Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2021 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1071 z 27. mája 2022 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kapitoly štátneho záverečného účtu pridelil na prerokovanie príslušným výborom. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh určené výbory prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
A. návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok, pardon,
Po A.) schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021, podľa ktorého, po
A. hospodárenie verejnej správy za rok 2021 (rečník si odkašľal), prepáčte, v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
a) schodok vo výške 6 miliárd eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách a po
b) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2021 sumu 61,3 miliardy eur, čo predstavuje 63,1 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách.
B. hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hodnotovom princípe dosiahlo príjmy 17,2 miliardy eur, výdavky 24,2 miliardy eur a schodok 7 miliárd eur.
Po B.) vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2021 vo výške 7 miliárd eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 miliardy eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 0,4 miliardy eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných kapitol prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre kultúru a médiá, ktoré neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 354 zo dňa 14. júna 2022
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ľubomír Andrassy uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 a
3. ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Hlasovať budeme dnes o 17.00. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, predložený program stability Slovenska je programom na nasledujúce roky do roku 2025, a teda dokonca ide aj za horizont volebného obdobia tejto vlády a parlamentu v tomto zložení. Je to, samozrejme, základný dokument, od ktorého sa teda bude odvíjať alebo sa odvíjajú práce na najbližšom rozpočte verejnej správy.
Treba uviesť pár faktov. Žijeme veľmi turbulentnú a rýchlu a premenlivú dobu, preto treba povedať, že tak program, ako ho dnes máme predložený a čítame, už nevychádza z aktuálnych makroekonomických dát a údajov. Tie, ktoré sú v ňom uvedené, sú v dnešnej turbulentnej dobe staré a dnes už, samozrejme, máme k dispozícii nové údaje. To, prosím, nie je výtka, to je len teda upozornenie, aby sme to vnímali, aj keď to budete vy alebo aj občania čítať, tak, samozrejme, proste svet sa, ako som povedal, veľmi rýchlo mení. Bohužiaľ, nie úplne k dobrému v týchto časoch, ale teda treba vždy pracovať s najaktuálnejšími údajmi.
Hlavným z údajov, ktorý teda je veľmi premenlivý momentálne, je inflácia, o ktorej program pre tento rok, myslím, hovoril o 8,1 percentách. Dnes vidíme, že na 12-mesačnej báze sme už na viac ako 12 percentách a obávam sa aj pri pohľade na vývoj daňových príjmov z DPH a zo spotrebných daní, že to číslo môže byť ešte, ešte aj vyššie. Uvidíme, čím nás v podstate realita prekvapí v ďalších mesiacoch.
Len na vykreslenie uvediem, že rozpočet na rok 2022, čiže aktuálny rozpočet pracoval s údajom o inflácii pre tento rok so 4 percentami. V podstate rozdiel vidíme, že je značný a v podstate až tak veľký, že asi pred tú štvorku si musíme pridať ešte jednotku. Takto sa ten svet momentálne, momentálne hýbe a musíme, musíme na to, na to reagovať.
Čo hodnotím veľmi pozitívne aj v odborných diskusiách alebo či pred verejnosťou, čo sa týka verejného hrubého alebo čistého dlhu Slovenska a jeho vývoju pre najbližšie dva roky, resp. teda čo sa dosiahlo aj v roku 2021. Hrubý dlh bude vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu a vysokú infláciu v pomere k hrubému domácemu produktu klesať. Vzhľadom na dostatočné a značné predzásobenie sa likviditou ku koncu roka 2021 máme, Slovensko, čistý dlh na úrovni 51,5 %, hrubý dlh je na úrovni 63,2 %, ale teda treba vnímať, že hotovosť vlastne predstavuje takmer 12 % hrubého domáceho produktu alebo nominálne približne 11 mld. eur. Toto je veľmi dobré, toto nám vie, samozrejme, v najbližšom období pomôcť a prosím takisto, treba rozlišovať, keď sa hovorí o tom, že hrubý dlh je veľmi vysoký, áno, ale teda tých, tých 12 % HDP je z toho hotovosť a vlastne čistý dlh je teda relatívne výrazne nižší.
