, tak mi nemohol pomôcť, a bolo naozaj obťažne, aby to vybavovala moja mama, tá, keďže som ani k notárke nevedela ísť overiť podpis ako žena po ťažkom pôrode. Čiže toto sú aj také pragmatické stránky, ktoré by dokázal tento návrh vyriešiť, lebo otec dieťaťa, samozrejme, môže zastupovať to dieťa.
No a posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, je znižovanie práve tých stresových levelov u matky, ktoré sú pre matky akože veľmi kľúčové po tom pôrode, kedy sa spúšťa proces laktácie, a akýkoľvek akože vysoký výskyt kortizelu v tom robí problém. A na svete (povedané so smiechom), u nás sa nad tou laktáciou mnohí smejú a podceňujú to, ale na svete sú krajiny, kde platia ženám špeciálny príspevok za to, aby dojčili svoje deti ako matky, pretože sú na to široké štúdie, ako to posilňuje zdravotný stav toho dieťaťa, aký to má dopad, včasná laktácia alebo dĺžka laktácie na to, aké to má potom následky v tom systéme zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz to bude taká veľmi zvláštna príležitosť, že vystupujú po sebe dvaja poslanci z klubu SaS k takejto problematike, ale ono je to v podstate veľmi prirodzené, pretože, pretože pohľady, akými môžeme uchopiť túto tému, sa môžu líšiť aj v rámci jedného klubu. Ja k tomuto návrhu pristupujem na rozdiel od kolegyni Marcinkovej skeptickejšie a nie až tak veľmi sa mi pozdáva. A chcem povedať v podstate len tri alebo štyri veci.
Samozrejme, že smernica Európskej únie takú, takéto niečo odporúča. Priznám sa, že neštudoval som ju veľmi podrobne, študoval som ju do miery, v ktorej sa mi nezdá, že by tam bola nejaká uvedená povinnosť. Aj predkladateľ v dôvodovej správe hovorí, že sa odporúča nejaký počet dní, ktorým by sa mala umožniť táto popôrodná dávka pre otca, pre muža, pre otca dieťaťa. A, takže samozrejme. Ale pokiaľ to táto Európska únia nejakým spôsobom vyžaduje a pokiaľ by sa takáto norma schválila, nemyslím si, že by sa stalo niečo katastrofálne pre verejné financie, nemyslím si, že by sa stalo niečo veľmi katastrofálne pre zamestnávateľov, takže nepovažujem to za niečo, kde by mal nastať nejaký naprosto zásadný, zásadný, otvorený front medzi dvoma znepriatelenými stranami. Myslím si, že to je úplne, úplne v poriadku. Keby niečo takéto prešlo, tak žiadna katastrofa nenastane.
Napriek tomu si myslím, že práve u mňa prevažujú práve tie negatívne dôsledky práve takejto normy. Tu, ku ktorým sa ešte za chvíľku vrátim.
Chcem ešte citovať trochu z dôvodovej správy: "Účelom popôrodnej dávky je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná či už ako podpora matky dieťaťa, alebo pri starostlivosti o staršie deti." Mňa by zaujímala možno len taká otázka, že či je toto tvrdenie nejakým spôsobom podporené nejakou štúdiou, nejakou analýzou, či práve tá, to zavedenie toho, tej možnosti muža, že môže byť tých štrnásť dní alebo niekoľko dní po pôrode tak veľmi blízko, že, že teda aj tých osem hodín, ktoré by strávil v práci, alebo desať, sa bude venovať, bude venovať tomu dieťaťu, že či to má naozaj nejaký preukázateľný vplyv na kvalitu života toho dieťaťa, ktoré sa práve narodilo. Ja si myslím, že tisícročia boli vychovávaní, boli vychovávané deti bez tejto normy a nemyslím si, že by to malo nejaký veľmi zásadný vplyv. Koniec-koncov ten rodič si môže zobrať dovolenku, riadnu, štandardnú.
