Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.10.2022 o 16:55 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Najprv pánovi kolegovi poslancovi Pročkovi, aj ja sa pokúsim odpovedať. Tak, Jozef, ak myslíš svoju otázku úprimne, tak určite, keď skončí rozprava k tomuto bodu, tak dole sa môžeš stretnúť s pánmi a neviem, či tam sú aj nejaké dámy, ktoré sú, ktoré sú hore na, na balkóne. Ja som tam videl napríklad predsedu fintechovej asociácie, kde je veľa krypto, krypto firiem tiež. A rovnako jedného zo zakladateľov, respektíve z predstaviteľov asi najväčšej krypto spoločnosti na Slovensku. Takže veľmi radi ti dajú komplexné odpovede na tvoje otázky.
Ja ako veľmi ľahko poučený laik si pamätám len toľko z niečoho, čo som si načítal, že aj podiel využívania kryptomien v rámci nejakých nelegálnych činností klesá. Rovnako bolo už zatvorených viacero búrz a rôznych darknetov, na, na ktorých sa páchala trestná činnosť. A čo som si teda úplne istý, tak okrem toho, že, že kryptomeny vedia používať aj Rusi, tak to rovnako vedia pomôcť napríklad Ukrajincom, keď sa, keď utekajú z krajiny, ktorá, ktorú napadol agresor, a chcú si svoj majetok previesť, zobrať so sebou. Keď napríklad banky možno niekedy nie sú dostupné, lebo keď na vám, keď vám padajú na hlavy bomby, tak, tak zrovna nie všetky služby fungujú. Takže tak, ako sa dá všetko používať na niečo zlé, tak sa dajú veci použiť aj na niečo dobré.
No v tomto vo svojom vystúpení sa chcem ale venovať teda tretej téme, ktorá už je taká trošku menej veselá, ale ja považujem za dôležité, aby to bolo povedané, aby sa vo verejnosti začalo, začalo o tomto hovoriť, že prečo ten kapitálový trh u nás vyzerá tak, ako vyzerá a prečo s týmto návrhom tu napríklad prichádzame až teraz ako opoziční poslanci po dva a pol roku nášho mandátu tohto volebného obdobia. No je to kvôli tomu, že sme cez daňovú sekciu ministerstva financií nevedeli pretlačiť alebo nevedeli sme sa s nimi dohodnúť ale že absolútne na ničom.
Chcem tu na tomto mieste verejne povedať, že za najväčšiu brzdu rozvoja kapitálového trhu aktuálne po dva a pol roku poslancovania považujem daňovú sekciu ministerstva financií. Chcem vám, vážení kolegovia, porozprávať, čo sme s nimi zažili za toho dva a pol roka, lebo moja snaha o skultúrňovanie kapitálového trhu začala hneď po vlastne zložení sľubu poslanca, kedy som vtedy za ministrom financií Edom Hegerom prišiel, že čo by na to povedal, keby sme si spravili takú pracovnú skupinu pre finančný trh, ktorá by navrhovala nejaké inovácie nielen teda ohľadom zdaňovania, ale kopec iných vecí a robili by sme niečo pozitívne pre rozvoj kapitálového trhu. Minister financií Edo Heger súhlasil, pomerne dosť veľa kapacít som do tej skupiny natiahol, bolo nás nejakých desať, pätnásť a pripravovali sme nejaké návrhy. A jeden z prvých sa týka práve zdaňovania investícií a zdaňovania kryptomien.
Pripravili sme asi 25 bodov, v tomto našom návrhu je teraz možnože desať z nich, s ktorými sme išli za sekciou finančného trhu, ale aj za daňovou sekciou. Aj pri tomto našom pokuse, aj pri všetkých ostatných, ono ich ešte bolo niekoľko, aj tento návrh zákona sme chceli predložiť ako koaliční poslanci, sme dostali vždy stopercentne zamietavé odpovede. To znamená, že nielenže akože celozamietavé. Oni nám na každý z tých 25 bodov povedali nie. Okrem rôznych dôvodov, ktoré niektoré boli technické, niektoré možno na diskusiu, vždy to bolo aj s dôvetkom, že spôsobí to výpadok vo verejných financiách, spôsobí to výpadok v rozpočte. Tak som sa ich pýtal, no dobre, tak keď teda tvrdíte, že to spôsobí výpadok v rozpočte, tak mi ho kvantifikujte. Povedzte, že aký výpadok to spraví? Vedel som, že na toto sa nedá odpovedať, alebo tá odpoveď by musela byť nula, lebo ja som sa, samozrejme, predtým pýtal na Inštitúte finančnej politiky, že aký máme daňový príjem z držania cenných papierov a z držania kryptomien, a odpoveď bola taká, akú ste tu už dvakrát, dvakrát dneska počuli, že neevidujú, neevidujú toto v nejakej zvlášť kolónke a jediné, čo majú, je výnos z tej zrážkovej dane z tuzemských podielových fondov, ten sa pohybuje ročne okolo 10 miliónov, a odhadujú, že cenné papiere a krypto bude zlomok z tejto sumy. Zlomok z desiatich miliónov. A to sa bavíme o všetkých cenných papieroch a o všetkom krypte.
