Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Majo, naozaj výstižne bolo to povedané naozaj veľmi pekne všetko a vlastne všetko, čo sa tu hovorí, bolo hovorené práve preto, aby sme sa prihovorili kolegom hlavne z koalície, aby to pochopili a aby jednoducho sa trošku zamysleli nad tým všetkým, pretože naozaj my potrebujeme počúvať ľudí, ktorých sa to najviac týka, a to sú práve rodiny, ktoré tu stále spomínate, to sú práve zástupcovia škôl, to sú práve zástupcovia samospráv a všetci títo hovoria opak, čo vravíte vy, a vlastne za všetkých týchto hovoríme tu v pléne my. A ja dúfam, že ste niečo aj počúvali a že ste niečo aj pochopili, poprípade si aj to prezistili u svojich známych, pretože naozaj trvá roky kým si získate dôveru, ale stačí pár sekúnd a tú dôveru viete stratiť hneď. A práve teraz sú tie sekundy, ktoré napomáhajú tomu, aby ste si tú dôveru stratili. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za tvoj príspevok, kde si to v podstate zhrnul. Myslím, že už stendujeme, pomaly sa blížime ku koncu rozpravy. No keby som to, keby som to tak ešte zhrnul, ja myslím, že to, čo my vnímame v SaS-ke je, a ty si to vlastne teraz popísal, je to, s čím sa ja napríklad aj stretávam veľmi často, ja sa stretávam s ľuďmi, ktorí hovoria, že načo mi teraz Matovič ide dávať peniaze, keď štát potrebuje teraz mať výdavky na mnoho, mnoho, mnoho oblastí, napríklad aj na to, že si musíme zachrániť krk nášho európskeho spoločenstva a našej západnej, Západného sveta pred Putinom. No že načo teraz mi dáva peniaze, ja mám dosť peňazí, toto mi ľudia hovoria. Ja mám dosť peňazí na to, aby som nepotreboval teraz zvýšenú podporu, ja mám dosť peňazí na to, aby som nepotreboval zvýšený daňový bonus. Ja chcem, aby vláda efektívne spravovala peniaze na tie účely, na ktoré im tie peniaze dávam. Toto je to základné, o čom sa tu vlastne celý čas rozprávame. Tá neadresnosť toho návrhu a to, že niektorí ľudia sa cítia byť touto, touto, touto, návrhom na takúto podpornú dávku z peňazí, ktoré sa budú musieť odniekiaľ zobrať, čiže niekomu inému budeme musieť zobrať, tak toto títo ľudia vnímajú v podstate ako urážku, v podstate ako urážku, ako niečo, že vláda im chce na úkor trebárs zvýšenia platov učiteľov, na úkor zvýšených nákladov, ktoré potrebujeme na zbrojenie, na zvýšených platov na zdravotníkov, tak na tento úkor im teraz ide dávať vláda nejaké peniaze, ktoré oni za týmto účelom vôbec nepotrebujú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marián, ďakujem za doplnenie. V podstate už asi bolo k téme povedané úplne, úplne všetko z každej strany. A už asi neni veľmi čo dodať. Ja by som len ešte doplnil jednu poznámku týkajúcu sa opäť môjho obľúbeného krúžkovného alebo voľnočasových poukazov. Toto, toto tu ešte zmienené nebolo, a to je jedna vec, že je možné celkom, že niekto tu počíta s tým, že tieto peniaze sa nevyužijú. Ako nikto totiž nevie zagarantovať, ani to neni nikde napísané, ani to neni otestované, čo je teda že ďalší problém zásadný celého tohto, celého tohto krúžkovného, že je nulová skúsenosť s realizáciou. My sme chceli, mali pripravené pilotný projekt, ktorý sa mal skúšať v troch mestách. To vám, pán Gyimesi, prípadne kolegom, ktorí sa tejto téme u vás venujú, podrobnejšie odkážte. Je to tiež nachystané, aby sa vyladili muchy ako tohto celého systému. To sú reálne veci z praxe, hej, toto neni nič, žiadne politické konštatovanie.
