Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne hneď na úvod ujasniť pár základných faktov, ktoré podľa mňa boli zle interpretované aj v debate, teda v skrátenom legislatívnom konaní.
SaS sme za pomoc v inflačnej dobe, sme za adresnú pomoc a sme za pomoc pre všetkých, opakujem všetkých tých, ktorí ju potrebujú. Sme za pomoc, ktorá je zmysluplná, ktorú si vedia verejné financie dovoliť a ktorá nebude znamenať vyššie dane. No a sme za pomoc, ktorá nezruinuje samosprávy. Zároveň sme jedinou rozpočtovo zodpovednou stranou na Slovensku. Chceme viesť debatu o tom, alebo aj o tom, koľko pomoc stojí, kde na ňu vziať, ako pritom nezruinovať verejné financie, ako pritom viacej neublížiť, ako pomôcť. Aj pre nás je rodina dôležitá. Nijak nerozporujeme rozumnú výšku pomoci pre rodiny s deťmi. Nesmieme však zabúdať ani na iných.
Pán minister Matovič žije z konfliktu. V konflikte sa cíti ako ryba vo vode a aktuálne vytvorený konflikt je rodiny s deťmi verzus ostatní. Ale takto otázka vôbec nestojí. Už teraz je spoločnosť veľmi zásadne a hlboko rozdelená a nemá naprosto žiadny význam stavať proti sebe rodiny a ľudí, ktorí nemajú deti. Dokonca to takto ani nie je, pretože momentálne pomoc napríklad nedostane chudobná rodina, ktorá má povedzme že dve 20-ročné zdravotne postihnuté deti, ktoré už neštudujú, hej. Čiže ten konflikt ani, ani takto vôbec nestojí. Čo je dôležité, je pomáhať všetkým, všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Nemôže byť predsa vylučujúcom podmienkou, že nemajú deti alebo že nemajú deti v závislom postavení. A veď keď sa pozrieme, že čo je základnou úlohou alebo, alebo misiou toho, o čo sa snažíme, tak chceme vlastne pomáhať v čase nárastu životných nákladov, v čase inflačných dôb a, pardon, a mali by sme teda pomáhať všetkým tým, ktorí tu pomoc potrebujú a nedokážu si pomôcť sami. Ak si takto povieme tú definíciu, no tak v tejto definícii sa musia nájsť aj všetky rodiny, postihnuté rodiny s deťmi, ktoré sú chudobnejšie, ale aj všetci ostatní. Toto je, toto je kľúčové, takto by sme to mali mať postavené.
Cesta je teda napríklad zvyšovať životné minimum a dávky naňho naviazané, pretože tento spôsob by riešil všetkých, ktorí tú pomoc potrebujú. V podstate, ešte raz zopakujem, áno, téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie je, približne 12 % medziročne je úplne legitímnou témou. Aj v SaS hovoríme od začiatku, je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť.
Pán minister chce teda rozdať aktuálne približne 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť hlavne rodinám. Tu si treba povedať, že máme v podstate jeden výstrel. Tých peňazí je konečné množstvo, už suma 1,3 mld. je veľmi veľká oproti tomu, čo si vieme dovoliť. A za tieto peniaze by sme fakt mali dokázať pomôcť všetkým, hej, nie len rodinám. A ak to nastavíme, že teda pomáhame úplne všetkým rodinám a navyše ešte viacej tým bohatším ako chudobným, tak úplne prirodzene sa stane, že na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva, napríklad teda bez detí, sa neujde žiadnej pomoci. A rovnako budú trpieť, proste im rovnako stúpajú životné náklady.