Návrh, toto, a teraz zasa prídem k tomu tretiemu, k tej tretej veci, ktorá je podľa mňa taká kľúčová, kľúčová v tejto veci. A tento predkladaný návrh v podstate ukladá zamestnávateľovi nejakú záťaž, nejakú regulačnú záťaž za to, a poviem to celkom tak pomerne jednoducho, ukladá mu záťaž za to, že ten, že tomu zamestnancovi sa udiala šťastná udalosť. Tomu zamestnancovi sa narodilo dieťa. Vzťahuje sa to, samozrejme, hovorím o drvivej väčšine prípadov, kedy ten muž to považuje za šťastnú udalosť. Jasné, že existujú v tomto aj výnimky. A my teda vlastne chceme týmto spôsobom vlastne zaťažiť zamestnávateľa tým, že má umožniť tých štrnásť dní, aby ten zamestnanec bol nad rámec svojej dovolenky doma, staral sa o to dieťa, hoci jemu sa v podstate udiala šťastná udalosť. Drvivej väčšine, drvivá väčšina ľudí, keď sa im narodí dieťa, pre nich je to naozaj obrovská a veľmi významná, šťastná udalosť a kľudne si môžu vziať niekoľko dní dovolenky po narodení toho dieťaťa.
Preto ja si myslím, že smerovať, smerovať k tomuto pridávaniu nejakých nových nárokov za šťastnú udalosť, sa mi nezdá byť celkom správne, tak to poviem jednoducho. Nezdá sa mi to byť celkom správne, že sa týmto smerom vyvíja európska legislatíva. Myslím si, že toto naozaj nie je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.
V tej, tým, ešte jednu vec, ktorú som si tam všimol, to už je skôr taká technická záležitosť, ale viac-menej je tiež podstatná (rečník si odkašľal), pardon. Vy tam uvádzate, že vplyvy na podnikateľské prostredie, dochádza k zvýšeniu regulačného záťaža, dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vy tvrdíte, že žiadne tieto vplyvy nie sú. A teda ja si myslím, že sú, pretože samozrejmé, že ten zamestnávateľ musí jednoznačne uvoľniť toho zamestnanca, hoci ho to nebude nič stáť, ale musí toho zamestnanca uvoľniť na ďalších až štrnásť dní, pokiaľ sa teda ten zamestnanec rozhodne, čo sú teda dva týždne, dva týždne práce, ktoré on musí nejakým spôsobom nahradiť nejakými, nejakými inými silami. Takže rozhodne tam by som neuvádzal, v tej dôvodovej správe, že žiadne. Oni tam naozaj majú nejaký vplyv.
Takže pre mňa, to, čo som chcel povedať, je kľúčové, ja si nemyslím, že za prvé teda, myslím si, že ako, keby došlo k schváleniu tejto novely, nebude to nejaká veľká katastrofa, ale z hľadiska takého mini ideového súboja o to, akým spôsobom sa má, majú prisudzovať v legislatíve nejaké nové práva niekomu, si myslím, že ja teda v tomto prípade stojím na strane tých, ktorí si myslia, že takýto, takáto norma by nemala byť, nemala byť schválená, pretože dávať povinnosť, udeľovať povinnosť zamestnávateľovi za to, že sa stane zamestnancovi šťastná udalosť, mi nepríde celkom správne. Naozaj. Viacerí z vás asi, možno aj veľká väčšina máte aj osobnú skúsenosť s tým, že ste boli rodičmi. Vidím tu veľmi veľa mužov. Predpokladám, že takisto ste to, a ste rodičmi, samozrejme, aleže boli ste, pamätáte si, keď sa vám narodilo dieťa, aká to bola šťastná udalosť a bezpochyby, bezpochyby ste asistovali pri tých ďalších prvých dňoch pri starostlivosti o to dieťa a vytvárali ste si tento, túto väzbu a tento kontakt.