Čistý dlh bude v najbližších dvoch-troch rokoch oscilovať mierne nad úrovňou 50 % hrubého domáceho produktu, čo si myslím, že je pre Slovensko veľmi dobrá správa. Parameter inflácie diktuje množstvo očakávaní obyvateľstva, ale aj podnikateľského sektora, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. A samozrejme sú nad rámec toho, čo program stability v častiach pomoci zo strany štátu predpokladá. Nejasnosti v číslach sú pochopiteľné, ale, samozrejme, našou spoločnou ambíciou musí byť alebo malo by byť mať čo najjasnejšiu predstavu o tom, komu, koľko a kedy ide štát pomáhať. To je to, čo stále hovoríme, že nemáme priestor pomáhať každému, nemáme nekonečné množstvo financií a nie sme v situácii, že by sme boli v bode nula, že by sme si vedeli požičať čokoľvek. Práve preto je kľúčové, že pomáhať treba, ale treba pomáhať cielene a adresne práve tým, ktorí sú najviac postihnutí a najviac poškodení touto infláciou, o ktorej už vzhľadom na dvojciferné číslo hovoríme, že je cválajúca.
Čo teda treba jednoznačne povedať, že štát bude musieť prísť s razantnou pomocou strádajúcim skupinám obyvateľstva v najbližších mesiacoch a, samozrejme, aj v budúcom roku, či sa nám to páči alebo nie. Inflácia veľmi silne zasahuje do života našich občanov špeciálne ohrozených, zraniteľných skupín.
Dovolil by som si v podstate ešte dve, dva také konkrétnejšie úvahy ku samotným dvom častiam programu stability, pretože vždy tu musíme vážiť dve základné veci, a to je to, že zároveň musíme veľmi zodpovedne, veľmi obozretne a efektívne sa starať o zdravie verejných financií tak, aby sme ich rozbitím alebo ich rozvratom nespôsobili škody aleže úplne všetkým, celej krajine a jej občanom. Ale zároveň, samozrejme, musíme pozerať aj na tých, ktorí tú pomoc veľmi nutne potrebujú, a musíme skutočne pomôcť všetkým. Áno, aj rodinám, áno, aj deťom, ale nielen im, aj všetkým ostatným, ktorí sú v ťažkej situácii a pomoc potrebujú.
Takže poďme ku tomu, že k stráženiu alebo k zodpovednému správaniu sa ku verejným financiám. Čo hovorí program stability?
V čase veľkej neistoty ekonomického prostredia prechádza aj slovenský rámec rozpočtových pravidiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2023 bude numerické pravidlo v podobe viacročných výdavkových limitov ohraničovať maximálnu výšku výdavkov pod kontrolou vlády. Toto je veľmi kľúčová vec, ktorá sa nám teda spoločne podarila prijať, a je to ten, ten základný parameter, ktorý by mal strážiť verejné financie. Čo to v podstate znamená? Od budúceho roku si tak nové pravidlo vyžiada konsolidačné opatrenia približne v objeme pol miliardy eur, plus-mínus je to pol percenta hrubého domáceho produktu. To znamená aj prísnejší rámec, než aktuálne stanovujú európske fiškálne pravidlá, ktoré umožňujú pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku.
Zasa len na vysvetlenie. Európska komisia uvoľnila pakt stability aj pre rok 2023, nie už úplne tak ako celok, ako to bolo po minulé dva roky, ale krajinám so stredným zadlžením, to znamená tam, kam patrí aj Slovensko, nie je pre budúci rok požadovaná po nás konsolidácia. Tie pravidlá sú voľnejšie, nesmieme dekonsolidovať. Čiže preto je dôležité a som veľmi rád, že na národnej úrovni si stanovujeme vlastne pravidlá ešte prísnejšie, alebo povedzme radšej, že zodpovednejšie, ako po nás chce európska, Európska únia.
V aktuálnom programe stability sú limity výdavkov určené pre roky 2023 a 2024 zatiaľ indikatívne. Budú spresnené v júli na základe júnových prognóz a identifikovaného rizika dlhodobej udržateľnosti za minulý rok. Potom už teda jesenný návrh rozpočtu bude zostavený tak, aby plne rešpektoval záväzne vypočítaný výdavkový limit zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy má byť jasná aj podoba sankcií dlhovej brzdy z očakávanej novely zákona, ktoré musia výdavkové limity rovnako zohľadniť. Toto je ešte pred nami. Bez novelizácie dlhovej brzdy, ktorá sa očakáva v priebehu tohto roku, by musel byť na rok 2024 zostavený už nominálne vyrovnaný rozpočet, čo teda treba jasne povedať, aj rozpočtovo zodpovedná strana ako SaS hovoríme, že takto to je veľká, veľká výzva alebo bola by to veľká výzva.
