Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Kuriak, vy ste začali tak, zarámcovali ste tú diskusiu tak hodnotovo, ideologicky a myslím si, že nemusím strácať čas reakciou práve na toto, lebo reagoval vlastne váš pán kolega Šefčík, ktorý povedal, že by to tak nemalo byť. A o tomto presne tá diskusia je, že časť tých diskutujúcich tu pristupuje k celej téme hodnotovo, ideologicky a druhá časť sa pokúša, vrátane mňa, pragmaticky poukazovať na to, že dobrý zámer, ktorý vy tu zdôvodňujete, môže mať negatívne, nezamýšľané dôsledky. A tým prvým nezamýšľaným dôsledkom, samozrejme, sú tie údaje od ministerstva financií, ktoré hovorí, že môžu prísť radovo v tisícoch o zamestnanie dnešní ľudia, ktorí zamestnanie majú, a tých negatívnych dôsledkov tu bolo vymenovaných veľa. Ja by som len k tomu dodal to, že zase, kolegovia, zamyslime sa, lebo predpokladám, že keď táto diskusia skončí a príde k hlasovaniu, v dnešných populistických časoch sa naozaj môže stať, že táto snemovňa podporí tento návrh hlasmi, môj odhad je niekde medzi 110 - 120 poslancami. Ak to podporí, tak nepociťujte taký pocit triumfu, pretože to nebude znamenať triumf, ale bude to znamenať, že sme priložili len ďalšiu negatívnu tehličku, ktorá negatívnym spôsobom môže ovplyvňovať hospodárenie firiem a teda na začiatku bude zákaz predaja v obchodoch v nedeľu a na konci môže byť mnoho firiem, ktoré na Slovensku zatvoria navždy. Na to vás chcem upozorniť pred tým, než budete o tom hlasovať. Myslím si, že túto debatu by sme mali uzavrieť a každý nech ešte dvojnásobne zváži, ako bude hlasovať. Ja si myslím, že je potrebné hlasovať proti z tých dôvodov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, Milan, za tvoje vystúpenie. No ja už som, myslím, dnes povedal toho veľa a už nebudem hovoriť nič ďalšie, nechám prehovoriť Ronalda Reagana: "Pohľad vlády na ekonomiku možno zhrnúť do pár krátkych fáz. Prvá, keď sa hýbe, zdaň to. Druhá, keď sa to ešte stále hýbe, zaveď na to regulácie. A tretia, keď sa to prestane hýbať, začni to dotovať."
Kolegovia, sme vo fáze dva a hlásim, že fáza tri bude stáť peniaze. Presne tie peniaze, ktoré nemáme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuriak, ďakujeme za vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi dobré, lebo tak priamo pomenovalo to, čo je v pozadí celého tohto návrhu bez nejakých takých iných výhovoriek. Išlo, išlo priamo po veci. Len by som vás teda upozornil, že teda progresívni liberáli vám tu v tejto chvíli neoponujú, lebo jediný poslanec Progresívneho Slovenska tu teraz nie je. Oponujú vám pravicoví liberáli alebo liberálny konzervatívec v mojom prípade. Povedali ste, že 90 % zamestnancov je za, že aj zamestnávatelia sú za, dokonca, že aj tí nakupujúci sú za, no ale tak potom prečo tí zákazníci chodia v nedeľu do obchodov? Veď ak sú proti, tak stačí, aby nechodili, obchodom sa neoplatí mať otvorené a budú, budú zatvorené. A spomenuli ste príklad gastra a ako nebolo možné mať v gastre v nedeľu zatvorené. Ale veď to predsa nie je pravda. Sú niektoré gastroprevádzky, ktoré sú v nedeľu alebo aj v sobotu a v nedeľu zatvorené. To je na slobodnom rozhodnutí ich prevádzkovateľov, nie na tom, že im niekto vnúti zákonom, že musíte mať v nedeľu otvorené, ako to vy teraz idete urobiť so zákazom predaja. Veľmi dobre ste povedali, že však tí zákazníci si, áno, však oni si dokážu nakúpiť aj za tých šesť dní, tie obchody predajú v zásade asi to isté za tých šesť dní ako za sedem dní, keď zakážete predaj v nedeľu, ale tí zamestnanci budú mať nižšie príjmy, lebo tých zamestnancov na tých šesť dní nebude treba toľko, ako ich je potrebné na sedem dní.
