Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som o tejto novele povedala viac v takých troch oblastiach, na čom stojí predložené znenie, ako vznikalo toto znenie a vlastne čo tým sledujeme, čo chceme priniesť a zlepšiť v slovenskej legislatíve. Táto novela stojí na takých troch pilieroch, hoci nie je dlhá, naozaj sme si dlho lámali hlavu nad tým, ako ju napísať, aby, aby plnila tieto tri ciele.
Prvým je, samozrejme, ten základný cieľ, a tým je právo na sprievod pre rodičku pri pôrode. Táto novela bude garantovať každej rodičke právo na to, aby mohla mať pri pôrode pri sebe sebou určenú osobu. Prečo je veľmi dôležité, aby to bola ňou určená osoba? Na to nás upozornili ľudia z praxe aj zdravotníci, ale, samozrejme, aj ľudsko-právne organizácie, pretože tá žena najlepšie vie, kto jej dokáže priniesť pohodu pri tom pôrode, či to je matka, či to je sestra, či to je otec dieťaťa, alebo v mnohých prípadoch je to aj nejaký zdravotnícky školený človek typu dula a podobne.
Druhým pilierom, na ktorom stojí táto novela, je to, že ak to dovoľujú podmienky zdravotníckeho zariadenia, tak prinášame možnosť mať pri sebe aj viac ako jednu ženou určenú osobu. Je to veľmi dôležité kvôli tomu, aby sme touto novelou nezužovali ten právny alebo aktuálny stav, ktorý už dnes na Slovensku máme. Už dnes mnohé pôrodnice dovoľujú žene mať pri sebe viac ako jednu sprevádzajúcu osobu. To znamená, že ak sa žena rozhodne, že chce mať pri sebe otca dieťaťa, ale zároveň aj dulu, sú nemocnice, ktoré to dovoľujú, a preto bolo pre nás veľmi dôležité, aby sme nejakou našou úpravou, ktorou chceme zlepšiť postavenie žien v zdravotníckom systéme, naopak nezhoršili už dnes dobrú, zaužívanú prax, ktorú niektoré nemocnice a zdravotnícke zariadenia robia. Takže preto.
A takým tým tretím pilierom, na ktorom táto novela stojí, je právo ošetrujúceho lekára zamedziť alebo obmedziť sprievod osoby pri pôrode v prípade, že toto okolnosti pôrodu budú vyžadovať. A ak nastane nejaká neočakávaná, ťažká a kritická situácia a bude nevyhnutné, aby tam ten sprievod nebol, tak aj na toto sme v tejto novele mysleli, hoci ja som to v mojom pôvodnom zámere nemala, ale po diskusii so zdravotníkmi, po diskusii so zdravotníckymi zariadeniami sme spravili tento ústupok a vytvorili tam priestor na to, že v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas môže ošetrujúci lekár sprievod obmedziť.
Prečo takáto novela? Ja som si sama kládla túto otázku, keď som videla, že pani verejná ochrankyňa práv sa pred niekoľkými rokmi venovala tejto téme. Veď je to právo, ktoré už dnes implicitne vyplýva z rôznych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo implicitne aj z našej legislatívy a v prípade, že by sa dostalo pred Ústavný súd, tak ako v iných krajinách, kde majú úpravu podobnú, nepochybujem, že aj u nás by toto právo bolo potvrdené Ústavným súdom Slovenskej republiky, avšak napriek tomu, že implicitne tu toto právo dlhodobo máme a vyplýva nám aj z charty...
=====

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť grafické symboly pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku, pre výrobky, ktoré nie sú výrobkami, osobitnými výrobkami, teda poľnohospodárskymi a potravinárskymi, čím by tieto výrobky získali ochranu prostredníctvom práva priemyselného vlastníctva, konkrétne prostredníctvom označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.
Ide teda presne o výrobky, ktoré nie sú poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré nie sú potravinami, vínami, aromatizovanými vínnymi výrobkami a liehovinami, ktoré bývajú obvykle označované aj ako remeselné či priemyselné výrobky. Tieto potravinárske a poľnohospodárske výrobky, ktoré som vymenovala, sa totižto riadia európskou legislatívou a tie sú zapisované v európskom registri a majú takzvané, ja tomu hovorím, že žlto-modré označenie hviezdami, čiže tieto sú, sú viditeľne označené pre spotrebiteľa, akurát tieto priemyselné výrobky, žiaľ, nie sú na trhu nejakým spôsobom zviditeľnené.
Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné získať pre výnimočné výrobky, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Remeselné výrobky alebo výrobky tradičnej slovenskej kultúry, ktoré sú späté s územím Slovenska alebo jednotlivými slovenskými regiónmi, sú súčasťou národného bohatstva a propagujú národné kultúrne dedičstvo. V registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sú zapísané napríklad tieto označenia pôvodu, resp. zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske výrobky, ako piešťanské bahno, kyjatické hračky, detvianska výšivka alebo modranská majolika. Preto si zaslúžia zvýšenú pozornosť aj spotrebiteľov tak, aby boli na trhu jasne označené.
Pre lepšie poznanie uvedenej kategórie so zapísaným označením pôvodu alebo zapísaným zemepisným označením, ľahšiu identifikáciu týchto výrobkov na trhu a uľahčenie orientácie spotrebiteľa na trhu pre danú kategóriu navrhujeme zavedenie grafických symbolov pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku, ktoré v zákone č. 469/2003 absentujú. Použitie príslušného grafického symbolu na výrobku bude na báze dobrovoľnosti. Nie je to povinnosť, je to dobrovoľnosť.
Návrh je rovnako reakciou na dopyt používateľov, čiže samotných výrobcov systémov označení pôvodu a zemepisných označení.
Navrhované grafické symboly pre nepoľnohospodárske výrobky prirodzene doplnia systém symbolov používaných v rámci politiky kvality na úrovni Európskej únie pre označenie pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vín, aromatizovaných vínnych výrobkov a liehovín, ktoré sú chránené výlučne na úrovni Európskej únie prostredníctvom nariadení Európskej únie a pri ktorých je používanie príslušných grafických symbolov na úrovni Európskej únie štandardom. Čiže spotrebiteľ, ktorý nájde na trhu výrobky s týmto označením, bude mať istotu, že tieto výrobky chránia tradíciu, že tieto výrobky boli, sú a budú vyrábané stále rovnakým spôsobom a že zachovávajú tú tradíciu a to naše národné kultúrne dedičstvo.
Ďakujem.

(38.)
...verejné obstarávanie, kde podmienkou bolo, aby sa stavalo na tom pozemku, ktorý ona prenajala, prenajala firmu, firme. To znamená, že, že úplné obídenie pravidiel verejného obstarávania.
Ďalším spôsobom alebo ďalším prípadom, ktorý je postihnutý v rámci, v rámci tých pokút, je, keď obec vyhlásila súťaž, kde jednou z podmienok bolo vypracovanie projektovej dokumentácie v tak rýchlom čase, že to mohli stihnúť len firmy, ktoré už mali nejaký projekt alebo jedna firma, ktorá už mala jeden projekt rozpracovaný. To znamená, opäť došlo k diskriminácii. A za toto všetko úrad verejného, verejného obstarávania tak konštatoval porušenie zákona a udelil pokutu. No a ten, ten prípad, ktorý sa opakuje najčastejšie v rámci toho postihnutia, je prípad, kedy sa verejný obstarávateľ snažil vyhnúť zákonu o verejnom obstarávaní tak, že chcel využiť výnimku zo zákona, ktorá hovorí, je to § 1 ods. 2 písm. c) "Tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania." Inými slovami, čo urobili títo verejní obstarávatelia, je, že si formou zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, zmluve uprednostnili právo vyhnúť sa verejnému obstarávaniu. Úplne sa vyhnúť súťaži, lebo si povedali, že takýmto spôsobom uplatnia túto výnimku. Ale táto výnimka už v tom samotnom texte, o ktorom hovorím, sa vzťahuje len na existujúce stavby. To znamená, že ak firma, ak, ak, ak mesto uzavrelo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, zmluvy s developerom, ktorý mal postaviť nájomné byty, a týmto sa vyhol, vyhla táto obec verejnému obstarávaniu, tak porušila zákon, pretože táto výnimka sa vzťahuje len na nákup alebo obstaranie takých, v tomto prípade nájomných bytov, ktoré už stoja, nie ktoré budú stáť.
Treba povedať, že toto je prax, ktorú, ktorú ÚVO hlása roky. To nie je vec, ktorú by nemali títo verejní obstarávatelia vedieť. Rovnako túto politiku razí aj Najvyšší kontrolný úrad roky. Treba ďalej povedať, že toto je vec, ktorá sa týka nejakým spôsobom veľmi zázračne len verejných obstarávateľov, ktoré, ktorým obstarávajú nájomné byty. Netýka sa akéhokoľvek ďalšieho verejného obstarávania. Napríklad nikto s ním nemal problém s týmto ustanovením alebo nikto nezneužíval toto ustanovenie pri výstavbe diaľnic. To znamená, že zaznieva, samozrejme, taká obhajoba, že dochádza k nejakému alebo došlo k nejakému zlému interpretovaniu tohto zákona, lebo verejný obstarávateľ nevedel, ako sa uplatňuje tento druh, tento druh zákona. Ale to nie je pravda. Roky existuje jasná, jasná politika a prax a rozhodujúca prax Úradu pre verejné obstarávanie. Rovnako aj Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý roky takto postupuje a tí verejní obstarávatelia to majú vedieť.