Vzhľadom k tomu, teda že sa to takto rýchlym spôsobom z vašej strany uchopilo, tak ten pilotný projekt v podstate sa už ani nedá realizovať a keďže to budete celý systém, alebo chcete celý systém spustiť jednoducho naplno, tak som si takmer úplne istý, že to prinesie také zmätky, taký chaos a odhalí to všetky vo svojej podstate nedostatky, ktoré, ktoré tam máte nastavené a ktoré už teraz vieme, že sú zlé. No a teraz, teraz ešte teda tá posledná vec. Že v podstate týmto pádom ľudia nevyužijú tie poukazy, ktoré ostanú niekomu v rozpočtoch.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, kolegynky nevidím, ja len zareagujem, áno, pardon, vidím kolegynky, pardon. Len zareagujem na posledné slová Jožka Kanuščáka na začiatku, že presne toto sa nám môže stať, že tí učitelia nebudú v školách a možno budú mať otvorenú živnosť a budú teda niekde pri voľnočasových poukazoch. Môže sa nám stať, že dejepis nás na škole nebude mať kto učiť, lebo tam ten učiteľ nebude, lebo ho nevieme zaplatiť a zároveň teda bude niekde dejepisný voľnočasový krúžok, kde sa teda potom budú poobede deti učiť dejepis. No takto by to asi by to byť nemalo.
Plus ešte teda, celý tento systém je tak tragicky zle napísaný, že veľmi hrozí to, že veľa z tých pol miliardy, ktoré tam majú ísť ročne, môžu byť jednoducho zneužité. To si treba povedať, že my sme Slovensko a aj na takéto veci treba dávať pozor. Zasa je to o tej efektivite využívania verejných zdrojov.
Ale rozprava sa chýli ku koncu, vyzerá, že teda už, už možno budem aj posledný rečník, ak kolegovia dvaja neprídu, tak dovolil by som na záver v podstate zhrnúť, povedzme, verím, že stihnem, šesť takých základných dobrých dôvodov, prečo teda je chybou prelamovať veto pani prezidentky. Tak skúsim zasa nejak trošku ešte na koniec apelovať aj na kolegov z OĽANO, aj teda na ostatných kolegov, ktorí sa teda za každú cenu a nasilu, a vidíme to nasadenie, vlastne snažia, aby sa teda prehlo to cez koleno, prelomilo a veto pani prezidentky.
Začnime tou školou, tá je asi fakt najdôležitejšia. Najprv škola, potom zábava. V aktuálnej situácii, ktorej čelíme, v inflácii, vo všetkých ostatných problémoch, ktoré aktuálne krajina má, by našou prioritou malo byť riešiť čas detí, ktoré trávia v triedach na vyučovaní. Myslím si, že každý rodič vidí v akých podmienkach, priestoroch, s akým vybavením sa deti učia, vidíme, aké učebnice, aké pomôcky používajú a myslím si, že každý rodič aj na tých, nazvime ich, teda štátnych školách vidí, že čo všetko treba platiť z vlastného vrecka.
Ja si myslím, že všetci si, ako tu sedíme, si pamätáme určitých učiteľov, ktorých sme mali. Pamätáme si tých dobrých, pamätáme si tých horších. A myslím, že je veľmi dôležité, aby sme mali v školách motivovaných a dobre ohodnotených ľudí. Schválne hovorím, nielen učiteľov, ľudí. Učiteľov, asistentov, odborných zdravotníkov, ale aj školníkov, pani kuchárky. Proste všetkých ľudí, ktorí vychovávajú naše deti, ktorí pre ne obetujú svoj čas, dávajú im vzdelanie a celé tie roky ovplyvňujú, akí ľudia vlastne z tých našich detí vyrastú. Pretože my sme tu teraz, ale tie naše deti tu budú za nami a oni sú tí, ktorí budú našu krajinu niekam posúvať. To vzdelanie je fakt veľmi dôležité, preto hovoríme, že musia tie krúžky počkať. Treba peniaze použiť na hlavný čas detí.
Celý tento balíček, druhý dobrý dôvod. Celý tento balíček nepomáha tým, ktorí to potrebujú. Máme jeden výstrel. Tá 1,3 miliarda sú tie peniaze, za ktorými sa veľmi ťažko budú akémukoľvek ministrovi financií, akémukoľvek, nielen Igorovi Matovičovi, hľadať veľmi ťažko. Máme jeden výstrel, aby sa tie peniaze použili tak, aby pomohli všetkým, ale že všetkým, ktorí to potrebujú. A my všetci ostatní, ktorí máme iné možnosti ako to zvládnuť toto zdražovanie všetkého, proste tým jednoducho, nie že pomáhať netreba, nemáme na to, nemáme na to.