Takže, samozrejme, odpoveď na túto svoju otázku, tak teda si to odôvodnite, toto vaše tvrdenie, že to spôsobí výpadok v štátnom rozpočte, som nikdy žiadnu nedostal. No a dôvod je, samozrejme, ten, že to zdaňovanie je dávno za hranicou tzv. Lafferovej krivky, kedy je ktokoľvek ochotný tu čokoľvek priznávať.
Zrovnoprávnenie zdaňovania investícií bolo podnetom aj v rámci kilečka 2, kedy tento bod prišla pani z daňovej sekcie, prišla sa k nemu vyjadriť na stretnutie u, na ministerskej úrovni, kde teda bol minister hospodárstva Richard Sulík a teda za ministerstvo financií prišiel vtedy štátny tajomník Ľuboš Jančík, lebo teda Igor Matovič na takéto stretnutia moc nechodí, takže bol tam Ľuboš Jančík a bolo tam ďalších desať ľudí. Ja som tam bol kvôli tomuto a ešte kvôli nejakým ďalším bodom. No a pani z daňovej sekcie, to, čo tam predviedla, to nie je možné nazvať inak, ako sabotáž na rokovaní na ministerskej úrovni. Namiesto riešenia z toho daná pani spravila taký guláš, že aj keď Richard Sulík s Ľubošom Jančíkom sa jej opakovane pýtali, že dávali jej že asi desať doplňujúcich otázok, tak nakoniec to vzdali a sa to odložilo na ďalšie rokovanie, ku ktorému už nikdy nedošlo. Ona tam namiesto toho teda, aby sme smerovali k tomu, aby sa tie investície zdaňovali rovnako, tak začala tam niečo rozprávať o tom, že každý cenný papier je potrebné posúdiť jeho právnu subjektivitu podľa toho, kde bol založený, podľa toho to pripodobňovať jednotlivým daňovým režimom. No a spravila z toho taký guláš, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.
Paradoxne to bolo celkom úsmevné, časť z tohto gulášu následne, možno za mesiac, uverejnilo ministerstvo financií ako oficiálne usmernenie ku zdaňovaniu ETF fondov, z čoho bol hneď taký celkom poprask a ministerstvo financií bolo zvozené z celej odbornej verejnosti, a keby niekoho zaujímalo, tak vám teda môžem preposlať nejaký článok, kde sa k tomu vyjadrovali daňoví poradcovia, investori, jednoducho bolo to, bola to vcelku slušná hanba. A ja som vtedy na to, na to upozorňoval, či už jedného alebo druhého ministra, že by si mali urobiť poriadok na daňovej sekcii. Nakoniec to po dvoch týždňoch potichu stiahli a vyjadrili a dali tlačovú správu, že na zdaňovaní ETF-iek sa nebude nič meniť. No. Že tento postoj daňovej sekcie k zdaňovaniu investícií je čistý škandál som sa teda opakovane sťažoval aj Ľubošovi Jančíkovi, aj Igorovi Matovičovi, ktorý to nikdy nepočúval, a aj Edovi Hegerovi.
Potom sme chceli ten zákon dať, dali ho koaliční poslanci, opäť to isté, so všetkými súhlasili, žiadnu alternatívu nenavrhli, absolútne, absolútne nič. A vtedy sme dostali odpoveď, že to teda dostanú ako, že to teda nemáme riešiť, teda tieto odpovede daňovej sekcie, a že jednoducho keď budeme robiť daňovú reformu, tak to dostanú ako politické zadanie a jednoducho to budú musieť urobiť. No ale teda ako všetci vieme, tak daňová reforma skončila tak, ako dopadla a teda namiesto daňovej reformy sme dostali rozvrat verejných financií prorodinným balíčkom prorodinným bagrom.
Ešte spomeniem jednu vec. Dostal som podnet, ja teda sem-tam dostávam nejaké podnety, ktoré keď vyhodnotím ako relevantné, že sa to potom snažím odkomunikovať s príslušným ministrom a teda dostať to prípadne do legislatívy, už sa mi takto sem-tam niečo podarilo. A dostal som aj podnet, že by sme mohli urobiť takú jednoduchú vec, že zadefinovať, že ako sa zdaňuje staking. Lebo že nikto nevie, ako sa to má zdaňovať a bolo by to dobré, keby to tam do zákona pribudlo, lenže pol vety, že sa to zdaňuje rovnako ako krypto získané ťažbou, že aspoň by sme ukázali, že ako sme tu trošku príčetní, že vieme, že takéto niečo existuje a možno by sme sa dostali niekde na mapu sveta s týmto a hlavne ten, kto nevie, ako to zdaňovať, by zrazu vedel, ako to zdaňovať.