Ja by som zasa pár čísel si dovolil, na Slovensku máme asi 1,8 milióna hospodáriacich domácností. Z týchto domácností má deti 37 %, čiže treba si uvedomiť, že zďaleka tie domácnosti nie sú všetky domácnosti, 37 % domácností má deti. Áno, v nich je, samozrejme, miera chudoby vyššia a asi 430-tisíc osôb je objektívne v pásme chudoby a potrebujú pomoc. Na druhej strane teda 63 % domácností deti nemá a v nich je 200-tisíc ľudí v rovnakom pásme chudoby. Tiež potrebujú pomoc a nedostáva sa im. Tiež im rastú životné náklady, tiež majú problémy a nedostanú sa im, nedostane sa im pomoc. No, ale o tomto, myslím si, že prebieha dostatočne dlhá debata. Čomu sa už vyhýbame a čo tu zaznieva oveľa menej, ale pritom je to rovnako zásadná debata, je to, odkiaľ na túto pomoc získať financie.
Poďme najprv teda že odkiaľ. Verejné financie, boli im naplánované tohto roku o 800 miliónov vyššie príjmy ako vlaňajšia realita. Dobrá správa je, že už ku koncu apríla máme v rozpočte o 850 miliónov viac. Vlastne celý celoročný nárast príjmov verejných financií z daní bol za štyri mesiace zrealizovaný. Máme pred sebou osem mesiacov, kde pri nižšej dynamike ako, ako to bolo doteraz, by sme mali mať minimálne jednu miliardu rozpočtových nadpríjmov. Vyzerá, a buďme radi, aby to tak bolo, že by to mohlo byť teoreticky ešte viac. Ale uvedomme si, tieto peniaze pochádzajú od ľudí, sú z vyšších platieb napríklad za DPH-čku a práve tieto peniaze by sme mali vrátiť ľuďom ako cielenú a zmysluplnú pomoc v inflačných časoch. Takže, áno, máme pre tento rok, a keď pošetríme, tak aj pre budúci rok zdroje, odkiaľ pomáhať.
Zároveň však treba, musí jednými ústami zaznieť, že z pohľadu štátu inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A preto musíme byť veľmi opatrní, a preto ako rozpočtovo zodpovedná strana na to upozorňujeme, že teda musíme byť veľmi opatrní pri vytváraní trvalých výdavkov do budúcnosti. Pretože aj verejné financie budú čeliť aj inflačnému nárastu výdavkov. Takže tie výdavky si nás počkajú a zvýšia sa. To zatiaľ len predošlé, toto sa týka aj obcí, aj im sa zvýšia aj výdavky. No a preto, alebo aj preto hovoríme o adresnej pomoci, pretože sme zásadne proti tomu, aby sa ďalšie dodatočné zdroje na podstate akúkoľvek pomoc hľadali vo zvyšovaní daní.
Zvyšovanie daní je našou červenou čiarou. Je to pre nás no-go zóna, a vyjadrujem teda úctu ku koaličným partnerom, ktorí rešpektovali naše veto a nedostali sa na rokovanie vlády a na rokovanie parlamentu zákony, ktoré mali zvyšovať dane. Prečo? Zvýšenie daní v podstate zabezpečí, alebo inak. Je veľmi ľahké populisticky rozdávať miliardy. Ale pán minister financií proste nehovorí to, že ak teda chce zvýšiť dane, tak ľudia vlastne práve tieto, túto moc zaplatia práve zvýšenými daňami, to je jedna vec. Ak sa zvýšia dane, do istej miery by to zvýšilo aj infláciu, do istej relatívne veľkej miery. To znamená, je to prilievanie ohňa, oleja do ohňa a v podstate by to za jedno akoby zožralo tú pomoc a za druhé tu situáciu by ešte zhoršilo.