Čiže návrh predkladateľa zabúda na viaceré skupiny, ktoré nemajú deti. A týmto skupinám sa vôbec nepomáha, ale pritom, pritom to sú stále rodiny. To ide aj, aj oproti vlastne tomu samotnému zneniu toho balíčka. Sú rodičia samoživitelia, rodičia odrastených detí, ktoré teda už nemajú nárok na daňový bonus, ale zároveň proste rodičia, ktorí majú problémy zamestnať sa, samostatne žijúci seniori, invalidní dôchodcovia, ale koniec-koncov aj mladí ľudia, ktorí ešte nemajú deti, ale povedzme tí zasa sú v pozícii, že teda sú mladí, zdraví, zdravé ruky, môžu si, môžu si pomôcť. Ale je veľa skupín, veľa skupín a veľakrát to tu už bolo povedané, ktorí jednoducho nevedia si pomôcť v týchto inflačných časoch.
Títo ľudia a mnohí iní majú fakt dnes vážne existenčné problémy, preto považujeme za potrebné, aby táto pomoc bola adresná a efektívna pre tých najzraniteľnejších. Nepotrebujeme megalomanské nápady, nepotrebujeme jadrové bomby, potrebujeme rozumný kompromisný návrh, ktorý pomôže tam, kde je treba. To aj, aj, aj tá inflácia, to sa nedá vyriešiť jedným sebelepším návrhom, jednou jadrovou zbraňou. To sa rieši viacerými menšími opatreniami tak ako to robia, tak ako to robia iné krajiny. Veď stačí sa pozrieť na úspešnejších. Veď sa pozrime na akúkoľvek ekonomickú tabuľku, svieti nám tam Nemecko. Pozerajme na to čo robí Nemecko. Alebo pozerajme na našich bratov Čechov, ktorí jednoducho sú chytrejší, šikovnejší a sú na vyššej úrovni. Pozerajme čo robia a to dobré skopírujme, a keď sa im niečo nepodarilo, tak to vedzme, že to spraviť už nemusíme.
Akože bohaté Nemecko znížilo spotrebnú daň z pohonných hmôt na minimum, ktoré hovorí Európska únia. No, rovnaký návrh, ktorý sme dali, proste na Slovensku neprešiel. Nebudem ani hovoriť ako to komentoval pán minister financií. To je málo, to nič nepomôže. Čo tam komu záleží na desiatich centoch. No, keď myslí. Hovorím, Nemecko to urobilo a kopu iných krajín. Už, už v koronakríze sme navrhovali, znížme DPH-čku v gastre. Máme najvyššiu DPH v gastre zo všetkých okolitých krajín. Na to je reakcia. Á, vás zaujímajú len reštaurácie. Ale to nie sú len reštaurácie. To sú všetky jedálne, to sú všetky vývarovne, to sú presne všetky tie miesta, kde sa aj ten najchudobnejší človek vie ísť najesť, pretože tie štyri eurá na ten obed možno niekde nájde, ale za štyri eurá si nekúpite suroviny, aby ste si ten obed dokázali doma uvariť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, naozaj vás prosím, aby ste v rokovacej sále netelefonovali.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, takže toto sú, toto sú ďalšie veci. Keď chceme pomáhať aj takto sa dá. Proste len musí byť vôľa. Čiže treba robiť viacero drobných, menších opatrení. Každé pomôže niečo. Jasné, že každé je to možno pár centov, ale to sú tie veci, ktoré uľahčujú ľuďom.
A potom ešte v súvislosti s tým, že najlepšie riešenia sú také, že nie že treba ľuďom zobrať a potom nejakým vyvoleným dáte. Dobré riešenia sú tie, ktoré ľuďom nezoberú. Nechajú im tie peniaze, ktoré si ľudia teda v pote tváre zarobili a oni, tí ľudia najlepšie vedia, najefektívnejšie vedia využiť peniaze, ktoré majú k dispozícii.
