Videokanál klubu

Ďakujem pekne kolegovi Ledeckému, toto bolo vystúpenie so znalosťou veci, vystúpenie človeka z terénu, vystúpenie človeka, ktorý vie, o čom hovorí. Aký je to rozdiel oproti mláteniu prázdnej slamy a nezmyslov, ktoré sme tu celé dopoludnie počúvali od ľudí, ktorí sedia tam vpravo v prvých dvoch radách.
No a kolega Ledecký tam dvakrát spomenul predkladateľa tejto, toho uznesenia, o ktorom sme tu zabili pomaly celé dopoludnie, Ondreja Ďuricu. A pre tých, ktorí hovoria, že však kotlebovci to sú fašisti a rasisti, ale Republika to nie, to sú už celkom iní ľudia, to je niečo celkom iné, tí sú v poriadku. Niečo z textu, ktorý pán Ďurica ako frontman a spevák skupine Biely odpor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pri všetkej úcte, musíte reagovať na pána Ledeckého, nie na pána Ďuricu. Pán Ledecký hovoril o eurofondoch, tak skúste niečo k eurofondom.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
Ja reagujem. Dokončím. Tie slová zneli: "Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť, biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí."

Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ja tak ako všetci moji predrečníci, by som sa chcel, chcel by som popriať úprimnú sústrasť a je mi strašne ľúto, že sa takáto udalosť stala, vrah bol chytený, dúfam, že bude aj usvedčený a odsúdený v takej rýchlosti poprípade, ako, ako bol prichytený. Toto uznesenie je vlastne reakcia k uzneseniu pána Ondreja Ďuricu, ktorý, ktorý sa chcel zase zviesť alebo celá, celá ta ich parta zviesť na vlne populizmu a každá populistická politika nás dovedie do pekla, nech ide ktorýmkoľvek smerom, preto si myslím, že na pôde Národnej rade máme riešiť inú vec ako vinu a nevinu prepadnutia, lúpežného prepadnutia, poprípade smrti. Ja si myslím, že takúto kolektívnu vinu a takýto rasizmus už neriešia ani v Juhoafrickej republike, či iných pochybných krajinách. Ak za chvíľu začneme riešiť v Národnej rade dopravné nehody ako nedávno v Košiciach alebo v Bratislave, kde bolo dosť veľa usmrtených ľudí a budeme riešiť, že či to bol Maďar, Rusnák alebo Goral, tak sa nikde nedostaneme, tak preto ani v tomto prípade, si myslím, že by sme nemali pripomínať, akej národnosti tej človek bol.
Na Slovensku nám žije viac ako 400-tisíc Rómov, štvrtina z toho žije v osadách a pripomínanie etnika a očierňovanie ich všetkých, vytvára prirodzený rasizmus a kolektívnu vinu a myslím, že to nie je správne. Dneska pri uznesení, ktoré predložil Ondrej Ďurica, som počúval nezmysly, ako že všetky rómske deti fetujú, nepracujú ani nebudú pracovať, nie sú schopní pracovať. Ja by som sa chcel spýtať, kolegovia tu už nie sú, že odkiaľ, odkiaľ berú tie informácie, na základe akých analýz, lebo dneska, dneska naozaj tých Rómov máme zmapovaných dokonale, či je to Atlas rómskych komunít, či analýzy, ktoré boli robené k zamestnanosti, alebo k vzdelávaniu. A ja sa chcem baviť o tom a chcem sa baviť s ľuďmi, čo majú vzdelanie, skúsenosť a vedomosť o tejto téme. Nie že mi povie, však ja viem, ja tam blízko nich žijem a najmä, keď to rozpráva pán poslanec Mizík, ktorý pred súdom tvrdil, že nevie robiť s počítačom, tak neviem, kde tie analýzy pán Mizík berie.
Musím ale úprimne povedať, že nie som spokojný s riešením problémov ľudí žijúcich v chatrčiach na Slovensku. Viem, že postupne sa situáciu zlepšuje, keď pozrieme v otázkach bývania, v otázkach vzdelávania a v otázkach zamestnávania, naozaj ľudia z osád s bývaním v chatrčiach sa postupne zamestnávajú, vzdelanie sa zvyšuje, navštevujú menej špeciálne školy, dostávajú sa na stredné školy, ale si myslím, že keby sme túto tému zobrali ako prioritu, tak ten posun vieme posunúť raketovým tempom, minimálne oproti tomu tempu, ktoré je teraz. Ale žiadne uznesenie v Národnej rade, jednak, ktoré predložil pán poslanec Ondrej Ďurica a následne to naše, ktorým naňho reagujeme, nám nepomôže.
