Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dávam do pozornosti členom európskeho výboru, že dnes zasadáme v tradičnej miestnosti, o 13.15 hodine budeme mať zasadnutie s pánom premiérom. Prosím o dochvíľnosť, aby sme to stihli do druhej hodiny. Ďakujem.

Ďakujem. Dovolím si informovať členov brannobezpečnostného výboru, že mimoriadny výbor sa bude roko... bude o 12.15 h v rokovacej miestnosti č. 34. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som odpovedala pánu poslancovi Blcháčovi, len či ma počúva.
Pán Blcháč, pýtali ste sa ma vlastne na tie doplňujúce informácie týkajúce sa môjho návrhu. Pravda je taká, že sme sa nedopátrali stále ku konkrétnym číslam, pretože je to naozaj zanedbateľný vplyv na ten rozpočet tým, že dnes neexistuje verejný zoznam takýchto firemných škôlok a tie, ktoré sme narátali my, tých je 12. Čiže je to naozaj veľmi malé číslo a nie je možné v súčasnosti ho vyčísliť tým, že tam nie je ani žiaden verejný zoznam. Takže toľko z mojej strany. Presné číslo stále nemáme, tak ako som uvádzala v rozprave.

Ja som teda nepovedal, že pán poslanec Fecko to predkladá iba kvôli svojej obci. Iste je svojou obcou inšpirovaný. Ale je fakt, že, že tie podmienky, ktoré, ktoré sa tam objavujú, ktoré tam neboli na začiatku, vylučujú z toho ďalšie, ďalšie obce. Takže áno, vyzerá to, vyzerá to tak, že primárne mu ide o jeho vlastnú, jeho vlastnú obec. Čo teda v minulosti aj, aj o tom hovoril. Čiže nie je to niečo, čo by pán poslanec zatajoval, že vychádza z vlastnej skúsenosti. Takže z toho ja, ja ho nijako neobviňujem. A teraz to nespomenul, ale, ale teda v minulosti, keď sme mali tie diskusie, tak, tak hovoril a hovoril o tom aj na príklade vlastnej obce.
Ale myslím si, že naozaj je dôležité obce spájať, nie ďalej deliť. Lebo obce tu nie sú preto, aby mali sa možnosť niekde realizovať starostovia, aby sa mali možnosť realizovať miestni poslanci, aby bolo viac mestských úradov. Mimochodom, vo väčšine týchto kritérií sme vysoko nadštandardní v zmysle, že máme viac starostov na počet obyvateľov, viac poslancov miestnych na počet obyvateľov, viac obecných úradov ako je bežné v európskych krajinách alebo ako je priemer v európskych krajinách. A úlohou samospráv je predsa poskytovať služby občanom. A aj európska skúsenosť hovorí, že oveľa lepšie sa tie služby poskytujú v tých krajinách, kde došlo k municipalizácii, kde sú tie obce veľké. A tento návrh ide úplne opačným smerom.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Stretávame sa s pánom poslancom Feckom v diskusii o tomto jeho návrhu opakovane, pretože pán poslanec Fecko opakovane prichádza s týmto návrhom, postupne ho mení a uspôsobuje ho tak, aby teda niektoré možnosti vylúčil a v podstate až to tak vyzerá, že sa to snaží zúžiť na, na vašu vlastnú obec Šebastovú Nižnú, lebo tie podmienky, ktoré tam dávate, obmedzujú a pritom ja nemám problém s tým, nemyslím si, že by sa malo na etnickom základe, základe deliť, ale nie som si istý, že toto je najlepší spôsob tvorby legislatívy.
A tá hlavná vaša argumentačná línia aj v návrhu zákona v jeho odôvodnení a v, a v, aj vo vašom vystúpení bolo spochybňovanie demokratickosti súčasnej právnej úpravy. A povedali ste, že keby Veľká Británia mala sa odčleňovať od Európskej únie za podmienok, aké my máme nastavené v zákone o obecnom zriadení, tak by ešte stále bola súčasťou Európskej únie. No za seba môžem povedať, že ja by som bol rád, keby Spojené kráľovstvo ešte stále bol súčasťou Európskej únie, bolo by to na prospech aj Spojeného kráľovstva, aj Európskej únie. A myslia si, myslí si to stále viac aj občanov Spojeného kráľovstva, lebo tie nálady sa tam teraz, teraz otáčajú, a teda keby bolo referendum dnes vo Veľkej Británii, tak je veľmi pravdepodobné, že by brexit nezískal podporu, a ale to je, samozrejme, vecou, vecou Spojeného kráľovstva. A keď sa máme baviť o tom, o tom systéme, tak je úplne legitímne, že Spojené kráľovstvo zorganizovalo referendum o, o odchode z Európskej únie, pretože Európska únia je spoločenstvom štátov. Európska únia ešte stále nie je jeden štát, ktorý by, ktorý by bol tvorený unitárny štát alebo, alebo federálny štát, je to spoločenstvo štátov. Oproti tomu obce nie sú spoločenstvami časti obcí alebo, alebo nejakých menších celkov, ani mestá nie sú, nie sú spoločenstvom mestských častí. Mestá aj obce sú spoločenstvom obyvateľov, komunity, ktorá tam, ktorá tam žije a ktorí ju tvoria a ktorí sa môžu členiť na nejaké časti obcí alebo, alebo mestské časti, ale vytvárajú ju obyvatelia. Čiže to je dosť zásadný rozdiel medzi tým, keď hovoríme o brexite napríklad alebo referende o brexite, a tým, ak sa má nejaká časť obce oddeliť od obce.
