Videokanál klubu

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Ja si dovolím ešte v záverečnom slove reagovať na slová pána predsedu hospodárskeho, hospodárskeho výboru Petra Kremského, pretože to bolo jednoznačne zavádzanie, tak ako to povedal. Tak ja to trošku prejdem. Ja nemám mu to za zlé, nebol na koaličných radách, nevie presne, ako to bolo, ale pokúsim sa to vysvetliť.
Áno, minister financií Igor Matovič prišiel s, voláme to teda daň z ruskej ropy, čiže s daňou, ktorá zdaní tzv. tú windfall výhodu, teda rozdiel medzi cenou, bežnou cenou svetovej ropy, povedzme brentky, a tou diskontnou cenou ruskej ropy urals, a teda ešte v znížení o 5 % a z toho teda daň 30 %, čiže zdanenie takejto akoby neadekvátnej výhody z ruskej ropy. Na toto sme povedali, dobre, vieme si to predstaviť, žiadne blokovanie, dobre, vieme si to predstaviť, ale tú výhodu prenesme nie do bezodnej štátnej kasy, odkiaľ vyjde zasa nejaký balíček, ktorý proste sa buď trafí, alebo skôr netrafí do nejakej skutočnej potreby občanov, ale prenesme to priamo. To znamená, tie financie, ktoré vyberieme z tej dane, dajme občanom, motoristom priamo naspäť formou buď zníženej DPH, alebo zníženej spotrebnej dane. Čiže takto prebiehali debaty. My sme teda mali návrh ešte v máji, keď to bolo predložené, proste bolo to asi na dvoch koaličných radách riešené, proste sme mali návrh, dobre, dépeháčka má nejaké, je proste trošku zložitejší proces, lebo musí Únia nám to nejak akoby odobriť, alebo proste tá spotrebná daň. Na všetko bolo jasná odpoveď ministra financií: nie, nie, nie, pretože jednoducho to neni jeho nápad, tak to byť nemôže.
Veď ja súhlasím, presne tak, celé tie mesiace túto proste výhodu, na ktorej sa nejak moc nezúčastnil alebo nepodieľal Slovnaft, mohla byť vyberaná a celé mesiace mohla byť vracaná ľuďom. Ja to tu poviem a poviem to ešte raz nahlas, ľudia mohli mať už skutočne od toho mája, od júna nižšiu dépeháčku alebo nižšiu spotrebnú daň z palív a záležalo by to len od rozhodnutia jedného jediného človeka – ministra financií. Lenže jemu nejde o ľudí, jemu proste keď jeho nápad nevie byť schválený, tak jednoducho radšej nech nemajú ani ľudia nič, nech nie je nič. Toto je ten problém celý, proste symptomatický. Politika je o tom hľadať priechodné riešenia. Prišiel s návrhom zvyšovania daní. Áno, naše stanovisko je, nechceme zvyšovať dane, ale nebuchli sme po stole, že veto nie. Prišli sme s návrhmi, ako teda, aby bolo po Igorovom, aby sa tie dane zvýšili, ale aby sme našli cestu, aby teda bolo aj po našom, že sme nezvýšili daňovo-odvodové zaťaženie, ale hlavne, a to je teraz momentálne dôležité, že v čase extrémne vysokých cien pohonných hmôt by toto dostali priamo ľudia, všetci motoristi. Čiže toto je, toto je realita, aká bola proste. Tak ja to vidím skôr opačne, že práve minister financií bol ten, ktorý neumožnil, aby vzniklo potrebné riešenie.
