Videokanál klubu

Ďakujem všetkým kolegom za faktické pripomienky. No, v podstate sú presne v duchu toho, čo som sa ja snažil povedať, že jednoducho veľmi sa nedodržiavalo ani to, čo bolo prijaté. A skutočne každé, každé pravidlo sa dá obchádzať, a preto ten môj apel na takéto dodržiavanie toho, toho ducha zákona, aby sme každý, či vláda, alebo každý jeden poslanec, keď pripravuje nejaký zákon, ktorý má dosah na podnikateľské prostredie, a takých zákonov je veľmi veľa, aby mal vždy na pamäti tú stabilitu a to, že je dôležité, aby tí podnikatelia, po ktorých chceme, aby zákony dodržiavali, mali, mali časový, časový priestor. No a musím povedať, že teda súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, začnem úplne tým, že áno, teraz sa idem vlastne motať do debaty elitných právnikov tohto parlamentu, pričom, samozrejme, sám vôbec nie som právnik, čiže toto, samozrejme, ani robiť nebudem a ani, ani teda si proste tuto neberiem právo, že mám tuná úplne že správny pohľad, skôr sa na to chcem pozrieť z toho pohľadu tej praxe, hej? Ja to vidím vlastne skôr z toho či už podnikateľského prostredia, alebo či už z tej, z tých daní, odvodov a z tohto pohľadu.
Určite, a to jednoznačne poviem, že ten zámer, tak s ním sa nedá nesúhlasiť. Ak niečo podnikatelia chcú, tak je to stabilita zákonného prostredia, ideálne aj stabilita celého ekonomického prostredia, čiže toto je úplne správne a toto len a len podporujem.
Zároveň, a už to tu aj z tejto debaty vlastne akoby vyplývalo, že tu skôr než že sa podarí toto napísať správne so všetkými farbami toho života a vôbec aj zámerov zákonodarcov, som trošku že skeptický, že tu skôr je to fakt dôležitejší taký ten duch, aby ozaj či už vláda, alebo všetci, ako tu sme, sme skutočne mali v tej pamäti, už keď čokoľvek píšeme a ideme meniť, práve tú stabilitu podnikateľského prostredia, a teda už vôbec navrhovali v realite, v realite tie termíny, tak aby teda bolo ideálne čo najviac z nich 1. januára, ale nie schválených 23. 12. predtým, hej, a tak.
No, každopádne a tú, tú realitu, že pred chvíľočkou sme sa tu teda bavili o tom, že áno, 109 skrátených legislatívnych konaní kolega obhajoval, koľko z nich je teda skutočne dôležitých, veľa z nich, samozrejme, malo dosah na podnikateľské prostredie, a teraz nejdem špekulovať, ale aj to je tá farba života, že niečo bolo treba, niečo nebolo treba, niečo bolo zbytočné. Ten pohľad podnikateľského prostredia na to, čo tu sa snažíme tri roky všetci spoločne, je, že je to fakt že spúšť, v ktorej sa nedá vyznať. Čiže ten zámer proste treba, treba skúšať.
Len zároveň zasa ten druhý pohľad je, že toto je presne ten bod, presne ten bod programového vyhlásenia vlády, ktorý sme možno mali riešiť možno akože akoby úplne prvý, lebo, a v tom je to chcenie vlastne ísť podľa tých línií, pozerať na tých podnikateľov, že dnes to vlastne už akoby chystáme do ďalšieho volebného obdobia, čiže toto mi tu trošku vadí, ale to, dobre, je to tak, že posúvame to akoby ďalej.
No a potom tretia rovina, veď za chvíľku tu budeme mať znovu zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, hej? Čo je vlastne, že, ja veľmi rád počúvam a hovorím, že tlieskam, to, čo pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril o stíšení legislatívneho procesu, o teda týchto termínoch, áno, debata aj o tom, či len negatív, s negatívnym vplyvom, alebo aj s pozitívnym, či pozerať aj na pozmeňujúce návrhy, či navrhovaná účinnosť, alebo reálna účinnosť, proste všetky tie možnosti, ako sa to dá obísť. A ja sa tohto bojím, že či je vôbec možné napísať ten zákon tak, aby to všetko vychytalo, lebo tá realita, a to je vlastne to, prečo tu stojím, to som chcel povedať, teda ten zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, ktorý teda, okej, už nejaký čas sa tu potuluje v parlamente, potom bol odsunutý na januárovú schôdzu, následne na marcovú, teraz sa zasa vrátil, je v ňom predpokladaná účinnosť okamžite, hej, po vyhlásení. Do toho proste vyjadrenia, že z večera do rána sa vlastne teda presúva, lebo už je chcenie, napadli niekoho, nejaký teda ďalší negatívny dosah na verejné zdroje, tak následne šup-šup rýchlo ho prijať, a teda zjavne už tam nie je ten zámer od 1. januára budúceho roku. Čiže tohto sa ja veľmi bojím, že super, zámer správny, takéto niečo by malo byť, za toto každý jeden podnikateľ zatlieska, len sa veľmi obávam tú realitu, pretože tri roky sme, bohužiaľ, ukazovali presne opačne, že sa išlo večer nápad, ráno realizácia, najlepšie skráteným, okamžite platiť, čiže možno je dobré aspoň to, že si to tu teraz takto hovoríme, len mohli sme to, mohli sme to tak dva a pol roka dozadu.