Sledujem túto tému v Národnej rade a pýtam sa, koho v poslednej dobe zaujímal problém koncentrovanej pomoci chudoby, explicitne zameraných na Rómov. Koho to zaujíma? Nemám takú vedomosť, aby táto téma nejakým spôsobom, pokiaľ nie je negatívne zdôrazňovaná, niekoho zaujímala. Sme tu mali za posledný polrok novelizáciu zákona zamestnanosti, novelizáciu zákona o sociálnom podnikaní, zákon o hmotnej núdzi a musím s ľútosťou konštatovať a keďže som predseda sociálneho výboru, tak mám dosť dobrý prehľad o tom, musím s ľútosťou konštatovať, že sú to zákony, ktoré najviac pomáhajú alebo majú možnosť zmeniť život v koncentrovaných rómskych osídleniach a nemám vedomosť, že by poslanci ľudovej strany, alebo tí čo na ich kandidátke prišli, podali nejaký pozmeňujúci návrh, alebo nejaký návrh, proste týmto odborným témam sa vôbec nevenujú.
Áno, keď ide populizmus, tam sú, tam sú okamžite prví, perfektne tomu rozumejú, píšu im starostovia, chodia do osád, ale, ale normálnej práci na zlepšenie života, na to, aby sa tie negatívne javy, v čo najmenšej miere vyskytovali, preto nerobia nič.
Čudujeme sa, že sa nečerpajú eurofondy na zlepšenie života Rómov. Avšak veď my máme problém čerpať eurofondy tam, kde sú kompetentní, vzdelaní starostovia, kde sú tímy, ktoré, ktoré pracujú na projektoch, tam máme problém čerpať tieto peniaze, a potom sa čudujeme, že ich nečerpajú samosprávy, ktoré, ktoré sú jednak obmedzené vo financiách a jednak sú obmedzené v tom, že tých kompetentných ľudí majú menej. Nehovoriac o tom, že táto problematika je tak marginalizovaná, ako sú marginalizovaní Rómovia žijúci v chatrčiach, že moc nikomu sa do toho púšťať nechce. Na MIRRI pani ministerka vlastne novelizovala zákon o najmenej rozvinutých okresoch, máme ich 20, čo je štvrtina Slovenska. Naozaj ten, tie okresy sú definované tak, že podľa zamestnanosti a tam kde je najväčšia zamestnanosť, je najväčšia koncentrácia Rómov, hej. Najhorší je okres Kežmarok. Je jasné, že v Kežmarku je najväčšia koncentrácia Rómov súvisí to, samozrejme, zase so vzdelávaním, bývaním, zamestnávaním. Napriek tomu, že sa ten zákon novelizoval, že je tam strašne malý priestor na kradnutie, že tie projekty posudzujú zástupcovia miestnej samosprávy, zástupcovia regiónu, aj zástupcovia MIRRI, naozaj ten zákon je veľmi transparentne urobený, z roka na rok tam dávame menej peňazí, z roka na rok tam dávame. Tak nám sa rozpočet nafukuje neskutočne, ale na najmenej rozvinuté okresy, kde priamo sa rieši táto otázka dávame z roka na rok menej peňazí. A potom pozeráme, že, že tento problém stojí alebo sa posúva veľmi pomalými krokmi.
Ďalší veľký problém je audit ex post. Keď robíte akýkoľvek projekt Európskej únie, tak postupné kroky ktoré musíte urobiť vám, vám schvaľujú implementačné orgány a každú jednu bodku, každé jedno slovíčko, každú jednu nejakú pochybnosť musíte opraviť, inak vás nepustia akoby do druhej fázy alebo do ďalšej fázy. Všetko zrealizujete, všetko vyplatíte, všetko odovzdáte a potom vám príde audit ex post po štyroch rokoch, po piatich rokoch a vám povedia, že vzhľadom k tomu, že ste urobili niekde v tom procesu nejakú chybu, musíte vrátiť 20 %, 20 % zdrojov.
Teraz si predstavte samosprávu a teraz hovorím konkrétne o samosprávach, ktoré riešili rómske projekty. Napríklad rómske škôlky. A teraz si predstavte samosprávu, ktorá má rozpočet necelý milión eur, realizovala projekt za viac ako pol milióna eur a musí vrátiť 20 % tých peňazí. To znamená, že na desať rokov sa pozastaví celý ten projekt. Pokiaľ tých samospráv v regióne bolo viacej, tak, samozrejme, vytvoria v tom celom regióne atmosféru, že žiadny iný starosta, žiadny iný sa už do týchto projektov nepustí. A my sa pýtame, ako je možné, že sa peniaze na projekty rómske nečerpajú. No tak, takto je možné. A tie implementačné orgány, ktoré všetko schválili, samozrejme, tí sú bez viny, lebo vy dostanete zmluvu, ktorá má 60 strán, vy tam nemôžte zmeniť ani slovíčko, buď ju podpíšete a tie peniaze dostane, alebo ju nepodpíšete a tie peniaze nemáte. A potom všetky dôsledky, samozrejme, celá tá zmluva je postavené jednostranne proti vám, proti samospráve alebo proti tomu prijímateľovi, ktorý v konečnom dôsledku chce, chce riešiť problém, ktorý je.
Bola iniciatíva, európska iniciatíva Catching-up, iniciatíva Svetovej banky, Európskej únie a vyššieho územného celku. Inšpiratívne iniciatíva, zase ten štát sa tam zapojil veľmi málo, ale, ale čo chcem na tejto iniciatíve zdôrazniť, bol som na niekoľkých stretnutiach v konkrétnych obciach, kde sa prvýkrát, ako to deklarovali, prvýkrát Rómovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vypršal vám čas, pán poslanec.

Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Toto dokončím. Takže máme čo robiť a keď budeme na tom pracovať tak, a tí ľudia sa dostanú na normálnu úroveň, tak o to menej bude takýchto problémových prípadov.
Ďakujem.

Pán poslanec Pollák, môžem potvrdiť, že v témach, o ktorých si hovoril, máme blízky pohľad na vec a máme za sebou aj nejaké spoločné aktivity a je to presne tak, ako si hovoril aj pokiaľ ide o to tvárenie sa fašistov, že však oni nie sú rasisti a oni nepostupujú podľa princípu kolektívnej viny, oni hovoria len o jednotlivcoch, však ako k tomu smeroval aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dal, pán poslanec Ďurica, k svojmu návrhu uznesenia. Oni niekedy aj keď hovoria o jednotlivcoch, tak hovoria o tom takým spôsobom, že je zjavné, že tým narážajú na celú komunitu, ale to už je len také mimikry.
Pán poslanec Matovič, ja som nepovedal, že si to bol ty, ale tak som rád, že si sa k tomu svojmu výroku priznal a ja som ani nepovedal, že je to to isté, ako to, čo urobil dnes pán poslanec Schlosár. Výrok pána poslanca Schlosára považujem za priznanie sa k rasizmu aj som to povedal, len som si dovolil vysloviť názor, že ani takéto pohrávanie sa s tým, že Cigániková cigáni, nie je celkom vhodné do verejného priestoru a keď sa teda tu bavíme o tejto téme, tak by bolo fajn, keby politici prispievali ku kultivácii verejnej diskusie. Myslím si, že ten výrok, ktorý si adresoval mojej kolegyni Janke Cigánikovej, Janke Bittó Cigánikovej, ku kultivácii verejnej diskusie rozhodne neprispieval, ale ešte raz, ja som nepovedal, že je to to isté ako to, čo dnes tu predviedol pán poslanec Schlosár.

Ďakujem pekne kolegovi Ondrovi Dostálovi, ale aj Petrovi Pollákovi za kvalitné a kultivované a faktmi nabité vystúpenie v rozprave. Za takýto návrh uznesenia, samozrejme, s radosťou zahlasujem, na rozdiel od toho, ktoré tu predkladali kotlebovskí replikanti, menovite poslanec Ďurica, ktorý podľa súdneho rozhodnutia, ktorého podľa súdneho rozhodnutia máme právo nazývať neonacistom.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Pollák, povedal tri veci. Chcel by som povedať ako prvé niečo k obsahu, ako druhé by som chcel uviesť pozmeňujúci návrh veľmi stručný a ako tretie by som chcel povedať niečo k zajtrajšiemu hlasovaniu.
Prvá vec, k obsahu toho uznesenia, už to tu dnes zaznelo, vražda je odporný zločin, zaslúži si odsúdenie, zaslúži si a je dobré, že v tomto prípade bol rýchlo vypátraný podozrivý zo spáchania tohto zločinu a verme, že súdy páchateľa usvedčia, odsúdia a bude mu vymeraný spravodlivý trest a toto uznesenie, ktoré predkladá pán poslanec Pollák, vyjadruje odsúdenie tohto hrozného skutku a ja mu ďakujem za to, že ho predložil, rovnako mu ďakujem za to, že v tom svojom úvodnom slove popísal aj širšie súvislosti tohto problému a že to nie je uznesenie iba k odsúdeniu vraždy, ale aj toho zneužívania, a teda veľmi si cením, že dal to do správneho kontextu tie pokusy zneužívať, ale aj reakcie Rómov z Michaloviec a miestneho obyvateľstva. A, samozrejme, to zneužívanie sa netýka iba toho, čo sa dialo v Michalovciach, ale týka sa aj toho, čo sme tu dnes doobeda zažili v Národnej rade Slovenskej republiky, keď fašistickí poslanci prišli s návrhom uznesenia, ktoré takisto odsudzovalo tú ohavnú vraždu, ale zároveň ho spájalo s princípom kolektívnej viny a s rozdúchavaním protirómskeho rasizmu.