Prejdime si najzávažnejší prípad, ktorému vlastne pán Šimko chce udeliť amnestiu na pokutu, ktoré dostalo, a to je mesto Šaľa. Tam tá pokuta sa vyšplhala na výšku 330 000 eur. A tá nasledovnosť toho prípadu je takáto.
Verejný obstarávateľ 30. 9., čiže mesto Šaľa 30. 9. 2015 uzatvorilo so spoločnosťou INNOVIA, developerom, nájomnú zmluvu, kde v predmete nájmu je ´prenajaté pozemky sa nachádzajú na Kráľovskej ulici v Šali a nájomca ich bude využívať za účelom výstavby nájomných bytových domov spevnených plôch a parkovísk´. To znamená, že obec Šaľa, mesto Šaľa prenajalo pozemky developerovi.
Následne vo februári v roku 2016 o šesť mesiacov neskôr dochádza k podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tam sa píše ´predmetom tejto zmluvy je záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť spolu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva bytového domu 1 a bytového domu 2 na budúceho kupujúceho´. Čiže tu prichádza k tomu zneužitiu toho paragrafa, § 1, kde uzatvára mesto Šaľa s developerom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Lebo týmto spôsobom sa chce vyhnúť verejnému obstarávaniu, ale ako som uviedol, toto nie je správne vysvetlenie tohto paragrafu a rozhodovacia prax dlhodobo poukazuje na to, že nie je správne.
V marci 2016, to znamená mesiac na to, miestny poslanec upozornil, že postup mesta je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Citujem z článku: "Radnica firmu vybrala priamo bez verejnej súťaže. Nestotožňujem sa s tým, že firma vybratá bez súťaže dostane zákazku na priamo." To bolo vyjadrenie jedného z poslancov, ktorý teda aj chcel podať alebo respektíve podal nejaký pozmeňujúci návrh, ktoré mesto zamietlo. Je teda potrebné povedať, že z obsahu tej nájomnej zmluvy aj tej zmluvy o budúcej kúpe je od začiatku zrejmý úmysel účastníka konania nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k nájomným bytom v meste Šaľa.
No a potom prišlo vo februári 2017 rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré konštatovalo, že postup mesta Šaľa je v rozpore so zákonom. To znamená, ÚVO konštatovalo rozpor so zákonom vo februári 2017. Napriek tomu v júli v roku 2017, to znamená 5 mesiacov po tom, čo mesto Šaľa dostalo toto rozhodnutie, mesto Šaľa uzavrelo zmluvu o prevode práv a povinností, ktorými boli všetky práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy prevedené na spoločnosť INNOVIA, na developera. K uzavretiu kúpnej zmluvy s developerom následne došlo v auguste 2018. To znamená, že mesto Šaľa napriek tomu, že upozorňoval mesto poslanec, aj napriek tomu, že konštatoval porušenie zákona Úrad pre verejné obstarávanie, napriek tomu postupovalo ďalej v tomto nezákonnom postupe a uzatvorilo nezákonne alebo v rozpore so zákonom zmluvy s developerom a obišlo nezákonne zákon o verejnom obstarávaní. Prečo teda mesto Šaľa pokračovalo v tomto konaní aj po roku 2017 a následne na to, až následne na to dostalo túto pokutu. To znamená, že keby nepostupovalo protizákonne, na čo bolo upozornené z viacerých strán, tak by pokutu nedostalo. Prečo takto postupovalo, je otázka, na ktorú, samozrejme, neviem odpovedať.
Teraz k tomu, čo som tvrdil teda, že tieto pravidlá sú dlhodobo známe. Hovoril som o tom, že ÚVO dlhé roky postupuje v rozhodovacej praxi tak, že táto výnimka, že túto výnimku nie je možné uplatniť na vyhnutie sa zákonu o verejnom obstarávaní, ak tie byty ešte neexistujú. Dôkazov je viacero. Ja odcitujem z metodického usmernenia z roku 2013, kde ÚVO konštatuje použitie tejto výnimky, teda výnimky z § 1, § 1, je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda alebo najíma. Predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje. To je z roku 2013. Rovnaký výklad obsahuje usmernenie ÚVO z roku 2006, rovnaký výklad je v usmernení z roku 2014, čo som len ja hľadal. A opakujem opäť, aj NKÚ dlhodobo razí presne tú istú politiku.