Tretí základný dôvod, veľmi utrpia samosprávy a ich obyvatelia. Takéto zásadné približne pol miliardové medziročné krátenie rozpočtov obcí a miest a VUC-iek je absolútne ako mimo, už keď nič iné, tak akúkoľvek ekonomickú teóriu nemôžte medziročne proste robiť také zásahy, že ja neviem, 15 – 17 % príjmov zoberiete niekomu. Pozrime sa na to fakt tak, ako to pán minister hovorí. Tak štátny rozpočet má dvojciferné 15-, 17- skoro 20-percentné medziročné nárasty príjmov a plače, že tvrdí, že nie je možné zostaviť rozpočet, že to nedokážu. A zároveň obciam odkazuje, no tak trošku si utiahnite opasok, zvýšte efektívnosť a vy to vlastne zvládnete, keď nebudete mať žiadny nárast. Prípadne, že teda možno, možno budete mať aj pokles, hej. To je jednoducho veľmi, veľmi ťažko realizovateľné. Proste obce budú musieť, samozrejme, znižovať výdavky a zvyšovať príjmy. Zvyšovať príjmy znamenajú miestne dane, miestne poplatky a ešte viac platenia aj v tej materskej škôlke obecnej, aj všade inde, aj možno za psa, za čokoľvek.
A znižovať výdavky zasa znamená, no proste okej, nejaká efektívnosť vždy je na mieste, ale viete, to je také, že efektívnosť, možno prestanú podporovať šport, možno ďalšie veci. No viacej nestihnem. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Áno, Majo, ďakujem, že si ma doplnil, že si doplnil niektoré veci. Ja už len akože na záver chcem povedať, že toto tu, čo my predkladáme, naozaj nerieši nič, naozaj to nie je pomoc rodinám. Naozaj je to len prvoplánové niečo, čo sa len tak hodilo na stôl, teraz poďme o tom rokovať alebo poďme to schváliť, nie že rokovať, pretože keby rokovať, tak aspoň máme na to nejaký priestor na rokovanie. Ale naozaj to nerieši nič.
A práve mňa zarazili ešte niektoré veci, ktoré tu aj včera odzneli, že chceme pomôcť učiteľom? No veď však si môžu otvoriť živnosti a môžu cez tieto VOČ-apy si privyrobiť. Naozaj toto chceme? Chceme, aby z učiteľov sme zrobili živnostníkov, ktorí potrebujú po práci, po svojom zamestnaní ešte podnikať? A čo keď nám potom ujdú? Kto bude učiť práve tie deti? Čo z toho, že my tu budeme mať krúžkovné a budeme mať len kopec podnikateľov, možno že aj niektorých, ja neviem, čo si na tom založia len čisto živnosť a svoj biznis a nebude ich zaujímať nejaký výsledok, že čo z tých detí bude. A naši učitelia pôjdu preč.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Jožko Kanuščák, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Som rád, áno, že si upriamil zasa pozornosť vlastne na tú oblasť školstva. Ono je to v podstate presne ako hovoríš. Jednoducho peniaze sú vždy až v prvom rade. Ono tie peniaze sú potrebné a to, čo hovoríme stále, verejné financie sú na jednej strane limitované, je ich konečné množstvo. A, áno, na strane druhej je v podstate nekonečné množstvo požiadaviek. Tak to je. Pred každým rozpočtom sú ministri, a povedzme že úplne oprávnene, schopní vygenerovať požiadavky v násobnej úrovni, aké sú teda dostupné, dostupné zdroje. No a toto funguje vždy aj v každej normálnej dobe, nie ešte vo finančnej, v inflačnej, že vždy je potrebné vlastne riešiť urgentnosť, to je tým hlavným kľúčom, že na čo treba peniaze použiť. Veď skutočne voľnočasové poukazy, všetci to vieme, mali sme ich všetky koaličné strany v programe. Áno, aj my SaS, áno, myšlienka je správna. Len teda, a to sme si zasa myslím všetci všimli, nežijeme štandardnú dobu. Mali sme tu covid, máme tu infláciu, máme tu vojnu na Ukrajine. Jednoducho nežijeme, nežijeme štandardnú dobu a musíme vážiť to, kam tie konečné, to konečné množstvo peňazí dáme. No jednoducho my hovoríme, že musí počkať voľný čas detí, pretože je násobne dôležitejší ten hlavný čas detí, tá, tá, to proste to samotné vzdelávanie. Je to tak. Môžme, všetci si myslíme, že, samozrejme, aj ten voľný čas detí je veľmi dôležitý, ale hlavný je ešte dôležitejší, a tam musia teraz ísť peniaze.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Naozaj to nevyzerá veľmi dobre, keď sa tu takto škriepime. Prakticky keď sa tu koaliční partneri naťahujeme. Ale nedá nám nepovedať výhrady, nepovedať to, s čím nesúhlasíme. Hlavne ak počúvame jeden základný argument stále dookola, že kto nehlasuje za tento zákon, tak vlastne je proti rodinám, nechce pomôcť rodinám. Toto všetko vlastne bolo tu povedané niekoľkokrát včera, že kto nehlasuje prakticky za zrušenie veta, tak ako keby nechcel pomôcť a nechce chrániť to najdôležitejšie, čo v spoločnosti máme, a to sú rodiny.