Toľko som chcel. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pôjdem odzadu. Zareagujem na pána Kočiša. Môj príklad s tou škôlkou súvisel s tým, že tu máme nejaké dva modely toho prístupu k rodinnej politike. Jeden je ten nórsky, kde uprednostňujú služby, naozaj prispôsobujú či už detské kluby alebo škôlky, alebo zakladanie firemných škôlok a tú flexibilitu v tom svojím občanom a tým zvyšujú mieru flexibility pre toho rodiča, ale, samozrejme, aj za podpory nejakých sociálnych dávok, ale sústreďujú sa hlavne na tie služby, kdežto napríklad nemecký model, ktorý je podobný tomu nášmu, sa nesústreďuje primárne na služby, to je len podporný nástroj a sústreďuje sa na tie podporné dávky, čo je aj náš prípad. A chcela som ukázať práve, ako môžu tieto služby výrazne ovplyvniť to rozhodnutie matky, ak sú flexibilné, ak sú nastavené tomu životnému prostrediu matky, tak oveľa skôr sa vie zapojiť do ekonomickej činnosti. Takže išlo o prípad, príklad.
A v reakcii na pána kolegu Valáška, je mnoho zákonov, ktoré by som rada podporila v rámci opozície. Väčšinou prichádzajú práve od vás, ale keďže máme nejaké pravidlá v rámci koalície, nedarí sa mi to robiť, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité aj do budúcna hľadieť na tú politickú mapu a hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.
Takže vďaka za užitočné návrhy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Tomáš. Myslím si, že na tomto mieste treba hovoriť pravdu, tak ju poviem a podľa mňa je šikovnosťou opozície v tomto prípade, že prišla s týmto návrhom do pléna parlamentu a buďme k sebe úprimní, je našou nešikovnosťou, že o tejto téme už tak dlho vedieme diskusie a nie sme schopní zhodnúť sa na riešení v rámci koalície. Naozaj tieto diskusie a táto téma je tu otvorená už vyše roka a ja verím, že spoločnými silami sa nám podarí prísť s riešením, ktoré bude najvhodnejšie riešenie. Predložené riešenie tiež považujem za dobré a, ale je na koalícii, aby sme sa zhodli na našom riešení. Nie je to len nejakou našou vôľou a slobodným rozhodnutím, pretože ako tu bolo povedané, Európska únia nás zaväzuje k tomu, aby sme toto riešenie priniesli. Šikovnejší než my a rýchlejší než my už boli vo väčšine štátov Európskej únie, čiže v týchto témach by sme nemali zaostávať. Naozaj ide o veľmi dôležitú zmenu na prospech rodinného života, na prospech posilnenia práv rodičov, práv žien, ale aj práv mužov v rodičovstve.
A keď sa pozeráme na tieto témy len so sociálnym aspektom alebo len cez tie ekonomické okuliare, tak robíme veľkú chybu, pretože práve krajiny, ktoré sú ekonomicky najúspešnejšie, hovoria o svojom úspechu aj vďaka opatreniam, ktoré napomáhajú a sú veľmi efektívne pri zladení súkromného a rodinného života. Toto jedno z najúspešnejších opatrení, ktoré, ktoré tomu pomáha, pretože naozaj pre otcov jednak psychologicky, ale aj pragmaticky je veľmi kľúčové, aby sa podieľali na starostlivosti o dieťa či už v rannom otcovstve alebo aj neskôr. Ja si veľmi intenzívne spomínam na zážitok z Nórska, kde som ešte bola, keď som pracovala v prezidentskom úrade a kde sme boli na návšteve ministerstva kultúry. A bolo pre nás nezvyčajné, že namiesto ministra prijal prezidenta vtedy štátny tajomník. No a keď sme sa pýtali, kde je vlastne minister, tak odpoveď ma veľmi príjemne prekvapila, minister bol na otcovskej dovolenke. Napriek tomu, že bol vo vysokej funkcii, tak bol tri mesiace so svojím dieťaťom a toto bola jedna z vecí, na ktorú boli v Nórsku mimoriadne hrdí, že sa im naozaj darí vytvoriť podmienky pre zosúladenie rodinného aj pracovného života pre naozaj každého a politici v tom išli príkladom.
