Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje slová, doplnenie aj tých informácií z toho diania a to, čo sme my tam zažili za päť dní, tak je pravdou, že to je každodenná realita ľudí, ktorí stále žijú na Ukrajine a chcú tam žiť a chcú, aby Ukrajina fungovala. Áno, čo sa týka tej aplikácie, ja ju stále mám v svojom mobile a nedá mi a takmer denne sledujem, čo sa na Ukrajine deje. Pred pár dňami presne tá situácia nastala, kde v Kyjeve dopadla bomba na civilný dom a zahynuli tam traja ľudia. Nikto nevie, koľko rakiet sa podarí zostreliť, koľko dronov alebo tých silných, rýchlych balistických striel, ktoré sú prakticky nezachytiteľné, a učia sa žiť so smrťou, ale myslia na budúcnosť. A preto je veľmi dôležité opakovane podporovať Ukrajinu, dávať im nielen slovnú a humanitárnu pomoc, ale aj tú vojenskú, ktorá im pomôže brániť svojich obyvateľov, brániť územnú celistvosť a získať aj späť okupované územia Ukrajiny.

Ďakujem pekne za slovo. Nie je ľahké hovoriť o týchto veciach, ale je to nevyhnutné. Áno, spolu s mojimi ďalšími slovenskými kolegyňami poslankyňami, ale aj so štábom RTVS sme po roku vojny navštívili Ukrajinu. Keď sme na túto cestu išli, tak to nebolo, že ideme na výlet a každá jedna z nás sme zvažovali, že či je naozaj nevyhnutné ísť do vojnovej zóny. Ale tie informácie, ktoré okolo nás idú ohľadom unášania detí, ohľadom znásilňovania žien nielen mladého veku, aj starších osôb, mužov, mučenie, boli tak neuveriteľné, že sme si povedali, že musíme sa tejto téme venovať, ísť na miesto činu a získať si overené informácie, aby sme nečerpali len z médií a z informácií, ktoré sa až zdali neuveriteľné.
Počas našej cesty sme navštívili viacero miest. Navštívili sme aj inkluzívne centrum pre deti so špeciálnymi potrebami vo Svaľave na Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ale aj útulok pre týrané ženy a deti pri Ivano-Frankovsku, Ivano-Frankovskej oblasti. Absolvovali sme rokovanie s podpredsedníčkou Najvyššej rady Ukrajiny Olenou Kondratiuk a s metropolitom kyjevským a celej Ukrajiny a hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanijom. Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá sa odčlenila od moskovského patriarchátu, zriadila spoločne s neziskovou organizáciou Eleos už šesť útulkov pre ženy a deti, ktoré prekonali sexuálne násilie spáchané ruskými vojakmi, a plánujú ich zvýšiť na desať.
Šlo, naša cesta bola prvou čisto ženskou návštevou poslankýň, ktorá sa na pôde ukrajinského parlamentu odohrala. Pani podpredsedníčka Ukrajiny, ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk nám poďakovala za aktívnu podporu a pomoc humanitárnej, sociálnej, ekonomickej a obrannej oblasti. Poďakovala sa celému Slovensku, nie nám štyrom, ktoré sme tam boli, ale za intenzívnu pomoc Slovenska.
Hovorili sme o tom, že pre poslancov oboch parlamentov je veľmi dôležité, aby sa všetky ukrajinské deti vrátili z ruského zajatia domov. A musí to byť naša spoločná úloha so všetkými krajinami Európskej únie a demokratickým svetom. Hovorili sme aj o podpore vytvorenia medzinárodného špeciálneho tribunálu pre zločin ruskej agresie proti Ukrajine a zaplatenia reparácií, aby bola pre Ukrajinu obnovená spravodlivosť.
Ukrajinci si veľmi vážia náš konzistentný postoj pomoci. A z tohto miesta chcem oceniť mimoriadne nasadenie slovenského veľvyslanca Mareka Šafina, ktorý zastupuje Slovenskú republiku na Ukrajine. Práve on aj zabezpečoval našu bezpečnosť a pohyb po Ukrajine. Prešli sme takmer tritisíc kilometrov vozidlami veľvyslanectva. A vďaka jeho nasadeniu a jeho tímu je práve slovenská pomoc doručovaná adresne. Treba povedať, že okrem adresnej humanitárnej pomoci teraz počas vojny nezabúda ani na pomoc našim bývalým krajanom, s ktorými sme mali spoločnú minulosť. A práve v tej lokalite Svaljanska, kde sú ešte školy, napríklad sto rokov práve výročie založenia školy Tomáša Garrigua Masaryka, kde spolupracuje veľvyslanectvo aj napriek vojnovému konfliktu s touto školou.