Lenže tak ako keby sa strácalo všetko to, čo, prečo sme tu vlastne, hej. Lebo vlastne my ako poslanci tu nemáme byť len preto, že máme chrániť rodiny, ale máme chrániť aj financie, máme chrániť rozpočet, máme pomoc dávať cielene a spravodlivo, a práve to nás stavia do pozície, že musíme byť tými kritikmi, musíme tu oponovať, musíme dookola vysvetľovať vlastne práve tie všetky argumenty, prečo za to nehlasovať. Určite nie je spravodlivé, určite nie je dobré, keď sa pomoc dáva cielene každému, ale len určitej skupine. Vyňali sme z toho množstvo práve rodín, ktoré vytvárajú hodnoty a ktoré do tejto skupiny nepatria, ktorých sa táto pomoc absolútne nebude týkať a nedostanú nič. Práve to je jeden z tých argumentov, prečo nie. Lebo jednoducho nedá nám nezastať sa aj, aj týchto skupín, aj týchto rodín, ktoré už vlastne majú buď deti vo vyššom veku, alebo ešte deti nemajú.
Ale v tejto situácii, ktorá teraz nastala, tak potrebujú pomoc aj dôchodcovia, potrebujú pomoc, potrebuje pomoc naozaj širšia verejnosť, že jednoducho ja si myslím, že je vhodné celý tento zákon stiahnuť, tak ako to navrhla aj prezidentka, a preto to vetuje, a prerokovať, hlavne teda keď všetky tie veci, ktoré sú navrhnuté na stiahnutie, tak majú ísť do platnosti až od 1. januára 2023. Takže, myslím si že je priestor na to, aby sa to všetko ešte v kľude prerokovalo, aby sa to prediskutovalo s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Lebo práve tá sa ozýva, že nebola k tomu prizvaná, že nebol dostatok priestoru a práve títo aj kritizujú, a nám nedá, aby sme neboli hlasom aj ich a aby sme sa tu nepostavili a nehovorili tie ich argumenty.
Ako som už povedal, my sme tu nato, aby sme tu chránili aj finančné zdroje a myslím si, že malo by to byť práve ministerstvo financií, ktoré by tie finančné zdroje malo chrániť. A tu sa to znova vymyká nejak z toho zdravého rozumu nejakého, prečo práve oni si to nechceli dať vysvetliť odborníkmi, prečo vymýšľať niečo, čo jednoducho možno stačí si sadnúť za okrúhly stôl a diskutovať. A tu to nebolo. (Reakcia z pléna.) Nestačí, pretože chcel som spomenúť práve tých, ktorých sa to najviac ako keby týka, lebo je to pre školstvo.
A znovu mi nedá nezopakovať požiadavky školstva, ktorí vlastne tu štrajkovali nedávno. Hlavnou požiadavkou bolo, áno, zvýšenie platov učiteľov, ale následne vlastne títo zástupcovia odborárov boli na stretnutí práve so zástupcami strany OĽANO, kde som bol ako jediný z inej politickej strany na tom stretnutí a naozaj som si vypočul tie ich argumenty, ktoré tam dávali. Oni hovorili o tom, že do škôl potrebujú aj na opravy, majú havarijné stavy, potrebujú zvýšenie normatívov, potrebujú dofinancovať energie.