No, ale hlavne zvýšenie daní by masívne poškodilo slovenskú ekonomiku, znížilo by našu konkurencieschopnosť a spôsobilo by pokles investícií. Na toto by rovnako doplatila naša krajina a naši občania. Ale povedzme to na konkrétneho človeka. Funkčná a konkurenčne schopná ekonomika, v ktorej sa investuje, vytvára zamestnanosť. Zamestnanosť znamená, že ľudia, ktorí prácu nemali alebo mali prácu horšiu, majú zrazu prácu lepšiu. A aj keď rozprávame už druhý deň o pomoci, nezabúdajme na to, že najlepšia situácia je taká, ak budú ľudia v takej situácii, budú mať či rodiny, alebo ľudia bez rodín proste, ak budú mať všetci prácu a za ňu teda, samozrejme, zodpovedajúcu výplatu, rovnako budú mať možnosť a schopnosť podnikať a budú vlastne schopní sa o seba postarať sami, a jednoducho, áno, aj oni cítia, že zrazu v tých potravinách dajú viac peňazí, ale zvládnu to. Toto je vlastne, toto by mal byť ten finálny cieľ, nie pomôcť úplne každému, nie zabezpečiť, že bude taký, taký, taký prídavok.
Naša úloha je zabezpečiť, aby ľudia si dokázali svoj život zabezpečiť sami. V tomto sú tie dane jedom, pretože, tak ako som povedal, poškodia, masívne poškodia ekonomiku.
Prečo teda nezvyšovať dane? Prečo je to zlé riešenie? Ďalšie dôvody. Keď si zoberieme štatistiky, tak rast daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku bol v posledných rokoch najvyšší, v posledných desiatich rokoch bol najvyšší zo všetkých krajín Európskej únie. To znamená, že toto má jasný dosah na našu konkurencieschopnosť. Ako vážne by sme mali mať pocit, že ďalšie zvýšenie daní by pomohlo, že by bolo liekom? No, práve naopak. Bolo by to jedom pre našu ekonomiku. Poškodilo by to výrazne. To je dôvod, prečo bojujeme proti vyšším daniam.
No, pán minister spomínal aj dane z negatívnych externalít, teda ktoré chcel zvyšovať, či už alkohol, hazard. Áno, chápem, pán minister financií, toto je taká daň, ktorú tou prvou signálnou, tá sa dá relatívne ľahko predať. Jasné, fajčia, nech si zaplatia. Jasné, pijú, nech si zaplatia. Ale aj tieto dane majú svoje pravidlá. Je veľmi dobrý príklad, alebo keď to preženiete, tak jednoducho problém je ten, že štát vie pri vyšších sadzbách vybrať menej. A môže sa teda stať to, že sa všetky pozitívne vplyvy stratia, pričom všetky negatívne vplyvy zostanú. Je veľmi dobrý príklad Česka, ktoré sa rozhodlo, že teda tiež bude zvyšovať spotrebné dane z tabaku, a teda malo v posledných rokoch viacero vĺn zdražovania, no a výsledok je taký, že kým v roku 2017 vybralo 56,2 miliardy českých korún, tak v roku 2021 vybralo presne rovnakých 56,2 miliardy českých korún, akurát že medzitým tá sadzba bola o jednu tretinu vyššia. Čiže zvýšenie daní neprinieslo do rozpočtu nič.
Možno niekto povie, že áno, pomohlo to aspoň, že sa menej fajčí, teda že sa znížili tie negatívne dôsledky. Ale nie. Českí občania fajčia rovnako. Čo sa stalo, je, že rakúski občania prestali kupovať na českých hraniciach cigarety, Nemci prestali kupovať na českých hraniciach cigarety, Česi sa zasa posunuli do Poľska, tam si ich kúpili. Čiže tie príjmy takto klesali a potom ďalšia vec, a to sa ešte ťažšie vyčísľuje, čím je vlastne vyššími daňami motivácia, či už pašovať, alebo, alebo vyrábať čierne cigarety vyššia, tým vyššie sú aj ďalšie negatívne vplyvy z tohto celého. Štát s tým musí bojovať, to sú ďalšie následky. Všetky takéto čierne spôsoby majú aj ďalšie negatívne dôsledky na spoločnosť. Takže toto je veľmi, veľmi citlivá vec, či je to tabak, či je to hazard, či je to akákoľvek iná negatívna externalita. Ešte raz. Všetky tieto oblasti, áno, ľudia robia aj hlúposti, v slobodnej spoločnosti majú právo na čokoľvek, aj hazardovať, ale, ale jednoducho treba ten štát, aby to reguloval a aby to reguloval tak, aby teda tie negatívne vplyvy boli vyvažované tými pozitívnymi vplyvmi na štátny rozpočet, a tak to momentálne je.