A potom ste povedali, že jeden deň odpočinku je potrebný práve v dnešnej dobe. Avšak jeden deň odpočinku má v zásade každý, kto je zamestnaný na jeden úväzok, len to nie vždy je nedeľa. A to, prečo to má byť nedeľa, ste tiež pekne pomenovali, keď ste sa odvolali na Bibliu. Vy máte nejaké predstavy, ktoré vyplývajú z vašej viery, ja vám ich neberiem, ale vy ich teraz chcete vnútiť celej spoločnosti prostredníctvom zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. No a ja sa odpichnem asi od pani kolegyne Záborskej. Viete, čo? A teraz ste to pekne povedali, že v tom Francúzsku alebo kdekoľvek teda to je, áno, židia nepracujú v sobotu, kresťania v nedeľu, moslimovia v piatok. A teraz si predstavte, že by ten štát chcel zakázať predaj v nejaký deň. A teraz že ktorý, alebo vo všetkých troch? Presne takto si to každá tá komunita, každý ten svet, každý ten človek, každá viera si to vyriešila sama, hej? Vo vnútri. Proste áno, niektorí nepracujú vtedy, vtedy, vtedy, ale pracovať je umožnené každému každý deň. Ako toto je podľa mňa, veľmi pekne ste to povedali.
No ďalší dôležitý problém ste pomenovali, áno, čím sa svet stáva automatizovanejší, digitalizovanejší, zložitejší, tým väčší problém bude vlastne so zamestnaním ľudí práve, ktorí majú či už nižšie vzdelanie alebo proste menšie schopnosti, aby to nejaké to vzdelanie mali, pardon, nejakú prácu mali, a toto, toto bude veľký problém, aj práve za to napríklad ten, ten, či už gastro, alebo teda keď sa bavíme aj o obchodných prevádzkach, to je presne ten priestor, kde aj menej vzdelaní ľudia majú priestor sa zamestnať. Viete, a keď hovoríte, že svet a život nie je o práci, no však nie je, samozrejme, je aj o oddychu, o všetkom, ale zároveň všetky prieskumy, keď sa spýtate, tak najmenej šťastní ľudia v akejkoľvek spoločnosti sú tí nezamestnaní. Jednoducho tá práca je súčasťou života a, áno, pracujeme všetci pre to, aby sme za a) uživili rodinu, aj my liberáli, neuveríte, ale aby sme aj si teda zarobili na nejaký výlet s rodinou, s priateľmi na oddych. Veď to je úplne prirodzené. Čím je spoločnosť bohatšia, tým menej akoby pracujú vo finále a viacej akoby oddychujú. No tam sa chcime dostať, ale to žiadna z tých krajín dnes bohatých nedosiahla zákazom pracovať, žiadna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, správne si poukázal na to, že dôsledkom schválenia tohto zákona bude, že niektorí ľudia prídu o prácu. Niektorí ľudia zase prídu o príjem alebo o časť príjmu, niektorí ľudia prídu o možnosť sa privyrobiť si, ďalší ľudia prídu o možnosť mať inak nastavený pracovný čas, ako ho má nastavená väčšina, teda rozdelený na päť pracovných a dva voľné dni. A ďalší prídu o možnosť nakupovať, ktorú, ktorú teda hojne využívajú, lebo niektoré väčšie nákupy koncentrujú do tých, do tých voľných dní. A v každom prípade bude schválenie tohto zákona, ak bude schválený, znamenať obmedzenie slobôd občanov po viacerých stránkach. A nebude to koniec sveta, ja nepatrím k tým, ktorí tvrdia, že ak by bol takýto zákon schválený, tak tu nastane doba temna, stredovek alebo totalita. Predkladatelia správne poukazujú, že existujú vyspelé demokratické krajiny, kde je zakázaný nedeľný predaj. A príde mi ten argument trošku zvláštny vzhľadom na to, že keď my podobne argumentujeme, že však pozrite sa na to, že v Rakúsku registrované partnerstvá, v ktorých krajinách manželstvá pre všetkých, pre všetky páry bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, tak tam, tam už to nie je zrazu argument, že pozrite sa, v koľkých vyspelých západných krajinách majú takúto úpravu, a tuto ten argument používajú.