Viackrát ste, pán poslanec, povedali, že demokratické je, keď sa, keď sa rozhoduje zdola a naznačovali ste alebo ste, alebo ste priamo hovorili, že ten systém, ktorý je dnes, je nedemokratický, ale ja si to nemyslím, že je, že je nedemokratický, a napokon trend v európskych krajinách je, je opačný, je, že obce sa spájajú, že krajiny, ktoré majú porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, napríklad Fínsko alebo Dánsko, majú rádovo menej obecných samospráv. Fínsko 336, Dánsko 98 a, a sú to krajiny, krajiny porovnateľne veľké, sú to krajiny, ktoré sú nepochybne demokratické. A tu ste povedali v úvodnom vystúpení, že ste otvorený tomu, aby sme riešili, riešili aj spájanie obcí. Spájanie obcí alebo teda municipalizácia, alebo spájanie kompetencií je veľmi dôležitá vec, ale to je zásadná reforma, ktorá predsa nemôže byť urobená tým, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. To mala pripraviť vláda, bohužiaľ, vláda v tom neurobila vôbec nič.
Chcel by som vo svojom vystúpení sa zamerať na tú časť vašej argumentácie, kde sa odvolávate v podstate na rozhodnutie Ústavného súdu, a teda zacitujem z dôvodovej, z dôvodovej správy. Navrhovaný postup, ako aj samotný návrh zákona sú v súlade s právnymi závermi formulovanými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 8/2020-53 z 13. apríla 2022, v ktorom bolo konštatované, že aj režim rozdelenia odčlenenia obcí, ktorý bol platný pred rokom 2001, bol ústavne konformný, pričom týmto návrhom sa de facto k danému režimu vracia. V kontexte predmetného nálezu je podstatné, že na rozhodovaní o rozdelení obce sa aj po prijatí návrhu zákona budú prostredníctvom svojich volených zástupcov, či už poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj starostu, nepriamo podieľať všetci obyvatelia obce, o ktorej rozhodnutie ide, bod 54.1 predmetného nálezu, ako aj, že rozhodnutie o rozdelení obce je naďalej zverené do pôsobnosti vlád, teda štátneho orgánu, bod 54.2 predmetného nálezu.
Dovolím si upozorniť, že takáto interpretácia nálezu Ústavného súdu nie je celkom presná. Aby sme aj teda objasnili, o aký nález ide, ide o nález, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal návrhom skupiny poslancov, v ktorej ste boli, boli aj vy, ktorá namietala, že tá súčasná právna úprava, súčasná právna úprava rozdeľovania obcí alebo odčleňovania časti obci od obci nie je v súlade s ústavou. A Ústavný súd urobil to, že posúdil váš návrh a rozhodol, že mu nevyhovie, že nemáte pravdu, že súčasná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Zacitujem z právnych záverov Ústavného súdu v tom náleze, na ktorý sa vy odvolávate: Na základe dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že platná právna úprava rozdeľovania obce rešpektuje požiadavky vyvoditeľné z ústavného textu vrátane ústavných princípov, osobitne princípov demokratického a právneho štátu a ústavného práva na územnú samosprávu. Pomenúva tam dôvody, pre ktoré toto Ústavný súd tvrdí, je inkorporovaná v zákone o obecnom zriadení, vychádza z demokratickej povahy Slovenskej republiky, ktorá je založená na princípe väčšinového rozhodovania, rešpektuje právo menšiny iniciovať formou petície miestne referendum a priznáva aj štátu reprezentovanú vládou, aby posúdil, či sú splnené podmienky. A v bode 51 vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov Ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľov a v zhode so stanoviskom vlády ďalej zdôrazňuje, že ústava priznáva právo na samosprávu obci ako celku, teda všetkým osobám tvoriacim územné spoločenstvo, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, a nie obyvateľom časti obce, o ktorej odčlenenie ide. Rovnako v zhode so stanoviskom vlády Ústavný súd konštatuje, že ústava, ani platná zákonná úprava neupravuje, a teda nepredpokladá, respektíve nechráni odčlenenie časti obce, t. j. nepovažuje za súčasť práva na územnú samosprávu právo obyvateľov časti obce rozhodnúť o rozdelení obce samostatne, t. j. bez účasti obyvateľov zvyšnej časti obce.
Toto je to, čo konštatoval Ústavný súd. Ústavný súd konštatoval, že súčasná právna úprava odčleňovania časti od obce časťou od obce je v poriadku, že je v súlade s ústavou a že ústava nechráni právo na odčleňovania časti obce od obce, pretože právo na samosprávu vykonávajú obyvatelia obce. A vzťahuje sa na obyvateľov obce, nie obyvateľov časti obce.
Samozrejme, Ústavný súd sa vyjadril aj k tej právnej úprave, ku ktorej sa vy chcete vrátiť, tej z rokov ´91 až 2001, a konštatoval, že sa nemôže k tomu vyjadrovať, lebo o tom, o tom nemôže rozhodnúť. Vyjadril sa k nej akademicky, také slová povedal. A v prvom rade zdôraznil, že ústavnosť v tejto právnej úprave bola založená na fikcii spočívajúcej na prezumpcii ústavnosti. Čo znamená, že keď nikto nenapadol na Ústavnom súde, nespochybnil, že, že tá predchádzajúca právna úprava je v súlade s ústavou, tak Ústavný súd nemal dôvod o tom rozhodovať. Lebo Ústavný súd nemôže konať sám od seba. Môže konať iba na základe kvalifikovaného návrhu subjektu, ktorý má na to oprávnenie na základe, na základe ústavy. Takže hovorí, že v súčasnosti má posúdenie tejto otázky povahu len akademickej otázky. A áno, hovorí tam, že možno nájsť aj argumenty v prospech toho, že aj tá predchádzajúca právna úprava bola v súlade s ústavou.