Ešte raz, ak sa to preženie, toto sa stratí, proste firmy buďto prejdú do ilegality, alebo stratia konkurencieschopnosť a ľudia budú napríklad stávkovať v zahraničných stávkových spoločnostiach. Jednoducho všetko pozitívne zmizne, všetko negatívne zostane a ešte sa zosilní. To je dôvod, prečo aj tieto dane majú svoje rozumné sadzby a nedajú sa zvyšovať len preto, že štát má pocit, že potrebuje ďalšie peniaze.
Takisto pán minister spomínal osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú to firmy, ktoré majú postavenie, že teda produkujú nejaký zisk, minimálne tri milióny ročne, fungujú v nejakom oligopolnom alebo monopolnom prostredí a teda na základe tohto platia nejaký, aj dnes platia nejaký osobitný odvod. Dnes je jeho sadzba 4,36 % ročne. A je len tak spomeniem, nevidím tu veľa kolegov zo SMER-u, ale no napríklad aj strana SMER plánovala v roku 2019, dobre, v dobrých ekonomických časoch, ale plánovala, že tento odvod zanikne. On bol ešte vyšší, znížil sa a mal zaniknúť. Takže my, čo sme teda povedzme že pravicová vláda, tak namiesto aby sme ho vlastne odstránili, odstránili ďalšiu nejakú vec, ktorá obmedzuje, vlastne obmedzuje podnikanie, tak ho ešte ideme zvýšiť. A o tom tiež tá debata neprebieha. To sa hovorí, a trošku ho zvýšime, pán minister povie, trošku zaplatia o niečo viacej, veď sú to bohaté firmy. No, zvýši sa trojnásobne zo sadzby 4, alebo zvýšil by sa, našťastie teda bolo rešpektované naše veto, zvýšil by sa zo 4,36 % na 12 % ročne. To vlastne firma, na ktorú je aplikovaný, by namiesto, teda bežná sadzba je 21, to teraz mali povedzme 25, by platila už 33-percentnú sadzbu zo zisku. A zase sme o tom, že to sú firmy, ktoré za jedno teda vedia produkovať veľké obraty a ony vedia ten zisk či už optimalizovať, alebo veľa z nich je postavených, že sú to dcéry zahraničných, zahraničných spoločností, ony ten zisk vedia aj vyvážať.
Proste toto je to, o tomto je tá ekonomika, že ak my tu nastavíme podmienky, ktoré sú nekonkurencieschopné, dvakrát na to doplatíme. Proste zrazu pre takú dcéru príde zopár faktúr z materskej firmy za nejaké know-how, za nejaké služby a zrazu vlastne ten zisk ani nebude. A nebude daň ani zo zisku, ani z osobitného odvodu a nebude nič. Namiesto toho, aby sme tu vytvorili tak dobré podmienky, že tie firmy veľké nadnárodné, ktoré zarobia tie peniaze v inej krajine, ich investujú na Slovensku, zamestnajú slovenských občanov a tuto vytvoria ďalšiu pridanú hodnotu. Takže toto by sme mali podporovať.
No, pán minister spomínal aj dosť nepríjemné a hlavne nepravdivé veci ohľadne, ohľadne pána ministra školstva, čiže venoval by som sa chvíľu poukazom, poukazom voľnočasovým. Asi najprv zareagujem, že neboli stretnutia, pán minister nepovedal, že potrebuje dodatočné peniaze. Toto všetko je lož. Normálne mám aj tuná v počítači fotografiu, kde sedí minister financií, minister školstva, štátny tajomník z financií, šéf školských odborov a jedinú tému majú, debatujú o platoch učiteľov. Tak je to fotka vlastne asi z niečoho, čo sa nestalo potom? No. Alebo druhá vec je, že pán minister nehovorí pravdu. Takisto aj čo sa týka proste toho, že či bojuje pán minister financií za platy. Bojuje, a nie málo.