A ešte teda skúsim vysvetliť so svojimi pomerne nízkymi znalosťami krypta, čo to ten staking je. No zápis transakcií do blockchainu prebieha na základe naprogramovaného algoritmu, konsenzu, ktorý je najčastejšie proof of work alebo proof of stake. Proof of work to sú, to je ten výpočtový výkon, to je to, čo je kritizované, že sa páli veľa, veľa, veľa elektriny. Na tomto princípe napríklad funguje blockchain a v podstate tí ťažiari medzi sebou súťažia, že vlastne kto tú, kto to vypočíta ten ako keby matematický príklad najskôr a za toto dostane, za toto dostane teda, teda ako odmenu tú kryptomenu. Proof of stake, to je druhá možnosť. Teraz na ňu, teraz na proof of stake prešlo, prešla druhá najväčšia kryptomena, myslím, že druhá je ethereum, ktorý je omnoho rýchlejší, je teda ekologickejší, lebo sa pri ňom nepáli toľko, toľko elektriny. No a to sa robí tak, že ten majiteľ kryptomeny, ktorý, teda ktorý chce, chce teda overiť, že naozaj som ja predal túto kryptomenu Tomášovi alebo on mne, tak časť tej kryptomeny, ako keby ten poplatok za ten prevod zanikne v takom poole nejakom a potom sa oslovia vlastne všetci držitelia tej istej kryptomeny, že aby overili tú transakciu, že či naozaj ja som to predal Tomášovi, že či to neni vymyslené. No a keďže všetci tí overovatelia vedia, že ich je tisícky, tak nemajú dôvod klamať, lebo čo by im to pomohlo, keď oni to, keď oni zaklamú a všetci ostatní by povedali, že áno, ja som to predal Tomášovi. Takže tým, že je tam veľký počet ľudí, tak všetci v podstate overia, že áno, táto, toto je, takto to prebehlo a za to oni dostanú ten poplatok, respektíve časť sa im vlastne vytvorí aj časť novej kryptomeny. Tam ešte povedať, tam je ešte potrebné povedať, že pri každej tej kryptomene sú, pravidlá odmeňovania sa určitým spôsobom líšia. No.
My vlastne jediné, čo sme chceli od, od daňovej, od daňovej sekcie bolo, aby do zákonu pribudlo, že toto je to isté, ako ten, je to isté, ako to ťaženie pri tom proof of work, že sa to zdaňuje rovnako. To je celé. Fakt že sme chceli pol vety. Daňová sekcia dostala k tomu, k tomu paper 10 – 15 stranový, kde to bolo že podrobne vysvetlené. Napriek tomu mi to nestačilo. Urobili sme si, dali sme si ešte call, kde teda bol aj jeden z kolegov, teda z pánov, ktorý je teraz hore na, na balkóne, kde teda opäť sa im odpovedalo na všetky otázky. A keď sa mesiac nič nedialo, tak sa teda jeden z týchto ľudí sa spýtal, poslal e-mail v tej našej spoločnej komunikácii, že teda či prišli k nejakému riešeniu. No a pani nám odpísala nasledovné, a to v podstate prečítam, že: „Situáciu ohľadne zdaňovania kryptoaktív starostlivo monitorujeme." Potom nejaké bla-bla-bla: „Čiastkové riešenia bez toho, aby sme mali v EÚ ustálené legislatívne prostredie nevidíme ako najšťastnejšie, pretože by neprispievali k stabilite legislatívneho prostredia SR. Ak by ste však napriek tomu videli v našom zákone o dani z príjmov oblasť, ktorá vyžaduje urgentnú úpravu, ktorá v slovenskom zákone o dani z príjmov absentuje v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ, môžeme o tom uvažovať."
V celej odpovedi ani len nespomenula staking. Tak vy za nimi prídete, že haló, tuná by som rád zdaňoval, rád by som vám posielal nejaké peniaze, len teda mi napíšte do zákona, že vlastne ako to mám zdaňovať, a ona vám po dvoch mesiacoch, po calli, po tom, čo dostane paper vám napíše takýto blábol, ktorý vlastne hovorí, že nechce sa mi robiť nič. A vy to urobiť nemôžte, lebo vám akože nesúhlasia s tým, čo, čo predkladáte. No tak teda naďalej necháme právne vákuum a necháme unikať potenciálne daňové príjmy alebo napíšeme do zákona o dani z príjmu tú polku vety, že ako sa to zdaňuje.
To, že najväčšou brzdou rozvoja kapitálového trhu je daňová sekcia ministerstva financií, je fakt, mňa nikto aktuálne nepresvedčí o opaku, lebo videl som to na vlastné oči a, žiaľbohu, aj teda neschopnosť, respektíve absencia vôle vedenia ministerstva financií s tým niečo robiť. Treba to pomenovať a vo verejnej diskusii opakovať a či je to zámer, alebo je to nezáujem, či nepochopenie dôležitosti a prínosu kapitálového trhu, to je vedľajšie, ja si o tom myslím svoje, ale treba s tým niečo robiť, lebo inak sa pri kapitálovom trhu ani pri krypte nikdy nikam nepohneme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Najprv tak ideovo. Ono aj reálne peniaze sa používajú aj na trestnú činnosť a v miliardách. Čiže, bohužiaľ, tento segment, či už prania špinavých peňazí, ale teda akejkoľvek trestnej činnosti, nie je symptomaticky len ku kryptomenám. To funguje aj na každú fiat menu. Proste to sa deje, proti tomu štáty bojujú, teda jednak reguláciou a jednak represiou, samozrejme.
A tá druhá otázka alebo teda ten druhý pohľad je ten slovenský. No, ak vidíme nejakú kryptokomunitu a vidíme nulové príjmy na strane štátu, tak svojim spôsobom asi aj dnes štát nejaké úniky má, keďže vlastne je to buď teda v tom lepšom prípade zdaňujú, ak sa to, samozrejme, dá, daňová rezidencia, všetky tieto veci niekde inde, alebo sa to jednoducho proste nezdaňuje. Čiže už len vytvorením týchto jednoduchých alebo vylepšením tohto zákona nášho sa dostaneme k tomu, že niekto, kto doteraz nezdaňoval, povie, že, a mne už to nestojí za tú štandardnú daň, aby som ja bol v riziku, že raz mi zaklope finančná správa, takže už len toto pomôže a vlastne to, to množstvo tých únikov, alebo ako to nazvať, proste zníži.