Čo teda je tou hlavnou úlohou výdavkových limitov? Je navrátiť slovenské verejné financie z pásma vysokého rizika, kde sa momentálne nachádzame, k stavu dlhodobej udržateľnosti, pričom tento postoj by mal teda čo najviac zohľadniť aj ekonomický cyklus.
Nový rámec pravidiel bude alebo mal by v tomto prípade zároveň vo významnej miere internalizovať politiky vlád prejavujúce sa aj v dlhšom horizonte, teda najmä pozitívne a negatívne zmeny v dôchodkovom systéme. Toto nás tak isto ešte čaká.
Čiže tie ciele a tú zodpovednosť proste máme, máme to na papieri a dôležité je to vlastne prenášať do tej reality, do toho, aby sme teda mali nielen svetlé ciele, ale aby aj všetky naše kroky smerovali ku zodpovednému využívaniu verejných financií. A tu sa teda dostávam vlastne na tú druhú stranu trošku, že tak ako by to nemalo byť. Zasa čítam zo samotného programu stability:
"V reakcii na zvyšovanie inflácie boli ohlásené opatrenia, ktoré však program stability plne nezachytáva." To je v poriadku, ten svet sa akoby skutočne hýbe, i keď si myslím, že mohli a mali sme začať skôr, pretože zas tá inflácia bola, bola známa už od začiatku januára. Ale dobre, nevadí, veď pracujeme. "Tri koaličné strany v rámci opatrení na kompenzáciu cenovej hladiny v tomto roku ohlásili aj výrazné navyšovanie podpory rodín, najmä cez daňový bonus a prídavky na dieťa. Tieto opatrenia však nie sú zahrnuté v predloženom rozpočtovom rámci programu stability, keďže prišli tesne pred prerokovaním tohto dokumentu na vláde." Čiže máme ciele, máme všetko, ale zároveň štrukturálne výdavky vo výške 1,3 miliardy ročne nemáme zahrnuté vlastne v základnom dokumente, ktorým sa teda treba riadiť. Takže to je ten pohľad, že ciele jasné, len aj tá realizácia by mala byť, byť správna. Dobre, potom je tu teda popisované, čo by sa malo stať, že bonus na dieťa by sa mal zvýšiť. Toto všetko vieme, veď to teraz žijeme. A ešte: "Kompenzačné opatrenia k týmto návrhom budú ohlásené až po zverejnení programu stability." Čiže zasa, to, čo by malo zdrojovať tieto výdavky, už aleže vôbec nie je spomenuté. Čiže aj vláda, ktorá schvaľovala program stability a teda aj ho bez hlasov SaS schválila, vlastne schvaľovala zasa trošku akoby mačku vo vreci, pretože ako budú zdrojované, z čoho, to vlastne v tomto momente nie je jasné. Takže zasa toto všetko patrí do zodpovednej, zodpovednej rozpočtovej politiky.
Takže takto by som to uzavrel. Chcem poďakovať či už ministerstvu financií alebo samotným teda tvorcom. Áno, je to veľmi dobrý dokument zachytávajúci tú realitu, špeciálne časti, ktoré teda pozerajú dozadu, ako východisko pre budúcnosť sú veľmi pekne spracované a je to možno aj pre ostatných kolegov veľmi zaujímavé si prečítať. Zároveň však hovorím, veľký pozor na to, že máme síce program, ktorý nám hovorí až o roku 2025, ale už od rokovania na vláde prešli koľko, no hádam ani nie dva mesiace, možno mesiac a pol, tak už to, čo je tu napísané, vlastne z dôvodu meniaceho sa sveta neplatí. Takže toto aby sme mali vždy na pamäti, že treba vždy sa pozerať na najaktuálnejší vývoj, na najaktuálnejšie dáta.