Amnestia a bolo to tu aj spomenuté teraz pánom Šimkom, sa odôvodňuje aj tým, že obce postupovali tak, ako im odporúčal Štátny fond rozvoja bývania. Keď sa však odborníci spolupracujúci s nadáciou Zastavme korupciu pýtali na tomto štátnom úrade, dostali odpoveď, že neexistuje žiaden dokument alebo odporúčanie, ktoré by označovalo postup obcí za legálny alebo možný.
Treba povedať rovnako, že v týchto rôznych obchodoch, lebo tých prípadov je viacero, sa opakujú isté developerské spoločnosti a treba povedať aj to, že Protimonopolný úrad konštatoval, že takáto amnestia môže byť považovaná za formu štátnej pomoci, ktorá neoprávňuje zvýhodňovať subjekty.
Dovoľte mi ešte trošku sa pozrieť na dôvodovú správu k tomuto zákonu od pána Šimka, v ktorej uvádza rôzne zavádzajúce skutočnosti. A teraz citujem: "Významný podiel nájomných bytov sa nadobúda formou zmluvy o budúcej kúpe, kde obec alebo mesto uzatvorí so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne, následnú kúpnu zmluvu uzatvoria až po nastavení, až po postavení pardon, nájomných bytov." No inými slovami pán Šimko konštatuje vo svojej dôvodovej správe, že veľký podiel nájomných bytov sa nadobúda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Ďalej hovorí v dôvodovej správe: "Financovanie počas výstavby zabezpečuje zhotoviteľ, ktorý tak znáša všetky riziká." Hovorí to v súvislosti s tým, ako by to mala byť výhoda takéhoto postupu. Ale (povedané so smiechom) to je predsa možné vždycky. Mestá to môžu robiť aj v prípade, že vyhrá verejné obstarávanie na výstavbu bytov developer, a tomuto uhradí zmluvu až následne po kolaudácii. Veď to je aj normálny postup fyzických osôb, že uhrádzate za byt plnú čiastku, až keď je tento byt skolaudovaný. To znamená, že aj v tomto prípade, v takzvanom štandardnom postupe, ktorý dodržiava zákon o verejnom obstarávaní, je možné, aby developer všetky riziká za stavbu niesol.
Ďalej hovorí, že výklad tohto ustanovenia a posúdenie, či sa vzťahuje aj na obstarávanie nehnuteľností na základe budúcich zmlúv, spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory.
No ako som dokázal, to nie je pravda. Takáto prax je dlhé roky známa, to znamená, že bola obídená účelovo a opakujem, že vyskytuje sa, tieto, tieto chyby sa vyskytujú jedine a pri stavbe nájomných bytov. Pri žiadnych iných stavbách sme nezaznamenali takéto prípady, resp. takýto problém, resp. požiadavky na amnestiu. Takže netuším, že kde vznikol chybný výklad alebo chybné pochopenie výkladu.
Ale treba ešte povedať, že odpustenie pohľadávky štátu podľa odsekov 1 a 2, teda toho posledného bodu, ktorý v tom zákone zostal, zákon konštatuje, že sa nevzťahuje na pohľadávku štátu, ktorá bola do 31. decembra 2021 úplne splatená. No tak inými slovami tento zákon chce docieliť to, že tie pokuty, ktoré boli vyrubené Úradom pre verejné obstarávanie a ktoré obce už zaplatili, lebo si priznali chybu, tak tie zostanú zaplatené a tie pokuty, tie, ktoré, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie rozdal a ešte splatené neboli, tak tie nebudú musieť byť splatené. To znamená, že správny postup je penalizovaný v tomto prípade a nesprávny postup je odmenený v podobe odpustenia pohľadávky.
Čiže to je podľa mňa aj v rozpore s ústavou, aj keď teda nie som odborník, ale zakladá do budúcnosti veľké riziko toho, ako sa budú mestá a obce správať, resp. ktokoľvek sa správa, ako sa bude ktokoľvek správať. Pretože vznikne precedens, kedy sa budú mestá a obce spoliehať na to, že zatlačia na politikov, ktorí za nich odvedú prácu, a bude im odpustená pokuta, dostanú amnestiu a ich protizákonný postup bude odpustený.
Takže považujem tento zákon za veľmi škodlivý, pretože jednak odmeňuje správanie, ktoré je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, a vytvára nebezpečné precedensy pre fungovanie pravidiel v tejto krajine.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som teda vystúpil k zákonu, ktorý navrhuje pán Šimko, k novele zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Z toho, čo som teda vyrozumel, tak budú podané alebo boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Na začiatok chcem povedať, že ten zákon nepovažujem za dobrý, považujem ho za zlý a škodlivý. Zákon mal dve časti. Tá prvá časť sa týkala zavedenia možnosti, aby Úrad pre verejné obstarávanie nemusel udeliť pokuty za tie najzávažnejšie správne delikty v rámci verejného obstarávania a teda dával možnosť Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnúť sa, či zavedie pokutu alebo nezavedie pokutu, čo je úplne v rozpore s princípom nejakej prevencie pred trestnými činmi alebo deliktami. To ako keby sme mali v Trestnom zákone napísané, že za krádež môže súd alebo nemusí súd udeliť nejaký trest. Tak to ale nefunguje v normálnej spoločnosti. Samozrejmé, že by to malo, taká tá legislatívna zmena by spustila v praxi neželanú reťazovú reakciu v podobe okamžitého zvýšeného výskytu najzávažnejších porušení zákona.