Ale jednu vec, čo... aby som aj ja trošku prispel, že nech hľadáme teda riešenia, že osobne ten, ten § 5a, že ja si neviem akoby predstaviť vlastne, že dane a odvody a že nemajú vplyv na podnikateľské prostredie, respektíve ekonomiku. Že toto pre mňa, ja berem, že to je akože normálne že spojené... (Reakcia navrhovateľa.) Môžu, určite nájdeme, samozrejme, výnimku, že, ja neviem, zvýšenie dane za psa či má dosah, hej, ako určite áno, ale, ale v globále, v globále, hej, či sa pozrieme, odvody, akýkoľvek, samozrejme, má to dopad na podnikateľské prostredie, jak ich budeme znižovať – pozitívny, ak zvyšovať – negatívny. Gro daní, hej, či dépeháčku, či daň z príjmu z právnických osôb, či daň z príjmu z fyzických osôb, či rôzne spotrebné dane, alebo rôzne, rôzne proste poplatky, toto, toto všetko z drvivej väčšiny má, má vplyv vlastne na podnikateľské prostredie, takže... (Reakcia spravodajcu.) Jasné, jasné. Tu som, tu som len chcel povedať, že vlastne toto je z tohto pohľadu akoby, akoby, akoby spojené, veľmi-veľmi spojené.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a končím. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, základný zámer predloženého návrhu novely zákona o tvorbe právnych predpisov vnímam pozitívne a súhlasím s tým, čo hovoril aj pán predkladateľ v úvodnom slove, čo sa týka stíšenia legislatívneho procesu, aj keď toto je len taká, taký malý kamienok v tej mozaike prípadného stíšenia legislatívneho procesu, keď máme použiť toto označenie pre niečo, čo by sa malo udiať v parlamente, teda aby sa právne predpisy prijímali rozvážnejšie, po väčšej diskusii a teda bez zbytočného urýchľovania. A, ale je to dôležitý kamienok, je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, takže zámer, aby právne predpisy, ktoré majú nadobudnúť, teda ktoré sa negatívne dotknú podnikateľského prostredia, mohli nadobúdať účinnosť len 1. januára alebo 1. júla, je, je sám osebe pozitívny nepochybne.
Pokiaľ ide o súlad s tým, čo sa deklaruje v programovom vyhlásení vlády, tak ten rozdiel je tam jednak v tom, že sa tam pripája 1. júl, čo je už také zmäkčenie tej, toho zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je aj otázne, že či to má, či to má byť tak, alebo máme ostať pri 1. januári a prípadné výnimky alebo potrebu rýchlejšej účinnosti neriešiť tým, že dáme dva termíny, ale tým, že v zákone zadefinujeme nejaké výnimky, keď je potrebné, aby nejaký zákon nadobudol účinnosť rýchlejšie.
A druhý rozdiel je v tom, že sa hovorí iba o návrhoch, ktoré majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, teda nie akýkoľvek vplyv, čo na prvý pohľad môže byť vnímané, vnímané pozitívne, že teda ak sú nejaké návrhy zákonov alebo zákony, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak také budú, také môžu nadobudnúť účinnosť rýchlejšie alebo prípadne aj okamžite. Na druhej strane treba zvážiť, že či aj tie, ktoré majú podľa doložky alebo podľa analýzy vplyvov pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, by tiež nemali mať účinnosť až v tom termíne 1. januára alebo, prípadne 1. júla, lebo ide tu nielen o vylepšovanie pravidiel, ale aj o ich stabilitu a niekedy to, že síce vylepšíme nejaké pravidlo, ale urobíme to zo dňa na deň, môže v konečnom dôsledku situáciu alebo, situáciu pre podnikateľov skôr skomplikovať ako, ako im uľahčiť činnosť. Ale hovorím, toto je, toto je na diskusiu.