A možno ešte čo je viacej, ani nepozerať teraz, čo je dnes, ale práve čo najpresnejšie pozerať vlastne, kam ten vývoj smeruje. Ja by som možno tuná povedal vlastne, že áno, rozpráva sa o tom, o nejakej forme opätovného zdanenia bánk, o nejakej forme bankového odvodu. Áno, lebo pozeráme, že teda tie zisky bánk sú v celku, vcelku robustné. Áno, ale treba tiež vnímať, že treba pozerať, kam smerujeme. Včera sme na výbore prerokovávali, prerokovali správu o finančnej stabilite ku máju 2022. To znamená veľmi aktuálne čísla, kde už Národná banka upozorňuje, že vlastne špeciálne podnikový sektor z dôvodu teda meniaceho sa sveta a zvyšujúcej sa inflácie a toho, čo spôsobuje, je už napríklad 17 % podnikových úverov hodnotených ako s relatívne vysokou mierou rizika nesplácania a z týchto 17 % je teda šesť, no proste až 6 % je takých, ktoré, kde hrozí výrazné riziko. To znamená, kde hrozí to, že úver nebude splatený a teda banky budú musieť toto zasanovať zo svojich rezerv. Takže tu aj chcem, chcem upozorniť, že vždy treba pri všetkých rozhodnutiach pozerať na to, kam ten vývoj smeruje, nielen taký ten aktuálny stav. Toľko asi v krátkosti.
Veľmi pekne ďakujem a, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2022 až 2025, tlač 1013.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1061 zo dňa 10. mája 2022 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania Programu stability Slovenskej republiky iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability Slovenskej republiky vyjadrených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade program stability zobrať na vedomie. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 352 zo dňa 14. júna 2022. Výbor ma zároveň určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za reakciu. V podstate len krátko, že naozaj na tú poznámku, že obhajujem skládkovateľov. Ja neobhajujem skládkovateľov, obhajujem vždy názor, ktorý, s ktorým sa stotožním a ktorý, ku ktorému sa prikloním a ktorý sa mi zdá byť argumentačne silný, Preto som potreboval za dôležité použiť práve tento argument, lebo vidím v ňom nejaké racionálne jadro, že teda, že ten odpad používajú skládkovatelia práve na zakrývanie skládok a v tom smere vlastne on plní aj environmentálny účel, veľmi dôležitý, napríklad aby zabraňoval úletom zo skládky, ale, samozrejme, ten, ten trend, že by sme mali zvyšovať mieru využitia stavebného odpadu, s tým myslím, že vôbec nemáme žiadny, žiadny rozpor. Ten, na tom máme úplnú zhodu.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu zákona mám pár viet. Považujem ho za principiálne, principiálne správny, možno len také dve poznámky. Je mi jasné, že musíme reflektovať, musíme reflektovať smernicu Európskej únie, čo sa premieta vlastne aj do znenia tohto zákona, čiže máme dosiahnuť cieľ 70 % recyklácie stavebného odpadu. My sme o tejto veci rokovali aj na hospodárskom výbore, niektoré veci boli aj zodpovedané. Tá moja najväčšia výhrada bola teda práve s tým veľmi rýchlym termínom, kedy má byť, kedy má byť toto vlastne už spustené, to bolo, tuším, už do konca tohto mesiaca, ak prejde, prejde tento návrh, na čo teda je naozaj veľmi šibeničný termín vzhľadom k tomu, že nie všetky, nie celý trh je na toto pripravený, na takýto opäť, takýto veľmi rýchly a skokový nárast, keďže ani tie spracovateľské kapacity neboli, nebol trh pripravený na to, na také veľké spracovateľské kapacity. Následne bolo vysvetlené z ministerstva životného prostredia, že tieto obavy nemajú, že majú informácie, že teda spracovateľských kapacít bude dosť, takže v tomto smere teda rešpektujem to, že je to veľmi skokový termín, ale naozaj súhlasím s tým iba kvôli tomu a teda najmä kvôli tomu, že je tam teda tá požiadavka na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, ktorý treba jednoducho, ktorý takto stanovuje takéto šibeničné termíny.