Pretože len také krajiny môžu byť úspešné a keď sa bavíme o úspechu, hovorme aj o šťastí tej danej krajiny, kde sú šťastné rodiny. A to naozaj nie je fráza, to má potom veľký dopad aj na tú ekonomickú stabilitu, ekonomický rozvoj, pretože keď sa pozrieme na čísla, koľko žien je dnes ekonomicky neaktívnych a nepodieľajú sa našom hospodárstve, tak odpoveď musíme hľadať práve v takýchto soft, ale aj iných opatreniach, týkajúcich sa služieb na podporu rodiny, týkajúcich sa dávok na podporu rodiny, pretože tam treba hľadať dôvody, prečo žena musí ostať doma, aj keby už rada sa zapojila po nejakej fáze materstva do ekonomického procesu, ale nemá na to vytvorené podmienky, pretože keď je lekárkou a ráno potrebuje ísť do práce na, na siedmu, tak jej máloktorá škôlka vezme dieťa v tak skorej hodine, aby sa stihla dopraviť do tej práce, aby tam stihla fungovať.
Čiže toto sú také úplne pragmatické životné etapy, ktoré, a životné, životné problémy, ktoré ženy riešia, a ak vytvoríme priestor na to, aby mohli tieto veci zdieľať s mužmi, aby aj muži mohli zobrať na seba časť starostlivosti, tak tým vytvoríme priestor na vyššie zamestnávanie žien a podľa mňa aj na ohľaduplnejších mužov v tejto oblasti.
Takže mne sa tento návrh páči, aj keď je, aj keď je opozičným návrhom, a hovorím, posuňme sa od diskusie k riešeniu v tejto otázke. Máme na to v skutočnosti už len zopár mesiacov, pretože smernica Európskej únie nás zaväzuje k určitým termínom, do ktorých musíme toto opatrenie prijať do našej legislatívy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono, jak som sa dozvedel, takže už je to tradičné na tom školskom výbore, že sa tam vedie kultivovaná diskusia. Určite na tom majú zásluhu všetci predsedovia - aj súčasní, aj predchádzajúci.
A, Jožko, tomu, k tomu, čo som zmieňoval tie rebríčky, to sú jednoducho fakty, kde sa tie školy nachádzajú. To neni kritika toho, že by sa zle hospodárilo alebo nebodaj že by sám robili nejaké podvody, ale to je jednoducho prostý fakt. To je niečo podobné, ako keď športovec sa pripravuje na súťaž a robí, robí to tak, ako to vie. Tí jeho tréneri to robia tak, ako to vedia, tak ako sú zvyknutí, a príde potom ten športovec na súťaž, povedzme že napríklad na beh na sto metrov a skončí na ôsmom mieste. Proste jednoducho konštatovanie faktov. V takomto stave sa, žiaľ, to naše vysoké školstvo nachádza bez ohľadu na to teda, že ja som nikoho neobviňoval, že pácha nejakú nekalú činnosť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Habánik, mne to príde, že ty ani nepatríš do SMER-u. Ty vystupuješ kultúrne, kultivovane, normálne máš aj faktické pripomienky, dávaš normálne návrhy.
Ale chcem sa ťa spýtať dve veci na margo tvojho vystúpenia, a teda že keď nechceš politizáciu, prečo navrhuješ zmenu, ktorá vlastne politikom umožní pôsobenie v tých správnych radách.
A druhá otázka je, že prečo chceš, aby si študenti platili za celé vysokoškolské štúdium, keď si chcel dorobiť len pár kreditov, lebo v súčasnom modeli je, že keď v podstate si chceš spraviť len niekoľko tých semestrálnych skúšok, tak zaplatíš len za tú pomerovú časť. Tak toto mi, prosím ťa, zodpovedz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes rokovaný zákon o reforme vysokých škôl je už dlhodobo diskutovaný. Prvý, prvá zmienka a prvý draft, nástrel sa objavil už niekedy koncom roku 2020 a odvtedy sme prešli veľmi zložitou diskusiou, až sme sa dostali k dnešnej podobe, ktorá, ktorá, ktorú budeme schvaľovať.