Treba však povedať, že na základe toho, čo povedal pán Šimko, tak ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý spomínal, tak tieto tri body zo štvorbodovej novely odstraňuje, čiže toto vítam, lebo teda zrejme aj predkladateľ pochopil, že to nie je správna cesta, resp. že to môže byť aj v konflikte s európskou legislatívou, ale teda tá druhá časť tej novely a teda ten jediný bod, ktorý momentálne zostáva v rámci tej novely, tú tam predkladateľ ponechal a tú teda považujem za nie menej negatívnu a škodlivú v rámci toho zákona. Pán Šimko to obhajoval, samozrejme, tak vznetlivo, teda že je potrebné pomôcť samosprávam a teda dovoľte mi uviesť vás, alebo ukázať vám iný pohľad na celú problematiku.
Čiže pán Šimko v tom svojom zákone chce odpustiť pokuty pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov v súvislosti s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov. To sú pokuty, ktoré už boli teda Úradom pre verejné obstarávanie udelené, pre niektoré z rozhodnutí existujú aj právoplatné rozsudky súdov a teda ide o rozhodnutia, ktoré, ktoré postihujú delikty, ktoré sa týkajú rôznych, rôznych spôsobov, ako sa obstarávatelia snažili alebo obišli zákon o verejnom obstarávaní. To znamená, že je tam viacero spôsobov, viacero nezákonného konania, ku ktorému došlo. Ja poviem niektoré príklady a potom sa budem venovať tomu, ktorý sa týka, ktorý použil najviac tých prípadov, ktoré sú postihnuté tými pokutami.
Tak napríklad išlo o fingovanie súťaže, keď obec dala do nájmu pozemok firme a následne vyhlásila súťaž, kde bolo podmienkou stavať na tomto pozemku, hej? To znamená, že mesto prenajalo firme A pozemok a potom vyhlásilo verejné obstarávanie, kde podmienkou bolo, aby sa stavalo na tom pozemku, ktorý ono prenajalo firme. To znamená, že úplné obídenie pravidiel verejného obstarávania.
Ďalším spôsobom alebo ďalším prípadom, ktorý je postihnutý v rámci, v rámci tých pokút, je, keď obec vyhlásila súťaž, kde jednou z podmienok bolo vypracovanie projektovej dokumentácie v tak rýchlom čase, že to mohli stihnúť len firmy, ktoré už mali nejaký projekt alebo jedna firma, ktorá už mala jeden projekt rozpracovaný. To znamená, opäť došlo k diskriminácii. A za toto všetko úrad verejného, verejného obstarávania tak konštatoval porušenie zákona a udelil pokutu. No a ten, ten prípad, ktorý sa opakuje najčastejšie v rámci toho postihnutia, je prípad, kedy sa verejný obstarávateľ snažil vyhnúť zákonu o verejnom obstarávaní tak, že chcel využiť výnimku zo zákona, ktorá hovorí, je to § 1 ods. 2 písm. c) "Tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania." Inými slovami, čo urobili títo verejní obstarávatelia, je, že si formou zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, zmluve uprednostnili právo vyhnúť sa verejnému obstarávaniu. Úplne sa vyhnúť súťaži, lebo si povedali, že takýmto spôsobom uplatnia túto výnimku. Ale táto výnimka už v tom samotnom texte, o ktorom hovorím, sa vzťahuje len na existujúce stavby. To znamená, že ak firma, ak, ak, ak mesto uzavrelo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, zmluvy s developerom, ktorý mal postaviť nájomné byty, a týmto sa vyhol, vyhla táto obec verejnému obstarávaniu, tak porušila zákon, pretože táto výnimka sa vzťahuje len na nákup alebo obstaranie takých, v tomto prípade nájomných bytov, ktoré už stoja, nie ktoré budú stáť.