Ja osobne som si vypočul niekoľkých aj riaditeľov v teréne, ktorí dookola hovorili, že pokiaľ nebudú mať dofinancované, dofinancovaný nárast energií, tak jednoducho budú musieť zatvoriť školy v jeseni a vyučovanie nebude, pretože nebudú mať na to, aby mohli tieto nadlimity, či vlastne tieto financie, ktoré je potrebné dofinancovať, nebudú mať z čoho zaplatiť. Všetko toto tam odznelo a odznela tam aj jedna zásadná veta, ktorá bola obrátená práve na zástupcov OĽANO, že kto z vás dokáže presvedčiť Igora Matoviča, aby pustil financie pre školstvo. A hovorili práve o platoch a o normatívach a o financiách na opravy. A verte, že viem o čom hovorím, že naozaj tých financií na to niet, pretože niet týždeň, že by som nebol v teréne v nejakej škole, alebo že by som nebol oslovený práve niečím, čo potrebujú, nielen tie platy, samozrejme, ale na niečo na dofinancovanie. A tých financií niet, pretože vždycky odznelo od strany ministerstva financií, že ak na niečo chcete na ministerstvo školstva, tak si to máte nájsť vo vlastnom rezorte, máte to ušetriť. Ale ako, keď jednoducho bolo tam aj pokles zamestnancov a jednoducho šetrí sa ako sa dá. Ale je to nezmyselné, keď od ministerstva financií príde takáto odpoveď. A potom keď už nebol vypočutý minister školstva, tak potom treba vypočuť tých odborárov, ktorých sa to všetko týka. Oni na to všetko poukazujú, že je to, samozrejme, nezmysel a že to treba stiahnuť.
A potom sú tu samosprávy, ktoré to majú vlastne všetko zaplatiť, zafinancovať. A tu je ďalší veľký argument, že tie samosprávy ako keby nikto nepočúval, lebo práve ony sú tie, ktoré vedia zafinancovať to navýšenie energií, ony sú tie, ktoré vedia zafinancovať nejakú opravu a my im ideme ešte zobrať financie, čiže nebudú mať ani toľko na to. A argument ministra financií, osobne mne povedal, že si vymýšľajú, že klamú tieto samosprávy. A toto neobstojí, pretože naozaj, kolegovia, treba ísť do terénu, treba sa pýtať tých starostov a oni vám povedia ako to je v skutočnosti, že naozaj tie financie nemajú a že ich potrebujú a my im ideme brať. A keď je taký nad, nadvýber tých daní, tak tým pádom si dávam otázku aj, kde sú potom financie, ktoré sú z toho nadvýberu na ministerstve financií. Tým pádom malo by aj tam byť niečo naviac, a to poriadne viac, z čoho by sa to dalo všetko zaplatiť.
Takže, kolegovia, ja vás prosím, aby sme nepustili toto ďalej. Skôr naopak, máme čas na prerokovanie, máme čas, aby sme si to všetko pekne prešli a urobili jeden zákon, ktorý naozaj pomôže širokej verejnosti, ktorý naozaj pomôže spravodlivo všetkým rodinám a ktorý pomôže aj ostatným ľuďom, ktorí túto pomoc od nás potrebujú. Ďakujem.

Pán poslanec Faič, ďakujem. No, čo chcem prezentovať, chcem prezentovať to, že tento návrh, s ktorým sme od začiatku povedali, že s ním nesúhlasíme, že tento návrh, áno, je socialistický, je populistický a naozaj sa skôr mentálne približuje k návrhom, k mnohým návrhom práve, ktoré prichádzajú z vášho klubu. To, samozrejme, neznamená, že s koaličným partnerom nemáme zhodu v mnohých, v mnohých oblastiach, že nemáme programovú zhodu, ktorá vyplýva napríklad aj z programového vyhlásenia vlády. To vôbec netvrdím. Ja tvrdím že tento návrh je jednoducho jedna populistická socialistická hydra, ktorá predstiera rodinnú politiku. V skutočnosti je to pokus o šialený, šialený a hrozne drahý pokus o získanie nejakým volebných preferencií.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som sa vyjadroval veľmi pomerne podrobne pri druhom čítaní k tomuto návrhu. Ja by som sa v tomto prípade snažil iba zhrnúť niektoré body a povedať v podstate veľmi stručne to najdôležitejšie z toho, čo som už predtým vravel, ale ešte aj doplnené trochu.