V spoločnosti dlhodobo prevláda názor, že kvalita vysokých škôl na Slovenku nie je vysoká, prípadne že upadá. Ďalej počúvame z viacerých strán, že vysokú školu nájdete v každom druhom meste. Toto je z dôvodu, hlavne jedným z hlavných dôvodov, aj prečo vítam a podporujem túto legislatívnu a predovšetkým systémovú iniciatívu ministerstva školstva, ktorá má za cieľ túto situáciu zmeniť a prísť s riešeniami, ktoré zvýšia úroveň, kvalitu, atraktivitu a vnútorné procesy na našich školách.
Fakty hovoria jasne, 16 % študentov stredoškolákov odchádza na zahraničné vysoké školy. Často ide o tých najšikovnejších, ktorí nemajú problém s jazykovou bariérou a dokážu sa presadiť aj v zahraničí. Nebolo by vôbec problémom, že títo študenti idú do zahraničia, problém však je, že sa z tohoto zahraničia nevracajú späť. A práve o takýchto hodnotných ľudí potom naša krajina prichádza a sme o nich ochudobnení. Na základe prieskumu vzdelávacieho projektu Praxuj.sk, ktorý bol realizovaný v januári minulého roku, vyšlo, že až 60,6 % našich študentov v zahraničí sa už nep... neplánuje vrátiť domov.
Lákajú našich študentov v zahraničí kvalitné vysoké školy, pracovné príležitosti, možnosti kariérneho rastu, zlepšenia schopností a tak ďalej. Popri tomto sme svedkami, že slovenské vysoké školy sa príliš neumiestňujú v prestížnych svetových rebríčkoch. Takzvaný Šanghajský rebríček zverejňuje top tisíc univerzít, kde sa z našich univerzít umiestnila iba Univerzita Komenského, a to na zdieľanom 801. až 900. mieste.
Pre porovnanie - zo susedných krajín, z ktorých sa v tomto rebríčku objavuje až sedem univerzít z Českej republiky, desať z Poľska, štyri z Maďarska a trinásť z Rakúska, všetky tieto univerzity sú pred našou univerzitou.
Ďalší rebríček, ktorý sa volá Times Higher Education, v ňom sa umiestnilo osem vysokých škôl, osem slovenských univerzít, avšak všetky boli na tisíc a viac mieste.
Existuje aj rebríček QS World University Rankings, kde sa umiestnili štyri slovenské univerzity, zase na 650. až 700. mieste. Vo všetkých týchto rebríčkoch nás predbiehajú univerzity zo susedných krajín, ako som už zmienil.
Od začiatku tvorby reformy vysokých škôl som sledoval spoločenskú diskusiu, argumenty jednotlivých strán a som sa, sám som sa na výbore pýtal rektorov, aké navrhujú riešenia, aby sme zabránili odlivu mladých, nádejných a talentovaných študentov do zahraničia, a prečo majú slovenské univerzity podľa nich problém umiestňovať sa na lepších pozíciách v svetových rankingoch a hodnoteniach. Nepočul som jasnú odpoveď. Jedinou odpoveďou bolo, že zrejme v Čechách majú lepšie kampusy. Skutočne takúto odpoveď som dostal od jedného slovenského rektora. Na otázku, prečo naši študenti odchádzajú masívne do zahraničia a prečo je pre nich lukratívne štúdium v zahraničí, ešte raz, odpoveď znela, asi majú v Čechách krajšie kampusy!
Táto reforma vysokých škôl je v mnohých oblastiach inšpirovaná vyspelými európskymi krajinami, ako je Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia, a som presvedčený, že prináša mnoho riešení, ktoré môžu dopomôcť k nášmu cieľu, a to dostať vzdelávanie na našich vysokých školách na európsku úroveň.