Ale dodáva Ústavný súd v bode 55 nálezu, aj pri úcte k dôvodom, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posudzovaní ústavnosti zákonnej úpravy rozdeľovania obce platnej v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001, však možno po uplynutí času dostatočného na to, aby sa napravili krivdy spôsobené v minulosti umelým pričleňovaním bývalých samostatných obcí k mestám, respektíve väčším obciam, ku ktorému dochádzalo v období socialistickej štátnosti, je dôležité podľa názoru Ústavného súdu považovať za legitímne a z ústavného hľadiska aprobovateľné dôvody, ktoré viedli ku zavedeniu dnes platnej zákonnej úpravy rozdeľovania obcí. Čiže tú zmenu, ktorá sa udiala v roku 2001, ktorú vy spochybňujete, ktorú ste považovali za protiústavnú, ale teda Ústavný súd sa s vaším názorom nestotožnil a ktorú sa opakovane pokúšate zmeniť, považuje Ústavný súd za legitímnu a odôvodniteľnú aj z ústavného hľadiska.
Ústavný súd ďalej pokračuje, že z bodov, ktoré boli citované, teda citované v predchádzajúcich častiach toho nálezu, vyplýva, že účelom tejto novelizácie z roku 2001, platnej od roku 2002, novelizácie zákona o obecnom zriadení, bolo ustanoviť účinné zákonné limity k tomu, aby v dôsledku liberálnej zákonnej úpravy, dovtedy existujúcej, vyvolávajúcej navyše ústavné otázniky, Ústavný súd hovorí, že tá predchádzajúca právna úprava vyvoláva ústavné otázniky, nepokračoval proces neprimeranej a nežiadúcej dezintegrácie obcí spočívajúci v náraste počtu malých obcí, ktoré nie sú a nebudú spôsobilé efektívne plniť úlohy súvisiace s v tom čase pripravovaným presunom kompetencií štátu na obce. Ide totiž o dôvody, ktoré z ústavného hľadiska napĺňajú záväzok štátu vytvárať územné usporiadanie poskytujúce základy pre efektívny výkon kompetencií decentralizovaných v prospech obcí a rešpektujú ústavné princípy vrátane práva na územnú samosprávu územného spoločenstva všetkých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území existujúcej obce.
Takže vy ste v odôvodnení svojho návrhu použili jednu krátku časť z nálezu, ktorá sa vám hodila, lebo ktorá hovorí, že áno, sú nejaké argumenty čisto akademicky, keď sa tým zaoberáme, ktoré hovoria v prospech toho, že by ani tá predchádzajúca právna úprava nemusela byť v rozpore s ústavou. Ale ten nález vyznieva ako argument proti tomu vášmu návrhu. Lebo nález vo svojej celosti hovorí o tom, že súčasná právna úprava je legitímna, je v súlade s ústavou. Tie dôvody, pre ktoré bola zavedená, bola, boli opodstatnené. Právo na samosprávu majú obyvatelia obce, nie obyvatelia časti obce. Takže keď si prečítame celý nález a budeme sa ním riadiť, budeme brať do úvahy to, čo hovorí Ústavný súd, tak by sme nemali podporiť ten návrh, s ktorým prichádza pán poslanec Fecko a skupina poslancov.
Nad rámec toho by som ešte dodal, že v deväťdesiatych rokoch, keď, keď platila tá predchádzajúca právna úprava, Slovensko ešte nebolo viazané Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorej v súčasnosti už Slovenská republika je signatárom, pričom táto charta hovorí, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred, sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Čiže dnes sme v trochu inej situácii, lebo ústava je síce rovnaká ako bola v deväťdesiatych rokoch, ale navyše sme viazaní aj Európskou chartou miestnej samosprávy.
Poslednú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že zákony by mali byť jasné a mali by tam byť jednoznačné pojmy. A myslím si, že v tomto návrhu minimálne dva pojmy sú také, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú úplne jasné. Jednak je to ten historický vývoj. Čo sa myslí historický vývoj, ako sa to bude posudzovať, lebo tak historický vývoj môžeme odvodiť až, až od praveku. Ale nie je to jasný pojem a rovnako ten, ten etnický princíp nie je celkom jasný, akým spôsobom by sa vykladal. Nám to síce môže byť jasné, že čo tým myslíte a mne je úplne jasné, čo tým myslíte. A v zásade s vami súhlasím. Ale, ale nezdá sa mi, že tak ako je to napísané, by to bolo dostatočne jasné a zákony dostatočne jasné majú byť.
Ďakujem.