Ku kolegovi Karolovi Kučerovi pár slov. Neviem, či som úplne správne pochopil vlastne tie výtky, čo sa týka toho hazardu. Ja to tak akoby ešte raz poviem, momentálne sa zvyšuje teda daň alebo odvod z hazardu z 22 % na 27 %; nie sú to drobné, no je to 32 mil. ročne, neviem sú to drobné, Karol? No, ja si myslím, že nie, a to som tu akoby relatívne dlho hovoril, že my, áno, ten pohľad je, no, možno by bolo lepšie 320, ale tam je tá otázka, čo hovorím a povedal to aj kolega, kolega Rado Sloboda, ktorému som nestihol reagovať. My si môžme namaľovať, že vyberieme tých daní oveľa viacej. My môžme zmeniť celý ten systém, ale ak zlikvidujeme konkurencieschopnosť tohto slovenského stávkového sektora, tak jednoducho nevyberieme nieže navyše, ale nevyberieme ani toľko, koľko sa vybralo doteraz. Tuná je veľmi dobrý príklad Poľsko, ktorí majú teda iný spôsob zdaňovania tohto, v podstate taký, ako my sme mali pred tým rokom 2019, ale ten celý problém je, že oni tam majú proste, sú miestni nekonkurencieschopní, lebo je tam to daňové zaťaženie vysoké, majú tam 15- až 20-tisíc proste čiernych stávkových kancelárií. To berme, považujme to za stránky, lebo bavíme sa stále o online, normálne že čierna stránka, ktorá teda ponúka hazard, ktorý nie je nijak v tej krajine, v Poľsku teda sa bavíme, zdanený. A samozrejme, že s nimi tá krajina bojuje, ale to funguje tak, že jeden deň zablokujete, teraz kecám, DOXXbet dva, tri, štyri, päť, na ďalší deň vám vznikne, pridajú k tomu šestku a znova je tá stránka a znova, znova, znova. Čiže ako to, toto sa proste nedá, ten štát bude vždy ťahať za kratší koniec, ak sa pustí do takéhoto súboja. Proste tí, tá šedá ekonomika, ak to teda pôjde mimo, tak je tak lákavá pre nich, že žiadne tie štátne kontrolné orgány to nedajú.
Tu je správne riešenie, koniec koncov tak ako všade, to, že nastaviť to, nastaviť to tak, áno, tých 22 % proste bola nejaká suma, veď aj my proste hovoríme, nech je vyššia. To je to, čo ten sektor zvládne, a tu treba byť fakt veľmi, veľmi, veľmi citlivý, aby sa to nastavilo, aby to ten sektor zvládol. Čiže ja koniec koncov... tuto je stav, že bolo by to dobré podporiť a uvidí, uvidí sa, čo bude. To čaro, čaro všetkých týchto vecí je, že keď sa to nastaví, schváli, ono to bude mať nejaký vývoj a my vieme následne vidieť, že proste či to teda prinieslo tie peniaze, ktoré sa očakávalo, ale fakt tu varujem vždy pred takými, takými tými veľkými, veľkými očakávaniami, lebo tie očakávania a tie veľké zmeny podmienok by mohli spôsobiť pravý opak.
A ešte raz opakujem aj to, že to, tá zmena sadzby je dobrá v tom, že to nemení žiadnu, žiadnu administratívu, žiadne systémy, proste neprináša to žiadne ministerstvo hazardu, keď to takto poviem, ďalších dodatočných pracovníkov a dodatočné kontroly a dodatočných kontrolórov a čo ja viem čo všetko.
Toľko asi som chcel. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Peter, no dovolím si trochu osviežiť ti pamäť, to nie je pravda, že my celé mesiace blokujeme daň z ruskej ropy. My sme už v máji alebo v júni tohto roku navrhli ten návrh na zníženie DPH na pohonné hmoty, ten je možnože tri alebo štyri mesiace od nás v parlamente a bolo to odsunuté na septembrovú schôdzu. A nie nami a Marián Viskupič povie k tomu viac, ale to nie je pravda, že my niečo blokujeme. Ja mám jediný problém s tým, aby sme tu my len slepo nedvíhali dane, že prídu stovky miliónov eur navyše do rozpočtu, čo vyžmýkame od ľudí, ktorí to vytvorili, a potom Igor Matovič, sa mu cez noc zasníva nejaká atómovka a on to takto šmahom ruky rozdá, s týmto mám problém a dobre to vieš.
Krátku poznámku ku Karolovi, počuj, ja som okej s tými sadzbami. Sadnime si, povedzme si, lebo veď musí to byť únosné, musí to byť tak nastavené, aby nebol ten únik možný, kľudne vyrátajme infláciu za tú dobu, to je všetko okej. Mne ide o iné, ten princíp, že keď dvihneme dane, tak iné dane znížme. Nieže dvihneme dane a potom tuto sa Igorovi Matovičovi, to som aj teraz hovoril, prisnije a bude, dôjde s atómovkou. A on si vymyslí šmahom ruky 500 úradníkov navyše. A s tým mám zásadný problém, aby sme hazardu, aj daň z hazardu, čo znie ako Ježiš, však to je jasné, správne, ale ja mám zásadný problém, aby sme zvyšovali daň z hazardu na to, aby sme živili ďalších úradníkov.