No a potom, čo sa týka európskej legislatívy, to, samozrejme, si v tomto momente netrúfam odpovedať, že ako to bude tá legislatíva, ktorá vlastne dnes ešte neexistuje, že ako presne to bude regulovať. To je si myslím na, na dlhú debatu a je to teda úplne ďalšia téma. Ale určite to, samozrejme, treba, to sa zhodneme, a teda, ako som už povedal, Európska únia na tom pracuje a jedného dňa, samozrejme, bude nejaký produkt známy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí naši návštevníci, veľmi aj ja oceňujem, že teda krypto nadšenci, krypto komunita alebo už akokoľvek to dobre nazvať, že nás prišli pozrieť. A je, a ja poviem tiež tu na úvode, na úvod môjho vystúpenia, že to, čo hovoril aj Peťo, tam sedia tí, ktorí tomu rozumejú, skutočne rozumejú a ktorí vnímajú, čo všetko to vie priniesť, či už teda samotné kryptomeny, alebo vôbec celá tá technológia blockchain a všetko, čo na ňu vie byť naviazané.
No a my tu dole, my zákonodarci, by sme mali urobiť všetko preto, aby sme tie múdre hlavy, ktoré v našej krajine stále ešte nejaké sú, ešte všetci neodišli do zahraničia, aby sme urobili všetko preto, aby sme im pripravili aspoň porovnateľné podmienky s inými krajinami, aby vedeli už podnikať alebo teda vôbec akokoľvek to nazvať, aby vedeli pracovať s týmto odvetvím u nás doma. A ja som tu tak nejak za verejné financie, čiže ja sa na to budem pozerať aj z toho opačného pohľadu. A tak, aby z ich schopností, z ich šikovnosti aj štát vlastne mal nejaké verejné zdroje, ktoré, samozrejme, bude potom vedieť použiť všade, kde treba. Napríklad na vzdelávanie, aby aj oni mali svojich nástupcov.
Asi by som sa možno na začiatku vystúpenia odpichol od slov pána kolegu Beluského, ktorý hovoril, že zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet. No, teoreticky áno, ale prakticky v podstate nie. Pretože dnes štát viac-menej z kryptomien, ale vôbec aj z minimálneho kapitálového trhu, ktorý vôbec tu na Slovensku máme a je fakt maličký oproti, oproti iným krajinám, ale teda úplne to platí pre kryptomeny, nezískava dnes absolútne nič. Pretože tie podmienky, aké štát ponúka, tie daňové podmienky, to sa volá že absolútna smrť. Jednoducho kryptomeny na Slovensku takmer nikto nezdaňuje. Myslím, že to Peťo povedal, pán poslanec Cmorej povedal, že v podstate štát ani nevie vyčísliť, že koľko má vlastne zo zdaňovania kryptomien. Ja si to dovolím povedať, má jednu veľkú nulu.
Takže máme to čarovnú, máme tu čarovnú situáciu, kedy my tu ako poslanci, ako zákonodarci máme možnosť znížiť daňové zaťaženie a tá podmienka, ktorá to vždy brzdí, že teda uff, ako nahradíme tie vypadnuté príjmy štátneho rozpočtu. No tak tu tento problém nemáme. Pretože tie príjmy sú takmer nulové a presne sa stane to, čo sa stane v iných krajinách. Ak my nastavíme zmysluplné daňové podmienky, tak sa stane práve to, že tie kryptomeny sa začnú vlastne priznávať, zdaňovať a štát namiesto nuly dostane nejaké, nejaké prostriedky.
Škoda, že nemám tu štatistiku, ale myslím si, že keby sme sa pozreli na českú finančnú správu, tá by určite pri ich 15 % zdanení vedela vyčísliť, koľko štát vlastne zo zdaňovania kryptomien má. Dnes, myslím, že tu úplne nepadli presne tie čísla, zdaňujeme, teda používa sa tam aj ten zdravotný odvod, to je 14%. Zároveň samotná daň z príjmu, teda buď sadzba 19 alebo 25 podľa výšky príjmu daňovníka. Takže spolu je to zaťaženie 33 až 39 %. No, nečudujme sa, že má štát z toho nulu. Pri takto nastavených podmienkach to proste nebude zdaňovať nikto.
No a teda v podstate k čomu, čo teda ideme zmeniť alebo o čo sa uchádzame, aby sme našli dostatočnú podporu u či už kolegov v koalícií bývalých, alebo kolegov v opozícií, aby sme teda aspoň posunuli v tomto, v tomto kole tento zákon do druhého čítania a, samozrejme, potom ho prípadne vyladili, odladili všetky detaily a prípadne ešte nejak vylepšili. Takže jednoznačne je 14 % zdravotné odvody. No to sa tam dostalo práve tým, že štát proste vôbec, vôbec akoby nechápe a nestíha vlastne vôbec tejto, tejto legislatíve. Štát jednoducho použil, použil takéto možnože z jednej, z jedného pohľadu pochopiteľné, že no ak sa niečoho bojím, tak aby, nedajbože, o niečo neprišiel štát, tak to poriadne zaťaží a bude mať pocit, že je to dobré. No nie je to, nie je to tak. Takže 14 % z nuly je zasa nula, takže štát vlastne ani tuná o nič nepríde a okamžite by sa tie podmienky stali, stali zaujímavejšie.