Ale teda poďme konkrétne k voľnočasovým poukazom. Zasa samotná myšlienka, okej, ale musíme ju zasadiť vždy do aktuálnej situácie. Ja používam taký príklad, keď si tuná s kolegom Tomášom Lehotským otvoríme dvaja, a zoberieme aj Janka Benčíka, fľašu perfektného vína, každý sa nám ujde po tej dva a pol deci, okej, budeme mať zážitok, všetko v poriadku. Ale ak každý z nás vypije tri fľaše, tak nás bude všetkých bolieť hlava aj z toho najlepšieho vína na svete. Akýkoľvek aj dobrý nápad, keď sa preženie, keď sa dá ad absurdum, keď sa nezasadí do tej reality, aká je, tak jednoducho prestáva byť dobrým a má viac negatívnych dôsledkov ako pozitívnych. Minúť 400 miliónov euro v čase, keď naše deti nemá kto učiť, rodičia platia za opravy, za učebnice, za chod školy, je nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami. Krúžky sú dôležité, samozrejme, ale je to nadstavba. Štát musí najprv zabezpečiť základ, a to je vzdelanie v školách, nie vytvárať nový výdavok, kvôli ktorému nezostane na školy a kvôli krúžkom tak pripraví deti o dobré vzdelanie. Toto si fakt veľmi musíme uvedomiť.
Zasa príklad. Kúpime si pozemok. Chceme mať v ňom dom a záhradu, teda bývať a zabávať sa. Lenže najprv si postavíme hojdačku, bazén, tobogan, nech je tá zábava ešte väčšia. A potom zistíme, že nám nezostali peniaze na dom. No a potom jedno dieťa asi bude spať v bazéne, druhé v tobogane a tretie bude spať na hojdačke. Takto to vyzerá, keď chce ministerstvo financií investovať do krúžkov, ale školám chýbajú peniaze. Ako máme fakt problém si určiť priority a pochopiť, že najprv musíme riešiť vzdelanie detí a až potom voľný čas?
Podpora rodín, a to sa, myslím, zhodneme všetci 150, ako nás tu nesedí, znamená hlavne to, dať deťom kvalitné vzdelanie. Ale tento návrh vlastne na úkor vzdelania platí deťom krúžok, rodičom v podstate ešte zvýši poplatky. Takisto mestá, obce prídu o financie. A jednoducho fakt, toto v tomto momente, v tomto momente je to problém.
Ešte raz. Skutočná podpora rodín je dať deťom kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v živote a dokázali sa postarať o svojich rodičov na staré kolená. Aby sme nemuseli riešiť, a teraz som o dva dni dozadu na rade školy, a to bolo teda asi najlepšie gymnázium v Trnave, učitelia, ktorí začínajú 950 euro v hrubom, samozrejme že sa veľmi ťažko hľadajú. Keď vypadne fyzikár a vypadne v polroku, nie je ho možné nájsť. Proste majú fakt problém so zabezpečením odborných pedagógov, proste ktorí majú tie potrebné aprobácie. A to sa bavíme o elitnom gymnáziu na, alebo v krajskom meste.
Ale poďme teda chvíľku ku konkrétnym vecným, vecným chybám tohto návrhu, čo sa týka voľnočasových poukazov. Úplne prvé by som povedal, kto si to prečíta, tam je tak obludný zber osobných údajov o všetkých deťoch, proste to normálne už toto považujem aj z hľadiska nejakej ochrany osobných informácií a možných únikov, ten systém je obludný už len z tohto pohľadu, ale aj z tej, z tej administratívy. V samotnom návrhu bolo uvedené, teda že to bude potrebovať takmer 500 nových ľudí na správu a nejakých 10 miliónov či už na materiálne zabezpečenie a, samozrejme, na platy tých ľudí každoročne.