Stretli sme sa s miestnymi obyvateľmi a z ich rozprávania a zmapovaných faktov je zjavné, že dochádza k porušovaniu ľudských práv zajatcov, vojakov, civilistov, žien a detí. Doteraz bolo zdokumentovaných viac ako 16-tisíc prípadov únosu detí do Ruskej federácie a ďalších neoficiálnych nezdokumentovaných prípadov je niekoľko stoviek tisíc. Tie presné čísla mám zaevidované k 17. marcu a na záver vám ich aj prednesiem. Deti boli unesené na Krym a odtiaľ do Ruskej federácie. Žiaľ, treba konštatovať, že aktivity medzinárodného Červeného kríža v danej oblasti sú nedostatočné. Ich konanie, konanie Ruskej federácie zamerané na deti má znaky genocídy voči ukrajinského národu, voči ukrajinskému národu. Na okupovaných územiach likviduje sa ukrajinské vzdelávanie a mení sa na ruský systém. Pália knihy a systém ruskej denacifikácii je v praxi likvidácia Ukrajiny ako krajiny.
Kremeľ únosmi detí porušuje čl. 7 a 21 Dohovoru o práve dieťaťa OSN a čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch, ten zakazuje násilné vysídlenie jednotlivca alebo skupiny civilistov. Deťom do 14 rokov je v zmysle ruských právnych predpisov odoberaná identita. Tieto deti sa stávajú automaticky ruskými občanmi a sú ponúkané na adopciu, pričom pri adopcii je poskytovaný štátny príspevok. Staršie deti nad 14 rokov prechádzajú silnou rusifikáciou a nie je vylúčené, že tie staršie sú aj posielané následne do bojov na Ukrajinu. Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin pred pár týždňami označil takéto nútené presídľovanie obyvateľstva za genocídu.
Ruská vládna televízna stanica prezentuje nový program ´Rozhovory o dôležitých veciach´, ktorý sa vysiela každý pondelok a má slúžiť na výchovu mládeže v duchu patriotizmu. Na programe sa zúčastňujú rôzni ľudia vrátane ministra vzdelávania, kňaza a vojaka. Okrem toho všetky stredné a základné školy v Rusku organizujú akcie s vojenskou tematikou a hnutie Junarmia zahrňuje viac ako 1,24 milióna detí, ktoré sa učia vojenským zručnostiam a zúčastňujú sa rôznych súťaží. Mužov, ženy aj deti z okupovaných oblastí umiestňujú vo filtračných táboroch, kde skúmajú ich vzťah k ukrajinskej armáde. S tým je spojené mučenie i sexuálne násilie.
Slovenská diplomacia pod vedením veľvyslanca Mareka Šafina dlhodobo spolupracuje s charitatívnou organizáciou Eleos, ktorá sa počas vojny na Ukrajine zameriava na humanitárnu pomoc v okupovaných územiach a týraným a sexuálne zneužívaným ženám. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa odpojila od pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu, a to z dôvodu ich postoja a podpory vojny.
Rusko je štát, ktorý napadol Ukrajinu. Vraždí na jej území nevinných ľudí a ich konanie má prvky genocídy. Na druhej strane videli sme obrovskú súdržnosť, solidaritu ukrajinského národa, ktorý je silno stmelený tragickými udalosťami a je odhodlaný bojovať za svoju, ale povedzme si pravdu, aj našu slobodu.
Vojna na Ukrajine má mnoho podôb. Snažia sa žiť normálny, „normálny" život. Snažia sa rýchlo zasypávať jamy po výbuchoch, opravovať mosty a infraštruktúru, ktoré sú hlavným cieľom ruských útokov. Dôsledok týchto útokov je, že školy, nemocnice, podniky a domácnosti sú bez elektriny. Stojí ekonomika a stupňuje sa stres na ľudí. I keď ľudia si už privykli na neustále sirény, skryjú sa tí, čo majú kryt. Tí, čo nemajú, idú do miestností bez okien. Tá ich ochráni pred dronmi, ale nie pred balistickými raketami Kinžal, ktorá preletí kolmo celou budovou a úplne zničí a zabije všetko. Útoky sú zamerané najmä na elektrárne, ale stane sa, že raketa zablúdi alebo je úmyselne nacielená aj na civilné obyvateľstvo. Prechádzali sme okolo stále zamínovaných plôch v bývalej, okupovaného územia v okolí Kyjeva. Tieto zamínované plochy sú nie štandardné míny, ale sú tzv. nášľapné, tie, ktoré mrzačia ľudí. Takéto pozostatky okupácie územia v okolí Kyjeva sa stále nachádzajú.
