Videokanál klubu

Pán predseda výboru, no, ste predsedom výboru najväčšieho poslaneckého klubu a myslím si, že mali by ste si aj ctiť dohody, ktoré boli urobené. Tento zákon bol urobený ako súčasť dohody schváleného štátneho rozpočtu práve z toho dôvodu, aby boli naplnené aj niektoré rozpočtové výdavky a výdavkové príjmy, a teraz tu hovoríte úplne niečo iné.
Ako vy, vy sa počúvate, čo vy tu rozprávate? Najprv vy obviňujete SaS-ku, že však my sme lobisti, lebo nechceme daň z rúry, keď pristúpime k tomu, že sa tá daň z rúry bude zdaňovať, tak teraz vlastne vy hovoríte, že to netreba, a vy, vy ste teraz ten najväčší lobista v tejto (povedané so smiechom), tejto snemovni a nezrozumiteľný. A vám nerešpekto... rešpektovať nejaké spoločné dohody, aj keď možno, že nepríjemné, ale dohody, ktoré boli urobené k tomu, aby sa prijal, schválil zákon roka, štátny rozpočet, vám to nič nehovorí.
Ako ja dnes s úžasom tuná počúvam, čo vy aj s kolegom Vetrákom tu, tu dávate zo seba. Nechce sa mi normálne veriť, že predsedovia dvoch veľmi významných výborov takýmto spôsobom sa nekonzistentne vyjadrujú a úplne otáčajú, robia politické piruety.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, áno, ďakujem pekne za vlastne súhlasné, súhlasné stanoviská, takže k tomu v podstate ťažko reagovať. Ale zareagovať ešte na... nieže ťažko, netreba reagovať, takto. Zareagujem ešte na kolegu pána Kremského, ktorý teda hovoril, že na rozdiel teda od toho osobitného odvodu, kde teda vidí, že sa idú zdaňovať firmy, ktoré teda ťažia z vojny na Ukrajine, no toto by som sa ešte k tomuto vrátil.
No takto. Z osobitného odvodu teda bola vyradená spoločnosť Slovnaft, ktorá, áno, ťaží, takže tá je zdanená inak, takže tá sa tam už nenachádza. Elektrárne boli z neho vyradené tiež a tiež sú zdanené iným spôsobom. Tam sa tiež dá povedať, že teda do nejakej miery z toho, z toho profitujú. No ale tie všetky ostatné firmy, ktoré sú tam, ja nevidím, že napríklad telekomunikačné firmy nemali aleže žiadny prospech z vojny na Ukrajine, takisto sa bavme o... ja neviem, vodárňach, kanalizáciách, tie nijak neprofitujú. Môžme takto pokračovať s ďalšími, nemyslím si, že ani farmafirmy teda z toho majú nejaký výsledok, alebo, alebo teda doručovateľské spoločnosti, poštové, prepravné spoločnosti. Čiže tuná proste ten správny názor, ktorý tu je, že to vysoké zdanenie je proste extrémne a škodlivé, by bolo dobré preniesť aj do toho osobitného odvodu, lebo tá situácia tam možno nie je tak úplne že extrémne likvidačná, ale, ale je presne rovnaká, že sa ide zdaňovať niečo, čo v podstate žiadnu dodatočnú výhodu nezískalo, že tým jediným dôvodom je, že štát teda má pocit, že potrebuje dodatočné, dodatočné zdroje.
Tak toto som len chcel uviesť ešte na pravú mieru.
Veľmi pekne ďakujem ešte raz, kolegovia, za reakcie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť príliš rýchly, a teda príliš... (povedané so smiechom) dostatočne rýchly.
No každopádne, áno, pani prezidentka napísala, že teda tá daň je likvidačná pre danú spoločnosť, že to je len pre tú spoločnosť, teda je príliš vysoká. No ja som rád teda, že, že počúval som to, čo pán predkladateľ hovoril, lebo teda bol predkladateľom tohto, a áno, je to tak, proste parlament si nemôže tu stanovovať dane extrémne vysoké tak, že sa to pomaly rovná konfiškácii, a jednoducho toto tu bolo aj ja osobne som to či už na rokovaní výboru, alebo aj tu vlastne, keď sme to prijímali, hovoril, že teda tá daň je, je extrémne vysoká, že nie je dobrá.