No ministerstvo financií má niečo cez 600 ľudí, ministerstvo voľnočasových poukazov bude mať 600. Bolo by si dobré toto akože uvedomiť. No a ešte tak úplne zaujímavé, že keď sa človek včera pozrel na stránku Národnej rady, tak toto, týchto 496, či koľko to bolo presne, už to tam nie je uvedené, zrazu stačí 12 ľudí. Tak teraz otázka, že bola chyba teda tých 496, alebo teda počúva pán minister kritiku a tak však 12 znie lepšie, hej? Ako ja neviem, niekedy že sa zložité a teda komplikované chyby dajú možno ukázať na takýchto jednoduchých príkladoch, hej. Včera to malo spravovať 496 ľudí, dnes stačí 12. Akurát zákon vyzerá stále rovnako.
No, ku krúžkom. Bude môcť deti učiť hocikto hocičo, nie sú tam žiadne požiadavky na kvalifikáciu, v hocijakom trvaní 20 hodín mesačne, alebo aj 2 minúty mesačne, štát to musí povinne zafinancovať. Ja sa veľmi obávam, že toto bude obrovská živná pôda pre podvodníkov. Toto je, my sme Slovensko, my k takýmto veciam akoby sklony máme, a toto, toto môže byť fakt obrovský problém, že z toho mála peňazí, ktoré teda máme, by sa veľa z nich mohlo dostať do rúk podvodníkov. Plus takisto nie sú tam definované, že kto bude môcť učiť teda čo. To tiež môže spôsobovať problémy, či už teda, že to bude akoby nekvalifikované, alebo, alebo teda teoreticky sa môže vyučovať aj niečo, čo by bolo úplne že, úplne že zlé.
A ešte raz sa chcem vyjadriť. Nie je pravda, že minister školstva zakázal riešiť voľnočasové poukazy, tak ako to tu prezentoval pán minister financií. Je to klamstvo, je to fakt ďalšie klamstvo pána ministra, ktorý jednoducho používa klamstvo ako pracovnú metódu. Toto je, toto ma veľmi mrzí, proste to nie je dobré. Neexistuje jediná pozvánka legislatívy ministerstva financií, ktorá by oslovila legislatívnu sekciu ministerstva školstva o spoluprácu. Ale teda napriek tomu ministerstvo školstva bolo na siedmich stretnutiach po vecnej a obsahovej stránke s MF, je to vydokladované zápismi. Riešil to štátny tajomník pre šport Ivan Husár. Takisto generálna riaditeľka sekcie základných škôl pani Katarína Kalašová, tá bola na dvoch stretnutiach, ktorá pripomienkovala absurdné chyby v tomto zákone, napríklad digitálnu aplikáciu, ktorá nebude realizovateľná tak, ako je. Alebo potvrdzovanie krúžkov. Ministerstvo financií všetky tieto pripomienky ignorovalo.
Takisto je tento prijímaný zákon v rozpore minimálne s ôsmimi zákonmi, ktoré proste nenovelizuje, ôsmimi zákonmi v školskej oblasti. Toto si akože, ak sa takéto niečo robí, tam mal by byť jednoznačne súhlas a dohoda s ministerstvom financií. Ak nie je, tak nemali by sme o takomto niečom rokovať.