Že je nereálne, tak to si hovoril aj o tom, že bez zdaňovania to nepôjde a teraz tu máme novelu, ktorá je bez zdaňovania. Takže keby ste sa snažili, tak by ste to vedeli určite spraviť poriadne. Ako tak to už jak si vyrokujete s ministrom, to už je na vás. Ale k tomu, čo si hovoril, ja nemám pocit, že by som niekde zavádzal. Je pravdou, že ten tvoj pozmeňovací návrh napísaný na kolene bol z toho dôvodu, že si chcel, aby aspoň nejaká možnosť jednorazového výberu bola. Avšak ten môj pozmeňujúci návrh, a toto, žiaľbohu, si nepovedal pravdu, tak ten bol oveľa prepracovanejší a bol dokonca odkonzultovaný s ministerstvom. Takže to nie je pravda, že môj návrh nič neriešil. Môj hovoril práve o tom, že by bol možný jednorazový výber aj z tej prvej časti, aj z tej druhej časti. Takže toto nie je pravda, a vy len ste nechceli prijať pozmeňujúci návrh Petra Cmoreja, tak ste tu od pól noci do rána niečo, niečo spatlali dokopy a potom to dopadlo tak, ako to dopadlo. A, žiaľbohu, ste tu potom ani len nechceli to zdaňovanie odtiaľ vyhodiť, aj keď tam bola nejaká týždňová pauza medzi prerokovaním a hlasovaním, čo ma teda osobne mrzí, prečo ste to urobiť nechceli.
A takisto, pán predsedajúci, ako pokojne zareagujte, ja budem rád, keď zareagujete. Ja som nemal pocit, že som niekoho, niekoho urazil. Akurát tak som sa snažil veľmi jemne popísať, že prečo nakoniec nedošlo k dohode a napríklad tú oranžovú obálku tam stále nemáme, aj keď ide o úplne bezproblémové ustanovenie. Ale dobre, tak ako rátam s tým, že asi to máte zrátané, asi tie hlasy máte a naše nepotrebujete. Tak v poriadku.

Ďakujem za slovo. Budem na vás dobrý, nebude to 30 minút.
Kolegovia, najprv vás chcem pochváliť, teda, Peter, chcem ťa pochváliť za túto novelu, lebo je tam viacero dobrých vecí. V prvom rade teda opustili ste ideu zdaňovania dôchodkov, čo si uviedol až na koniec, ale to je v podstate najdôležitejšia vec, ktorá tam je. No ja sa ti ani nečudujem po tom hejte, ktorý ste dostali, keď, žiaľbohu, lebo tvoje nie moc šťastné ustanovenie sa tam dostalo tým nie moc šťastným pozmeňujúcim návrhom písaným tuto na kolene (reakcia z pléna), z ktorého, podľa mňa som dobrý (povedané so smiechom). A nikto, nikto vlastne nevie, že čo by sa malo zdaňovať. Tá prvá veta dokonca znie, že dôchodkové dávky by sa mali zdaňovať, že keby to chcel niekto veľmi extenzívne vykladať, tak by mohol zdaňovať že celý dôchodok. Ale tak teda ja som strašne rád, že, že opúšťate vôbec tú ideu zdaňovania dôchodkov alebo teda akejkoľvek časti dôchodku.
Tá druhá vec, ktorá je dobrá, je, že zavádzate odpočítateľnú položku z dane na dobrovoľné príspevky do II. piliera, čo je tiež pozitívna správa. Je to urobené, vlastne ste to, ja myslím, že úplne že okopírovali z toho, čo už kedysi platilo, čo Ľudovít Kaník vtedy zaviedol, keď sa, alebo teda si vyrokoval, keď sa znižovali príspevky do II. piliera z deväť na štyri percentá. Tu treba povedať dve veci. Je to len symbolická podpora, ktorá ani vtedy nebola veľmi využívaná, aj preto sa hovorilo, že tie dopady boli také nízke. Ja pevne dúfam, že teraz bude podstatne využívanejšia. A neni to dostatočné, lebo áno, je potrebné, aby si ľudia sporili a je potrebné povedať, že ak si nebudú sporiť, tak tie dôchodky budú naozaj nízke. Nebudú prepadávať do sociálnej, teda nebudú prepadávať medzi poberateľov sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, ale naozaj ten pokles ich príjmu na dôchodku bude, bude enormný, preto musíme ľudí viacej, viacej motivovať k tomu, aby si sporili a toto je síce začiatok, ale neni to, nie je to dostačujúce.
Taktiež dôchodkový systém nevydrží a za pár rokov sa nám zrúti, ak sa nedostaneme do takej situácie, že naozaj ľudia alebo aspoň tí lepšie zarábajúci budú čiastočne zabezpečení zo svojich súkromných dobrovoľných sporení z II. piliera, z III., IV. a môžu mať pilierov, koľko chcú. A ak nebudeme niekedy v budúcnosti pestovať majetok poberateľov dávok, to znamená, ak nebudeme znižovať dávky z I. piliera pre tých najbohatších v prospech tých najchudobnejších, lebo takáto solidarita je správna a takáto solidarita jediná umožní, aby nám ten dôchodkový systém neskrachoval. Ešte taktiež chcem upozorniť, že tento, túto odpočítateľnú položku z dane vie, bude vedieť využiť len veľmi malé percento živnostníkov a práve tí, ktorých by sme potrebovali, aby si sporili, tak tí to nebudú vedieť využiť, lebo ich daňová povinnosť v podstate nulová. Takže, takže pre nich je toto zdobrovoľnenie, teda táto odpočítateľná položka v podstate nepoužiteľná.
Tretia pozitívna vec je teda, že v novele umožňujete jednorazový výber, čo bola, čo bola vlastne, čo bol dôvod toho tvojho nešťastného pozmeňujúceho návrhu, lebo ste nechceli prijať môj, ale čo je teda negatívne, tak len z prvej časti dôchodkových úspor, a tomu sa chcem venovať v podstate že zvyšok môjho dnešného vystúpenia, čo je, žiaľ, polovičatá robota, lebo aj po prijatí tejto novely budete 75-ročného muža s cukrovkou nútiť, aby si v tom veku 75 rokov zakúpil za polovicu svojich dôchodkových úspor, čo budú desiatky tisíc eur, doživotný dôchodok rozrátaný na 10 – 15 rokov, aj keď štatisticky si ten 75-ročný muž s cukrovkou a nadváhou užije ten dôchodok tri-štyri roky. A to je teda dobrý dôvod, prečo túto novelu nepodporiť.