Ukrajinci sa snažia maximálne vrátiť do bežného života, i keď sú takmer denne prerušovaní poplachmi. Taký sme zažili aj my, bolo to už spomenuté, keď sme v noci z ôsmeho na deviateho museli stráviť sedem hodín v úkryte pod hotelom. Časť mesta aj parlament, ktorý sme mali na druhý deň navštíviť, zostal bez elektriny, ale, ako som povedala, to nasadenie Ukrajincov žiť normálny život nám umožnil, že sme sa s pani podpredsedníčkou mohli stretnúť.
Po celej Ukrajine platí zákaz nočného vychádzania, ktorý sa prísne dodržiava. Napriek hrôzam, ktorým sú vystavení obyvatelia Ukrajiny, myslia aj na svoju budúcnosť. Hľadajú možnosti spolupráce a potrebujú pomoc psychológov, ktorí by dokázali pracovať s ľuďmi, ktorí utiekli z okupovaných území, a najmä psychológov, ktorí dokážu pomôcť obetiam násilností na ženách, ale aj mužoch a deťoch. S takouto prosbou sa na nás obrátili zriaďovatelia Eleosu, že sú ochotní spolupracovať a pozývajú týchto psychológov ku nim, naučia sa oni prácu s takýmito situáciami a pomôžu tým, ktorí to budú potrebovať.
Myslia aj na svoju budúcnosť v Európskej únii. Nevzdávajú sa a hľadajú partnerov na úrovni regiónov, od ktorých plánujú a chcú získať skúsenosti. Čiže aj tu nás prosia a vyzývajú, aby na úrovni, na úrovni krajov, samosprávnych, alebo aj obcí a miest, aby im sme odovzdávali skúsenosti, aby sa ľahšie dokázali prispôsobiť požiadavkám ako kandidátskej krajiny.
Cieľom našej cesty bolo okrem iného aj návrh na prijatie deklarácie v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, aby sa vrátili unesené deti Ukrajiny, z Ukrajiny naspäť do ich domova a zastavenie praktík únosov a deportácií detí. Chceme vyzývať aj ostatné parlamenty, aby sa k nám pripojili. Je dôležité, aby Organizácia Spojených národov prijala mierový plán Ukrajiny, z ktorej musí byť zjavné, kto je agresor a aká cesta vedie k mieru, k spravodlivosti na území Ukrajiny.
Ďakujem aj tomuto plénu, že odsúhlasilo vystúpenie pani podpredsedníčky ukrajinského parlamentu Oleny Kondratiuk v stredu o desiatej a myslím, že jej slová potvrdia to, čo sme tu povedali, a verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, naozaj všetka česť a veľká vďaka za vaše úsilie. Lebo teda nie je to len napísanie toho dokumentu, ale bola to aj cesta do nebezpečnej zóny.
Monika, chcel by som ťa poprosiť, aby si povedala pánovi poslancovi Urbanovi, že nie v každej vojne sa toto deje. Neviem teda aká, akú má historickú pamäť pán Urban. Ja si teda nepamätám veľa konfliktov, kde by sa takýmto spôsobom, programovo, úplne organizovane, úplne premyslene prenieslo, premiestňovali, unášali, lebo to nie je migrácia, to povedz tiež pánovi Urbanovi, že to nie je ako keď odídu Ukrajinci na Slovensko, Poľsko, kde dostanú bývanie, snažia sa uplatniť v živote, dostanú nejakú podporu. To sú nútené únosy, treba to pomenovať úplne jasne. Čiže je málo konfliktov, kde takto organizovane a premyslene sa jeden štát rozhodne, že úplne vyhladí ten druhý štát, či už vojensky alebo potom takými únosmi. Toto je naozaj veľmi ojedinelé. A ja si naozaj spomínam na paralelu len pri prirovnaní 20. storočia k tomu nacistickému Nemecku. Lebo tak to je, pán Urban. Sú, sú zlyhania, ktoré sa dejú v každej vojne. Sú znásilnenia, sú týrania, ale to sú zlyhania v rámci, v rámci ľudí, ktorí sú vystavení povedzme stresom, majú nejaké násilnícke sklony, ale toto je programová štátna politika extrémistického ruského režimu. Prosím ťa, Monika, povedz pánovi Urbanovi.

Ďakujem veľmi pekne a hlavne vám, dámy, ďakujem veľmi pekne za vašu iniciatívu, pretože je dôležité a potrebné sa tejto téme venovať a ako sme si mohli všimnúť, máme aj takých, ktorých zadok je strčený v Kremli tak hlboko, že nevidia realitu a budú rozprávať tak tu rôzne veci. Preto je potrebné o týchto veciach otvorene rozprávať, baviť sa, pretože je to niečo otrasné, pretože toto je niečo, čo kedysi robil Hitler alebo Stalin, to boli tie presuny národov, odvlečenie, germanizácia, že áno, a podobné veci, ktoré teraz zažívame vo fašistickom Rusku. A, samozrejme, fašisti budú odmietať, že to je fašizmus, ale takéto podobné veci vidíme napríklad aj v Afrike, hej? Čiže toto vidíme vyslovene v tých občianskych vojnách v Afrike, úplný, úplný proste odpad, ktorý sa dokáže takto diať. Je to, samozrejme, totálne porušenie humanitárneho práva. A toto bol aj jeden z hlavných podkladov pre to, aby bol Putin vydaný, aby na Putina bol vydaný zatykač v Haagu. Len, prosím, neberte to, že to je zatykač len na neho. To je aj symbolické, pretože ten zatykač je na celé vedenie ruské a teda kremeľské. To znamená, že do konca života budú, budú prenasledovaní a bude na nich vydaný zatykač medzinárodným súdom v Haagu.
Jedným z týchto pozitív tohto uznesenia je, že sa aj my pridávame k civilizovanému svetu a je dobré, že takýto signál pôjde do sveta na rozdiel od pár takých, ktorých na Slovensku máme, ale takí sa nájdu všade. Odpad je všade.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, tlač 1524.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1586 z 22. marca 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor o návrhu rokoval 22. marca 2023 a v daný deň prijal k nemu uznesenie č. 131, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Svojím uznesením zároveň uložil podpredsedovi výboru Petrovi Pollákovi podať písomnú informáciu o rokovaní vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej informácie gestorského výboru k predmetnému návrhu je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Tak ja tiež len tri veci poviem.
Pán poslanec Kuriak, nikto z poslaneckého klubu SaS nepískal, už sa k tomu priznal kolega z Demokratov a mrzí ma, že, teda druhá poznámka, že sme neviedli vždy tú debatu vo vecnom tóne. Ja som vyslovil vecné výhrady, ja som na nikoho neútočil, ja som nezvyšoval hlas, ja som nikoho neobviňoval, že, že zľahčuje vraždu a ja som nespochybňoval právo mať, mať iný názor. Ja som reagoval na to, čo je obsiahnuté v uznesení, teda hovoril som aj o kontexte, ale hovoril som aj na to, čo je v návrhu uznesenia. Poukázal som na to, že uznesenie Európskeho parlamentu nijako nezasahuje do princípu subsidiarity, nedostal som na to žiadnu odpoveď. Poukázal som na to, že žiadne zovšeobecňovanie, ktoré je uzneseniu Európskeho parlamentu pripisované aj v návrhu uznesenia Národnej rady, ale aj tuto v diskusii, že všetci sme zlí, všetci sme homofóbni, všetci politici sú zlí, celá cirkev je zlá, nič také tam nie je a poukázal som aj na to, že to tá kritika smerujúca k tomu, že LGBTI+ ľuďom sú na Slovensku odopierané niektoré práva, je úplne na mieste, a tie práva, ktoré sú im na Slovensku odopierané, sú v civilizovanom svete úplne bežné, práve po takej odbornej a vedeckej diskusii, po akej volal pán poslanec Šefčík, lebo tak to je. Aj tam prebehla, tam to tiež nebolo, že sto rokov dozadu, aj tam sa to nejako vyvíjalo, aj tam bola k tomu diskusia, bola k tomu odborná diskusia, bola k tomu politická diskusia a dnes sú tam tie práva realitou, aj pokiaľ ide o páry rovnakého pohlavia, dúhové rodiny, aj pokiaľ ide o transrodové osoby.