Takisto, už to myslím kolegovia obaja spomínali, pri výmene jednej kryptomeny za druhú nedáva žiadny zmysel to zdaňovať. Presne tak, myslím, že pán Beluský to spomínal. Ak meníte dolár za euro a akokoľvek ďalej, tak proste toto sa nezdaňuje.
Časový test takisto po jednom roku, po jednom roku teda tých 7 %, aby, aby tam teda tiež bolo nejaké, nejaké zdanenie. Áno, pohrávali sme sa aj, aj s nulou, ale myslím si, že zasa zmysluplné je tých, tých 7 % by bolo zmysluplné. Definícia, ako kolega spomínal, to je, to je teda úplne v poriadku. No, či už teraz momentálne kryptomeny klesajú alebo teda, keď sme sa možno pozerali pred rokom, kedy tie čísla boli veľmi veľké, sú tu a myslím si, že štáty prestávajú proti nim bojovať. Stále tá akceptácia je vyššia, a to je možno tá dobrá správa, že Európska únia teda dlhodobo pracuje na legislatíve, ktorá by zjednotila trh s kryptomenami v rámci celej EÚ. A teda tú zásadnú zmenu by malo priniesť uznanie kryptomien za finančné nástroje.
Takže toto je možno taká tá dobrá správa, že z takého nieže nepodpory, ale pomaly skôr zo zakazovania sa vlastne to dostáva do režimu, že áno, aj tento nový a rýchlorastúci trh alebo segment, alebo ako to povedať, proste bude nejak regulovaný. Čiže myslím si, že taká tá vízia niekoľko rokov dopredu je, že aj to Slovensko sa vlastne bude zregulované a budú tie pravidlá teda porovnateľné s Európskou úniou a malo by to, samozrejme, byť nejaké zmysluplné. Ale to je beh na dlhé trate, preto aj táto naša novela, ktorá, a myslím, že aj to kolega povedal, že, samozrejme, nevyrieši všetky problémy, nespraví z nás nové Silicon Valley alebo niečo na ten spôsob, nejakú novú krajinu, kde teda všetci z celého sveta začnú, začnú svoje black, blockchainové projekty robiť na Slovensku. Ale možno je to ten povestné, také to kopnutie do toho prvého kamienka, ktorý proste možno rozhýbe ďalšie kamene a, a posunie, posunie túto situáciu smerom k lepším, lepším riešeniam.
Ja si myslím, že za mňa všetko. Kolegynky, kolegovia, prosím, pouvažujte. Je to veľmi zmysluplný nápad. Som veľmi rád, že môžem ešte raz zopakovať, že ten dosah, i keď my sami píšeme v tom zákone, že je negatívny, no je, ak znižujete zaťaženie, tak tam musíte napísať, že je to rozpočtovo negatívne. Ale reálne sú to minimálne nulové sumy, takže my práve opačne znížením daní môžeme zvýšiť príjmy štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za upozornenie, pán poslanec. Chcel som dodať, že tiež nepovažujem krypto za investíciu, je to stále viac špekulácia. Nakoľko krypto neni za, za kryptom neni žiaden reálny majetok ako pri nejakých, ako pri akciách, že tam máte majetok firiem, špekulácia to je. Ale vzhľadom na to, že už krypto je široko adaptované a ten trh je taký veľký, ako som, ako som hovoril vo svojom vystúpení, tak bolo by hlúpe sa tomuto odvetviu, vyslovene odvetviu otáčať chrbtom. Ale myslím, že v tom sa asi zhodujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja mám svoje vystúpenie rozdelené do takých troch častí. Tak neviem, koľkati sa chcete zapojiť do ústnej rozpravy. Myslím, že aspoň Marián. Že? Dúfam. Tak poviem, ešte niekto má záujem, či ešte neviete. Výborne. Dobre. Tak si to porozdeľujem a nepoviem to hneď celé.
Tá prvá časť sa týka zdaňovania investícií, teda cenných papierov. Chcem povedať, prečo je to dneska zlé a ako by to malo byť a ako to chceme zmeniť. V súčasnosti sa u nás rôzne typy investícií, podielové fondy, ETF, kryptomeny, certifikáty, Forex zdaňujú veľmi komplikovane, demotivačne a v porovnaní so zahraničím nekonkurencieschopne. V zásade sa zdaňuje každý prírastok majetku s jednou výnimkou. Ak je cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu a investorom je fyzická osoba, tak od dane z príjmu je oslobodený zisk, keď medzi nákupom a predajom uplynul minimálne jeden rok. To znamená, že máme časový test na finančné nástroje, ktoré sú nakúpené na regulovanom trhu. Toto sa týka všetkých cenných papierov, podielových fondov aj ET fondov. Nie však kryptomien, ktoré sa za cenný papier nepovažujú. Zároveň treba dodať, že z podielových fondov je prijatých na obchodovanie na burze len malá časť.