Skúsim vám, ctení kolegovia, čo vás je tu pár, vysvetliť, že prečo to takto je a vlastne aký je ten mechanizmus, lebo určite si to nepamätáte. Tou novelou, ktorá bola prijatá a ktorá sa teraz opravuje, sa výplatná fáza rozdelila na dve polovice. Vy keď prídete do dôchodkového veku, budete tam mať napríklad 100-tisíc eur, tak sa vám to rozdelí na dve polovice, 50 a 50. A prvú polovicu predpokladanej doby života na dôchodku, prvých nejakých 10-12 rokov si budete čerpať z tej prvej polovice, z tých 50-tisíc, a to si budete čerpať že jednu, vlastne pomernú časť z toho, normálne si budete vyberať z účtu. A až keď prežijete tých prvých 10-12 rokov, to znamená niekedy okolo tej sedemdesiat štyri, sedemdesiat päťky, tak vtedy si zakúpite, za tú druhú polovicu si zakúpite doživotný dôchodok od nejakej poisťovne. Ak budete žiť, ak budete medzi tými šťastnými, čo sa dožijú sto rokov, tak poisťovňa bude znášať to riziko dlhovekosti a bude vám vyplácať ten dôchodok až do tých sto rokov. Ale pokiaľ sa vám teda, žiaľbohu, stane, že máte sedemdesiat päť a cukrovku, a teda nepatríte pod šťastnú hviezdu, tak naozaj si vyčerpáte tri-štyri roky a ten zvyšok v podstate prepadne.
No a my hovoríme, že ak ste boli teda v tom živote úspešnejší a ste si nasporili nadpriemerne a máte dôchodok nad nejakú sumu, ktorú stanovme zákonom, v podstate je to taká, je tu taký úzus, že hovorme, že pokiaľ máte nadpriemerný dôchodok, že vieme, že priemerný dôchodok je 520 eur, tak v budúcnosti bude 700 eur napríklad. Tak pokiaľ máte už tento priemerný dôchodok zabezpečený, tak nechajme vás, aby ste si, aby ste sa vy sami rozhodli, čo urobíte so zvyškom tej nasporenej sumy. Vy si rozhodnite, ako si zlepšíte život na dôchodku. To môže byť od zlepšenia zdravotnej starostlivosti, cez lepšie investovanie finančných prostriedkov, lebo možno si to dokážete zhodnotiť lepšie a budete sa mať na tom dôchodku lepšie, až po rekonštrukciu domu. To je síce pekné, že teda, viac vám, keď vám zateká do domu, tak vám viacej pomôže, keď si vymeníte strechu ako keď budete mať ako 70-ročný dávku 40 eur mesačne, ako 70-ročnému vám už nikto nepožičia na opravu, na opravu tej strechy. Ale najmä sú to vaše peniaze a je to váš majetok, vy máte právo o tom rozhodovať, že čo s tým urobíte.
No a tento návrh, čo tu Peťo Kremský, a čo vypracovali na ministerstve, predkladá, je polovičatý. On vám umožňuje, pokiaľ máte ten nadpriemerný dôchodok, vybrať si takto prednostne a sám sa rozhodnúť len tú prvú polovicu. Tú druhú polovicu, tých druhých 50-tisíc vás núti, že v sedemdesiat päťke sa musíte tak či tak, aj keď máte nadpriemerný dôchodok, tak musíte to odovzdať poisťovni a zakúpiť si ten, ten dôchodok.
Aby ste si, kolegovia, uvedomili do dôsledkov, o čom hovorím, tak skúsim vám to trochu priblížiť na vás samotných, na našich kolegoch, aj keď nikto tu nesedí aktuálne. Predstavíme si, že tento zákon by už bol dneska platný a všetci, ako sme tu, by sme si nejakých 20 – 25 rokov sporili, takže by sme tam mali naozaj desiatky tisíc eur, mali by sme tam možno 100-, 200-tisíc eur. Tak napríklad taký poslanec Galis alebo taká pani poslankyňa Záborská by práve dnes boli v situácii, že za svoje nasporené peniaze si musia kúpiť ten doživotný dôchodok. Zákon by ich dnes nútil, aby si za tých 50-tisíc kúpili doživotný dôchodok rozrátaný na 12 až 15 rokov. Nie len oni, ale aj poslanec Zajačik, poslankyňa Remiášová alebo pán poslanec Benčík by na svojom účte dneska videli desiatky tisíc eur, na ktoré by nemohli siahnuť napriek tomu, že majú veľmi slušný dôchodok a musia ich teraz vo svojom aktuálnom veku odovzdať poisťovni a musia žiť ďalších 15 rokov, aby dostali z tej poisťovne toľko, koľko im dnes musia odovzdať. K tomu ich prinúti táto novela. Taký poslanec Muňko, ktorý tu pred chvíľou sedel, alebo pán poslanec Kerekréti, tí už by dnes poberali ten svoj doživotný dôchodok nejaké tri-štyri roky a musia už požiť len takých 10 rokov, aby dostali toľko, koľko odovzdali poisťovni. Naopak poslanci Osuský alebo poslanec Baránik si ešte musia počkať nejakých päť rôčkov a to privilégium odovzdať svoje našporené peniaze poisťovni budú mať až teda za tých päť rokov. Dovtedy sa môžu na svoje nasporené peniaze len pozerať, aj keď sú už tiež v dôchodcovskom veku, ale nemôžu na ne siahnuť, lebo zákon hovorí, že až keď dovŕši 75, tak si ich odovzdáš poisťovni. Nie je to, kolegovia, trošku pritiahnuté za vlasy?
No ja viem, že taký kolega Kalis je čiperka a večne tu vyrušuje, ale naozaj mu chcete brániť, aby, aby si mohol siahnuť na svoje peniaze a chcete ho nútiť, aby mu 15 rokov ďalších trvalo, kým si bude môcť povyberať to, čo tam má dneska nasporené? Naozaj poslancovi Galisovi nechcete dovoliť rozhodovať o jeho peniazoch? No to je veru riadna blbosť, kolegovia, takže ja vás vyzývam, ja vás pekne prosím, aby ste si to rozmysleli, aby ste upravili ten programový výber tak, ako som hovoril. To znamená, že keď má niekto nadpriemerný dôchodok, tak by si na svoje nasporené peniaze mohol siahnuť a mohol sa sám rozhodnúť, akým spôsobom ich chce čerpať.
Nie, ja nebudem predkladať pozmeňujúci návrh, lebo ak sa rozhodnete svoju chybu napraviť, tak toto celé, celých tých šesť strán môžte hodiť do koša. Lebo týchto šesť strán legislatívnej čínštiny je vyslovene napasovaných na tú konštrukciu, ktorú ste si teda vymysleli, a treba to že celé prepísať. Rozhodnutie je na vás. Ak to prijmete v tomto znení, systém bude o niečo lepší ako je dnes, ale stále bude výrazne horší, ako by mal byť. Ja osobne nevidím dôvod, prečo by sme mali ľuďom brániť rozhodovať sa o svojich peniazoch.
Takže mám takú ponuku, že my si pripravíme pozmeňujúci návrh, nebudem v tom opravovať potom, lebo to je neopraviteľné v tomto návrhu a dám tam oranžovú obálku. Oranžová obálka je niečo, čo už bolo dohodnuté pri veľkej novele, ale nakoniec to nebolo prijaté v podstate pre samoľúbosť pána ministra, lebo nedošlo nakoniec ku finálnej dohode. Je to neškodná zmena, ktorá len hovorí o tom, že ľudia majú právo vedieť korektné informácie o tom, aký dôchodok budú v budúcnosti mať a je to jedna z najdôležitejších vecí, aby sme naozaj dokázali pohnúť ten dôchodkový systém dopredu. Lebo pokiaľ nebudú tí ľudia vedieť skutočné informácie, čo ich na dôchodku čaká, tak sa budeme stále len motať v kruhu. Presne rovnaké znenie už bolo prijaté do III. piliera, takže v II. pilieri už je len potrebné to tiež doplniť. Takže ak náš návrh prejde, SaS bude hlasovať za to, za túto novelu ako celok, ak nie, tak si hlasy hľadajte inde.
Takže ja by som ťa, Peťo, chcel poprosiť o vyjadrenie, či túto ponuku, tento návrh prijímaš, aby sme vedeli aj ako sa zariadiť na, na, v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za, za faktickú poznámku. No Bulharsko, tým sa, prosím, neinšpirujme. V podstate Bulharsko je v podstate najchudobnejšou, najmenej rozvinutou krajinou EÚ, no, bohužiaľ, Slovensko za tie roky prepadlo. My sme z toho pelotónu jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, ktoré vstúpili do EÚ, boli v podstate tretí. Boli sme po Slovinsku a Česku, potom bolo Slovensko, dnes sme sa teda v tých rôznych parametroch prepadli tesne pred Bulharsko, teraz nedávno nás predbehlo aj Rumunsko, takže toto Bulharsko sa asi, asi skôr neinšpirujme.
Čo sa týka tej registrácie, bude to krok správnym smerom určite, ale ešte jednu vec stihnem povedať, že teraz od začiatku roka sa podarilo, čo sa týka registrácie z tej zložitej dvojkrokovej, odhlasovanie a na svojom okresnom inšpektoráte a prihlasovanie zase na okresnom inšpektoráte nového vlastníka, toto sa zjednodušilo, dnes je to jednokrokové kdekoľvek na Slovensku, toto sa podarilo. Ale tiež v rozprave včera padalo, že pri dovoze zo zahraničia, tam to stále zostalo. To prihlásenie na Slovensku zasa len ešte sa musí viazať na adresu toho vlastne, kto to vozidlo nadobúda, takže súhlasím aj v tom, aj tá kontrola originality, je tam ešte stále veľa, veľa byrokracie, ktorú teda v ďalších krokoch by bolo dobré zasa vyriešiť. Určite sme neni v stave, že, že nám toto funguje ideálne a nebyrokraticky.
Tých, tých byrokratických prekážok ešte stále je veľa, ale si myslím, že nejaký ten pokrok sa urobil, ak sa podaria tieto registračné poplatky, tiež to bude ďalší krok dopredu, no niekedy je dôležité aj menšie kroky, ale dostatočné množstvo a trvalo, než čakať na nejaký obrovský skok, ktorý potom má ale malú tendenciu niekedy vôbec nastať.
Ešte raz ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujeme pekne za slovo. Kolegynka, kolegovia, v prvom rade všetkých dobré ráno. A v druhom rade teda ešte skúsim tak nejak možno skôr akoby zhodnotiť to, čo sme tu mali rozpravu včera, a teda povedať, povedať pár slov.
Bola tu debata, že vozový park Slovenska starne. Áno, je to tak, máme vyše 14 rokov priemerný vek vozového parku na Slovensku a toto číslo posledný roky pomaly, ale iste stúpa. To znamená, starne nám vozový park so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré sú s tým spojené. No, samozrejme, toto má rôzne dôvody. Ale jeden z tých dôvodov bol, prečo tu sedíme, Slovensko ako jedna z dvoch krajín Únie mala vlastne poplatky nastavené tak, že zvýhodňovali vlastne staršie vozidlá. Ono to povedzme ale opačne, znevýhodňovali nové vozidlá. To znamená, že aj to bol akoby jeden z dôvodov vlastne, že sa na Slovensko dováža veľmi veľa jazdeniek a, bohužiaľ, aj veľmi starých. Takže aj preto sa snažíme vlastne prekopať ten systém registračných poplatkov. A ja si myslím, že je legitímna snaha či už teda vlády, respektíve v tomto momente Národnej rady, aby sa vlastne podporovalo a robilo sa všetko preto, aby sa proste na Slovensku predávali novšie vozidlá. Nie je to len o tom, že novšie. Je to o tom, že bezpečnejšie, ekologickejšie a ale aj takéto tiež, že nie je dobré odsudzovať Slovákov, aby si museli vlastne kupovať len jazdenky a ešte ich voziť z vonka. Veď každé nové vozidlo, ktoré sa predá na Slovensku, sa stane raz jazdenkou. Takže toto si myslím je tiež akoby jeden z dôvodov, ktoré vedia pomôcť či už slovenskej ekonomike, slovenským občanom a celkovo. Slovensko je inak vlastne krajina, ktorá na hlavu vyrobí najviac vozidiel na svete. A je paradox, že krajina, ktorá vyrába najviac vozidiel na svete, má veľmi starý vozový park. Tak toto vlastne včera akoby túto tému trošku preberali, tak k tomuto som chcel povedať.
No potom bola tu debata vlastne, čo či už teda s hybridmi, to je vozidlo, ktoré teda má ako základ spaľovací motor, či už benzínový alebo naftový, a má k tomu nejaký elektromotor nenabíjací. To znamená, vlastne to, ono sa to zabíja hlavne rekuperáciou, to znamená využívaním kinetickej energie, ktorá sa tak nestráca, nepremieňa sa na teplo, ale teda premieňa sa na elektrickú energiu a potom, samozrejme, sú rôzne formy ako ten spaľovací motor dokáže tú batériu dobíjať aj v iných jazdných režimoch. Áno, v celej Európskej únii prebieha debata, či vlastne takýto hybridy, že či sú vôbec akože ekologické, respektíve ako veľmi sú ekologické. Takže z tohto, z tohto pohľadu sme sa vlastne rozhodli v tom novom systéme, ktorý teda sa nastavuje, že ten hybrid ako taký už nebude nijak špeciálne zvýhodňovaný. Proste či už to má len benzín alebo len naftu a ak je tam nenabíjací hybrid, tak to má vlastne, nie je to špeciálna kategória. Ono to tak nejak asi smeruje aj v tej Únie k tomu, tá debata.
No a potom sú tam vlastne dve kategórie, kde, kde dáva zmysel a kde teda aj tento systém podporuje alebo akoby tam zostane aj v určitom prípade podpora vlastne tých nových ekologických vozidiel. Jedno je, ak je jediným zdrojom pohonu elektrina, tak zostáva ten poplatok. Hej, nemôžem povedať, že bude, lebo on zostáva. I doteraz vlastne elektrické vozidlo platilo 33 euro a toto, samozrejme, ahoj Milan (rečník si podal ruku s poslancom Milanom Kuriakom), toto, samozrejme, zostáva aj naďalej a bude vlastne elektrické vozidlo takto podporované. Aj tu je, samozrejme, debata o tom, že kde má výfuk to elektrické vozidlo, ani to nie je úplne že ekológia sama. Pretože jedna vec je výroba, ale druhá vec je tá prevádzka.
Ten istý elektromobil v Poľsku, ktorý má energetický mix stále zameraný alebo teda tvorený hlavne elektrárňami na uhlie, tak taký elektromobil je ďaleko menej ekologický ako elektromobil v krajine, ktorá má, ja neviem, veľa z jadra alebo teda z rôznych iných obnoviteľných zdrojov, hej. A potom najekologickejší je, samozrejme, elektromobil, ktorý si človek nabíja napríklad doma vlastnou fotovoltaickou elektrárňou. Takže aj elektromobil vie byť veľmi ekologický, ale aj menej ekologický. Každopádne je aj v Únii považovaný za ekologickejšiu alternatívu, preto bude mať aj v našom systéme najväčšiu podporu.