No a prečo? Už len preto, že aj my sme s touto daňou prišli, a teraz tu poviem to, čo aj pán predseda spomínal, vlastne tie daňové dvojičky, že, áno, to, čo SaS hovorí, my sme vždy proti zvyšovaniu daní, proste keď sa nedá znižovať, tak ich aspoň nezvyšujme. Ideálne by bolo znižovať.
No a preto keď proste OĽANO prichádzalo, alebo chcelo prísť teda s rôznymi daňovými návrhmi, jeden z nich bol napríklad táto daň z rúry, tak sme povedali, áno, vieme si to predstaviť, vieme to podporiť vtedy, ak sa v rovnakej sume zníži nejaká iná daň, resp. poplatok. A tá dvojička, čo si, čo si pán Vetrák nevedel spomenúť, to bolo vlastne priamo daň z rúry a koncesionárske poplatky. To, čo máme vlastne aj, aj tuná ako ďalšie články, takže takto to bolo, s tým teda, že tie koncesionárske poplatky sú, samozrejme, nižšia suma, ako je tá predpokladaná výška dane, ktorú teda tu dával ako sadzbu pán kolega Vetrák. No my sme to jednoducho dávali, dávali nižšiu sadzbu.
Takže ono sa v podstate ukázalo, už nech sú tie dôvody akékoľvek, a súhlasím aj s tým, že tá spoločnosť aj urobila proste chyby, určite áno, každopádne tá daň bola príliš vysoká. A z tohto pohľadu je to, to vrátenie na znovu na prerokovanie, si myslím, že je úplne, úplne legitímne a úplne, úplne správne.
No zasa už tu padlo SaS. Jednoducho SaS keď to dávala, to dávala s výrazne nižšou, zmysluplnou sadzbou, takže tuto akoby za to SaS nenesie jednoznačne žiadnu, žiadnu akoby vinu. Čiže máme to tu naspäť, a teda máme možnosť sa teda rozhodnúť znovu.
Pár poznámok k vystúpeniu pána predsedu, viac-menej len na... teda aby padali relevantné argumenty, hovoril, že teda prišlo k zníženiu dodávok zo strany Ruska. Zas úplne že nefrflime, aj tam, kde to akoby nie je úplne presné. Dnes je tá situácia tá, že ono to Rusko by aj rado dodávalo, aj viac, ale klesá im skutočne objem prepravy, to je pravda, to súhlasím, ale klesá teda z toho dôvodu, že Európa si našla, dokázala si nájsť iných odberateľov a jednoducho klesajú tie prepravné objemy, pretože si európski odberatelia jednoducho už nezazmluvňujú také veľké množstvo ako doteraz. Čiže áno, je fakt, že im tie ich obraty jednoznačne klesajú. Z toho, samozrejme, vyplýva aj možná ziskovosť a... (rečník si odkašlal), a teda vôbec, že tá sadzba je, je vysoká, ale teda je to vlastne z tohto dôvodu.
No ďalšia vec je tá, že takéto agresívne zavedenie tej dane bolo nešťastné aj v tom, že treba si uvedomiť, že to stále je pološtátna firma, hej? Štát tam má vlastne tú, tú vyššiu polovicu, ale teda nemá manažérsku kontrolu, ale vždy je dobré sa snažiť akoby o dohodu. Áno, je to pološtátna firma. Ak teda štát potrebuje nejaké zdroje do štátneho rozpočtu, tak dáva zmysel vlastne s tou pološtátnou firmou skôr hľadať vlastne nejaké riešenia akoby dohodou. Vždy je to lepšie, ako, ako ísť takto, lebo zasa to pán predseda povedal, že tá firma jednoznačne zvažovala, zvažuje, a keď by sa prelomilo veto, bude zvažovať vlastne právne kroky, pretože majú, majú pocit, že to je teda neústavne zavedená daň, takže vždy je lepšie vlastne hľadať tú dohodu, hľadať nejaké memorandum, veď štát, štát proste, samozrejme, sa podieľa na, na aj zisku tej spoločnosti s dividendami, takže vlastne tu vždy by bolo lepšie riešenie sa s nimi skúsiť dohodnúť, proste prenastaviť teda prípadne to vyplácanie dividend a takto nájsť cestu dohody. Už keď nič iné, tak tá dohoda je dohoda a proste vylučuje potom následne ďalšie právne kroky, ktoré teda nebudú, keď je dohoda, hej?
Takže v tomto momentálne, hovorím, máme, máme pred sebou možnosť, možnosť to rozhodnúť, a teda je na pléne, či teda bude, alebo nebude prelamovať veto. Ja tu poviem, že skutočne tá daň je vysoká, asi nie je úplne správne prelamovať veto, že skôr sa prihováram k akceptovaniu pripomienky prezidentky. Zároveň teda treba povedať, že áno, tento návrh zákona obsahuje aj ďalšie články, a teda jeden z nich je zrušenie koncesionárskych poplatkov, ďalší článok je zasa zníženie registračných poplatkov pre vozidlá. Myslím si, že oba tieto návrhy zákonov sú dobré pre ľudí a vedia im teda priniesť nejakú, nejakú úsporu, čiže myslím si, že by bolo dobré jednoducho prijať pripomienku prezidentky, a následne vlastne schváliť zákon s pripomienkou a to, to považujem akoby za naj... najlepšie riešenie v tomto prípade. A myslím si, že asi všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne... kolegyňa, kolegovia, kolegyne, pardon, vážený pán predseda, teda dovoľte, aby som... predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. septembra 2022 o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovne prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1347).
Národná rada schválila dňa 22. septembra 2022 zákon o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5873-2022-KPSR uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady pridelil zákon z 22. septembra 2023 (správne: „2022“, pozn. red.) o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a tiež Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon prijala s touto zmenou:
Článok I schváleného zákona sa vypúšťa. Doterajší článok II až VI sa označuje ako článok I až V.
Výborné... výbory Národnej rady prerokovali predmetný vrátený zákon a v návrhu prezidentky Slovenskej... a k návrhu prezidentky Slovenskej republiky zaujali toto stanovisko:
Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
A ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže rovnako návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 31. januára 2023. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 122. schôdzi 31. januára 2022. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže návrh stanoviska schváliť vrátený zákon nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Predseda výboru na základe príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ma určil za spoločného spravodajcu, a aby som teda predkladal predmetnú informáciu a tiež predkladal návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, s obsahovými výhradami pani prezidentky sa nestotožňujem a myslím si, že v niektorých prípadoch naozaj nemá vecnú pravdu.
Pravdu má v tom, že je to zákon, ktorý je citlivý na vnímanie pre verejnosť, a že to pripomienkovanie alebo tá diskusia v rámci tohto zákona, ktorý ste vy predložili, mohla byť a mala byť vyššia. Aj jej stanovisko, ale aj vaše argumenty, že veď podobný návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu už pred niekoľkými týždňami vopred k zákonu, z ktorého som ja stiahla podpis, ale následne aj vy ste ho ako taký celok stiahli, tak tieto dve veci nesedia a myslím si, že nemali byť predmetom výhrad zo strany prezidentského paláca.
Ale s jednou výhradou sa s pani prezidentkou stotožňujem a je ďaleko závažnejšia ako, ako to, že nesúhlasím s obsahovými výhradami voči obsahu pozmeňovacieho návrhu, ktorým ste to úplne zmenili, návrh zákona, s ktorým ste prišli do parlamentu. Jednoducho tieto procesy naozaj nemôžeme takýmto dramatickým spôsobom obsahovým akceptovať a takto znásilňovať legislatívny proces. Že niekto príde s nejakým ľúbivým, jednoduchým, jemným zákonom o tom, ako budeme mať krásne červené jabĺčka, a potom to zmení, že budeme rozhodovať o nejakých jedovatých hubách. To proste takto nejde a z tohto dôvodu v podstate vyhovieme pani prezidentke my ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Vetrák, ja si vás veľmi vážim ako, považujem vás teda za veľmi kvalifikovaného legislatívca a vedieme diskusie o tom, ako aj skvalitniť to prijímanie legislatívy, a v tomto sme na jednej vlnovej dĺžke, len v tejto téme ste stúpili teda na tenký ľad, pokiaľ ide o vecnú záležitosť. Vy ste sa odvolávali na to, že máte iný program a že v programe máte zdaňovanie nadmerných ziskov oligarchov a tak ďalej. No tí oligarchovia tu zaznievajú opakovane a mám pocit, že to niektorí používajú ako rodičia, keď hovoria deťom, že tam vonku je nejaký bubák. Tak to by som bol rád, keby sme niekedy aj počuli rozmenené na drobné, že kto sú teda tí zlí oligarchovia, ktorých tu niekto obhajuje.