Stavený odpad, ako povedal aj pán minister, tvorí veľmi významnú, dokonca asi, myslím, že najväčšiu časť odpadov vyprodukovaných na Slovensku. Na ich obhajobu treba povedať, že síce je to najväčší odpad objemovo aj hmotnostne na Slovensku, ale pokiaľ hovoríme o nie nebezpečnom stavebnom odpade, tak nie je to, nie je to odpad, ktorý by nejako zásadne škodil životnému prostrediu. To je jednoducho ľudovo povedané kamenivo, kamenivo, ktoré síce je veľmi neestetické a je veľmi, nie veľmi správne, keď končí na nelegálnych skládkach niekde v lese za obcami a za mestom. Naozaj nie je správne, ale treba vnímať tie veľkostné parametre odpadov, ktoré vznikajú na Slovensku, aj v tomto kontexte tých 70, ten cieľ 70 % je veľmi ambiciózny, ale hovoríme stále o odpade, ktorý naozaj aj v tej kategorizácii nie nebezpečných odpadov je naozaj veľmi málo nebezpečných. Samozrejme, že je správne, aby sme sa snažili, aby tento odpad mohol byť spätne vracaný, vracaný do nejakého výrobného cyklu, resp. používaný na nejaké znovu použitie, ale toľko k tomu, teda k tomu kontextu toho, tej nebezpečnosti.
No a k tomu cieľu tých 70 %, je tam pomerne dosť významná, významná výhrada, evidujem dosť významnú výhradu od prevádzkovateľov skládok, ktorá sa mi zdá byť dosť, dosť významná. My si musíme uvedomiť, že veľmi veľká časť týchto stavebných odpadov sa využíva práve na zakrývanie skládok, na tých vrstiev skládok. To znamená, že ony síce nie sú ako znovu použiteľné, ale slúžia v podstate na, poviem to jednoducho, slúžia na ekologický účel zakrytia tej skládky, ktorá sama o sebe, jasné, že vnímame ju ako menej ekologickú ako tie iné systémy, lepšie systémy nakladania s odpadmi, ale toto môže spôsobiť v budúcnosti problémy práve prevádzkovateľom skládok, ktorých síce nechceme mať, ale jednoducho musíme rešpektovať fakty, že dnes ich máme a dnes sme na nich ešte veľmi významne závislí, veľmi významnú časť skládok, myslím, 50 % odpadov skládkujeme stále. Čo síce je v kontexte toho, že chceme znížiť mieru skládkovania, by malo byť, akože by sme to nemali reflektovať, ale to si ja nemyslím. Ja si myslím, že by sme mali vnímať aj ten kontext, že tento odpad, stavebný, potrebujeme napríklad aj na zakrývanie skládok a v prípade, že bude jeho nedostatok, tak prevádzkovatelia skládok si budú musieť tento odpad nakupovať za drahšiu cenu, čo sa zase premietne do poplatkov za komunálny odpad. Takže chcel som to uviesť iba do kontextu, tento raz to nehovorím ako, ako zásadnú že kritiku tohto návrhu. Tento návrh jednoducho rešpektuje, reflektuje to, čo potrebujeme dosiahnuť z hľadiska legislatívy Európskej komisie, Európskej únie a reflektuje aj to, že potrebujeme čerpať prostriedky z plánu obnovy.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1415 zo 4. mája 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 979, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 528 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 210 z 8. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 157 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 219 zo dňa 14. júna 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu chcem povedať takú tú hlavnú vec, že považujem za správnu líniu, ktorou ide tento návrh, pretože naozaj tieto poplatky neboli veľmi veľa rokov zvyšované, bola tu inflácia, následne, samozrejme, chce, chce vláda vytvoriť nejaký motivačný faktor na to, aby znečisťovatelia boli motivovaní znižovať emisie znečisťujúcich látok, to znamená, že v tomto smere vnímam tento návrh ako, ako v poriadku. To, čo sa mi trošku nezdá na tom návrhu a čo by som chcel možno odpoveď od pána ministra, sú viac-menej asi, asi dve-tri veci.