Mimo vyššie uvedeného existuje ešte v slovenských podielových fondov zrážková daň, ktorú zráža pri výplate správcovská spoločnosť. V tomto sme mimochodom úplne unikátny na svete. Vtedy, keď to bolo zavádzané, tak asi pätnásť rokov dozadu, tak bola veľká kritika okolo toho, lebo nikto na svete to nemal a myslím si, že stále to nikto na svete nemá. Ale už sme si na to teda všetci zvykli. Takže do slovenského podielového fondu, keď si vyberiete fond z nejakej banky, tak vám zrazia daň 19 % a nikto sa vás nič nepýta. Tým pádom je vaša daňová povinnosť vybavená. A keď máte zahraničný iný podielový fond, tak normálne si ten zisk máte priznať v daňovom priznaní a môžte si uplatniť aj nezdaniteľnú položku a podobne. Takže dva systémy pri rovnakom finančnom nástroji.
Systém zdaňovania investícií je teda absolútne netransparentný a neefektívny. Rôzne daňové režimy pre veľmi podobné nástroje sú neprijateľné už len z toho dôvodu, že ako bežný občan nie ste schopný zistiť, aké máte vlastne povinnosti. Predstavte si, že pri nákupe jabĺk by vám pri pokladni v obchode pripočítali inú daň, ako pri nákupe hrušiek. Oboje je to ovocie, ešte aj podobne vyzerajúce ovocie a každé by malo inú daň. Ešte absurdnejšie to je, ak si uvedomíte, že v zahraničí by ste žiadnu takúto daň neplatili. Množstvo štátov má časové testy alebo inú formu oslobodenia, oslobodenia od dane z príjmov pri držbe cenných papierov. Výsledok je, že naši občania sú najchudobnejší v Európe. Máme najnižší finančný majetok na občana. A kapitálový trh u nás de facto neexistuje. Keď už, tak Slováci chodia tie investičné hrušky a jablká nakupovať do zahraničia a ten, a tú daň tu ani nepriznávajú, lebo ani nevedia ako, ani na to nikto nepríde, je to celé v zahraničí. Výnos z tohto zdaňovacieho pokladu je pre štát taký zanedbateľný, že analytici ministerstva financií ho ani nevedia vyčísliť. Žiaľ, keď niečo neprimerane zdaníte, spoľahlivo to zabijete.
Podľa nás všetky porovnateľné finančné nástroje majú byť zdaňované rovnako. V predloženom zákone tri režimy zdaňovania meníme na jeden. Príjem z predaja cenných papierov bude po jednom roku držania oslobodený od dane bez ohľadu na to, či ide o zahraničný alebo slovenský podielový fond ETF, alebo iný druh cenného papiera.
Druhou možno teda nenápadnou zmenou je tá, ktorú som spomínal už v úvodnom slove, je sfunkčnenie dlhodobého investičného sporenia, ktoré sa doteraz vzťahovalo taktiež iba na burzovo obchodované cenné papiere a preto to nikto nepoužíval. Radšej si vybral ten daňový test jednoročný. Toto dlhodobé investičné sporenie, tzv. disco, je stavené tak, že pokiaľ to máte u toho subjektu, ktorý to môže robiť do minimálne 55-ky, a sporenie trvá aspoň 15 rokov, taktiež máte oslobodené, taktiež to máte oslobodené od dane z príjmu. Maximum, čo tam môžte vložiť takto ročne, aby to bolo oslobodené, je 3 000 eur. Cieľom je podporiť, aby ste si sporili pre svoju budúcnosť, teda smerom na dôchodok.
My to meníme tak, že po novom by sa to malo vzťahovať tiež na všetky finančné nástroje, to znamená, nie už iba na to, na tie privátne na burzu, a budú ich môcť a budú môcť diská poskytovať aj obchodníci s cennými papiermi, čo doteraz nemohli, boli tam banky, tuším aj poisťovne, ale neviem, obchodníci s cennými papiermi sa tam z nejakého dôvodu neobjavili, a od tohto si sľubujeme, že sa začne využívať ako nástroj na systematické budovanie majetku.
Nepochybne sa zvýši aj podiel priznaných ziskov cenných papierov, čo pozitívne pocíti náš rozpočet. Keď niečo začnete zdaňovať normálne, tak vám viacej ľudí začne, začne priznávať príjmy. Ak by o tomto bola nejaká pochybnosť, tak pokojne ten časový test ročný predĺžme na dva roky. Aj tri roky by som možno prežil. V takom prípade to bude mať určite pozitívny, pozitívny vplyv.
Som presvedčený, že na Slovensku začnú vznikať nové zaujímavé investičné produkty pre budovanie majetku našich občanov. Dobrovoľné sporenia, IV. či V. piliere budú čoraz dôležitejšie ako zabezpečenie dôstojnej budúcnosti, nakoľko náš dôchodkový systém je na tom veľmi zle a nie je možné sa naň spoliehať. Samostatnou kapitolou je potom podpora dlhodobého budovania majetku, o čom sa napríklad rozprávame aj s treťopilierovými spoločnosťami. Včera sme mali okrúhly stôl, pán poslanec Beluský tam bol, aj, aj pán, pán spravodajca Tomáš Lehotský, aj Marián Viskupič, kde by veľmi chceli, aby sme ich ešte podporovali. Ja si myslím, že mali by sa podporovať celkovo dlhodobé sporenia, dlhodobé spôsoby budovania majetku a, ale to v tomto návrhu neriešime. V tomto návrhu vlastne riešime, aby vôbec existovala dostatočne široká paleta zaujímavých investičných produktov (reakcie z pléna), zaujímavých investičných produktov a neskôr sa teda, dúfam, dostaneme aj ku ich podpore.