Čiže ako hovorím, ja si nemyslím, že akýkoľvek zákaz je vždy od diabla, že nie je možná žiadna regulácia, ale mali by sme tu pristupovať veľmi citlivo a v situácii, keď to považujeme za nevyhnutne potrebné. V tomto prípade to určite nevyhnutne potrebné nie je. Je to iba niečo, čo zodpovedá vašej predstave o tom, ako by ľudia mali žiť, ako by mali tráviť svoj čas, ktorý im chcete nanútiť prostredníctvom zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegynka, kolegovia, no už sa nám zvíkendnie... kolegynky, pardon, už sa nám zvíkendnieva, je nás tu stále menej. No skúsim ja ešte možno tak ani viac nieže vystúpiť, ale skôr reagovať na to, čo bolo povedané a čo človek nestihol.
Ale ja by som začal, teraz mi prišiel zrovna jeden, jeden mail, a teda nejakí občania, neuveríte, nás sledujú, takže, takže ja si to dovolím prečítať. Samozrejme, je to, je to jeden, jeden mail, ale je to názor občana, občianky.
Dobrý deň, pán Viskupič, píšem vám v reakcii na vaše, na vaše vystúpenie o zákaze nedeľného predaja. Som obyčajný človek, ktorý pracuje v lekárni na dvanásťhodinové smeny krátky a dlhý týždeň. Na tento, na tento systém pracuje veľa ľudí v obchodných centrách so všetkými druhmi obchodov aj v reštauráciách. Žijem sama, nemám žiadne prídavky ani iné finančné balíky na deti, ktoré sú po Matovičovom návrhu veľmi slušné. Nemám žiadne daňové zvýhodnenia, žiadne iné prídavky od štátu. Čo si nezarobím, to nemám. Vďaka dvom nedeliam v práci mám vyššiu mzdu, nedeľné príplatky, ktoré nie sú zanedbateľné, čo mi v dnešnej dobe inflácie veľmi pomáha. Ak štát zruší nedele, nielenže prídem o príplatky, ale budem si musieť pracovný fond dopracovať v iný deň týždňa, ten bude bez príplatkov a jediný profit bude mať z toho môj zamestnávateľ, ktorý mi vyplatí nižšiu mzdu a ušetrí náklady. Pracujem v obchodnom centre, kde je aj Kaufland a reštaurácie, ani jeden zo zamestnancov nie je nadšený rušením nedieľ, a to aj napriek tomu, že má rodinu.
Keby som bola mamička s deťmi, v rámci krátkeho týždňa mám každý druhý víkend voľný, a to až tri dni. Čiže mám možnosť so svojou rodinou stráviť predĺžený víkend od piatka do nedele dvakrát mesačne a nemyslím si, že je to zlé. Zrušenie nedieľ je pre mňa aj pre väčšinu ľudí, príde, mi príde absolútne poškodzujúce, jednoducho štát nemyslí na jednotlivcov, najmä mladých ľudí, najmä mladých ľudí a slobodných ľudí. Jednotkou štátu nie je iba rodina. Moje zrážky zo mzdy sú až 550 eur mesačne, čo z toho mám? Nič. Tento mail som napísala, aby sa poslanci v parlamente viac zamysleli nad dôsledkami svojho rozhodnutia. Prajem vám pekný deň.