A možno ešte dve veci k tejto téme. Toto ale že fakt nie je inflačná pomoc. Toto nie sú peniaze, ktoré nejak pomáhajú inflácii. Áno, myšlienka okej, samozrejme, ale v kľude so zhodou pracovať a nastaviť to tak, aby to bolo funkčné. Nie to tlačiť, lebo podpora rodín, lebo sa to znesie v nejakom protiinflačnom balíku. Už len heslo. Zákon tak isto rozbije financovanie ZUŠ-iek, centier voľného času, jazykových škôl a obsahuje v sebe nezmyselné objednávanie krúžku cez aplikáciu cez web. Neviem, ktokoľvek z vás má deti, proste aj ten EduPage, to pípa, to furt niečo chce, proste ja to normálne že nestíham, ledva sa s tým manželka dokáže. Ak tuto bude treba objednávať krúžok každý mesiac, proste nevedia si tam nastaviť financovanie, po každej aktivite treba vyznačiť hodnotenie, inak sa nemôže pokračovať, a rodič, ktorý nebude mať povedzme ten web alebo mobil, tak to bude musieť riešiť napríklad na obecnom úrade. To sú veci, ktoré v podstate úplne efektívne zabraňujú nejakej realizácii. Toľko k tomuto. Zostáva mi ešte dva a pol minúty.
Obce. Nastavenie daňového bonusu berie obciam rádovo okolo pol miliardy eur ročne. My všetci hovoríme, že štát, áno, budeme mať zvýšené výdavky, hovoríme a vnímame, ľudia budú mať zvýšené výdavky, veď preto im pomáhame. Ale zároveň hovoríme obciam, zároveň minister financií hovorí obciam, že vy ich asi nebudete mať, u vás tá inflácia nie je, vy zvládnete, aj keď vám pol miliardy niekto zoberie. Aj keby to hneď bolo, že ten nárast sa rovná tomu, čo sa zoberie, že povedzme to jedno-dve percentá budú mať pre budúci rok tie obce a VÚC-ky viacej, ale ak ich náklady sa zvýšia len o infláciu, tak im stále bude desať percent chýbať. To, to takto to zasa stavať proste na úkor, že štát pomáha, obciam zobrať a potom obce budú tie zlé, ktoré budú musieť zvýšiť dane a vlastne vybrať si tie peniaze zasa od ľudí. Ako sme im to pomohli? Veď sme im do jedného vrecka vložili a z druhého vybrali. To si treba zasa toto uvedomiť, že keď to takto nastavíme, tak jednoducho toto to spôsobí. Bude to vlastne ďalšia forma zvýšenia daní a poškodí to, poškodí to obce. A zasa, obce sú najbližšie ľuďom. Veď gro, gro toho, čo samosprávy robia, je vlastne spojené s občanmi. Veď aj to je pomoc. Gro ich aktivít sú škôlky, proste aktivity pre deti, veď aj tie obce robia, robia pre deti, pre rodiny. A ono to možno tak na také uvažovanie. Tých desať euro zvýšenie daňového bonusu je sto miliónov pre obce. Čiže v situácii, kedy by sa, ja si myslím, že fakt dalo nájsť riešenie, že teda daňový bonus sa zvýši o, zvýši sa menej, bude to znamenať, že obciam zostane viacej a dá sa, dal by sa nastaviť taký mix, v ktorom vlastne dokážu všetci fungovať.
A posledná vec, a to je zasa dobrá, a tým by som povedal, to, že rastú obciam príjmy, že teda sú naplánované vyššie príjmy, znamená, že ľudia viac pracujú. Za aktuálny štvrťrok teraz je asi desaťtisíc ľudí viacej zamestnaných a znamená to aj to, že dokážu svoje príjmy, svoje, svoje mzdy zvyšovať a vlastne z toho teda potom sú vyššie dane a vyššie príjmy samospráv, ale znamená to, že ľudia, tí pracujúci, a je ich našťastie väčšina, sú do istej miery schopní vlastne si vyvažovať tú svoju infláciu aj takto, že dokážu so zamestnávateľmi vyjednať vyššie platy. Ak tým zamestnávateľom to sťažíme, dáme im vyššie dane, nové problémy, tak už nebudú mať priestor na to, aby vedeli dať vyššie platy svojim... (reakcia z pléna), dokončím myšlienku a končím, jasné, vidím to, aby teda dali vyššie platy. Takže aj preto to treba v pohode ekonomiku, aby dokázali zaplatiť za prácu ľudí viacej.
Ďakujem pekne za pozornosť.