A vy ste spomínali, že niekto si kúpil zámok kdesi pri Paríži, tak ja nečítam bulvár, tak vôbec neviem, budem vďačný, keď mi potom po rozprave poviete, že kto to teda si dovolil kúpiť. Nemyslím si, že to je najšťastnejšie takýmto spôsobom hovoriť o našich podnikateľoch. Ja si myslím, že je v našom záujme, aby sme tu mali čo najviac a čo najúspešnejších podnikateľov, ktorí dokážu vytvoriť čo najväčší zisk. Ja si nemyslím, že je správne hovoriť, že niekto má zisk nadmerný a my politici vieme lepšie použiť tie peniaze ako tí, ktorí ich vytvorili. Myslím si, že je to opačne.
A pokiaľ ide o poslednú vec, ktorú by som chcel okomentovať, opäť, myslím si, že je veľmi správne, ak je návrh prijať zákon na dobu určitú. Vy hovoríte tu o dvoch rokoch, a že tie zákony aj v mnohých prípadoch by takúto klauzulu mali mať, ale v ten... v tomto konkrétnom prípade to je len figový list, ktorý dáva, aby... ak sa chce, chce učičíkať tých, ktorých sa má týkať, že to bude len dva roky, ale budúca garnitúra to nezruší.

Ďakujem pekne za slovo. Strana SaS bola vždy proti mimoriadnemu odvodu a vždy proti nemu bude. Toľko len k tomu.
Pán kolega, ale hlavne prinášate miliardové neefektívne výdavky. Nechcem to znovu opakovať. Poviem len 500 euro za účasť na voľbách, alebo teda testovanie plošné, čokoľvek. Proste toto je to. Sanujete, trápite sa práve preto, že vznikli kadejaké takéto zbytočné výdavky.
SaS nikdy neprišla z nezodpovedným riešením. Keď hovoríte o koncesionárskych poplatkoch a registračných poplatkoch tak preto, lebo vznikla daň z rúry. Vy ste chceli vyrobiť len daň z rúry, čo by zasa len proste zdaňovalo. A keď už bolo to, tak sme povedali, že teda O. K., nech sa to ľuďom niekde vráti, preto, preto poplatky. Ak by nebol da... nebola daň z rúry, nebudú ani naše.
No každopádne, pán predseda, veľmi si sa snažil opraviť neopraviteľné v tom pozmeňujúcom návrhu, to musím uznať. Vyrobil si množstvo výnimiek a výnimiek z výnimiek, ale akože fakt je z toho stále viac a viac zrejmé, že proste nerozumieš tejto téme, ktorú predkladáš, nerozumieš dosahom a dopadom tohto nešťastného riešenia. Napríklad ten nadmerný zisk proste, ktorý jednoducho za každú cenu tri mil., to je, to je tá správna hodnota. Alebo aj toto, že deväť mil. to prinesie vám, teda pre tento rok. A úplne zabúdaš na to, že ten odvod je dnes aj nejaký, tie peniaze proste už, aspoň ich treba spomenúť, že ich tie firmy platia. A ty povieš len, že deväť mil. navyše, hej. To akože fakt to takto nie.
Ale každopádne o tomto, som rád za túto diskusiu v tomto bode, a pretože poslanci našich bývalých koaličných partnerov jasne ukazujú svoju skutočnú tvár, že im nejde o Slovensko, ale o populizmus, a proste táto celá diskusia potvrdzuje, že naše rozhodnutie odísť z koalície bolo správne, rovnako ako bolo správne vysloviť nedôveru tejto vláde.

Ďakujem pekne. No ja asi začnem, no viete, pokiaľ je tu debata o teda osobitnom odvode v zmysle, že sa, teda si tu firmy pchajú vačky stámiliónmi zisku, tak je asi v podstate veľmi ťažké akoby na čokoľvek, na čokoľvek reagovať, ale prezto všetko skúsim.
No keď hovoríme, že je to zlý a neopraviteľný návrh a najlepšie riešenie je, keby neexistoval, no tak predsa na neopraviteľný návrh nebudem dávať nejaký pozmeňujúci návrh, hej. Proste náš návrh je, aby sa to vrátilo do stavu, aký bol.
Čo sa týka kolegu Kremského, Peter, to si, 2021, hej, hovoril čísla? Treba jednu vec povedať, že 2021 je momentálne rozdiel svetov, lebo ten 2022 je dosť výrazne iný, ale v poriadku. Sú to firmy, ktoré držia Slovensko. Sú to firmy, ktoré zamestnávajú množstvo ľudí. Sú to firmy, ktoré my, my potrebujeme, aby, aby fungovali, aby tie zisky tvorili, aby jednoducho mohli investovať a aby to ďalej proste tí, tí kapitáni slovenského priemyslu, hej. To, ten pohľad presne tak, že spravím si tabuľku najziskovejších firiem a teraz budem na nich našívať zákon, ako od nich zobrať im ďalšie peniaze, a teda ešte to budem obhajovať tým, že si pchajú vačky stámiliónmi zisku, tak to je cesta do pekla pre krajinu a, bohužiaľ, aj pre ich občanov.
A ďakujem pekne za pozornosť tejto celej rozpravy.

Maroš Viskupič, ty si pekne popísal tie negatívne dôsledky tohto návrhu a áno, firmy, keď z nich zoberieme vyše 100 mil. z ekonomiky, tak, samozrejme, že sa to musí prejaviť niekde. Ty si povedal, že budú mať menej na investície, nebudú mať menej aj na povedzme rast miezd a všetky tieto záležitosti. Zároveň platí to, že sú tam ešte aj tie ďalšie negatívne dôsledky aj z hľadiska štátu. Keď si zoberieme, že prílohou tohto návrhu je stanovisko ministerstva financií, tak to hovorí, že návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, lebo sa hovorí o osobitnom odvode, ale nie je ten vplyv kvantifikovaný, pretože musíme zohľadniť aj to, že síce na osobitnom odvode by do verejných financií mali prísť peniaze, ale na druhej strane príde menej peňazí na dane z prí... dani z príjmov, pretože tým firmám znížime príjmy, a resp. zdaniteľný príjem. Takže toto tu, ešte som nevidel nejaký prepočet, akým spôsobom by to sa malo prejaviť.
To, čo ale je oveľa dôležitejšie než tieto konkrétne diskusie o tom, aký negatívny dopad tento návrh bude mať, je, že aký signál tým vysielame tým našim firmám, ale aj tomu medzinárodnému prostrediu.
A oveľa radšej by som bol, keby sme tu diskutovali o návrhu na zatraktívnenie nášho daňového systému, jeho zjednodušenie, a nie vysielať tu signál, že my sme krajina, kde vláda, keď potrebuje peniaze, tak si vyhliadne obeť, tú obeť ozbíja a peniaze použije podľa svojej ľubovôle, lebo ak takýmto spôsobom bude daňový systém, takýmto jánošíkovským spôsobom fungovať, tak o chvíľu tu nebude ani jedna firma, ktorá by bola ochotná čakať a nechať sa ozbíjať.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja začnem asi tak, že stále tu od predkladateľov padá to, že teda chcú pomáhať zraniteľným a najslabším, O. K., ale ešte raz, tento návrh zákona poškodí práve najviac tým zraniteľným a najslabším.
No a prečo? Veď položme si tú základnú otázku. Nepozerajme len na banky, pozerajme na celé to zvýšenie, podotýkam, že strojnásobujeme tú sadzbu. Má niekto pocit, že toto v ktoromkoľvek z tých odvetví, kľudne, či sú to tie farmafirmy, alebo telekomunikačné firmy, alebo aj tie banky, alebo, ja neviem, vodárne a kanalizácie, má to niekde proste nejakú tú možnosť, že to zníži ceny? Nemá. Ak je niečo jasné, tak toto je jasné. To znamená, skôr opačne, tento zákona má jasný potenciál, že tie ceny zdvihne.