Meno teda čítať nebudem. Je to len jeden z ix názorov proste. Ale áno, aj takto to ľudia vnímajú. Proste toto je názor pani, ktorá robí v lekárni v nejakom obchodnom centre. No ale poďme teda pár slov ešte.
Povedali sme tu veľa. Úplne rešpektujem, ako som už viackrát povedal, právo predkladateľov, právo poslanca, samozrejme, priniesť akýkoľvek návrh. By som povedal, že skutočne rešpektujem aj tú debatu, ktorá tu bola. Myslím si, že veľmi slušne sa snažíme argumentovať, snažíme sa presviedčať jeden druhého. To, to, ja osobne si to veľmi vážim a ďakujem každému jednému, kto vystúpil v rozprave.
Ale teda, keď si zoberieme tie argumenty, tak niektoré sú dôležitejšie, niektoré sú menej dôležité. Niektoré sú také tie reálne smerom do ekonomiky a niektoré sú také tie ideologické v tom dobrom ponímaní, že teda máme rôzny pohľad na svet. No ale zároveň všetko, čo robíme, by sme mali zasadzovať do tej reality, ktorú žijeme. A tá realita, ktorú žijeme, je fakt inflácia, akú táto krajina vyše dvadsať rokov nezažila. Realita toho, že, že Európska únia je fakt na hrane recesie, rast za posledný štvrťrok bol len 0,1 % hrubého domáceho produktu. Slovenský rast ak bude, tak tiež bude minimálny. Čelíme rastu energetických nákladov a všetkých ďalších vrátane personálnych nákladov pre, pre podnikateľov. Proste vláda robí všetko pre to, každý deň to teda počujeme od každého vládneho predstaviteľa, rozprávame tu aj my, aby sme teda pomáhali ľuďom, ekonomike, rodinám, všetkým. Všetko toto, samozrejme, je, je ten popis tej reality.
No a do tejto reality, prosím, zasaďme aj tento zákon. Hovorím, môžme sa tu sporiť týždeň a každý budeme mať nejaké, nejaké to číslo, že ako to ovplyvní počet zamestnancov, ale jedno je akoby viac ako jasné, že tento, tento zákon nemá žiadny potenciál, aby zvýšil zamestnanosť. Ale určite má nejaký potenciál, ťažko povedať aký, ale nejaký má, aby zvýšil nezamestnanosť, aby nejakí ľudia prišli o prácu. Kolegovia, keď budete stláčať tlačítko, toto je to kľúčové. Momentálne už kvôli akýmkoľvek dôvodom, ale výsledok je, že budete stláčať tlačítko za to, aby niekto prišiel o prácu. A tam ale zasa fungujú nejaké tie ekonomické náležitosti. Väčšinou o tú prácu príde ten najmenej akoby schopný alebo najmenej šikovný, alebo ten, kto má najjednoduchší pracovný úväzok alebo ten, kto je brigádnik.
Takže, ale to sú väčšinou práve tie skupiny ľudí, ktorým najviac je potrebné každé jedno euro zarobiť. Jednoznačne prídu o prácu, to sú desaťtisíce študentov, ktorí pracujú cez víkendy v obchodoch. Tým zoberiete tú možnosť si zarobiť.
Pán kolega hovorí, že no dobre, však tu im teda to zakážeme, veď im pomôžeme niekde inde. Marek, ale tak veď budeme pomáhať. Však nepoškoďme a nemusíme pomáhať. Ušetríme si energiu na niečo dôležitejšie. Takže prídu o prácu študenti. Prídu o prácu aj dôchodcovia.
Mne sa tu veľmi páčilo, úplne rešpektujem Richarda Vašečku, ako vlastne povedal, že on vlastne nevie, či tí dôchodcovia robia cez víkend v obchodoch špeciálne v nedeľu, lebo do nich nechodí. To sa mi páčilo. To bolo priznanie chlapa. Presne tak. Keď minútu predtým povedal, že nechodí do, do obchodu v nedeľu, tak nemôže zároveň hovoriť, že teda nepracujú tam dôchodcovia. Nemôže to vedieť. Priznal si to, to sa mi akoby veľmi páčilo. Klobúk dolu, Richard.