Ja považujem za, keď som pozeral na tento návrh, keď som čítal podrobne tento návrh, študoval som jeho prílohy, študoval som dôvodovú správu a vypočul som si tlačovú konferenciu na pána ministra financií a aj ďalšie vystúpenia politikov, teda predovšetkým poslancov z OĽANO, tak asi to najhoršie, to najhoršie z celého toho návrhu, okrem toho, že je napísaný neprofesionálne, že je neskonzultovaný s príslušnými ministerstvami, že je neskonzultovaný s odborníkmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, tak to najhoršie, čo mi z toho vyznelo, ale hneď a okamžite, je to, ako nazývajú obhajcovia tohto návrhu tento návrh, že je prorodinný, že je prorodinný, a tí, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom sú proti rodine. Nemyslel som si, že sa niekedy od koaličných poslancov dožijem takéto šírenie bohapustých lží, odporných, hnusných, bohapustých lží, že tento balíček je prorodinný a ten, kto proti nemu je, je proti rodine a bojuje proti rodinám.
V podstate by som asi viac ani nemusel hovoriť, pretože, pretože toto samotné stačí na to, toto samotné šírenie klamstva stačí na to, aby ho slušný poslanec odsúdil a vôbec sa už ním ďalej nezaoberal, keď je podávaný pod takouto falošnou, falošnou predstavou prorodinného balíka. Ja som tu hovoril pred, pri tom druhom čítaní, prečo to nie je prorodinný balík, hovoril som o tom, že v iných krajinách, západných krajinách, ale aj v krajinách celého sveta, prorodinná politika takto nevyzerá, tam dokonca v prípade jednej časti prídavkov na deti, v druhej väčšine sveta vlastne ani neexistujú prídavky na deti. Nič také nepoznajú, ja som tu hovoril o tom, že 73,6 %, väčšina detí mladších ako pätnásť rokov na celom svete je 73,6 %, alebo 1,5 miliardy detí celkovo, nedostáva žiadne detské, ani rodinné prídavné dávky.
Citoval som tu niekoľko zdrojov, v ktorých som hovoril o tom, že rodinné prídavky existujú v niektorých krajinách, v tej väčšine existuje nejaká forma, rôzna forma pomoci, respektíve nie pomoci, ale podpory, finančnej podpory, respektíve finančnej dotácie, finančnej dotácie detí, ale hovoril som aj o tom, že tento trend, a tu som citoval opäť nejaké zdroje, že tento trend postupne klesá, že ľudia, že krajiny, ktoré mali takúto politiku, tak postupne z nej ustupujú, pretože nevieme prečo, ale domnievam sa, že asi preto, lebo pochopili, že nemajú, že toto nepatrí medzi základné kompetencie vlády, byť, byť tým, kto rozdáva peniaze deťom, pravdepodobne tie vlády vo väčšine prípadov uvažujú tým spôsobom, že toto nepatrí medzi základné úlohy vlády, že nemajú sa starať čo do financovania detí, pretože mať deti, a to je to pravé konzervatívne, pán poslanec Gyimesi, Gyimesi, to pravé konzervatívne, deti nemáme kvôli peniazom, deti nemá vláda podporovať finančne, má im vytvárať prostriedky na vzdelanie, má im vytvárať podmienky na dobré vzdelanie, má vytvárať stabilnú krajinu so stabilnými podmienkami pre život rodičov, a to pravé konzervatívne je, že vláda sa nestrká do života rodičov, nepchá sa im do života aj týmto spôsobom. Rodičia majú deti nie kvôli peniazom a kvôli nejakým dávkami, majú ich kvôli tomu, že im prinášajú tie deti radosť a majú ich hlavne pre tie deti, ale ne samotné, a nie preto, aby dostávali nejakú podporu.