Druhou časťou, ktorú ešte teraz poviem, je o kryptomenách. Ja ďakujem, že prišlo aj pár ľudí (rečník ukázal rukou na balkón), a dosť ich prišlo celkom (povedané s úsmevom), ďakujem pekne. Tak vítam celú kryptokomunitu, vidím tam aj pár známych mien, tak to vidíte tú podporu, tak pevne dúfam, kolegovia, že si dobre prečítate tento návrh a posuniete ho do druhého čítania, potešíte veľa ľudí.
Kryptomeny, najprv, teda neviem, kto tu kryptomeny má, ja teda dúfam, že pár ľudí hej, rozmýšľam, čo by vás to nejak prilákalo o tejto hodine, teda pár, pár poslancov, ale tak pár takých základných čísiel, ja teda nie som žiaden, žiaden kryptoprofesionál, som naozaj len veľmi slabo poučený laik.
Teda trhová kapitalizácia všetkých kryptoaktív sa pohybuje niekde medzi dvoma až troma biliónmi dolárov, podľa toho, ako sa práve kryptu darí. Bilión, to je že milión miliónov, hej? Že tisíc miliárd, respektíve desiatka a dvanásť núl za tým, že to už neni iba niečo také že maličké. A denný obrat na burzách sa v minulom roku pohyboval, podľa toho, že aký deň, ale mám tu číslo, že od 50 do 170 miliárd eur, čo je radovo porovnateľné HDP Slovenska. Hodnota kryptofúzy bola v roku 2021 55 miliárd dolárov. Asi to je v dolároch. A pritom naša legislatíva na Slovensku je kryptónmi nepobozkaná. Jediné, čo u nás nájdete, je pojem virtuálna mena, čo je vo svojej podstate ešte vlastne aj nesprávny názov, lebo množstvo kryptoaktív nemá funkciu kryptomeny a že existuje nejaká ťažba a že má sa zdaňovať. A to je v podstate že všetko, čo nájdete v našej legislatíve o krypte. A drakonicky ju zdaňujeme.
No a tu som chcel povedať niečo o zdaňovaní v zahraničí a tú tabuľku som si zabudol vytlačiť (povedané so smiechom), ale v Českej republike je dneska daň z príjmov 15 % a preto sa z Českej republiky stal taký celkom kryptohap v rámci našej, v rámci nášho regiónu. Rovnako ak si správne spomínam, tak v Maďarsku by mala byť daň na kryptomeny 15 %, a je aj niekoľko štátov, kde sa s krypto, kde sa zo zisku z kryptoaktív vôbec neplatí daň, ako napríklad v Luxembursku, myslím, že stále ešte v Portugalsku a ešte som, ešte som niečo zabudol, keď zakričíte zhora (rečník pozrel smerom na balkón), tak vás nevykážu tuto, to vybavím u predsedajúceho (povedané s úsmevom, reakcia z pléna), Švajčiarsko, áno, ďakujem, aj Švajčiarsko bolo v tabuľke. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem za upozornenie a nakoľko vlastním kryptomeny, tak vás nechám plynule rozprávať.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, takže aspoň jeden hlas koalície máme vybavený, ešte, ešte (povedané so smiechom) ich musíme pár získať. Dobre.
U nás sa zdaňujú kryptomeny tak, že platíte nielen daň z príjmu, ale platíte aj zdravotné odvody, a to je presne tým, že naša legislatíva je teda kryptom nepobozkaná, takže naše zdanenie je podľa toho, do akej sadzby dane spadáte, je na konci dňa, teda tie, zdravotný odvod plus daň z príjmu, takže celkové zaťaženie je od 33 do 39 %. Tak teda uznáte, že pokiaľ ste kryptonadšenec a rovno sa teda neviažete so svojimi aktívami na nejakú štátnu entitu, tak vás ani len v päte nenapadne, aby ste to zdaňovali tuto na našom Slovensku, pokiaľ sa ku kryptu takto správame.
No čo si sľubujeme od nášho návrhu, je to, že Slovensko sa stane atraktívnejším miestom pre kryptokomunitu a menej šikovných ľudí so svojimi mnohomiliónovými projektami nám bude odchádzať do zahraničia. Iba ja poznám niekoľko ľudí, ktorí majú zaujímavé startupy v tejto oblasti, a všetci ich majú inkorporované kdesi v zahraničí, lebo tuná sa to jednoducho nedá. A možno z tých 55 miliárd, ktoré boli v minulom roku vo fúziách, tak niečo skončí tu na Slovensku.
Investori do krypta ale aj cenných papierov, ak prejde náš návrh, sa už nebudú musieť báť, ktorý zákon ako porušili v tej neprehľadnej spleti zdaňovania, čo tu teraz máme. A rovnako nepochybne sa zvýši podiel priznaných ziskov z krypta, čo pozitívne pocíti náš štátny rozpočet. Z tej nuly sa to už môže len zdvíhať.