Takže prídu o prácu aj nejakí dôchodcovia. Robia nielen v samotnom obchode, robia aj ako SBS-ka, robia v sklade, tam ich možno nevidíme. Takže aj časť takýchto ľudí príde o prácu. Jasné, že si zaslúžia vyšší dôchodok, jasné, že by bolo dobré, keby vedeli dôchodcovia žiť dôstojnejší život, aký majú na Slovensku. Samozrejme, že je ľahšie nemeckému dôchodcovi. No už sa snažíme 30 rokov, aj SMER bol pri moci, aj pravica bola pri moci, výsledok je aký? Je to taký nejaký náš spoločný výsledok politikov celej krajiny za 30 rokov, ale keď zakážeme tým dôchodcom pracovať, tak to sme si nedali čiarku, že sme im nejak pomohli. To sme si dali čiarku, že tomu dôchodcovi, ktorý teda, bohužiaľ, je v situácii, že mu ten dôchodok nestačí, sme mu zobrali jeho prácu. A už keď nič iné, no tak bude musieť vyvinúť nejaké úsilie, aby si našiel inú prácu. Ako dôchodca bude musieť pre, presvedčiť nejakého zamestnávateľa, aby mu dal šancu, že on v tých sedemdesiatich rokoch ešte vládze a že pracovnú morálku má možno lepšiu než, než ten znechutený zamestnanec, ktorý sa už teší niekam, aby mal konečne po smene. Ale bude to musieť spraviť. Zoberieme mu, normálne mu, zoberiete mu peniaze. A čo mu to pomôže?
Pani Vorobelová, o čo mu to zvýši jeho, jeho dôstojný život? O nič.
No a, samozrejme, prídu o prácu, môžu prísť aj tí, ktorí majú trvalý pracovný pomer. Tam to zasa je také, že tak ten zamestnávateľ niekoho vyberie. No možno vyberie toho, kto má najväčšie zdravotné ťažkosti, preto má teda veľa péeniek, alebo vyberie nejakú maminu s deťmi, ktorá často je na óčeerke. No, zasa, zasa, viete, všetky takéto rozhodnutia najviac dopadajú vždy na tých najslabších a najzraniteľnejších. Preto je dobré ich nerobiť, špeciálne keď všetci rozprávate, jak tak chceme pomáhať. Tak pomáhajme. Niekedy to najviac, čo môže politik spraviť, je sedieť si na rukách a neurobiť nič. Pretože všetky tie návrhy, ktoré tu padajú, a čím dlhšie, čím dlhšie tu sedíme a obhajuje sa to, tým absurdnejšie sociálne riešenia alebo teda sociálne inžinierske riešenia tu padajú.
Kolegovia, máme normálne že ideálnu šancu ako najviac pomôcť a nestojí nás to nič, ani to stlačenie tlačítka. Alebo teda stlačenie tlačítka, že proti, aby sme proste nezmenili tie pravidlá.
Zamyslime sa, však určite tie pravidlá nie sú dokonalé, môžme sa zamyslieť, ako, ako pomôcť zamestnancom, ako pomôcť podnikateľom, ako pomôcť všetkým, ale toto, toto nie, prosím, toto je slepá vetva. Tu to proste ukončime.