V tom návrhu uznesenia, ktoré predložili fašistickí poslanci, sa hovorilo o asociálnom správaní niektorých komunít, o protispoločenskom správaní niektorých komunít, o zvýhodňovaní problematických komunít vo vzťahu k všetkým poctivým a slušným ľuďom a opäť asociálne sa správajúcich jednotlivcov a komunitách, čiže prinajmenšom na štyroch miestach, ak nie na viacerých, tam evidentne bol zadefinovaný princíp kolektívnej viny, že asociálne sa nesprávajú jednotlivci, zle nekonajú jednotlivci, ale celé komunity. To, že neboli priamo pomenované, že sa hovorí o niektorých komunitách, niektorých menšinách, to je taký sprostý alibizmus, lebo všetci vedia, o čo ide. Takže je dobré, že tebou navrhnuté uznesenie, pán poslanec Pollák, je iné a naopak ten princíp kolektívnej viny a rozdúchavanie rasizmu odsudzujem.
Ako druhé, čo som avizoval, by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. Je tam jedna taká drobná, povedal by som, že nedokonalosť v bode f), kde sa navrhuje, aby Národná rada odporučila vláde hľadať riešenia pre kultivovanie protirómskej a protimenšinovej diskusie vo verejnom priestore. Ja úplne rozumiem, ako to bolo myslené, ale teda protirómska a protimenšinová diskusia vo verejnom priestore by sa nemala kultivovať, ale taká diskusia by vôbec nemala existovať, čiže adekvátnejšie bude, keď budeme hovoriť o kultivovaní diskusie o marginalizovaných rómskych komunitách a o menšinách vo verejnom priestore a takýto pozmeňujúci návrh aj spoločne s pánom poslancom Pollákom predkladáme, sme na ňom dohodnutí, ja ho na záver svojho vystúpenia v súlade s rokovacím poriadkom prečítam. Týmto ho považujem za uvedený.
Tretia vec sa týka zajtrajšieho hlasovania, predpokladám, že zajtra budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, v ktorom odsúdime vraždu Eriky z Michaloviec a doobeda fašisti, ktorí prišli s vlastným návrhom uznesenia, ktorý bol založený na princípe kolektívnej viny a na rozdúchavaní rasizmu namiereného proti Rómom, nám vyčítali, že ak nebudeme hlasovať za to ich uznesenie, tak vlastne sme pokrytci a neodsudzujeme tú vraždu, hoci sme všetci, ktorí sme sa zapojili do rozpravy, povedali, že tú vraždu odsudzujeme, že je to niečo hrozné, ale za to uznesenie sme, sme nehlasovali. No a teraz, zajtra budú mať fašisti príležitosť odsúdiť vraždu Eriky z Michaloviec v uznesení, ktoré ale nebude založené na princípe kolektívnej viny, ani nebude mať rasistický protirómsky rozmer, ale práve naopak, odsúdi vraždu, ocení prácu orgánu činných v trestnom konaní a zároveň odsúdi aj rasizmus a odsúdi kolektívnu vinu. Som veľmi zvedavý, ako budú tí fašisti, ktorí sa tu doobeda dnes v rozprave zavzdušňovali, ako im ide o odsúdenie toho hrozného zločinu, zajtra hlasovať.
Kým pristúpim k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, tak by som zareagoval iba na to, čo tu bolo vo faktických poznámkach, je teda smiešne, keď niekto sa pokúša dementovať, že by, že by jeho činnosť bola rasistická a odprezentuje to takým spôsobom, že to vlastne potvrdí, ako, ako to urobil vo svojom vystúpení pán poslanec Schlosár, keď to zakončil tým, že Cigáň cigáni, tak čo už iné ako rasizmus to je. Takéto veci by v parlamente a vo verejnom priestore vôbec nemali zaznievať, neodpustím, že by nemuseli zaznievať ani výroky typu, že "pani poslankyňa Cigániková klame a vymýšľa si", veď to má aj v mene, lebo aj také výroky zazneli vo verejnom priestore.
A teraz by som už prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Petra Polláka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vražde v Michalovciach a jej zneužívaní, tlač 1435.
Navrhuje sa nahradiť text v bode F novým znením.
F. odporúča vláde Slovenskej republiky hľadať riešenia pre kultivovanie diskusie o marginalizovaných rómskych komunitách a menšinách vo verejnom priestore.
Pozmeňujúci návrh som odôvodnil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja budem veľmi krátky. Predsa len ešte dve vety od už spomínanej Vierky Dubačovej, ktorá toto rokovanie očividne sleduje online a napísala mi tieto dve vety.
Janko posielam pozdrav tej veteši lotrovskej od ženy zo Sumskej oblasti, v ktorej Rusi umučili na smrť muža. Vychovali šesť detí, ktoré si adoptovali.
Ďakujem.
Hlasovanie zajtra o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážených dvanásť statočných, ďakujem, že ste vydržali. Po prvých pár vystúpeniach oponentov tejto rezolúcie som hovoril, že to, čo vidím, je festival ačohentizmu. Musím povedať, že keď, ako ma správne vyzval pán predsedajúci, že mám zbilancovať, tak už musím hovoriť o ohňostroji ačohentizmu. Skutočne sme sa nedostali k dobitiu ríše Aztékov, ani ríše Inkov a k vinníkom a k tomu, že sme ich nezahrnuli do tejto rezolúcie. A to, že sa ako argument vytiahne čokoľvek, zaznelo tu Somálsko. Dokonca tu zaznela americká agresia v Sýrii. Pričom ten, kto má úplne vymetenú hlavu, vie, kto dostal Aleppo a jeho civilov do stavu, v ktorom ho dneska nachádzame.
Nehovoriac o tom, že keď niekto hovorí o nehoráznostiach, ktorým trpeli rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny niekde na Donbase a ako je to strašné, ako sa tá Ukrajina k nim chovala, je strašne pozoruhodné, že nikto z týchto gerojov tu nevystúpil a nepripomenul to, čo predviedla ruská armáda na svojich spoluobčanoch v Groznom. Pohľad na zbombardované Grozny, ktoré sa podobá na zbombardované Drážďany, nebolo dielo amerických imperialistov platených zloduchmi z Wallstreetu. Nie. To bolo dielo ruskej armády riadenej a vedenej Putinom, pričom je drobná otázka, či vyhodenie tých činžiakov, ktoré sa stalo a stalo sa zámienkou k tomuto mierotvornému podujatiu, nebolo tiež dielom jeho bývalých kolegov z KGB.
Ale dosť na tom a na tom ačohentizme, lebo by sme sa mohli dopracovať k momentu, že tí Pershingoví dobrovoľníci, teda americkí dobrovoľníci, nie narukovaní povinne, ktorí prišli pod vedením generála Pershinga urobiť obrat v prvej svetovej vojne, prekazili to, že sme dodnes mohli tuná pekne mierovo mondokovať vo Felvidéku a byť radi, že sme pod svätoštefanskou korunou. Ale aj to by sme hádam vytkli, lebo tí Američania furt robia len zle. Ale dosť na tom a na týchto všetkých strašných zločinoch, ktorých sa dopustili títo hrozní agresori, na rozdiel od mierového Ruska, ktoré bolo donútené. Pravda je, že jedným z tých pozitív v tejto strašnej veci je, že sa vykoval ukrajinský národ. Ukrajinský národ presne vie, kde sú jeho nepriatelia a kde sú jeho priatelia.
Pre nás je vecou cti byť priateľom hrdinsky bojujúceho ukrajinského ľudu, pretože si od, dá sa povedať statočného nasadenia Royal Navy pri Falklandoch nepamätám na to, že sa nejaká krajina rozhodla rázne a jasne čeliť zlu. V tomto prípade v chunte v Buenos Aires, ktorá si chcela zlepšiť profil obsadením tzv. Malvín, čiže Falklandských ostrovov.
Toto dnešné dlhé posedenie, samozrejme, prinieslo i také veci, ktoré ma vedú k potešeniu, že som bol nosne, ale aj iní kolegovia tuná tzv. komunista Dostál, ktorý nikdy v žiadnej strane na rozdiel od predsedu strany, ktorý, ktorého hlasná trúba to tu vykrikovala, v strane nebol. No a ja som, ako som sa dozvedel, som vyštudoval za peniaze komunistov. Proste bolo to veľmi k veci, bolo to skutočne primerane vyargumentované, pravdivé, nepriestrelné a tak ďalej.
Keďže je záver, tak by bolo primerané poďakovať. Rád by som poďakoval, aj keď mi to neprisluší, lebo oni sa na tom najmenej tak, tuná Janko, Ondro, ostatní signatári, podieľali . Ďakujem aj pozitívnemu vkladu ministerstva zahraničia, aj bez neho by sme to predložili, ale i tak ďakujeme. A nezabudnem poďakovať i napríklad Slávke Henčekovej, ktorá nie je členom parlamentu, ale ktorá urobila pre tento projekt veľkú prácu. Je pekné, že tu zaznelo meno našej milej kolegyne Vierky Dubačovej a ona v podmienkach bojujúcej Ukrajiny koná dobro a nerieši tu to, čo rieši druhý breh. To, kto si čo zaslúžil, kto, kto v Minsku ako oklamal a podobne. Pretože ako správne povedal Ondro Dostál, zrada nastala na budapeštianskom memorande. Presne tak ako v Mníchove. A tam tí Mníchovania, ktorí chceli v tomto parlamente prijať zákon o pamätnom dni mníchovskej zrady, by pri zajtrajšom hlasovaní mohli prispieť do dejín slovenského parlamentarizmu svojím osobným menovitým mníchovanstvom. Pretože zajtra to hlasovanie bude verejné a nastane pri ňom to, čomu sa hovorí triedenie duchov. Bude to ako katióny a anióny. Každý ión pôjde k svojej elektróde. A dejiny si to zapamätajú.
Takže i v tom je cena tohto predloženého materiálu a myslím si, a to tu už tiež zaznelo, čiže slúži ku cti slovenskej vládnej exekutíve, že v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti hodnotovej zahraničnej politiky má jasno. Škoda, že to nebolo aj mnohých iných oblastiach a rezortoch. Ale komu česť, tomu česť, toto treba aj exekutíve uznať.
Tak na záver mi neostáva už povedať nič iné a možno budete vedieť, ako môžte reagovať na toto: "Sláva Ukrajine." (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Tomášovi Lehotskému. A keďže myslím, že kolega Šeliga už nepríde, tak by som chcel, aby snáď takmer na záver zaznelo týchto pár viet, ktoré napísala Vierka Dubačová, ktorá bola v minulom volebnom období poslankyňou tohto parlamentu za OĽANO. V minulosti robila divadlo s postihnutými amatérskymi hercami, v súčasnosti vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc a natáča ako režisérka krátke dokumenty o ženách, zvyčajne o starších ženách, ktorým vojna vzala všetko, čo im mohla vziať. Vierka Dubačová napísala na adresu tých, ktorí zvyknú všetko, všeličo spochybňovať a relativizovať.
Pre všetkých, ktorí vravia, svet nie je čiernobiely, ale. Nie, svet nie je čiernobiely. Je pestrý a farebný. A v tej farebnosti je jasné, kto je vrah, kto je okupant a kto je obeť. Svet je plný kontrapunktov. Rusko je vojnový štváč a Ukrajina je krajina, ktorá sa hrdinsky bráni pred nepriateľom. Len toľko som chcel. Pekný deň a veľa ľudskosti.

Ďakujem veľmi pekne.
Rozmohlo sa nám tu klamstvo nielen v Národnej rade, ale po celom Slovensku. Pán Kuffa, ten príklad, ktorý ste povedali, nie je pravdivý. Ja neviem, odkiaľ čerpáte informácie o tom, že by Ukrajina potláčala práva Ukrajincov alebo Rusov, Ukrajincov s ruskou národnosťou, ktorí žili niekde zrejme na východe, ste mysleli. Ja tou informáciou nedisponujem. Viem, že sa táto informácia vyskytuje v obehu. Ale nie je nikým potvrdená, nikým teda relevantným, samozrejme.
V rámci pozorovateľskej misie od roku 2014 bolo v Donbase v Luhanskej republike množstvo pozorovateľov, myslím si, že nejakých 800 - 900. Neboli preukázané, nebolo preukázané žiadne utláčanie Rusov, Ukrajincov ruskej národnosti, o ktorých ste vy spomínali. Čiže ten príklad, o ktorom hovoril pán Mičovský, bol úplne správny. Tam jednoducho vtrhol sused, ktorý sa rozhodol, že polovička tej chodby by mala patriť popravde jemu, lebo tam býval predtým, bývala predtým babička, ktorá tam už nebýva. To bolo úplne správny príklad, pán Kuffa.
No a toto klamstvo sa vinie celou to debatou dneska, tou celkovou diskusiou. Ja som sa snažil to nejakým spôsobom sám pre seba zhrnúť to, o čom sme sa tu rozprávali. Možno nebudem úplne kompletný, ale sám pre seba som si to zhrnul v niekoľkých bodoch.
Po prvé sa tu hovorilo o tom teda, že či, že áno, ruská vojna je zlá, ktorú vedie na Ukrajine, ale čo USA, čo Azerbajdžan, čo neviem kto ešte všetko. Na to odpovedal Peter Osuský veľmi dobre podľa mňa, že nikomu v tejto Národnej rade nie je upreté, aby nejaké uznesenie tohto druhu napísal a predniesol ho tu. Kľudne nech tak urobia poslanci, ktorí toto pociťujú za problém, o ktorom sa treba rozprávať. Nemám s tým najmenší problém. Ale aby v debate, v ktorej ide rusko-ukrajinský konflikt a uznesenie k tejto agresii zaznievalo 99 % materiálu alebo faktov alebo kvázi faktov, o tom, čo spravili Spojené štáty vtedy a vtedy, čo spravila nejaká iná krajina vtedy a vtedy, a čo sme vtedy, ako sme sa vtedy ozvali, tak to považujem úplne za nekorektné.
Ďalej sa tu spomínalo, že teda nejde o vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale teda, že ide o vojnu medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Je to, samozrejme, obľúbená téma konšpirátorov a klamárov, že je tu nejaký vyšší poriadok vo svete, ktorý sa neriadi medzinárodným právom, riadi sa pár ľudí, ktorí niekde zasadajú. V tomto prípade sú to nejakí Američania a nejakí Rusi, ktorí si parcelujú tento svet. Presne od takéhoto poriadku sme sa snažili po druhej svetovej vojne utiecť. Presne kvôli tomu vznikla aj OSN, presne kvôli tomu vzniklo vojnové medzinárodné právo, aby a medzinárodné právo vôbec, aby to nemohlo byť tak, že keď si väčší a silnejší povie, tak napadne toho slabšieho a potom sa k stolu prizve jedna mocnosť, druhá mocnosť, tretia, štvrtá, piata mocnosť a rozhodnú sa o tom, ako svet bude vyzerať. Tak tomu sme sa snažili po druhej svetovej vojne vyhnúť a tento systém nejakým spôsobom funguje. Rusko tento systém vyprovokovaním agresie a vojny na Ukrajine ničí a kto hovorí a kto fandí Rusku v tom, aby mu to bolo odpustené, tak vlastne chce sa vrátiť k systému, kde silnejší bude mať navrch pred slabším. A ako tu zaznelo už niekoľkokrát pred tým, Slovensko je veľmi malá krajina a to by sme si najmä my mali veľmi dobre uvedomiť.
Ďalej tu zaznievalo to, že, že a čo Ukrajina, čo v období medzi 2014 a 2022, koľko tisíc mŕtvych tu bolo. Opäť, treba sa vrátiť k faktom. Na Ukrajine nebola žiadna občianska vojna. Na Ukrajine nebolo žiadne dokázateľné potláčanie, systematické potláčanie ľudských práv ruskej menšiny na východe Ukrajine, Ukrajiny, o takom niečom nie sú dôkazy. Samotným faktom alebo potvrdením tohto celého je, že Rusko používalo aj túto teóriu, prečo Ukrajinu napadlo. Potom skočilo na to, že nenapadlo ich kvôli tomu, ale napadlo ich, napadlo Ukrajinu kvôli tomu, že ukrajinský režim je nacistický, fašistický, treba ho odstrániť. Potom sa rozhodlo, že ani to nebol ten dôvod a že dôvodom bolo to, že západ chcel rozširovať NATO aj o Ukrajinu a tak ďalej. Tých dôvodov sa strieda množstvo, ani jeden z nich nie je pravdivý. Ten pravdivý dôvod je, že Rusko sa neuspokojilo s tým, že prišlo o svoje územia po rozpade Sovietskeho zväzu. A tá postupnosť je taká, že ruskí zelení mužíkovia prišli na Donbas, prišli na Luhansko, prišli na Krym a vyprovokovali násilné prebratie týchto oblastí. Vyprovokovali potom už konflikt, pri ktorom áno, zomierali aj ľudia, bohužiaľ, ale je to chyba Ruska a Putin to priznal tým, že týchto mužíkov vyznamenal následne.
Ďalšia, ďalšia, ďalší z tých argumentov bol, že s Ruskom sa nehodno zahrávať, lebo Rusko je nukleárna mocnosť. Áno, situácia je vážna, to nikto nepopiera. Rusko je nukleárna veľmoc, tak ako ďalších šesť alebo sedem štátov tohto sveta. Čo je ale teda alternatíva k tomu? To znamená že Rusko si môže vo svete robiť úplne čo chce. Môže si zaklopať Ukrajine, môže obsadiť Ukrajinu. Môže zaklopať na Slovensko, môže si zobrať Slovensko. Kde sa to zastaví? A kedy sa to zastaví, ak budeme ustupovať. Tak ako som povedal v jednej zo svojich faktických poznámok, nie je pravda, že vojna sa nedá vyhrať aj proti nukleárnej mocnosti. Príkladom je napríklad Spojené štáty americké, ktoré niekoľko vojen prehrali. Aj napriek tomu, že boli nukleárna veľmoc, museli odísť z Kórei, museli odísť z Vietnamu, museli nakoniec odísť aj z Afganistanu a tak ďalej.
A paralela alebo teda precedens je aj na strane Ruska, spomínal som, že Rusko prehralo vojnu v Afganistane v osemdesiatych rokoch, kde tiež násilným spôsobom vtrhlo a nakoniec s veľkými stratami, neporovnateľnými, bohužiaľ, k tomu, čo sa deje dneska, muselo z tejto krajiny odísť a malo nukleárne zbrane, mohlo ich použiť, nestalo sa tak. To znamená, že povedať, povedať áno Rusku, skloniť sa pred Ruskom, len kvôli tomu, že má nukleárne zbrane a môže sa vyhrážať, považujem za veľkú chybu, ktorá sa môže vypomstiť neskôr oveľa, oveľa väčším vojenským konfliktom.
Zaznieval, zaznieval mier, ako posledný z mojich bodov, už to tu viackrát bolo spomínané, mier, dobre, ale aký mier? Mier za cenu toho, že povieme, že svetový poriadok, ktorý tu bol nastolený po druhej svetovej vojne, kedy silnejší si nemôže dovoliť na slabšieho, ale musí rešpektovať medzinárodné zákony, bude narušený. Takýto mier chceme? Chceme mier, v ktorom budeme mať za suseda Rusko, s jeho imperialistickými chúťkami? Chceme taký mier, kedy, kedy budeme už len čakať na to, kedy nám tiež zaklope na dvere a prepadne náš štát a zoberie si naše územie a bude vraždiť našich ľudí? Takýto mier chceme?
Veľmi veľa sa tu rozprávalo o tom, že sa ten konflikt predlžuje dodávkami zbraní. Ja sa naozaj čudujem poslancom v tejto Národnej rade, ktoré, ktorí študovali na slovenských vysokých školách, stredných školách a základných školách a študovali o tom, ako prebiehalo Slovenské národné povstanie, ako prebiehala druhá svetová vojna. Predsa Slovensku počas SNP tiež pomáhali s dodávkami zbraní, aby sme sa mohli brániť, aby sme mohli vzdorovať nepriateľovi. Toto je považované za zlé alebo toto títo poslanci považujú za zlé.
Blížim sa k záveru svojho času, čiže zopakujem už len to, že, že toto uznesenie považujem za veľmi dôležité, napriek tomu, že niektorí poslanci si myslia, že sa kvôli tomu, že kvôli tomu nezlacnejú rožky, tak říkajíc, ale je to veľmi dôležité uznesenie, pretože ukážeme, kde Slovensko naozaj v tomto konflikte stojí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, vám skutočne musím znova zopakovať to, že vaša strana zdobí parlamentné lavice už najmenej od roku 2016. Za tú dobu sa odohrali niektoré konflikty, ktoré zmieňujete. Čo vám bránilo navrhnúť uznesenia, že teraz, keď je reč o tomto uznesení a o tomto konflikte, tu prebieha skutočný festival ačohentizmu tam to, mohli by sme sa teoreticky vrátiť aj k dobytiu ríše Aztékov, ale znova. Nič vám nebránilo konať, ak ste mali pocit, že vaša vec je spravodlivá.
Pokiaľ ide o tej vode na Krym, no je skutočne chorá predstava, že niekto anektuje moje územie a ja mu budem umožňovať, aby mu to tam pekne fungovalo dodávkami čohokoľvek. Sovietsky zväz ešte o druhej v noci 22. júna 1941 posledným vlakom prekročil hranicu Veľkonemeckej ríše, keď plnil svoje záväzky k Adolfovi Hitlerovi. Ale iste uznáme, nech si o Stalinovi, vrahovi, myslíme, čo chceme, že asi dvadsiateho tretieho už nijaký vlak neprešiel. Takže diviť sa nad tým, je tak ako diviť sa nad tým, že Putin je dojatý, že sa Rusi ocitli mimo hraníc. No presne to hovoril Horthy: "Nem, nem, soha!" Vrátiť sa, visszajött. A to isté hovoril Hitler: "Heim ins Reich." Sudeckí Nemci neboli sudeckí Česi ani Maďari na Slovensku neboli slovenskí Maďari, boli to tí, ktorých chcel Horthy a Hitler naspäť do ríše. No ak tomu dáme za pravdu a považujeme za tragédiu, že tak nie je, tak sa nad tým zamyslite.