A potom sú tam teda ešte tie rôzne formy plug-in hybridov, to sú teda autá, ktoré majú aj nejakú formu spaľovacieho motora a majú, samozrejme, nejaký elektromotor a sú dobíjateľné. Takže a potom ešte teda vlani sa predalo jedno jediné osobné vozidlo na vodík, takže je tam aj, samozrejme, kategória vodíkových vozidiel, palivové články a tam vlastne je tá podpora 0,2 ako koeficient, čiže z toho základného poplatku, ktorý vyjde podľa výkonu v kilowattoch, krát 0,2. Takže toto je taká špeciálna podpora týchto vozidiel. Zasa vývoj proste ide niekam. Možno raz Únia tiež sama zistí, že ani tieto vozidlá nie sú úplne ideálne, pretože táto plug-in-ová batéria je častokrát veľmi malá a, samozrejme, tá ekologickosť závisí od toho, či ju človek dobíja, ako ju dobíja. Ak ju nedobíja a to vozidlo chodí čisto len na benzín, naftu, samozrejme, ono sa to akoby obracia, pretože ono aj tá baterka, aj ten elektromotor niečo váži. Ak sa nevyužíva, tak sa, samozrejme, stáva mŕtvou váhou, ktorá proste zvyšuje spotrebu. Takže toto sú všetky veci, s ktorými sa, samozrejme, aj Únia baví, ale dnes sú nejaké pravidlá v platnosti, takže tieto pravidlá, samozrejme, rešpektujeme. No ale veď každý zákon je možné zmeniť a keď Únia vlastne urobí nejakú inú klasifikáciu vozidiel, samozrejme, bude treba na to, na to reagovať.
No ešte, ešte tu padalo, že čo sa týka, aby sa veci zjednodušovali. Ono som to spomenul, ale spomeniem to ešte raz. Dnes máme nejaký systém tých eKolkov, tých vlastne staníc, kde si ľudia vlastne kupujú ten kolok, alebo respektíve zaplatia ten správny poplatok a tento systém má nejaké parametre. Proste dá sa doňho dávať len nejaké množstvo parametrov, ktoré teda sa medzi sebou násobia, a tým pádom tiež treba vlastne ten systém prispôsobovať možnostiam, aké, aké ten štát vlastne na výber poplatok má. Takže toto sa tiež stalo.
A potom, samozrejme, ten systém funguje tak, že tam každú tú kombináciu poplatku proste treba nejak nastaviť a dnes ich pri tomto prihlasovaní vozidiel bolo niečo cez tritisíc. A túto zmenu zasa proste riešime tak, spoločne, samozrejme, aj s kolegom, s kolegom Kremským a, samozrejme, príslušnými ministerstvami, aby sa to výrazne zjednodušilo. Teraz pri tom nastavení, nie tom, čo vlastne je momentálne schválené, ale to, čo riešime ako pozmeňujúci návrh do druhého čítania, tak ich bude pod tisíc. To znamená, tých počet kombinácií sa výrazne zníži. To je tiež vlastne zjednodušenie situácie.
No a ešte dve veci by som chcel spomenúť. Samozrejme, ŤZP, osoby ťažko zdravotne postihnuté, budú mať výraznú 50-percentnú zľavu z poplatkov. To tiež bolo, to tiež, samozrejme, zostáva. Takisto je tam kategória rodičov, myslím, že so štyrmi, Peter, deťmi? Štyrmi a viac deťmi, tam je takisto, takisto zľava zostáva a teda má, sú, sú takéto, takéto vozidlá podporené. To sú vozidlá, ktoré majú šesť miest a viac alebo sedem miest na sedenie, proste má to, samozrejme, nejaké parametre, ale tento sociálny aspekt tam tiež zostáva.
A posledné slovo, čiže celý zmysel vlastne aj tej pôvodnej úpravy, aj tohto doladenia, ktoré pripravujeme tak, aby to dávalo zmysel, je, že ľudia majú ušetriť. To znamená, ten systém spôsobí na jednej strane, áno, výpadok verejných financií, na druhej strane zreálni vlastne to, čo štát proste chce aké, aké veľké peniaze, čo sa týka registračných poplatkov.
Ešte raz, celý tento systém začal vlastne za dob, za dôb ministra Kažimíra a vlastne teraz urob... chceme spraviť všetko preto, aby to bolo zmysluplnejšie, aby to jednoducho nebolo tak drahé pre občanov a zároveň, aby to aj podporovalo to, čo podporovať má. Pretože sú, myslím, že tie dva základné parametre, a to je to, že tá ekologickosť, proste planétu máme len jednu, môže to niekoho trápiť viac, niekoho menej, ale jednoducho ten, ten poplatok má mať tento zmysel, aby, aby sme trochu tú planétu dokázali ochrániť.
Toľko za mňa, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, úplne súhlasím s kolegom Petrom Kremským. Ono ten celý problém je presne tá tabuľka, ktorú onehdá pán Kažimír nastavil do, do normálne, že absolútnych výšin. Ono to fakt nebolo spravodlivé ani pre tých, teda tých bohatších a bohatých, čo si kupujú tie veľké autá a presne tak, samozrejme, je to ešte menej spravodlivé, ak by sa to otočilo pre staré autá. Úplný súhlas, preto vlastne to, čo sa vtedy nestihlo v tom decembri, tak to je vlastne ten základ, tá základná zmena, ktorá sa stane teraz je, že tá tabuľka proste, z nej zmiznú tie veľké čísla, hej. Tie, ktoré tam onehdá dal ešte pán Kažimír s pánom Kaliňákom, takže teraz to vlastne, toto ešte zosekáme, aby to bolo spravodlivé na tých oboch koncoch, ale aby to zároveň aj tú ekologickom nejak odsúhlasovalo, alebo teda odrážalo, takže myslím si, že v tomto ten zámer je úplne, že spoločný. Aj keď tak počúvam plénum, tak vlastne úplne rovnaký a ja to poviem tiež teraz, že áno, strana SaS, samozrejme, podporí tento návrh, aby sa posunul do druhého čítania.