Tá prvá vec je, v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľmi významne argumentovali a následne aj medializovali svoje výhrady práve zástupcovia priemyslu, predovšetkým tí, ktorí sú teda emitenti znečisťujúcich látok, a poukazovali na to, že ten nárast je veľmi skokový. Je veľmi náhly a skokový. A dokonca poukazovali aj na to, že najväčší z krajín V4, tam som si robil nejaké porovnanie s Českom, myslím, že tam ten nárast nie je až taký vyšší v porovnaní napríklad s Českou republikou. Ale súhlasím s ich, s ich výhradou, že ten nárast je tam naozaj veľmi skokový, napriek tomu, že je tam teda nejaký ten kompenzačný, resp. koeficient, ktorým sa to nejakým spôsobom trochu eliminuje. Ale ten nárast je naozaj veľmi skokový. To teraz v súčasnej situácii, kedy čelíme naozaj obrovským hospodárskym problémom súvisiacim s infláciou, súvisiacim s covidom, s postcovidovou situáciou, s rastúcimi cenami atď. atď., s inváziou Putina, Putina na Ukrajinu, tak opäť to prináša dosť nešťastnú dobu, zvyšovanie, zvyšovanie nákladov priemyslu a dosť významné skokové v priebehu niektorých najbližších rokov.
Tak toto mám takú prvú výhradu. Ja si myslím, že by, že síce súhlasím s tým, že áno, treba to upraviť. Treba to upraviť, je v poriadku, že sa to zvyšuje, ale ten nárazový náskok sa mi zdá byť veľmi, veľmi vysoký.
Takisto by sa dalo možno uvažovať o tom prerozdelení tých prostriedkov. V Českej republike majú, 65 % výnosov z poplatkov je príjmom štátneho fondu životného prostredia, 25 % príjmom kraja, na ktorom, na ktorom území sa stacionárny zdroj nachádza a 10 % je príjmom štátneho rozpočtu. Ja by som možno chcel na pána ministra otázku, že akým spôsobom uvažujú oni, že či by sa nedalo ísť týmto spôsobom, ktorý sa mi zdá celkom logický, aby mohli z toho poplatku za znečisťovanie ovzdušia aj adresne profitovať, resp. adresne ho využívať napríklad aj, aj kraje.
A tá moja tretia otázka je, že prečo vlastne prichádza ministerstvo životného prostredia až teraz k tomu, vlastne už prešli, prešli už dva roky. Možno keby sa takáto norma pripravila skôr, ešte v čase, kedy aj tie priemyselné podniky boli nejakým spôsobom v lepšej hospodárskej kondícii, ekonomickej kondícii, tak by sa to vedelo možno, vedeli by sa nejakým spôsobom na to pripraviť.
To sú také tri základné body aspoň v tomto, v tomto prvom čítaní, ktoré som chcel spomenúť, a ja si myslím, že by sme ešte mohli do druhého čítania a mali by sme uvažovať veľmi intenzívne o tom, že tento nárast, ktorý považujem za správny, ale nejakým spôsobom upraviť tak, aby to v tejto dnešnej, súčasnej situácii nespôsobilo veľmi skokové nárasty nákladov pre priemysel, pretože ten, a resp. pre znečisťovateľov, pretože to sú tí ľudia, ktorí zamestnávajú, a tieto náklady jednoducho nejakým spôsobom musia odniekiaľ nejakým spôsobom kompenzovať v rámci svojich výdavkov a koniec koncov to môže viesť až k nejakému znižovaniu buď miezd alebo k znižovaniu zamestnanosti, čo práve v takých tých postihnutých regiónoch, kde nie je veľmi veľa, veľmi veľa, veľmi veľká a vysoká ekonomická výkonnosť, tak to môže mať veľmi neblahé dôsledky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja len snáď, že hlasovanie o tomto prvom čítaní bude dnes o sedemnástej hodine.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1011. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Tak ako pán minister povedal, je to veľmi dôležitý zákon, lebo jedná sa o výchovu detí, ktoré z rôznych dôvodov boli opustené, a naozaj všetci asi už vieme, že výchova v normálnych alebo profesionálnych rodinách, ale v rodinách, je, je jediná možná výchova, kde z tohto človeka vychováme komplexnú osobnosť a že to vychovanie v inštitucionálnych zariadeniach nám zlyháva. A ja veľmi obdivujem týchto rodičov a poznám pár rodičov, ktorí sa starajú o ťažko alebo ťažšie postihnuté deti alebo deti s trvalými chorobami a naozaj zaslúžia si obdiv a preto si myslím, že pán minister, pán minister má pravdu, keď, keď hovorí, že takýto zákon by sme mali podporiť všetci, lebo sa jedná naozaj o tých najslabších, ktorým môžme pomôcť vďaka týmto náhradným profesionálnym rodičom.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1057 zo 6. mája 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.