Isté pochybnosti však možno mať aj o tomto riešení. Môže sa napríklad obchádzať toto ustanovenie, ak sa v doložke vplyvov alebo v analýze vplyvov bude tvrdiť, že zákon nemá dopad na podnikateľské prostredie, prípadne že má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, čo sa, samozrejme, potom dá rozporovať, ale nie je to nejaké pevné a železné ustanovenie, ktoré by sa nedalo obísť. Možno by tomu prospelo aj to, o čom hovoril pán predkladateľ v úvodnom slove, ak by mali sme tu štátny orgán, ktorý by sa napríklad vyjadroval k tomu, že či návrh zákona má, alebo nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je to v prípade dopadov na verejné rozpočty ministerstvo financií, tak v prípade dopadov na podnikateľské prostredie by to mohlo byť napríklad ministerstvo hospodárstva.
A druhá moja otázka, ktorá sa týka účinnosti tohto zamýšľaného opatrenia, sa týka možnosti obchádzať toto ustanovenie prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, lebo doložku vplyvov alebo analýzu vplyvov majú iba návrhy zákonov a niekedy ten vplyv na podnikateľské prostredie nemusí byť dôsledkom samotného návrhu zákona, ale prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa, ktorý sa schváli v druhom čítaní a ktorý to odôvodnenie niekedy má veľmi-veľmi chabé a nie sú naňho kladené také požiadavky, aké sú kladené na návrhy zákonov, a teda je to ešte jednoduchšie obíditeľné. Takže asi treba myslieť aj na pozmeňujúce návrhy a možno aj v tomto smere by to nejaké komplexnejšie stíšenie legislatívneho procesu, ktoré by zahrňovalo aj proces prerokovávania návrhov zákonov, mohlo poskytnúť odpoveď na túto moju otázku.
A tretia pochybnosť týkajúca sa toho zámeru spočíva v tom, že ako bude toto opatrenie vymožiteľné, keď v zásade neexistujú sankcie okrem toho, že by to porušenie bolo tak hrubé, že by napríklad Ústavný súd konštatoval, že dosiahlo intenzitu, pri ktorej pristúpi ku konštatovaniu nesúladu schválenej normy s ústavou. Toto je tak problém celého, trochu celého zákona o tvorbe právnych predpisov alebo, alebo aj celého zákona o rokovacom poriadku, že keď sa povedzme parlamentná väčšina rozhodne, že nebude rešpektovať rokovací poriadok a niečo si odsúhlasí napriek tomu, že to nie je v rokovacom poriadku, obvykle je to ťažko napraviteľné. Dá sa na to poukázať, dá sa argumentovať, presviedčať, ale keď si väčšina parlamentu trvá na tom, že je to v poriadku, no tak, tak veľmi sa s tým nič nedá robiť. Kladiem túto otázku, hoci predpokladám, že nenájdeme na ňu odpoveď pri tejto, pri tejto novele, ale zdá sa mi dôležité to pomenovať.
Ten návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia a konkrétne by som sa chcel spýtať na bod dva, lebo ten mi nie je celkom jasný. V bode 2 sa vypúšťa § 5a, ktorý znie v súčasnosti, ktorý sa týka navrhovania účinnosti a uvádza sa v ňom, že ak ide o návrh zákona, ktorý upravuje dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu. Tento zámer nie je nijako vysvetlený v dôvodovej správe. Uvádza sa tam, že ide iba o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s tým hlavným návrhom.
S tým si dovolím trochu nesúhlasiť, lebo, lebo úprava daní a odvodov nie je niečo, čo má automaticky vždy negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže sú to veci, ktoré sa z nejakej časti prekrývajú, ale nie sú, nie sú identické, a tak.. a v zásade je legitímna aj požiadavka, aby, aby úprava daní a odvodov tiež nadobud... mala nejakú stabilitu a povedzme nadobúdala účinnosť k 1. januáru, hoci tam možno tiež, môžu tiež vyvstať nejaké otázky, že či tam nemôžu byť nejaké výnimky, napríklad vo vzťahu k miestnym daniam, ktoré ešte musia potom schváliť obecné, obecné zastupiteľstvá. Ale myslím si, že teda ak by sme prešli na ten systém, že sa to netýka navrhovanej účinnosti, ale reálnej účinnosti, tak, tak by sme sa mali vysporiadať aj s tou otázkou, že čo potom s úpravou daní a odvodov v zákonoch, že či to tiež nezahrnúť k týmto termínom, aj keď uznávam, že teda účinnosť je lepšie ako navrhovaná účinnosť, lebo vlastne toto ustanovenie sa tiež dá veľmi jednoducho obchádzať tým, že sa navrhne nejaká účinnosť a tá sa potom pozmeňujúcim návrhom zmení a všetko je v poriadku, bol dodržaný zákon o tvorbe právnych predpisov, lebo, lebo navrhnutá účinnosť bola 1. januára, ale tak poslanci to zmenili, tak bude 13. marca.
A asi posledná vec, ktorou už by som asi zareagoval na tú diskusiu, ktorá tu bola formou faktických poznámok pánov poslancov Svrčeka a Suska. Áno, treba sa asi baviť aj o tom, že za akých podmienok majú byť výnimky. Áno, môže nastať problém aj napríklad nielen s nejakými náhlymi udalosťami, na ktoré je potrebné reagovať, ale teda pomerne často nastáva problém aj s implementáciou európskej legislatívy, kde hrozia aj nejaké sankcie. Ale v zásade si myslím, že teda nemali by sme sa, nemali by sme byť nastavení tak, že sa vždycky všetko rieši až na poslednú chvíľu, lebo tie hroziace infringementy nie sú dôsledkom toho, že nejaká smernica má príliš krátku lehotu jej implementácie, ale v drvivej väčšine prípadov ide o to, že slovenské štátne orgány otáľajú, odkladajú, odkladajú splnenie si povinnosti na neskôr a potom to robia na poslednú chvíľu a niekedy aj v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže skôr by sme sa mali snažiť zlepšiť ten proces implementácie európskeho práva do slovenskej legislatívy a robiť ho skôr a v rámci tej diskusie, diskusie o výnimkách sa teda zamyslieť napríklad aj nad tými skrátenými konaniami, aby sa zase nestalo to, že skrátené konania sa budú nadužívať z dôvodu, že chceme obísť ustanovenie o tom, že to musí nadobudnúť účinnosť 1. januára alebo 1. júla, a teda nielenže budeme mať účinnosť mimo tých stabilných termínov, ale navyše ešte nebudeme mať aj riadny proces rokovania, lebo si chceme zabezpečiť alibi pre to, aby sme ho obišli, tak schválime skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, aj ja ešte v záverečnom slove spomeniem pár, pár faktov.
No v prvom rade skutočne sa reaguje na niečo, čo sa tu stalo, reaguje sa na fakt zlú prax, ktorá tu teda bola, kedy sa v skrátenom konaní prijal zákon so štrukturálnym dlhodobým dosahom na verejné financie v rozsahu teda miliárd, miliardy ročne, až teda tak, že sa to dostalo až na Ústavný súd, ktorý teda to nejak rozsúdil. Samozrejme, vnímam aj ja, že to skrátené legislatívne konanie je častokrát, je to, ten princíp skráteného je, že teda musí o niečo ísť, či už teda o ľudské životy, alebo veľké hospodárske škody, alebo teda iné veci priamo vymenované zákonom. A samozrejme, na to asi nikdy nebude taká že úplne že konkrétna a jasná metrika, že kde sa dá fakt že na nejakej škále jasne povedať, že toto je úplne správne, toto úplne nie. To, s tým, samozrejme, súhlasím.
Zároveň teda, keď sa pozrieme na tie, na tie čísla, aké to boli v minulých volebných obdobiach, tak relatívne to tak asi nejak fungovalo, že bolo to v nejakej miere a teraz bez ohľadu na to, že teda boli tu nejaké krízy, boli tu nejaké špecifické situácie, to množstvo, to množstvo, tých 109 konaní skrátených je extrémne. Ja si myslím, že tu zaznievajú hlasy teda nielenže opozície, ale aj z bývalej koalície, aj my sme ixkrát rozprávali, proste ani zďaleka to nebolo, že teraz že dvadsať bolo, ja neviem, že neoprávnených a sto alebo teda ten zvyšok oprávnených. Proste to číslo je niekde a tie, tie konania niektoré sú teda viac neoprávnené, niektoré až tak, že to až Ústavný súd povedal, a niektoré sú povedzme že také, že okej, hej?
A aj ja som presvedčený, že tie presnejšie pravidlá je tam veľmi ťažké dať, a už vôbec si nemyslím, že bude nejaká zásadná vôľa, hej? Zároveň, zároveň ale upravovať vlastne to, čo vieme, že bolo zlé do režimu, že vlastne á, veď okej, veď to vlastne je aj dobré, tento posun sa mi úplne nezdá. A zasa teda ideme, že ad hoc úprava ústavy, proste prečo? Lebo je vôľa, lebo je chuť, no neviem, akože nie som s týmto fakt že veľmi stotožnený. Možnože fakt by bol taký ten správnejší spôsob, že upravme možno ten rokovací poriadok, lebo, samozrejme, aj ja súhlasím, že na to tá rozpočtová rada je, aby sa na ňu poslanci obracali, veď ja prvý som ten, kto je rád, keď sa v takejto finančnej oblasti na tú radu obráti, veď o tom to je, už to, to, že je ako pre mňa, akože čo mám na starosti tieto finančné veci, je cťou, ak vôbec sa poslanec zaujíma a chce sa spýtať. Čiže toto sú tie veci, samozrejme, kde sa dá baviť o tom. Možno je jeden extrém, že ozaj že jeden poslanec, ja neviem, návrh na odvolanie vlády môže dávať tridsať poslancov a sú teda takéto nejaké parametre, že áno, možno povedzme, že nemusí to byť nutne klub, lebo... (reakcia z pléna), aha, pardon. Čiže, lebo nie vždy povedzme každý poslanec má to šťastie byť v klube, môže to byť možno osem poslancov, tak ako pán predseda hovoril. Proste toto sú veci, jasné, kde sa dá baviť, kde sa o tom, o tom dá baviť, ale myslím si, že zrovna teraz akoby upravovať zasa ústavu, no, hovorím, že nie, nie je to, nie je to úplne, úplne dobrý postup.
A potom ešte je tu k tým, k tým skráteným legislatívnym konaniam, pán kolega, asi, asi to nemôže byť takto, že my ich tu teda desiatky prijmeme a teraz prezidentka je ten, ten sudca, že teraz hovoríme, že vlastne sme ich prijali teda, keď štyri, myslím, že vrátila šesť, neviem, či štyri, ale to je jedno, nejaký počet vrátila, myslím, že šesť, tak teraz že tie ostatné boli že úplne že bezproblémové. To... (reakcia navrhovateľa), okej, dobre, vrátila teda štyri zo 109, ale aj tá pani prezidentka to nemá v tomto to rozhodovanie ľahké pre to isté, čo tu hovoríme, že niekedy je to tak na pomedzí, niekedy sa to dá vysvetliť lepšie, horšie, ale určite sa zasa nedá povedať, že teraz 109 mínus štyri, teda tých 105 bolo absolútne bezproblémových a absolútne správnych.
Ale potom to má ešte, ešte jednu rovinu vlastne, aby sme len neboli v tejto jednej. Vždy, tak ako letci hovoria, že vymieňa výšku za rýchlosť a keď ste dostatočne vysoko, tak proste tým, že znížite svoju výšku, tak máte rýchlosť a nepadnete, tak má to, samozrejme, svoje limity, lebo keď ste desať metrov nad zemou, už to nefunguje, tak tieto skrátené legislatívne konania majú akoby podobný problém, vymieňate kvalitu za rýchlosť. Je úplne prirodzené, že čím je menej času na niečo, tým je ten výkon proste menej kvalitný, lebo je tam menej kontrolných procesov, je na to menej času, môže sa k tomu menej ľudí vyjadriť. Toto, toto všetko tiež, tiež treba vnímať, hej? A máme tu ix prípadov, kedy vlastne práve toto rýchle prijatie zákona, i keď bolo do nejakej miery potrebné, ale vo finále prinieslo viac problémov. Možno sa potom trikrát opravovalo a vo finále to nakoniec ani nebolo rýchle a možno, keby sa to spravilo štandardne a trošku pomalšie, že by ten výsledok bol lepší. Koniec koncov aj ten prorodinný balíček je toho príkladom. Veď keď sa pozrieme, ako dlho sa prijímal a než teda bol reálne prijatý, veď to bolo viac, než je dĺžka už v podstate aj štandardného legislatívneho procesu.
Takže toto je to, čo sa tu ja snažím vysvetliť, že aby sme vnímali, že tie skrátené legislatívne konania skutočne majú byť len na tie mimoriadne situácie, kde teda sú mimoriadne situácie. Takže... a čím viac vlastne budeme aj do tej ústavy dávať to, že áno, má to teda právo sa baviť, to skrátené legislatívne konanie, o veľkých verejných zdrojoch a ešte vlastne teda aj štrukturálnych, tak, tak jednoducho tým, tým vlastne to akoby trošku popierame, že áno, tak vlastne dá sa to, veď keď sa na to pozrie tá rozpočtová rada, už je to akoby v poriadku.
Samozrejme, aj to som sa chcel ešte vyjadriť, ja si, samozrejme, nemyslím, že musíme rešpektovať ich názor. Toto, to ani nemôžem povedať. Áno, poslanci tu majú vlastne to hlasovacie právo, hej, to takto som to nemyslel, to je asi teda hádam jasné, ale, ale teda je to vlastne to, že dáva to tomu akoby nejakú pečiatku. Ale zasa v tom skrátenom čase, v tom, v tom aj potom tlaku, lebo aj na tú radu častokrát je potom aj časový stres, aj stres rozhodnutia, proste dáva to tú možnosť, aby sa o veľkých peniazoch, štrukturálnych peniazoch rozhodovalo v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa ja tu stále snažím povedať, že je lepšie sa tomu vyhnúť.
Toľkoto asi za mňa a ďakujem všetkým za korektnú debatu. Ďakujem. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho, ktorý mu odpovedal: "No skúste.")
Hlasujeme dnes 17.00 h.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. A áno, poznám tie súčasné podmienky, preto som sa prihovárala aj za zvýšenie tej vekovej hranice možno po vzore Česka do tých šiestich rokov. Oni to majú ešte upravené tak, že dá sa žiadať poisťovňu mimoriadne, aj keď je ten pacient starší ako šesť rokov, ale tam to musí byť špeciálne zdôvodnené a nie je to preplácanie automatické. Možno na zváženie by stálo, že či popri tých onkologických diagnózach, kde to je do osemnásteho roku veku, nedať aj nejaké kardiovaskulárne ochorenia detí, pretože práve matky, ktoré sa na mňa obrátili, že trávia pomerne veľa času vlastne v nemocnici s tým dieťaťom, hovoríme niekedy o týždňoch, niekedy o mesiacoch, tak bolo to práve spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami a boli to dlhodobé hospitalizácie, kedy tie výdavky, ktoré mali vlastne na tú pobytovú hospitalizáciu spojenú s dieťaťom, boli skutočne pre nich vysoké. Takže možno, možno zvážiť ešte, ešte ďalšie takéto ochorenia, ktoré vlastne sa naťahujú dlhší čas.

Ďakujem, pán minister, a ďakujem aj pani podpredsedníčke vlády a pani ministerke Remišovej. A ja som chcel oceniť, že vôbec ministerstvo s takouto výzvou vyšlo, považujem to za veľmi dôležité, zvlášť v dnešnej dobe.
Mrzí ma teda, že sa to z dôvodov, ktoré spomínala, nepodarilo, nepodarilo zrealizovať, lebo tá téma bola výsostne aktuálna, a teda minulý rok možno ešte aktuálnejšia ako v tých predchádzajúcich rokoch. A teda ja som ani netvrdil, že vznikol žiadateľom na to právny nárok, to, samozrejme, to, samozrejme, že nie, ale myslím si, že bolo by dobré, keď sa to z nejakých objektívnych dôvodov zdržalo, tak aspoň komunikovať aj s tými uchádzačmi o prostriedky, aj s verejnosťou, ktorá sa na to pýtala, teda podľa toho, čo som čítal v médiách, nedostal, nedostali novinári na to úplne uspokojivú odpoveď. Čiže ja len teda dúfam, že ten zámer vyhlásiť novú výzvu aj s navýšením prostriedkov, ktorý pani podpredsedníčka vlády avizovala, sa stihne zrealizovať rýchlejšie, ako to bolo v prípade tej minuloročnej výzvy.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, lebo myslím, že aj pán minister školstva mi bude vedieť na toto odpovedať, keďže sa tá téma prelína s jeho agendou. Ja sa práve na tých osobných asistentov dívam z toho titulu s nádejou, že keď nemáme dostatok školských asistentov, tak práve ten osobný asistent pridelený... pardon, pán poslanec, nevidím na pána ministra. ... a práve ten osobný asistent pridelený danej osobe so zdravotným postihnutím by dokázal pomôcť aj v tom školskom prostredí, lebo obracajú sa na mňa matky, posledne to bola mama z Michaloviec, ktorá nemá možnosť mať školského asistenta, škola to vlastne nezvláda nejakým spôsobom a práve ten osobný asistent by pomohol, keďže ak nie, bude sa musieť vzdať práce a vlastne zostanú bez príjmu, keďže je mama samoživiteľka. Čiže práve pre takéto situácie hľadám riešenie a je pre mňa aj pochopiteľné z tých argumentov, ktoré ste povedali, ale zároveň – keď nemáme pokryté iné možnosti – absurdné, že necháme takýchto jednotlivcov, ktorých sú na Slovensku stovky, vlastne bez pomoci štátu.

Áno. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za odpoveď, pán minister. Ja by som sa chcela spýtať, spomenuli ste len okrajovo, že žiadate od ministerstva financií vlastne navýšenie zdrojov na tieto opatrenia, o ktorých vieme, ale práve tie zdroje sa javia ako problém. Koľko ste už vyrokovali alebo koľko žiadate od ministerstva, aby boli pokryté všetky tieto potreby a aká je v podstate prognóza naplnenia týchto potrieb?

Ďakujem, pán minister, za odpoveď, aj pánu premiérovi za to, že ju poslal. A, ale chcel by som teda upozorniť, že pýtal som sa na prenesený výkon štátnej správy, čo nie je ani tak problém samospráv ako samotného štátu, ktorý by to mal aj riadne financovať. A nie je teda pravda, že samosprávy v tejto veci neurobili nič. Združenie miest a obcí Slovenska v roku 2019 publikovalo analýzu, ktorá tie problémy, o ktorých som hovoril alebo na ktoré sa pýtam, pomenovala, analyzovala. Únia miest dokonca pripravila pred voľbami 2020 komplexný materiál a vláda zriadila komisiu, ale tá komisia v tomto volebnom období nepochybne nebude mať už žiadne, žiadne výsledky v zmysle, že by, že by niečo z toho, k čomu aj, ak aj zanalyzuje, sa mohlo premietnuť do reality, na to je už pomerne neskoro.
A ja som položil tú otázku najmä v tom kontexte, že v podstate na to isté som sa pýtal pána premiéra na jeseň roku 2021 a pán premiér vtedy, rok a pol od volieb, úprimne priznal, že tejto veci sa nevenuje patričná pozornosť, lebo sa riešia iné prioritné oblasti, ktoré teda neboli, neboli ani vyvolané vedomou snahou vlády. Lenže prešiel odvtedy ďalší rok a pol a ako je vidno z dostupných informácií, tak možno okrem ministerstva dopravy, ktoré urobilo aspoň akú-takú aktualizáciu tých výnosov, ostatné rezorty neurobili ani to a idú podľa, podľa kritérií a parametrov z tých predchádzajúcich rokov a samosprávy jednoducho nemajú, opakujem, nemajú zdroje na prenesený výkon štátnej správy a musia to dofinancovať z vlastných.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, ja v podstate tak skúsim ešte zareagovať v tých pár minútach, aby sme to nejak stihli. No, zasa pomaličky zaniká ten, ten, vlastne to, o čom sa bavíme.
Bavíme sa o tom, že jednoducho skrátených legislatívnych konaní bolo extrémne veľa, bolo ich 109 a jednoducho boli aj také, kde sa jednalo o štrukturálne, to znamená dlhodobé výdavky v obrovskej sume, napríklad tá jedna miliarda ročne, hej? A toto, o tomto hovorím, že toto je zlý postup a namiesto aby sme upravovali, že ako takéto štrukturálne dlhodobé veci riešiť v skrátenom konaní, tak by sme skôr si mali buď aspoň povedať, alebo ideálne proste nejak uzákoniť, že takéto niečo jednoducho nevie byť v zmysle skráteného legislatívneho konania, že je tam potrebný ten štandardný legislatívny proces aj na úrovni vlády, aj na úrovni parlamentu, aj proste verejnosti a všetkého.
No, ja študoval som aj matematiku a ja som tak trošku, mne to vadí, že keď sa niečo, čo ani zďaleka nie je dôkaz, považuje za dôkaz, hej? Akože jasné, ak chce pán šéf finančného, šéf ústavnoprávneho výboru povedať vlastne, že sa tie skrátené legislatívne konania nezneužívajú, no jasné, treba ich nejak vyradiť vlastne všetky, aby ich bolo menej ako predtým a proste nejak si to obhájiť. Ako všetci vieme, že to jednoducho tak nebolo, boli tu smršte, proste 109 skrátených legislatívnych konaní za 2,5 roka. Samozrejme, niektoré boli potrebné, v poriadku, ja tiež nehovorím, že smeráci mali 27 nesprávnych, vždy nejaké sú potrebné. Ale to je presne ten rozdiel medzi tým, kde tie škody hrozia zdravotné, hospodárske, akékoľvek akútne, a tým, či my riešime v skrátenom legislatívnom napríklad aj krúžkovné, ktoré reálne začne platiť, ak začne, v roku 2025, hej, to je taký ten rozdiel medzi tým.