No a čo vlastne navrhujeme? Tak navrhujeme zrušiť povinnosť platiť zo zisku z kryptoaktív zdravotné odvody. Toto v podstate považujem za omyl (potlesk), ďakujem pekne, toto je v podstate omyl, ktorý je presne výsledkom toho, tej chýbajúcej legislatívy, to tam byť ani nikdy že nemalo. Zdaňovať sa už nebude ani výmena jednej kryptomeny za druhú. Chceme teda dať do zákona, že predajom virtuálnej meny je iba taký predaj, ktorého výsledkom je peňažné plnenie daňovníka alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin.
Ak náš návrh prejde parlamentom v podobe, ako sme ho pripravili, zisk z predaja kryptoaktív držaných viac ako jeden rok by sa mal zdaňovať zníženou sadzbou 7 %. To znamená, že nedávame to na rovnakú úroveň ako cenné papiere, kde chceme časový test jeden rok a bolo by to oslobodené od dane z príjmu, ale dávame tam 7 %, dávame to do osobitného základu dane. Už zákon o dani z príjmu pozná, má nejaké položky v tejto daňovej sadzbe, alebo teda radi by sme boli, aby sme vás presvedčili a na konci dňa aj ministerstvo financií aby s tým súhlasilo, aby sme naozaj znížili to drakonické zaťaženie kryptomien, ktoré tu dnes máme. Mnohí by si, samozrejme, predstavovali, aby tam bola nula, ja budem spokojný aj s tými siedmimi percentami aktuálne.
Zavádzame aj, zavádzame, teda snažíme sa v návrhu zákona dať aj nejaké definície, aby sme teda trošku viacej hovorili, trošku viacej mali niečo o krypte v zákone, a konkrétne dve definície tam chceme dať, že čo to je „stablecoin" a čo to je „staking".
Stablecoin je akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu. A staking je prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.
Toto je náš návrh. Viem, že náš návrh neurobí zo Slovenska kryptoraj a mnohí ho možno budú považovať za málo ambiciózny, ale teda, ako som už povedal, snažili sme sa pripraviť návrh, ktorý by mohol byť akceptovaný týmto parlamentom, a urobiť tak prvý krok správnym smerom.
Ďakujem pekne. Ešte sa potom prihlásim na konci ústnej rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, respektíve pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si schválne termínoval na taký čas, kde som vedel, že o to nebude bitka. A keď som videl, ako sa dneska rokovalo, tak som sa bál, že tu budem sám s pánom spravodajcom a ešte s Mariánom. Tak ma teší vaša relatívne hojná účasť na priebeh dnešného dňa. (Reakcia z pléna.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, áno, chcel len pripomenúť, pán poslanec, že ráno ste tu neboli vy.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Mal som pracovné rokovania. Tieto útoky na bývalého koaličného partnera... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ono to, pán poslanec, pri všetkej úcte, ono to nie sú útoky, ale ráno sme nevedeli rokovať, pretože všetci poslanci SaS-ky, ktorí tu mali návrhy, tu jednoducho neboli. A to treba povedať.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, že pán minister financií neprišiel aj s pánom ministrom spravodlivosti. A potom významne narušili priebeh schôdze. Áno, áno, treba si spraviť poriadok. Dobre. Ale poďme k tomuto bodu po tomto, po tomto podpichovačnom úvode. Tak som veľmi rád, kolegovia, úprimne, že ste tu. Pevne dúfam, že sa niekto zapojí do diskusie.
A to, čo tu máte pred sebou alebo čo teraz uvádzam, je novela zákona o dani z príjmu, ktorou chceme zrovnoprávniť zdaňovanie investícií a zlepšiť alebo tak, povedzme, skultúrniť zdaňovanie kryptomien. Tento zákon ešte okrem týchto dvoch časti ešte rieši aj takú možno na pohľad nie podstatnú, ale veľmi dôležitú vec, a to je dlhodobé investičné sporenie a viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Benčík Ján
Ďakujem pekne. Veď sme za jedno, pán poslanec. Lebo že ja som tu konečne aj v tom príspevku krátkom v rozprave povedal, že rovnako ako sú pre mňa neakceptovateľné názvy ulíc alebo čohokoľvek, nejakých verejných priestranstiev pomenovaných po exponentoch jednej totality, tak rovnako a nemenej určite aj po predstaviteľoch totality tej druhej, ktorá navyše trvala podstatne viac ako a ešte zničila viac životov na Slovensku, by som povedal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 15:10 - 15:10 hod.

Benčík Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, budem krátky, bude to len krátke improvizované vystúpenie.
Chcem poďakovať kolegovi Valáškovi za návrh tohto zákona. Názvy ulíc pomenované po exponentoch či už vojnovej slovenskej republiky, ktorá bola nepochybne fašizoidným štátom a verným spojencom Hitlerovej tretej ríše až do trpkého konca, ako aj po exponentoch komunistickej totality, sú pre mňa a myslím, že aj pre väčšinu demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska neakceptovateľné a preto každá zmena zákona, ktorá ich umožní vymazať z verejného priestoru, je pre mňa vítaná, rád ju podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 15:10 - 15:10 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1301 z 3. októbra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán presedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis