Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz to bude taká veľmi zvláštna príležitosť, že vystupujú po sebe dvaja poslanci z klubu SaS k takejto problematike, ale ono je to v podstate veľmi prirodzené, pretože, pretože pohľady, akými môžeme uchopiť túto tému, sa môžu líšiť aj v rámci jedného klubu. Ja k tomuto návrhu pristupujem na rozdiel od kolegyni Marcinkovej skeptickejšie a nie až tak veľmi sa mi pozdáva. A chcem povedať v podstate len tri alebo štyri veci.
Samozrejme, že smernica Európskej únie takú, takéto niečo odporúča. Priznám sa, že neštudoval som ju veľmi podrobne, študoval som ju do miery, v ktorej sa mi nezdá, že by tam bola nejaká uvedená povinnosť. Aj predkladateľ v dôvodovej správe hovorí, že sa odporúča nejaký počet dní, ktorým by sa mala umožniť táto popôrodná dávka pre otca, pre muža, pre otca dieťaťa. A, takže samozrejme. Ale pokiaľ to táto Európska únia nejakým spôsobom vyžaduje a pokiaľ by sa takáto norma schválila, nemyslím si, že by sa stalo niečo katastrofálne pre verejné financie, nemyslím si, že by sa stalo niečo veľmi katastrofálne pre zamestnávateľov, takže nepovažujem to za niečo, kde by mal nastať nejaký naprosto zásadný, zásadný, otvorený front medzi dvoma znepriatelenými stranami. Myslím si, že to je úplne, úplne v poriadku. Keby niečo takéto prešlo, tak žiadna katastrofa nenastane.
Napriek tomu si myslím, že práve u mňa prevažujú práve tie negatívne dôsledky práve takejto normy. Tu, ku ktorým sa ešte za chvíľku vrátim.
Chcem ešte citovať trochu z dôvodovej správy: "Účelom popôrodnej dávky je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná či už ako podpora matky dieťaťa, alebo pri starostlivosti o staršie deti." Mňa by zaujímala možno len taká otázka, že či je toto tvrdenie nejakým spôsobom podporené nejakou štúdiou, nejakou analýzou, či práve tá, to zavedenie toho, tej možnosti muža, že môže byť tých štrnásť dní alebo niekoľko dní po pôrode tak veľmi blízko, že, že teda aj tých osem hodín, ktoré by strávil v práci, alebo desať, sa bude venovať, bude venovať tomu dieťaťu, že či to má naozaj nejaký preukázateľný vplyv na kvalitu života toho dieťaťa, ktoré sa práve narodilo. Ja si myslím, že tisícročia boli vychovávaní, boli vychovávané deti bez tejto normy a nemyslím si, že by to malo nejaký veľmi zásadný vplyv. Koniec-koncov ten rodič si môže zobrať dovolenku, riadnu, štandardnú.
Návrh, toto, a teraz zasa prídem k tomu tretiemu, k tej tretej veci, ktorá je podľa mňa taká kľúčová, kľúčová v tejto veci. A tento predkladaný návrh v podstate ukladá zamestnávateľovi nejakú záťaž, nejakú regulačnú záťaž za to, a poviem to celkom tak pomerne jednoducho, ukladá mu záťaž za to, že ten, že tomu zamestnancovi sa udiala šťastná udalosť. Tomu zamestnancovi sa narodilo dieťa. Vzťahuje sa to, samozrejme, hovorím o drvivej väčšine prípadov, kedy ten muž to považuje za šťastnú udalosť. Jasné, že existujú v tomto aj výnimky. A my teda vlastne chceme týmto spôsobom vlastne zaťažiť zamestnávateľa tým, že má umožniť tých štrnásť dní, aby ten zamestnanec bol nad rámec svojej dovolenky doma, staral sa o to dieťa, hoci jemu sa v podstate udiala šťastná udalosť. Drvivej väčšine, drvivá väčšina ľudí, keď sa im narodí dieťa, pre nich je to naozaj obrovská a veľmi významná, šťastná udalosť a kľudne si môžu vziať niekoľko dní dovolenky po narodení toho dieťaťa.
Preto ja si myslím, že smerovať, smerovať k tomuto pridávaniu nejakých nových nárokov za šťastnú udalosť, sa mi nezdá byť celkom správne, tak to poviem jednoducho. Nezdá sa mi to byť celkom správne, že sa týmto smerom vyvíja európska legislatíva. Myslím si, že toto naozaj nie je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.
V tej, tým, ešte jednu vec, ktorú som si tam všimol, to už je skôr taká technická záležitosť, ale viac-menej je tiež podstatná (rečník si odkašľal), pardon. Vy tam uvádzate, že vplyvy na podnikateľské prostredie, dochádza k zvýšeniu regulačného záťaža, dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vy tvrdíte, že žiadne tieto vplyvy nie sú. A teda ja si myslím, že sú, pretože samozrejmé, že ten zamestnávateľ musí jednoznačne uvoľniť toho zamestnanca, hoci ho to nebude nič stáť, ale musí toho zamestnanca uvoľniť na ďalších až štrnásť dní, pokiaľ sa teda ten zamestnanec rozhodne, čo sú teda dva týždne, dva týždne práce, ktoré on musí nejakým spôsobom nahradiť nejakými, nejakými inými silami. Takže rozhodne tam by som neuvádzal, v tej dôvodovej správe, že žiadne. Oni tam naozaj majú nejaký vplyv.
Takže pre mňa, to, čo som chcel povedať, je kľúčové, ja si nemyslím, že za prvé teda, myslím si, že ako, keby došlo k schváleniu tejto novely, nebude to nejaká veľká katastrofa, ale z hľadiska takého mini ideového súboja o to, akým spôsobom sa má, majú prisudzovať v legislatíve nejaké nové práva niekomu, si myslím, že ja teda v tomto prípade stojím na strane tých, ktorí si myslia, že takýto, takáto norma by nemala byť, nemala byť schválená, pretože dávať povinnosť, udeľovať povinnosť zamestnávateľovi za to, že sa stane zamestnancovi šťastná udalosť, mi nepríde celkom správne. Naozaj. Viacerí z vás asi, možno aj veľká väčšina máte aj osobnú skúsenosť s tým, že ste boli rodičmi. Vidím tu veľmi veľa mužov. Predpokladám, že takisto ste to, a ste rodičmi, samozrejme, aleže boli ste, pamätáte si, keď sa vám narodilo dieťa, aká to bola šťastná udalosť a bezpochyby, bezpochyby ste asistovali pri tých ďalších prvých dňoch pri starostlivosti o to dieťa a vytvárali ste si tento, túto väzbu a tento kontakt.
Toľko som chcel. Ďakujem.