No ešte jeden taký matematický dôkaz, že, pán kolega Vetrák, v dobrom úplne, že keď teda idete nejakú matematickú vetu dokazovať alebo nejaký výrok, tak keď nájdete že jeden príklad, kde tá veta platí, to ani zďaleka nie je dokázanie. Ale to už hovorím, to je tak skôr taká že matematická. Áno, môžme sa tu baviť, či RRZ stíha, alebo nestíha, to ozaj už akoby nie je to najpodstatnejšie z toho. Ale ak poviete, že našli sme príklad, kde to RRZ stihla za tri dni, to nie je dôkaz žiadnej lehoty, to je dôkaz ich šikovnosti v danom konkrétnom prípade a tak.
No, samozrejme, čo sa týka toho, možnože aj ozaj že najsprávnejšie riešenie, že tá rozpočtová rada má túto iniciatívnu možnosť, že z toho pohľadu takej tej slobody je možno lepšie. Vidíme, že to funguje. Veď to stanovisko dali možno aj tej pani prezidentke aj, aj, že možno ani nie je najlepšie to akože taxatívne vymenovávať. Ale zasa to sú tie veci podružné, kde sa, samozrejme, dá baviť o tom, hej, ako vie tam byť napísané, tak ako tam bolo napísané, že je to klub, ktorý môže požiadať o stanovisko RRZ. Áno, dá sa baviť, že či to má byť až na úroveň jedného poslanca, alebo skupiny ix poslancov, aby zasa tých dotazov nebolo 150 za týždeň. To sú vlastne detaily, o ktorých sa, samozrejme, baviť dá. Ale to, aby nezaniklo vlastne, že tento návrh sa snaží vlastne upravovať nejak to, čo by ale v tom skrátenom legislatívnom konaní nemalo byť.
Ja ešte pochválim ho, lebo však aj kritizujem, ale aj pochválim kolegu Vetráka. Ja som rád, že som počul aj pri tých obedoch zadarmo, že rozsah nie je najšťastnejší. Presne tak to je, ono toto je aj to naše stanovisko. Nikto nespochybňuje tie deťúrence v ťažkej životnej situácii s rodičmi nezamestnanými alebo, alebo možno aj bez rodičov, aby tie obedy mali zadarmo. Veď ich majú, v živote proste nebudeme proti tomu, aby im boli zobrané a to je úplne v poriadku, hej? Ale dať to že úplne všetkým a bez, bez nejakého testu na to, že či také niečo vôbec potrebujú. Skutočne ten rozsah je mrzutý. A otočme to, že čo my tie deti učíme. Veď keď sa na tom obede pípne, ten obed je zadarmo, na tom obede sa pípne, vtedy to rodičia neplatia. Ak sa nepípne, tak ho v podstate zaplatia, hej? My učíme tie deti odmalička, aj tá mamina pošle to dieťa do školy. Už dá sa to jesť, nedá sa to jesť, hlavne sa pípni, lebo však je to zadarmo, aby to bolo. My tie deti, akože, už len, už len takej tej ekonomickej gramotnosti aj takýmito vecami ich akoby neučíme. No, tak toľko, toľko k tomu.
No a že či populizmus. No, veď bavme sa o tom. V každej krajine – aj tej najdemokratickejšej – pred voľbami vždy je populizmus, je to vidieť potom, ako sa vyvíja rozpočet proste. Každá vláda pred voľbami rozdáva. Proste deje sa to aj tuná, má to potom, samozrejme, dosah na to, ako ten rozpočet vyzerá, a to sú normálne že fakty, ktoré sa dajú ukázať. Aj keď si pozrieme rozpočtovú politiku alebo fiškálnu politiku tejto vlády, nájdete tam rôzne etapy, kde sa aj ten Igor snažil šetriť a kde sa proste to zlomilo a odkedy to je už bohapusté rozdávanie, ako to, ako to ja veľmi často hovorím. Takže, ale to má svoje normálne parametre, ktoré nájdete aj v rôznych štúdiách po Európe.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.