A prosím ešte raz, v tejto situácii, v akej sa Slovensko nachádza, je akékoľvek zvýšenie cien vždy najväčší problém práve pre tú skupinu občanov najslabších, najzraniteľnejších s najmenším príjmom. Toto treba jasne, jasne a zreteľne povedať.
No a problém je, že vlastne na rovinu a jasne, však to povedzte, potrebujete vybrať ďalšie peniaze a bolo by fajn, keby to bolo na skutočne niečo zmysluplné. Ale nie, jednoducho je to na to, aby sa podporovali a hľadali peniaze na ďalšie a ďalšie populistické veci. Ale úplne sme zabudli alebo vôbec tu neprebieha debata o tom a absolútne tu chýba debata o konsolidácii, o šetrení na strane štátu, proste že tam je priestor. Proste jediná debata, ktorá tu je, je o tom, ako zdaniť viac a viac ako proste z ekonomick... z ekonomiky odčerpať ďalšie a ďalšie peniaze.
Ja si dovolím prečítať jeden, jeden citát jedného vážneho ekonóma, Miltona Friedmana, ktorý hovorí: „Som za znižovanie daní za akýchkoľvek okolností, a pre akúkoľvek výhovorku, pre akýkoľvek dôvod a kedykoľvek je to možné. Dôvodom je moje presvedčenie, že veľkým problémom nie sú dane ale výdavky.“
Výdavky, to je to, o čom sa tu nebavíme. Tam je tá cesta.
Veľmi tu, veľmi tu prebieha debata, že nadmerný zisk, zdaňujeme nadmerný zisk. Ale čo je to nadmerný zisk? Tu sa proste, tri mil. sú nadmerný zisk z pohľadu koho? Malej firmy alebo proste nejakej veľkej korporácie? Proste to, jednoducho to, takto by to nemalo byť. Proste zoberme si, zoberme si aj, zoberme si koniec-koncov aj tie banky. Áno, v absolútnom čísle mali výrazné, výrazný zisk, ale veď do toho vôbec nepozeráte na to, že to bolo z väčšieho obratu, že v postate ten zisk v percentuálnom vyjadrení bol nižší ako, ako minulé roky, proste že, že to absolútne číslo vzniklo proste z obratu. A treba pozerať takisto, že všade naokolo v iných krajinách proste tie banky v tom percentuálnom vyjadrení sú jednoducho vyššie, vyššie ziskové.
No a potom vôbec to, že my považujeme zisk, to je normálne, že ja tu vnímam, že tu je zisk, že si niekto dovolil mať zisk, ako to najhoršie, čo sa mohlo akoby, akoby stať. Proste dovolil si mať zisk. Veď zisk je základná ekonomická kategória. Je to základný dôvod, vlastne prečo sa, prečo sa podniká.
A jednoducho keď sa pozrieme fakt na vyspelý svet, každá tá krajina je hrdá na tie svoje najsilnejšie firmy. No ono sa to najsilnejšie sa prejavuje tým, že majú, majú vyšší zisk. A prečo? Proste platia dobre zamestnancov firmy, ktoré sú v problémoch, alebo v minimálnom zisku? No nie. Proste ziskové, funkčné firmy platia svojich zamestnancov lepšie. Ako vznikajú prostriedky na ďalšie investície? No proste musí firma byť schopná vygenerovať nejaký zisk, ktorý sa dá potom reinvestovať. To zasa môže spraviť len firma ktorá, ktorá funguje. Takisto proste zasa, keď je firma zisková, je to v podstate základný parameter ich vývoja cien akcií, proste keď má akcia a keď má firma proste vyššiu hodnotu, zlepšuje svoju pozíciu, zlepšuje svoju silu na trhu. Ako a u nás, my tu proste fakt, že prebieha tu debata, že, že teda, ježišmária, dovolil, dovolil si niekto zisk, tak ho treba, treba zdaniť.