Treba povedať, že toto je prax, ktorú, ktorú ÚVO hlása roky. To nie je vec, ktorú by nemali títo verejní obstarávatelia vedieť. Rovnako túto politiku razí aj Najvyšší kontrolný úrad roky. Treba ďalej povedať, že toto je vec, ktorá sa týka nejakým spôsobom veľmi zázračne len verejných obstarávateľov, ktoré, ktorým obstarávajú nájomné byty. Netýka sa akéhokoľvek ďalšieho verejného obstarávania. Napríklad nikto s ním nemal problém, s týmto ustanovením, alebo nikto nezneužíval toto ustanovenie pri výstavbe diaľnic. To znamená, že zaznieva, samozrejme, taká obhajoba, že dochádza k nejakému alebo došlo k nejakému zlému interpretovaniu tohto zákona, lebo verejný obstarávateľ nevedel, ako sa uplatňuje tento druh, tento druh zákona. Ale to nie je pravda. Roky existuje jasná, jasná politika a prax a rozhodujúca prax Úradu pre verejné obstarávanie. Rovnako aj Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý roky takto postupuje a tí verejní obstarávatelia to majú vedieť.
Prejdime si najzávažnejší prípad, ktorému vlastne pán Šimko chce udeliť amnestiu na pokutu, ktoré dostalo, a to je mesto Šaľa. Tam tá pokuta sa vyšplhala na výšku 330 000 eur. A tá nasledovnosť toho prípadu je takáto.
Verejný obstarávateľ 30. 9., čiže mesto Šaľa 30. 9. 2015 uzatvorilo so spoločnosťou INNOVIA, developerom, nájomnú zmluvu, kde v predmete nájmu je ´prenajaté pozemky sa nachádzajú na Kráľovskej ulici v Šali a nájomca ich bude využívať za účelom výstavby nájomných bytových domov spevnených plôch a parkovísk´. To znamená, že obec Šaľa, mesto Šaľa prenajalo pozemky developerovi.
Následne vo februári v roku 2016 o šesť mesiacov neskôr dochádza k podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tam sa píše ´predmetom tejto zmluvy je záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť spolu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva bytového domu 1 a bytového domu 2 na budúceho kupujúceho´. Čiže tu prichádza k tomu zneužitiu toho paragrafu, § 1, kde uzatvára mesto Šaľa s developerom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Lebo týmto spôsobom sa chce vyhnúť verejnému obstarávaniu, ale ako som uviedol, toto nie je správne vysvetlenie tohto paragrafu a rozhodovacia prax dlhodobo poukazuje na to, že nie je správne.
V marci 2016, to znamená mesiac na to, miestny poslanec upozornil, že postup mesta je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Citujem z článku: "Radnica firmu vybrala priamo bez verejnej súťaže. Nestotožňujem sa s tým, že firma vybratá bez súťaže dostane zákazku na priamo." To bolo vyjadrenie jedného z poslancov, ktorý teda aj chcel podať alebo respektíve podal nejaký pozmeňujúci návrh, ktoré mesto zamietlo. Je teda potrebné povedať, že z obsahu tej nájomnej zmluvy aj tej zmluvy o budúcej kúpe je od začiatku zrejmý úmysel účastníka konania nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k nájomným bytom v meste Šaľa.
No a potom prišlo vo februári 2017 rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré konštatovalo, že postup mesta Šaľa je v rozpore so zákonom. To znamená, ÚVO konštatovalo rozpor so zákonom vo februári 2017. Napriek tomu v júli v roku 2017, to znamená 5 mesiacov po tom, čo mesto Šaľa dostalo toto rozhodnutie, mesto Šaľa uzavrelo zmluvu o prevode práv a povinností, ktorými boli všetky práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy prevedené na spoločnosť INNOVIA, na developera. K uzavretiu kúpnej zmluvy s developerom následne došlo v auguste 2018. To znamená, že mesto Šaľa napriek tomu, že upozorňoval mesto poslanec, aj napriek tomu, že konštatoval porušenie zákona Úrad pre verejné obstarávanie, napriek tomu postupovalo ďalej v tomto nezákonnom postupe a uzatvorilo nezákonne alebo v rozpore so zákonom zmluvy s developerom a obišlo nezákonne zákon o verejnom obstarávaní. Prečo teda mesto Šaľa pokračovalo v tomto konaní aj po roku 2017 a následne na to, až následne na to dostalo túto pokutu? To znamená, že keby nepostupovalo protizákonne, na čo bolo upozornené z viacerých strán, tak by pokutu nedostalo. Prečo takto postupovalo, je otázka, na ktorú, samozrejme, neviem odpovedať.