A tretia poznámka, a teda to, čo ma mrzí, ja by som teda dokončil túto druhú poznámku, je, že na tieto moje vecné výhrady som nedostal prakticky žiadnu odpoveď, hoci pani predkladateľka tu sedí celý čas, mohla kedykoľvek vystúpiť s faktickou alebo aj s opakovaným vystúpením. Je tu druhá pani predkladateľka, pani poslankyňa Záborská a opakujem, ja som neútočil na vás. Ja som nehovoril, že ste také alebo onaké. Ja som vecne argumentoval a na svoju vecnú argumentáciu som nedostal žiadnu odpoveď.
Tretia, posledná poznámka, na rozdiel od pani poslankyne Kozelovej, nebudem ďakovať tým, ktorí za tento návrh uznesenia nebudú zajtra o jedenástej hlasovať, lebo zajtra o jedenástej nebude o tomto hlasovať nikto, to by som musel poďakovať všetkým, zajtra o jedenástej sa nehlasuje, takže ja sa chcem poďakovať iba tým, ktorí za to nebudú hlasovať v utorok o jedenástej, keď sa o tom hlasovať bude.
Ďakujem.

Pán kolega Šefčík, ja už som vás na to upozorňoval v minulosti, a teraz to musím urobiť znovu, možnože nejakou inou formou. Vy máte taký, by som povedal, veľmi letný, nezáväzný vzťah k deviatemu prikázaniu. Povedal by som, taký liberálny, kedy sa vám to hodí, tak áno a kedy, tak nie. Jednoducho používať tu takúto frazeológiu ako vy, kde hádžete do jedného vreca Hitlera s nejakým presvedčením a s nejakou debatou o tom, že čo toto uznesenie, proti ktorému bojujete, uznesenie Európskeho parlamentu, že čo to naozaj znamená a čo to neznamená. Je to opovážlivosť minimálne. Vy nemáte rešpekt pred nikým, vy tu len presadzujete svoje vlastné záujmy, pretože vy nie ste žiaden konzervatívec ani nič, vy ste, vy sa potrebujete len zavďačiť niekomu, kto vás v tejto funkcii bude držať aj v budúcnosti. O tomto to celé je a vy budete spomínať Hitlera, vy a s kým, prosím vás idete prijať toto uznesenie, s kým? No predsa s neonacistami a s mafiou, tí za to budú hlasovať. Takže nehovorte nám tu nič o Hitlerovi, buďte taký láskavý, lebo vy sa na tých neonacistov spoliehate teraz momentálne, že oni s vami budú hlasovať tak, aby sa toto prijalo. Však to povedzte rovno.

Pán poslanec Šefčík, miestami ste mlátili slameného panáka, a teda dúfam, že to nebudete brať ako ostrý útok, to je taká slovná figúra, nepochybne viete. Tvrdili ste, že uznesenie nijako nezľahčuje vraždu, ku ktorej došlo. No ja som to uznesenie podrobil teda veľmi dôkladnej kritike, ale toto som o predkladateľoch nepovedal, a teda neviem, či niekto tvrdil, že úmyslom je zľahčiť vraždu, ku ktorej došlo. Ja som to nezachytil, a teda sedím tu skoro celý čas, čo tu diskutujeme a ja som vo svojom vystúpení neodbiehal, ja som reagoval na kontext, v ktorom je toto uznesenie predkladané, reagoval som na obsah návrhu uznesenia. Poukázal som na to, že neplatí, ako sa tvrdí v návrhu uznesenia, že by uznesenie Európskeho parlamentu nejako narúšalo princíp subsidiarity, nedostal som na to žiadnu odpoveď, reagoval som a upozornil som na to, že to, čo sa tam vkladá do úst Európskeho parlamentu alebo čo sa tvrdí, že je v uznesení Európskeho parlamentu, to tak nie je, lebo v uznesení Európskeho parlamentu je to napísané inak, vôbec to nie je také zovšeobecnejúce, ako vy tvrdíte, nikto nás nehádže do jedného vreca ani v tom uznesení, ani v tej, v tej diskusii.