Veľmi ma mrzí, že diskusia o reforme vysokých škôl sa posunula do štádia, že časť spoločnosti si myslí, že jediným účelom reformy je obrať akademickú správu o slobodu. Toto jednoducho nie je pravda.
Rád by som predstavil ešte niekoľko riešení, ktorá táto reforma prináša.
1. Zavádzanie výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy viazané na ciele a ukazovatele z dlhodobého zámeru, je to úplne nový spôsob, prostredníctvom ktorého bude časť štátnej dotácie pre vysoké školy poskytovaná na základe ich plnenia alebo neplnenia zmluvou dohodnutých merateľných ukazovateľov. Ide o formát navyšovania financií pre jednotlivé univerzity, ktoré so štátom podpíšu zmluvu, v ktorých sa zaviažu spĺňať určité kvalitatívne kritériá. Toto jeden zo spôsobov, ako univerzity môžu byť motivované vzdelávať v oboroch, ktoré majú zmysel a zohľadňujú aktuálne potreby trhu práce. Študent tým získa istotu, že sa v budúcnosti uplatní, a univerzita získa dodatočné prostriedky od štátu.
2. Funkčné miesta docentov a profesorov. Chceme pre naše deti, aby na slovenských univerzitách mali možnosť prednášať a vyučovať tí najlepší, a rovnako teda ľudia aj zo zahraničia. Aktuálny systém je však nastavený tak, že ak príde odborník zo zahraničia, ktorý je profesorom na zahraničnej univerzite, tak nezíska vedecko-pedagogický titul profesor na našich univerzitách. Ako toto je tiež veľmi zarážajúce a je to dôvod, prečo tu nemôžeme dostať kvalitných zahraničných profesorov.
Ak teda tu chceme dlhodobo zostať, musí si prejsť celý slovenský proces udeľovania titulov, ten zahraničný, zahraničný docent alebo profesor. Táto reforma preto upravuje tieto tzv. funkčné miesta a stanovuje minimálne celoštátne predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora a ruší viazanie funkčných miest na tituly.
3. Financovanie na základe kvality. Tak ako aj v biznise, aj na vysokých školách vieme tých kvalitných motivovať finančne. Kvalitné univerzity tak dostanú viac financií, aby mali priestor ešte viac sa rozvíjať a napredovať. Práve takýto krok môže byť spúšťačom kvalitnejších výstupov, lepšieho vzdelania a výskumu aj u slabších univerzít, keď budú vedieť, že za väčšiu kvalitu budú viac finančne ohodnotené. Kvalitné vzdelanie bude následne produkovať kvalitnejších ľudí pre trh práce.
4. Systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy dostávajú financie z verejných zdrojov, preto je logické a zároveň namieste mať záujem na tom, aby boli čo najkvalitnejšie vo výučbe, ale aj efektívne v rozhodovacích procesoch. Touto reformou sa upravuje zloženie správnych rád. Opäť sa reformou vraciame k určeniu, že rektor môže byť vo funkcii na tej istej škole len dve funkčné obdobia po sebe, mení sa aj pôsobnosť akademických senátov. Cieľom tejto reformy je aj zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní funkcií. Člen správnej rady vysokej školy, rektor a dekan.
5. Skrátenie externého štúdia. Externé štúdium bude trvať rovnako päť rokov, ako dnes trvá denné. Takto to funguje aj v zahraničí.
Reforma obsahuje aj mnohé ďalšie riešenia zamerané na zvyšovanie kvality slovenského vysokého školstva, ako aj legislatívnotechnické úpravy, s ktorými sa každý mohol oboznámiť v predloženom materiáli.
Záverom chcem ešte raz vyjadriť veľkú podporu tomuto návrhu. Verím, že posunie slovenské vysoké školstvo smerom kupredu, smerom ku kvalite a že nebudeme musieť bývať v budúcnosti svedkami toho, že nám celé ročníky, áno, že úplne celý ročník maturantov z gymnázia odíde študovať do zahraničia.
A toto sa, vážení kolegovia, stáva. Preto túto reformu jednoznačne podporujem.
Ďakujem.