Teraz k tomu, čo som tvrdil teda, že tieto pravidlá sú dlhodobo známe. Hovoril som o tom, že ÚVO dlhé roky postupuje v rozhodovacej praxi tak, že táto výnimka, že túto výnimku nie je možné uplatniť na vyhnutie sa zákonu o verejnom obstarávaní, ak tie byty ešte neexistujú. Dôkazov je viacero. Ja odcitujem z metodického usmernenia z roku 2013, kde ÚVO konštatuje použitie tejto výnimky, teda výnimky z § 1, § 1, je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda alebo najíma. Predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje. To je z roku 2013. Rovnaký výklad obsahuje usmernenie ÚVO z roku 2006, rovnaký výklad je v usmernení z roku 2014, čo som len ja hľadal. A opakujem opäť, aj NKÚ dlhodobo razí presne tú istú politiku.
Amnestia, a bolo to tu aj spomenuté teraz pánom Šimkom, sa odôvodňuje aj tým, že obce postupovali tak, ako im odporúčal Štátny fond rozvoja bývania. Keď sa však odborníci spolupracujúci s nadáciou Zastavme korupciu pýtali na tomto štátnom úrade, dostali odpoveď, že neexistuje žiaden dokument alebo odporúčanie, ktoré by označovalo postup obcí za legálny alebo možný.
Treba povedať rovnako, že v týchto rôznych obchodoch, lebo tých prípadov je viacero, sa opakujú isté developerské spoločnosti a treba povedať aj to, že Protimonopolný úrad konštatoval, že takáto amnestia môže byť považovaná za formu štátnej pomoci, ktorá neoprávňuje zvýhodňovať subjekty.
Dovoľte mi ešte trošku sa pozrieť na dôvodovú správu k tomuto zákonu od pána Šimka, v ktorej uvádza rôzne zavádzajúce skutočnosti. A teraz citujem: "Významný podiel nájomných bytov sa nadobúda formou zmluvy o budúcej kúpe, kde obec alebo mesto uzatvorí so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne, následnú kúpnu zmluvu uzatvoria až po nastavení, až po postavení, pardon, nájomných bytov." No inými slovami pán Šimko konštatuje vo svojej dôvodovej správe, že veľký podiel nájomných bytov sa nadobúda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Ďalej hovorí v dôvodovej správe: "Financovanie počas výstavby zabezpečuje zhotoviteľ, ktorý tak znáša všetky riziká." Hovorí to v súvislosti s tým, ako by to mala byť výhoda takéhoto postupu. Ale (povedané so smiechom) to je predsa možné vždycky. Mestá to môžu robiť aj v prípade, že vyhrá verejné obstarávanie na výstavbu bytov developer a tomuto uhradí zmluvu až následne po kolaudácii. Veď to je aj normálny postup fyzických osôb, že uhrádzate za byt plnú čiastku, až keď je tento byt skolaudovaný. To znamená, že aj v tomto prípade, v takzvanom štandardnom postupe, ktorý dodržiava zákon o verejnom obstarávaní, je možné, aby developer všetky riziká za stavbu niesol.
Ďalej hovorí, že výklad tohto ustanovenia a posúdenie, či sa vzťahuje aj na obstarávanie nehnuteľností na základe budúcich zmlúv, spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory.
No ako som dokázal, to nie je pravda. Takáto prax je dlhé roky známa, to znamená, že bola obídená účelovo a opakujem, že vyskytuje sa, tieto, tieto chyby sa vyskytujú jedine a pri stavbe nájomných bytov. Pri žiadnych iných stavbách sme nezaznamenali takéto prípady, resp. takýto problém, resp. požiadavky na amnestiu. Takže netuším, že kde vznikol chybný výklad alebo chybné pochopenie výkladu.
Ale treba ešte povedať, že odpustenie pohľadávky štátu podľa odsekov 1 a 2, teda toho posledného bodu, ktorý v tom zákone zostal, zákon konštatuje, že sa nevzťahuje na pohľadávku štátu, ktorá bola do 31. decembra 2021 úplne splatená. No tak inými slovami tento zákon chce docieliť to, že tie pokuty, ktoré boli vyrubené Úradom pre verejné obstarávanie a ktoré obce už zaplatili, lebo si priznali chybu, tak tie zostanú zaplatené a tie pokuty, tie, ktoré, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie rozdal a ešte splatené neboli, tak tie nebudú musieť byť splatené. To znamená, že správny postup je penalizovaný v tomto prípade a nesprávny postup je odmenený v podobe odpustenia pohľadávky.
Čiže to je podľa mňa aj v rozpore s ústavou, aj keď teda nie som odborník, ale zakladá do budúcnosti veľké riziko toho, ako sa budú mestá a obce správať, resp. ktokoľvek sa správa, ako sa bude ktokoľvek správať. Pretože vznikne precedens, kedy sa budú mestá a obce spoliehať na to, že zatlačia na politikov, ktorí za nich odvedú prácu, a bude im odpustená pokuta, dostanú amnestiu a ich protizákonný postup bude odpustený.