No a, pán kolega Jarjabek, vás si nechám na koniec, tá, súhlasím s vami, lenže dnes koncesionárske poplatky nestačia na televíziu, tá je aj tak závislá na tom, čo dostane zo štátneho rozpočtu, a máte 80 mil. poplatky a ďalších 40 dostáva zo štátneho rozpočtu. A tam je tá závislosť. Po novom by dostávali 120 mil. zo štátneho rozpočtu, lebo my chceme inú daň o tých 80 zdvihnúť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Sulík, ja veľmi pekne ďakujem za zhrnutie celých týchto našich dvojičiek aj ich teda vplyvu-nevplyvu na štátny rozpočet. Ja len jednu vec by som si ešte dovolil, nielenže neprinášame žiadnu novú byrokraciu, ale napríklad aj to už spomínané zrušenie koncesionárskych poplatkov, práve naopak, ono tú byrokraciu ešte zmenší, pretože zmizne celá agenda vôbec výberu vymáhania, zhodou okolností len toto stojí ročne dva a pol milióna eur, čo pri výbere povedzme, posledné roky to bolo menej, ale nejaký priemer je asi 80 mil. koncesionárskych poplatkov ročne, no tak keď sa dá jeden a pol milióna len za tú správu, tak akože je to dosť. Takže toto sledujeme my vždy, aby sme nieže nezvyšovali byrokraciu, ale pokiaľ je to čo len trošku možné, ju ešte navyše znížili.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Marian, tebe ďakujem za úvod do problematiky a chcel by som sa teraz obrátiť na tých poslancov, ktorí sú v sále, a aj na tých, ktorí počúvajú na monitoroch, s jednou teda takou základnou úvahou. Ten tlak na dane je, samozrejme, vždy vysoký, ja neviem, kde sa to berie, ale drvivá väčšina politikov má, sa vyžíva v tom, má priam radosť z toho, keď cudzím ľuďom zoberú ich peniaze a potom tieto peniaze, ktoré vyrobili, vytvorili cudzí ľudia, idú rozdávať, že to ja som vám dal. Milí dôchodcovia, ja som vám dal. To máte odo mňa. Robil to v minulosti Robert Fico s obľubou a momentálne to robí aj celkom rád Igor Matovič alebo pán Krajniak. No a... (Reakcia z pléna.) Nejakí ste tam veľmi citliví, ako si prečítajte zopár statusov na moju adresu od neho a potom, prosím vás, tu vykrikujte, ale no...
No a to, čo sme teraz navrhli, tak to má nasledovnú pointu, že v poriadku, ak existujú dane, ktoré môžu byť oprávnené, ako ja mám strašný problém s formuláciou že správne dane. Dobré dane, hej? Poviem, dobrá daň neexistuje. Ale povedzme, že spoločnosť si povie, no niečo, čo je veľmi fuj, nechceme zakázať, chceme to zdaniť, tak dobre. A keď už máme takéto dane zavádzať, tak bolo by veľmi vhodné, aby tie peniaze neskončili niekde, že zamestnajú sa ďalší úradníci. Napríklad v tom tzv. prorodinnom balíčku Igor Matovič vymyslel, že bude zamestnaných ďalších 500 úradníkov na to, aby kontrolovali voľnočasové poukazy, ktoré medzičasom síce nebudú alebo budú inokedy, budú neskôr, a každopádne ale 500 úradníkov sa má zamestnať. V tejto dobe, aby štát zamestnal 500 úradníkov, jednak je to už aj pomerne veľká položka, 500 ľudí, ale zároveň je to, to je čistá provokácia pre tých, ktorí teda tak rozmýšľajú, napríklad aj tí dôchodcovia alebo ľudia, ktorí majú nízke príjmy, že z čoho zaplatia účty. Tak len takto štát zamestná 500 úradníkov, lebo Igor Matovič si povedal.