Opakujem ešte raz, hovorím stále a znovu a znovu, celý klub opakujeme, my sme za to, aby sme adresne dali nejakú pomoc, respektíve podporu z verejných zdrojov zraniteľným osobám, zraniteľným skupinám, teda aj tým, ktorí sú napríklad chudobní rodičia s veľkým počtom detí, ale nielen tým, nielen tým, všetkým ľuďom, ktorí majú príjmy niekde na úrovni životného minima, a tento obrovský nárast cien, ktorý teraz nastal, tak im spôsobuje celkom vážne problémy, kedy sa dostávajú možno až na hranicu naozaj, že majú starosť o svoje živobytie, o to, že si či budú môcť zaplatiť energiu alebo základné potraviny.
Vytvorili ste aj týmto návrhom a hlavne celým tým naratívom, celým tým naratívom o prorodinnej politike ste vnútili verejnosti predstavu, že vláda sa má starať o financovanie detí komplexne a na každé dieťa dávať čoraz väčšiu dávku, že toto je to správne, čo má vláda robiť a má stále tieto dávky zvyšovať a keď vzrastú ceny, tak vláda sa má postarať, pretože vláda má robiť akúsi prorodinnú politiku.
Opakujem, ja neznevažujem to, že vláda, naozaj ja obhajujem to, aby vláda vytvárala pre rodiny tie najlepšie podmienky, čo sa týka vzdelania, čo sa týka uplatnenia na trhu práce, čo sa týka ďalších a ďalších činností, ktoré patria do úloh vlády, do prirodzených úloh vlády, ale spôsob, akým ste vy sformulovali tento svoj tzv. prorodinný balíček, ktorý nie je prorodinný, prorodinný, ktorý je proinflačný, ktorý vytvára, ktorý vytvára nezdravú, nezdravú závislosť ľudí na predstave, že vláda sa má okamžite postarať, keď rastú ceny, keď sa stane tá nepríjemná a zlá vec, že rastú ceny, že vláda sa má o všetkých ľudí okamžite postarať. Tento naratív ste tu vnútili, ten rozplizlý socialistický naratív, podobne ako vaši kolegovia socialisti. Vy, žiaľ, evidentne tiež ste socialisti, tak tento naratív tu prevláda v celom zbore a obávam sa, že týmto spôsobom ten, ten socializmus, tú hydru s hlavami, ktoré je treba stále osekávať, že ten socializmu sa tu už tak rozplizol, že ľudia prestávajú vnímať, čo je naozajstnou, čo je reálnou a potrebnou úlohou vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baška, ďakujem ti za vecné a presné vystúpenie, no je nás tu päť a pol, však je teda pokročilá hodina, ale aj tak ma mrzí, že vlastne z kolegov z OĽANO, ktorí teda majú toto rozhodnutie vo svojich rukách, sú tu vlastne traja a že si to teda, vlastne to pokračuje v tom, že tak ako tie samosprávy neboli vypočuté ani dopredu, ani stiahnuté do rozhodovania, ani nemali možnosť povedať v podstate nič, tak teraz to je vlastne, bohužiaľ, tiež tak do prázdna. A myslím si, že áno, si jeden z najúspešnejších županov a ako myslím si, že je čo počúvať. No s týmto teda súhlasím.
S tým koncom už nesúhlasím, to tak, ako to už aj môj kolega Peťo Cmorej povedal, tak ako vadí v tomto momente samosprávam, že prídu o sedminu svojich príjmov, je veľmi nebezpečné ukazovať na niekoho iného. Nie je to takto. Peniaze neležia ani na chodníku, ani na ceste. A tak ako sú samosprávy chrbtovou kosťou krajiny, aj tie banky sú takisto chrbtovou kosťou ekonomiky a vo finále aj to, ak im niekto zvýši dane, presne tak to zaplatia ľudia, tak ako zaplatia vlastne tie peniaze, ktoré budú chýbať samosprávam, ľudia. Pretože im budete musieť zvýšiť. To inak ešte sa obciam dá, ale VÚC-ka, tá ani nemá možnosť si zvýšiť vlastne svoje príjmy, ale teda obce zvýšia dane, zdražia služby, poťažne nejaké služby zrušia, fakt by bolo dobré počúvať a uvažovať nad tým.
Ďakujem pekne.