Takže považujem tento zákon za veľmi škodlivý, pretože jednak odmeňuje správanie, ktoré je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, a vytvára nebezpečné precedensy pre fungovanie pravidiel v tejto krajine.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Skúsim teda rýchlo naspäť zareagovať ja.
Ku kolegovi Tomášovi Lehotskému, jasné, veď toto je skutočne debata, ktorá prebieha, kde sú v podstate tie názory oboch strán, majú svoje opodstatnenie a teda dlho o tom debatujeme. No môj pohľad je ten, že možno nežijeme štandardnú dobu, ale myslím si, že práve teraz je ten správny čas prestať s reštrikciami a sústrediť sa na slobodu a na to vzdelávanie. Nikdy nie je neskoro začať. Áno, meškáme minimálne desaťročie, súhlasím, ale nikdy nie je neskoro začať a možno práve teraz treba.
Kolega Rado Kazda, no poviem len toľko. Možno to nie je úplne ideálny príklad, ale - to, čo som chcel povedať - treba sa pozrieť na to, že kto riadi krajinu. Teraz predstavme si situáciu, že by teda dnes bol premiér napríklad ten Robert Fico, že čo by tu bolo a aké informácie by boli šírené a či by ich potom zrovna takýto zákon nechránil a neblokoval nejaké iné a už by sme boli v tej situácii á la Rusko.
K Jurajovi, jasné, trh nevyrieši všetko. To som povedal aj v mojej rozprave. A preto som, tá, hneď tá ďalšia veta bola, že regulácií má byť len minimálne potrebné množstvo. Áno, nejaké regulácie treba. A to, čo som chcel povedať, je, že som presvedčený, že v tejto oblasti tých regulácií máme dostatok a môžeme sa baviť, ako veľmi funkčných, ale som presvedčený, že aj funkčných, a hlavne teda, že nepotrebujeme ďalšie.
K Dominikovi, no ten zákon o šírení nepravdivých informácií, a kto je to ministerstvo pravdy? Kto má tú schopnosť povedať, čo je pravda a čo je nepravda? Toto je to najnebezpečnejšie. A to si zase len pozrime tú históriu, hej, koľko razy boli tí, čo, až história ukázala, že tú pravdu mali, čo sa im dialo v tej dobe, v ktorej bolo nejaké ministerstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Marián, áno, tiež debatujeme o tom dosť veľa aj na klube. No ale chcem povedať, že nie celkom mi sedí ten príklad, ktorý si použil, že, že zoberme si príklad Ruska, kam to môže viesť, keď sú blokované iné informácie, no že tam sa teraz šíri nejaká v podstate, že jedna pravda. No ale však cieľom tohto návrhu je práve nedostať sa do situácie Ruska. V Rusku sú šírené propagandistické dezinformácie, iba dezinformácie. Iba dezinformácie, iba falošné argumenty, iba povzbudzovanie, vzbudzovanie nenávisti, iba posilňovanie nejakého militantného národného ducha. A v prípade, a to obhajujú práve tí, ktorí obhajujú blokovanie niektorých týchto dezinformačných webov, v prípade Slovenska je tu naozaj, bol obrovský prúd silných vybudovaných webov, ktoré šírili práve takéto lži, takéto nenávisti, takéto povzbudzovania, nepriame povzbudzovania k nenávistiam, takéto militantné nálady voči nejakým skupinám, voči menšinám, atď., atď.
Takže práve naopak, ten prípad toho Ruska nemal by byť argumentom pre to, aby sme neblokovali weby, ale práve naopak. Tento prípad Ruska je argumentom pre tých, ktorí chcú blokovať weby na Slovensku.

Marián, len jedna poznámka alebo dve poznámky. Však tie debaty vedieme aj ja na poslaneckom klube. Treba si uvedomiť, že ide o, nie o štandardnú situáciu, hej? Keď sa bavíme o vzdelávaní, tak áno, to je otázka, ktorá sa možno mala riešiť pred 10, 20, 30 rokmi a možno by sme boli niekde inde. Dneska sme tu a Rusko napadlo Ukrajinu a šíri veľmi intenzívne dezinformácie na Slovensku. Teda musím povedať, ale to je už kvázi na inú tému, lebo to nesúvisí s odpájaním webov fašistom, atď., ale teda musím, že ja rozhodne nepovažujem za úspech tejto krajiny, že Marián Kotleba sa musel porúčať tento rok z parlamentu. Myslím si, že má toho na rováši dosť, aby tak bolo skôr. Hlavne ten výsledok tej neschopnosti ľudí filtrovať názory je ten, že tu sedí, sedia jeho zástupcovia jeho strany a ďalší. To znamená, že tu už došlo k zlyhaniu. A jedno, jedno vyhodenie Mariána Kotlebu z tohto nerobí úspešný príbeh.