To, čo my navrhujeme, je, že v poriadku, zaveďme teda niektoré dane, po ktorých spoločnosť kričí, že áno, ale zároveň znížme iné dane, ktoré pomôžu ľuďom viac ako tie dane, ktoré by sme zaviedli alebo zvýšili. A kľúčový poznatok pri tejto úvahe je ten, že pomôcť ľuďom môžte aj tým, že im peniaze nezoberiete, nielen tým, že niekomu peniaze zoberiete a potom im budete rozdávať, že tuto to je od nás, to je odo mňa, milí voliči, ale pomôcť ľuďom sa dá aj tak, že im peniaze nezoberiete. Napríklad také koncesionárske poplatky, tunak vidím pána poslanca Jarjabka, ten si bude možno ešte pamätať našu debatu spred možno dvanástich-trinástich rokov, kedy sme robili referendum za zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Ste argumentovali, pán Jarjabek, že však to sú len nejaké, to je len nejakých 10 centov denne alebo 15, že to je vlastne nič. No, je to 50 euro ročne, koncesionárske poplatky, a práve keďže je to fixná suma 50 eur, tak pre chudobnú rodinu je to ďaleko viac tých 50 eur ako pre bohatú. Ak zrušíme koncesionárske poplatky, tak, samozrejme ten rozpočet bude niekde, tie peniaze budú niekde chýbať, tak tie budú chýbať v STV, v RTVS, tak tie peniaze vyberme cez nejakú vyššiu daň.
No a takto sme navrhli spolu s Marošom Viskupičom taký, také kvarteto daní. Že v poriadku, zdvihnime štyri dane a ten výnos z nich bude podľa našich prepočtov 370 mil. eur, iné štyri dane znížme v rozsahu 370 mil. eur. Je tam spotrebná daň z alkoholu, tá už dnes teda neprešla, väčšina Národnej rady si myslí, že spotrebnú daň z alkoholu netreba zvyšovať, potom je tam daň z hazardu, to je to, čo je teraz práve v rozprave, potom je tam daň z, tzv. daň z rúry, to dokonca si myslím, že má zmysel ju zavádzať, preto lebo na ňu sa, na daň z rúry sa neplatí žiadna daň z nehnuteľnosti, pričom nad rúrou je tzv. ochranné pásmo, nedá sa tam napríklad stavať. Kto vlastní taký pozemok, má ho tu mierne znehodnotený, čiže tá daň z rúry je oprávnená, no a potom posledná je ešte daň z ruskej ropy. Tak uvidíme, ako sa k tomu postavia poslanci. No, tieto štyri dane urobia 368 mil., teda 370 výnos.
A teraz čo chceme znížiť? Tak navrhli sme, znížme DPH na gastro. To gastro, ktoré tu počas korony dva roky si teda hodne vytrpelo a všetci prevádzkovatelia volajú, prosíkajú o to, aby daň z gastra, DPH na gastroslužby klesla tak ako na hotelové; pozor, my to už dnes máme, na hotely máme daň DPH 10 %, nie 20. A dnes sme navrhovali, že aby aj na gastroslužby bola znížená DPH, ale nie, bohužiaľ, táto daň neprešla. Tu ma tak aj prekvapilo hlasovanie napríklad poslancov SMER-u alebo aj, neviem, ako hlasovalo ĽSNS, lebo ako žiaden rozumný človek nemôže mať niečo proti tomu, že gastroslužby budú o 10 % lacnejšie alebo ak aj nie hneď, tak že tí, čo prevádzkujú tie reštaurácie a čo tak dostali, dostali to do dna vyžrať, celý ten covid, však sme ich zatvárali v kuse, že teraz by sa im trochu viac darilo.
Tretia daň, ktorú chceme znížiť, je práve to spomínané, pán poslanec Jarjabek, zrušenie koncesionárskych poplatkov. To pomôže chudobným rodinám najviac. Každej jednej. 50 eur. Bohatá rodina si to možno ani nevšimne, ale tá chudobná, pre ňu je to rodinný obed. A možno dva.
Štvrtá daň, ktorú navrhujeme znížiť, je DPH na pohonné hmoty, tak ako to majú v Poľsku, a tam opäť to pomôže ľuďom. Preto lebo firmy si DPH odrátajú, tí z toho nemajú nič, aká vysoká je DPH na pohonné hmoty. A bohatí ľudia majú tie svoje luxusné autá poprihlasované na kadejaké firmy. Tiež z toho nemajú nič, lebo tú DPH si aj tak odrátajú. Ale práve chudobní ľudia, tam pán dôchodca má škodovečku 30-ročnú, ktorú chce niekedy povedzme prevetrať, raz za mesiac, on pocíti tú nižšiu DPH.