No viac toho asi veľmi nestihnem. Prosím, majme, majme toto všetko na pamäti. Rešpektujem, ešte raz hovorím, rešpektujem rôzny pohľad na svet. Rešpektujem to, že my hovoríme, že nech sa človek slobodne rozhodne, či pôjde-nepôjde do obchodu, či bude alebo nebude pracovať. Rešpektujem váš názor, že to chcete rozhodnúť za človeka. Ale prosím, nechajme si to za nejaký čas, keď to Slovensko bude v inej situácii, keď bude naša ekonomika v inej situácii a vtedy môžme znova absolvovať túto debatu. Teraz ju, prosím, ukončime tým, že buď zákon stiahnime alebo ho neposuňme do druhého čítania.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že nemali by sme pozerať na to, že kto niečo predkladá, kto niečo hovorí, ale čo hovorí a aké to má dôsledky.
Takže, pani poslankyňa, vy ste trošku to svoje vystúpenie začali takým opisom toho, čo SaS reprezentuje, ako ho predstavuje, že som, aj keď nie som člen SaS, ale som členom poslaneckého klubu, že som teda nespoznával v tom SaS, ale spoľahlivo som v tom videl nejakú karikatúru SaS. Čiže ja sa prihováram za to, aby sme naozaj sa sústredili na meritum veci a diskutovali vecne, ale slušnosť pri diskusii je síce nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou na to, aby sme niečo schválili. A ja si myslím, že slušnosťou napríklad pri predkladaní takéhoto vážneho návrhu by bolo, aby sme umožnili naozaj celospoločenskú diskusiu. Vy sama ste povedali, aj mnohí kolegovia, že je veľmi dobré, že tu dva dni o tom diskutujeme. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby to prešlo riadnym pripomienkovým konaním, keby to predložilo niektoré ministerstvo, bolo by k tomu medzirezortné pripomienkové konanie, mohla by sa k tomu vyjadriť verejnosť, prešlo by to tripartitou, vyjadrili by sa zamestnávatelia, zamestnanci, vtedy by som považoval ten proces za úplne slušný. A súčasťou tej slušnosti by teda malo byť aj to, že zamyslieť sa nad, aké to ten návrh má aj nezamýšľané dôsledky, lebo to je problém mnohých návrhov a problém a preto tu o to diskutujeme, upozorňujeme vás na to, že tento návrh má aj mnohé nezamýšľané dôsledky. Vy sama ste jeden z nich spomenuli, že ministerstvo financií vypočítalo, že potenciálne 1 700 ľudí môže prísť o prácu. Problém je v tom, že keď takýto návrh schválime, tak vy všetci si dáte na Facebook, že aha, podporil som takýto návrh, ale nikto už nezavadí o človeka, ktorý v dôsledku tohto návrhu prišiel o prácu a tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegynka Vorobelová, no ja som si našiel v tom vystúpení jednu vec, s ktorou s vami súhlasím. Dôchodca si zaslúži dôstojný život. Presne tak, samozrejme, to je bezrozporné. No ale kde ste prišli na to, že SaS bojuje proti dôchodcom alebo dôchodkom? To je akože, voči tomu sa jasne ohradzujem, ale zoberme si teda realitu.
Tak dôchodca si teda chce alebo musí privyrobiť, lebo tá realita je taká, že proste veľa dôchodcov má tie príjmy veľmi nízke. No a teraz ale vy mu to zakážete. Proste on v tú nedeľu nebude môcť v tej, v tej prevádzke, kde chodil pomáhať, už nebude môcť. Prosím, ako ste mu pomohli? Nebojujete takto proti dôchodcom a ich príjmom náhodou skôr vy?
Inak ste použili veľmi dobrý príklad, aj to sa mi páčilo, no presne tak, štát vôbec nemá čo riešiť, či vy potrebujete alebo nepotrebujete spodné prádlo špeciálne v nedeľu. Ale keď tu riešite zákaz, tak to proste štát rieši. Akože to je presne tá sféra, že to vôbec štát nemá, nemá čo riešiť. Keď potrebujete a proste bude otvorené, pôjdete, keď nebude, nepôjdete. Do toho je štátny zákaz absolútne zbytočný.