No a dotknuté sektory sa úplne oprávnene pýtajú, že prečo, prečo majú zaplatiť proste ďalšie dodatočné dane. A úplne, úplne objektívne sa im zdá, že proste štát na sebe nešetrí. Akože a jednoducho majú pravdu. Ja to vidím rovnako proste. Veď tie firmy, všetci vedia svoje o atómovkách, proste o plošnom testovaní, o očkovacích bonusoch, o ďalších rôznych výdavkoch. Alebo najnovšia atómovka – 500 eur pre každého za, za účasť na voľbách. Ako, viete, ľahšie by sa tu aj pánovi Vetrákov vysvetľovalo, že teda štát potrebuje nejaké zdroje, keby sa ten štát ale správal efektívne, keby hľadal cesty, ako ušetriť na sebe, keby aspoň hľadal cesty, ako nerobiť ďalšie populistické výdavky.
Veď my sme tu ledva, ledva sa schválil rozpočet, už ten bol predvolebný, už ten má 8 mld. deficit. A proste tu sa celý január a polovicu februára nedeje nič iné, než sa zasa hľadajú a schvaľujú zo dňa na deň ďalšie a ďalšie populistické riešenia. Čudujete sa, že sa tie firmy čertia? Čudujete sa, že majú pocit, že im sa ide zobrať, aby sa to nakoniec takto všelijak rozflákalo? Veď ten zisk je až na konci. To predtým, celé to účtovné obdobie tie firmy museli proste pracovať, mali kopu nákladov, mali konkurenciu, proste robili a pre nich to nie je, že to vzniklo zo dňa na deň. Pre nich je to to, na čo sa ony celý rok proste natrápili. A teraz vidia, že to štát zoberie a proste použije na nejaký populistický výdavok.
No a pozmeňujúci návrh pána Čepčeka, tuná ráno... no, ráno rozprával pán predkladateľ, že teda vláda si ctí, že podpísala, že podpísala memorandum s bankami, kde je teda napísané, že im nebude vytvárať žiadne ďalšie dane v tomto volebnom období a že teda on si to ctí, že on si ctí svojho premiéra, ktorý... alebo stoja si teda za premiérom, ktorý jasne hovorí, že nie, že nemali, nemal by sa tam zaraďovať znova aj banky.
No tak, kolegovia, tak, tak si ctíte svojho vlastného premiéra, že 14, 14 poslancov OĽANO sa podpísalo pod ten pozmeňujúci návrh? Pretože keď by si to pán Čepček chcel podať, no tak by musel mať 15 podpisov. Keď ich nemal, tak mu ich dodali, dodalo OĽANO. Takto si, kolegovia, ctíte vlastného premiéra, ktorý teda sa pod niečo podpísal, a vy mu takto vlastne podlomíte nohy? Ako Peter Kremský, Peter Liba, Richard Nemec, Vojtech Tóth, Peter Dobeš, Martin Fecko, Peter Vons, Milan Potočný... Potocký, pardon, Marcel Mihálik a tak ďalej a tak ďalej, Dominik Dudrl... Drdul, Marek Krajčí. Akože to, už, už keď nič iné, veď tu to rozprával pán Vetrák, že teda stojíte si, aspoň teda, teda vy ako koalícia, keď už, teda aby nemalo to byť záväzné pre celú krajinu, akože si myslím, že malo, hej, tak ale prosím, tak... ako keď... aspoň dostojte tie slová pána predkladateľa, hej, aspoň ich dostojte.
No, mám poslednú minútu. Tak ako povedal aj kolega, sú návrhy, ktoré sú jednoducho neopraviteľné. Sú návrhy, ktoré sú zlé. Najlepšie riešenie by bolo nemať žiadny osobitný odvod. Druhé najlepšie riešenie... alebo znesiteľné riešenie je ho nechať v stave, v akom je, mal relatívne znesiteľnú sadzbu a toto vieme zabezpečiť, ak by ste podporili napríklad môj pozmeňujúci návrh. Toto neprinesie nič dobré, poškodí to konkurencieschopnosti ekonomiky, zníži to množstvo financií, ktoré môžu firmy použiť na investície.
Ale ešte to má ďalší level, väčšinou tieto firmy sú dcérske firmy zahraničných, proste môžu použiť svoje voľné zdroje na investície v inej krajine, ktorá je k nim priateľskejšia. A vo finále, poškodíte najviac tým, ktorých chcete chrániť, tým najzraniteľnejším a chudobným.
Ďakujem pekne za pozornosť.