Takže sme si spolu s Marošom Viskupičom, našim tímlídrom pre verejné financie, povedali, že navrhneme takéto, takéto štyri páry daní, s tým by predsa nikto nemal mať problém. No a zrazu sa ale dnes ukázalo, že s tým prvým párom, to bola, to bolo hlasovanie dnes, zvýšenie dane z liehu a zníženie DPH pre gastroslužby, že s týmto nemá problém iba 45 poslancov a ostatných odhadom sto si myslí, že je nesprávne zvyšovať daň z liehu, ktorá nebola zvýšená, neviem, 15 rokov odhadom alebo vyše 10 (?) a znížiť DPH na gastro. Iba 45 poslancov si myslí, že je správne zvýšiť daň z liehu, čo sa nezvyšovala vyše 10 rokov a je absolútna, hej, a znížiť DPH na gastro. A odhadom 100 poslancov si to nemyslí.
Tak na záver môjho prejavu, sa mi aj končí čas, chcel by som apelovať na tých, ktorí možnože ešte pri tých ostatných troch daňových pároch, ktoré predkladáme, zvažujú, že by možnože prehodnotili, že by si povedali áno, zvýšme niektoré dane, ktoré, z ktorých priamo ľudia neťažia, ktoré priamo ľudia neplatia, a znížme, znížme, nemusí ísť všetko cez úradníkov, vôbec, vôbec. Jednoducho znížime dane. Znížiť dane je krásna vec, lebo nepotrebujete na to žiadnych úradníkov, žiadnych 500 ľudí navyše, ktoré budú, ktorí budú kontrolovať a rozdeľovať peniaze, ktoré sme zobrali cudzím ľuďom, ktoré vytvorili cudzí ľudia, a my prídeme a z pozície sily im ich zoberieme a potom to ideme rozdávať niekde. Tak to vôbec to teraz nebude, my len budeme menej daní vyberať. No tak možno, keď už to neprejde, tak ale možno sa nájde aspoň viac ako 45 hlasov, ako to bolo v tom prvom prípade.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, ako som sľúbil, tak pokúsim sa teraz bližšie predstaviť detaily zákona, ktorý práve predkladáme.
Zmena spôsobu výpočtu registračných poplatkov za motorové vozidlá sleduje zavedenie ekologického aspektu pri registrácii vozidiel a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda takých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie. Súčasný stav registračných poplatkov bol zavedený v roku 2016 a novelou a novelou teda zákona bol v položke č. 65 výpočet registračného poplatku doplnený o tabuľku č. 2 s koeficientom veku vozidla. Týmto spôsobom Slovensko zaviedlo výpočet registračného poplatku s parametrom, ktorý registračný poplatok zadefinoval ako formu majetkovej dane, teda bola závislá od veku vozidla. Podľa pravidiel musí majetková daň zohľadňovať hodnotu hnuteľného majetku, teda v tomto prípade vozidla, ktorá s rastúcim vekom klesá. Zvolený prístup spôsobil, že Slovensko takto zvýhodňuje dovoz a registráciu starých a teda menej, menej ekologických vozidiel a znevýhodňuje registráciu nových, teda ekologickejších vozidiel.
Ako to je v Európe? Iba dve krajiny EÚ, teda Malta a Slovensko, uplatňujú pri výpočte parameter vek vozidla a teda formu majetkovej dane, a teda v súčasnej dobe 25 krajín Európskej únie má zavedený registračný poplatok ako formu vlastnosti výrobku, teda kombináciu ekologických parametrov, ako je napríklad CO₂, hmotnosti vozidla, spotreby paliva a podobne, a teda nemajú nijako zavedený parameter majetkovej dane, teda vek vozidla.
Predložený návrh zákona teda odstraňuje formu majetkovej dane, ruší sa koeficient veku vozidla a zavádzame výpočet registračného poplatku ako súčin výkonu, to bolo aj doteraz, a ekologického koeficientu vozidla, ktorý bude reprezentovaný emisnou normou. To známe euro niečo, od jedna po sedem.
Namiesto tabuľky č. 2 v položke 65 zákona č. 145/1995 sa teda zavedie tabuľka ekologických parametrov vozidla previazaná na produkciu emisií CO₂, teda známe emisné triedy vozidla. Len na bližšie vysvetlenie teda, výpočet poplatku zostáva na princípe súčinu dvoch parametrov a ktorým je teda výkon v kilowattoch a tento ekologický koeficient vozidla.
Zmena teda umožní Slovensku, aby sme rovnako ako v ostatných členských štátoch Európskej únie, aby táto výška registračného poplatku motivovala ku kúpe ekologických vozidiel. Ale čo je tu tiež dôležité, tak sme nastavili tie parametre, že zároveň občania zaplatia na registračných poplatkoch približne o 32 mil. eur menej. Preto má teda zmena negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 32 mil. eur, ale teda zároveň to znamená, že 32 mil. eur zostane vo vreckách občanov. To znamená, zostanú im vyššie disponibilné zdroje.