A nerozumiem ďalšej veci, prečo je pre vás tá pozícia predavača taká, ktorá vám proste vadí, vadí v tú nedeľu. Tak všetci ostatní môžu aj v športe, aj v gastre, aj v turizme, všade môžu proste, ale prečo zrovna len tá predavačka nemôže robiť? Ako tu mi fakt pripadá to, je to proste ideológia. Normálne ste si takúto nejakú ideológiu nastavili a idete.
K ďalším argumentom. Nie, väčšina krajín EÚ ten zákaz nemá. Je to možno rozdelené blízko polovici, ale keď si pozriete tú európsku dvadsať sedmičku, tak väčšina tých krajín nemá nedeľný zákaz a fungujú. No a zasa keď, keď sťažíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Nemec, vy ste povedali, že vnesiete do tej diskusie taký nadhľad a vyzvali ste nás na zamyslenie. Tak ja som sa zamyslel nad tým, čo ste povedali. A musím povedať, že po tom zamyslení som tam našiel taký rozpor, ktorý ma fascinuje a budem rád, keď nám ho vysvetlíte. Lebo na jednej strane ste povedali, že podporujete zákaz predaja v nedeľu a tým pádom vlastne ochránite zamestnankyňu, ktorá pri pokladni v obchodnom reťazci niekde v obchodnom centre v nedeľu pracuje. Ale zároveň ste povedali, že teda odporučíte všetkých športovým zväzom, aby robili všetky športové podujatia v nedeľu. Čiže inú zamestnankyňu v športovom klube, športovkyňu, jej vlastne prikážete, aby v nedeľu robila. Tak ako je to? Že na jednej strane chcete tých ľudí ochrániť pred nejakou aktivitou v nedeľu zamestnaním, alebo naopak, im to chcete prikazovať. Lebo z toho, čo ste povedali, vyplýva, že jedným by ste to rád teda odpustili, aby nemuseli robiť, ale zároveň tí športovci teda by podľa vás mali povinne nastúpiť v tú nedeľu, aby ľudia z tých obchodných centier sa mohli presunúť, aby sa tam neprechádzali, ale aby išli na šport. Ale tam na tom športe ich niekto musí zabávať, teda niekto musí pracovať a pracujú aj ženy zamestnankyne. Takže kde tam je logika?

Ďakujem pekne za slovo. No myslím, že čím dlhšie už debatujeme, tým viacej sa už dostávame k takým argumentom už skôr v úvodzovkách. Ja, ja to tak nejako akoby už volám, že sociálne inžinierstvo, no.
Prosím, Richard, nespájajme zvýšenie návštevnosti na futbale či hokeji práve tým zákazom nedeľného predaja. Proste toto je, samozrejme, šport je dôležitý, nech tam chodí veľa ľudí. Ale presne toto je už sféra, kde štát nemá, nemá zasahovať ani v tom, či má byť zápas kedy-vtedy, alebo že či má byť v robote predavačka. Veď a keď si zoberiem ten príklad, veď na tom štadióne tiež pracuje veľa ľudí. Všetci usporiadatelia sú v nedeľu v robote. V bufetoch pracuje kopu ľudí, proste hostesky, catering. Vieš, koľko, vieš. Vieš koľko policajtov je v hotovosti na takom futbalovom zápase? Tí všetci sú v práci v nedeľu. A je to okej, v poriadku. Ale prečo nám zrovna vadia tie, tie predavačky?
A ja ešte keď poviem taký ten trnavský príklad, že ono to je niekedy ale opačne aj vo vyspelom svete spojené, že tie športoviská, že ten štadión je spojený s obchodnou zónou. No ten futbal v Trnave je proste spojený s tým, že idú ľudia na zápas, pred ním idú do kaviarne alebo na pivo a potom idú znova vlastne do toho obchodného centra. Takže ono sa to práve opačne, že ono sa to tak nejak spája. Ale toto všetko je na rozhodnutí ľudí, proste podnikateľov, spotrebiteľov, zamestnancov. Do tohto sa im normálne že ako štát nemotajme. Fakt, fakt nie.
Ďakujem.