To, čo oceňujem, je tá výzva na ľudskosť, s ktorou ste prišli, s ktorou ste viackrát zopakovali, že by sme mali byť ľudskí v tejto debate, potom ste spomenuli, že však sme prijali uznesenie, kde sme to odsúdili a vyjadrili sústrasť, no ale to je práve ten problém, že my sme urobili iba nejakú gesto, ale nezlepšili sme, reálne sme nezlepšili podmienky pre život ľudí z LGBTI komunity, či už vo vzťahu k párom rovnakého pohlavia, alebo vo vzťahu k transrodovým osobám a naopak v niektorých aspektoch tú situáciu ešte ideme zhoršovať.

Pán poslanec, čo z duše neznášam, neznášam farizejstvo. A preto vás aj v mene vami deklarovanej ľudskosti a vami aj deklarovanej láske k blížnemu, si s porozumením čítajte uznesenie, lebo to, čo hovoríte, nie je pravda.
Pokračujem, teda chcem vás doplniť, aby ste si mohli občerstviť, čo je v uznesení. Áno, uznesenie Európska únia vyzýva vládu aj Národnú radu, aby zabezpečili rovnaké práva LGBTIQ osôb žijúcich na Slovensku. A to najmä na súkromný a rodinný život. Európsky parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad diskrimináciou dúhových rodín a najmä ich detí na Slovensku, ale taktiež aj pripomína, že monitorovaciu správu ECRI, ktorú predložila slovenským orgánom, nakoľko odporúčanie ako napríklad vypracovanie a vykonávanie akčného plánu pre túto komunitu a osoby v úzkej spolupráci nie je riešená.
Európsky parlament je vážne znepokojený beztrestnosťou skupín zameraných proti tejto skupine ľudí. Ale vyjadruje aj hlboké znepokojenie nad tým, že mladšie generácie v Európe, čiže netýka sa to len Slovenska a mimo nej sa čoraz menej zaujímajú o dejiny fašizmu, vrátane zakorenenej nenávisti voči tejto komunite a tým osobám, týmto osobám. Zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sú rozšírené v celej Európe, čiže nehovoria len o Slovensku. Domnievajú sa, že Európska únia by mala začať kampane proti naratívom proti tejto komunite. A vyzýva všetky členské štáty, nielen Slovensko, aby vzdelávanie podporovalo občianske hodnoty akceptácie, tolerancie, rozmanitosti, rovnosti a rešpektu v otázkach týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavov a pohlavných znakov, napríklad prostredníctvom vzdelávania. Dôrazne odsudzuje vlády v Európe, ktoré sa spoliehajú na aktívnu alebo pasívnu podporu krajine pravicových a ďalších politických strán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja budem pokračovať v čítaní toho uznesenia, čiže v bode K, komisárka Rady:
k) keďže komisárka Rady Európy pre ľudské práva varovala pred obetovaním LGBTQ plus menšín ako taktiku tak konzervatívnych a nacionalistických politikov, obhajujúcich tzv. tradičné hodnoty, aby si posilnili vlastnú základňu a získali alebo si udržali moc,
l) keďže toto vyvoláva vážne obavy z legalizácie nenávisti zo strany politikov výmenou za potenciálne politické výhody,
m) keďže v roku 2020 nezávislý expert OSN pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu v súvislosti s pandémiou skonštatoval, že nenávistné prejavy podnecujúce násilie voči LGBT osobám sú na vzostupe a naliehavo vyzval štáty, aby chránili túto komunitu pred násilím a diskrimináciou.
Európsky parlament čo najdôraznejšie odsudzuje zbabelý teroristický čin proti komunite LGBTI+ a vraždu Mikuláša Horvátha a Juraja Vankuliča. Oceňuje okamžitú jednoznačnú reakciu slovenskej občianskej spoločnosti a občanov, občanov, reakciu na vraždu, ktorú vyjadrili pochodmi v celej krajine aj v zahraničí. Odsudzuje všetky formy nenávisti a násilia, ako na Slovensku, ale aj v Európskej únii. Vyzýva slovenskú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby preukázali skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTIQ+ osôb pred akoukoľvek formou trestných činov z nenávisti a homofóbie v úzkej spolupráci s komunitou, aby zaujali rozhodný verejný postoj proti porušovaniu ľudských práv.
Európsky parlament naliehavo žiada slovenské orgány, aby účinne bojovali proti dezinformačným kampaniam zameraným proti tejto komunite. Vyjadruje vážne znepokojenie nad častým používaním urážlivého, agresívneho a homofóbneho jazyka voči tejto komunite na Slovensku, a to aj bývalými a súčasnými... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)