Len pre úplnosť, čo sa týka doterajších oslobodení pri registračnej dani, tak, samozrejme, či už pre vybrané vozidlá, alebo pre skupiny osôb, ako napríklad TZP, zostávajú, samozrejme, zachované všetky, všetky tieto výhody.
Toľko teda ku negatívnemu vplyvu a teda ku registračnej dani, aby bola teda nižšia a spĺňala parametre ekologickosti. Zároveň vnímame, tak ako som povedal, že nevieme iba rušiť príjmy štátneho rozpočtu, musíme nájsť aj miesto, kde teda sa nejak príjmy rozpočtu zvýšia a zároveň teda aby sme splnili to, čo hovoríme, že tieto naše dvojičky budú rozpočtovo neutrálne.
Takže jeden z týchto dôvodov, jednu z týchto možností sme našli v hazarde, čiže sledujúc tento záujem zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodu z výťažku internetových hazardných hier. Asi všetci vnímame, že tento segment v posledných rokoch výrazne rástol.
Súčasný mechanizmus výpočtu odvodu sa ukázal ako správny, preto navrhujeme zvýšenie sadzby bez zmeny štruktúry odvodov. Predpokladaný nárast príjmov pri zvýšení sadzby odvodu z 22 na 27 %, teda o 5 percentuálnych bodov, je približne 32 mil. ročne. Dôležité je, že nemení sa štruktúra odvodov, nie sú teda potrebné žiadne zásadné legislatívne zmeny, nie sú žiadne potrebné zmeny technológií, nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť ani na strane úradu pre reguláciu hazardných hier, ani na strane samotných prevádzkovateľov hazardných hier. Rešpektujeme teda to, že tento segment, internetový segment výrazne rástol a dáva zmysel tuto urobiť zmeny.
V neposlednom rade je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že zdaňovanie internetových služieb je citlivou záležitosťou, zvýšenie každej dane vie spôsobiť problémy, nesprávnym, respektíve nadmerným zdaňovaním by sa zaťažili práve v Slovenskej republike licencované subjekty, ktoré tu platia dane. Vytvoril by sa tak zvýšený tlak zo strany nelegálnych prevádzkovateľov internetových hier, ktorí sa zdaňovaniu, hlavne v internetovom prostredí, dokážu efektívne vyhnúť. Preto je kľúčové, aby legálni prevádzkovatelia zostali konkurencieschopní a aby samotní hráči nezačali vyhľadávať internetové hry v zahraničí. Toto by mohlo mať dramaticky neželaný dopad práve na mieru daňových výnosov, keďže hráči by svoje finančné prostriedky presunuli z legálnej ekonomiky do čierneho trhu. Z uvedeného dôvodu zamýšľaný efekt zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je možné docieliť práve zvýšením samotnej sadzby odvodu o rozumnú mieru, považujeme tých 5 percentuálnych bodov za rozumnú mieru, avšak čo je dôležité, bez narušenia existujúcich mechanizmov výpočtu odvodu. Takto sa eliminujú zásadné riziká, ktoré by pri nesprávnom nastavení systému zdaňovania hazardu mohli spôsobiť presne opačný ako zamýšľaný efekt tejto právnej úpravy.
Prijatie tohto zákona bude mať na prevádzkovateľov hazardných hier negatívny vplyv z pohľadu výšky ich zisku z prevádzky hazardných hier, avšak samotný systém z hľadiska transparentnosti a predikovateľnosti zostane zachovaný. Umožní prevádzkovateľom prichádzať s inovatívnymi riešeniami, tak aby zostali konkurencieschopní a aby nedochádzalo k odlivu hráčov do šedej zóny. Pretože odchod hráčov do šedej zóny by mal negatívny vplyv teda nielen na verejné financie, ale aj na zdravie hráčov a znížila by sa tiež miera prevencie pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, pretože by boli vystavení online hazardu bez akejkoľvek kontroly a ochrany.
Predložený návrh zákona striktne nevytvára žiadnu novú dodatočnú byrokraciu. Som presvedčený, že tak ako je zákon napísaný, tak ako ho navrhujeme, je prijateľný pre celé politické spektrum a, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Budú z neho profitovať ľudia tejto krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.