Videokanál klubu

Ďakujem pekne, naozaj iba krátko. Bolo tu prednesených päť pozmeňovacích návrhov, ono sa to môže zdať veľa k trojstránkovému návrhu, navyše poslaneckému návrhu zákona, ale naozaj si treba uvedomiť, že to nie sú žiadne zásadné pozmeňováky, ktoré by menili podstatu tohto zákona, navyše vzišli z, dovolím si povedať, odbornej diskusie. Boli zohľadnené pripomienky ministerstva hospodárstva, teplárenského holdingu, mesta Košice, rozprava na výboroch, ktorá prebehla, či už na ústavnoprávnom alebo na hospodárskom, jednoducho naozaj odzrkadľuje alebo teda sa preniesla, pretavila do týchto pozmeňovacích návrhov. A tento samotný návrh na začiatku bol dobrý nielen z môjho pohľadu, ale naozaj je veľmi veľa ľudí, ktorí ho určite aj do budúcnosti ocenia, ale každý jeden návrh sa dá urobiť ešte lepším a dovolím si povedať, že toto sa nám naozaj vďaka tomuto podarilo.
Dnes sme pod ten návrh podpísaní ja a Tomáš Šudík, pozmeňovacie návrhy prišli od Milana Vetráka aj Peťa Kremského a ešte dva odo mňa. Ja som ale presvedčený, že napríklad pod tento návrh zákona by sa určite podpísal a jedným z predkladateľov by bol aj Edo Heger, ak by bol s nami v parlamente, pretože toto bola takisto jeho téma, ktorú tlačil ešte v minulom období a s ktorou takisto navštevoval mnohé stretnutia s voličmi. Určite by sa pod neho podpísal aj pán Budaj, ktorý je ministrom životného prostredia, pretože tento návrh zákona naozaj zavádza ekologizáciu v teplárenstve a bude do budúcnosti zlepšovať podmienky, aby sa mohli pripájať niektoré obnoviteľné zdroje bez toho, aby tam mohlo byť uplatnené práve to nešťastné právo veta. Ja som presvedčený, že po týchto zmenách za tento zákon by zahlasoval aj pán minister Hirman, pokiaľ by bol v tomto parlamente. No a v neposlednom rade z tohto miesta pozdravujem aj Stana Janiša, predsedu Slovenského zväzu výrobcov tepla, ktorý mal k tomuto zákonu pripomienky, čiastočne boli, samozrejme, aj tieto zapracované a som presvedčený, že aj výrobcovia, ktorí sú združení v rámci jeho združenia, tak budú sa riadiť týmto návrhom zákona, nebudú s ním mať v konečnom dôsledku žiadne problémy, tak ako žiadne problémy nenastali ani po transpozícii zimného energetického balíčka, tak ako oni samotní tlačili alebo teda prezentovali.
Takže naozaj celý tento zákon sa nesie v duchu, ešte raz, ekologizácie nášho slovenského teplárenstva a jeho návrhom určite, alebo jeho, jeho cieľom nie je určite zrušiť nejakých dodávateľov alebo zvýšiť ceny, alebo znížiť odbery, určite nie, ideme ekologizovať slovenské teplárenstvo, v prvom rade odstraňuje to nešťastné právo veta v prípade zdrojov, ktoré naozaj sa možnože tvária ako ekologické, ale reálne tými ekologickými nie sú. Tie, čo sú ekologické alebo využívajú odpadové teplo, tak tieto naozaj budú aj naďalej požívať akúkoľvek prednostnú ochranu.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Teším sa na hlasovanie. Prosím o podporu a prajem pekný víkend.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je to taká veľmi odborná téma, tepelná energetika, ale zo samotného hospodárskeho výboru sme tu momentálne jeden, dva, tri, štyria, takže naozaj máme silné zastúpenie a aj na tom hospodárskom výbore to bola téma. Ja som sa ho, bohužiaľ, nemohol zúčastniť osobne, ale bol som online pripojený, na samotný výbor dokonca prišiel aj pán minister hospodárstva, čo bolo dosť neštandardné k poslaneckému návrhu zákona, a zobral si so sebou dokonca aj predsedu výboru, predsedu Slovenského zväzu výrobcov tepla, čo je lobistická zaujímavá organizácia, ktorá háji záujmy tých dodávateľov tepla, a takisto aj riaditeľa teplárenského holdingu ministerstva hospodárstva. Predniesli tam niektoré výhrady voči tomuto zákonu, ja sa k nim budem aj separátne potom venovať. Aj vysvetlím, prečo nie sú, aj tu v pléne, prečo nie sú naozaj opodstatnené, vnímam to skôr naozaj ako taký nejaký lobistický tlak a my sme tu v parlamente, my máme v prvom rade hájiť záujmy spotrebiteľov, odberateľov a aj to životné prostredie. Toto je naozaj zákon, ktorý smeruje k ekologizácii teplárenstva, k zlepšeniu nášho ovzdušia. Jednoducho k tomu, k čomu sme sa v mnohých deklaráciách zaviazali a budeme to robiť aj tu. Nejdeme ohrozovať žiadne existujúce investície, nejdeme žiadnym spôsobom, ako bolo strašené tuná, zvyšovať ceny tepla, jednoducho nič z tohto neplatí.
Začnem samotnou osobitnou časťou, ktorá je súčasťou dôvodovej správy a teda vyberiem z nej tie najdôležitejšie body a potom aj vysvetlím v reakcii na ministerstvo hospodárstva, v čom teda ministerstvo hospodárstva, alebo nie ministerstvo hospodárstva, ale samotný pán minister nemá celkom pravdu.
Tým prvým a najzákladnejším bodom je teda úprava ustanovenia § 12 ods. 5, aby sme jednoznačne vymedzili zariadenia na výrobu tepla, ktorých výstavba nebude dovolená, ak sa v dôsledku ich výstavby zníži odber tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom a zhorší vplyv na životné prostredie alebo zníži podiel tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla v dodávke tepla. Navrhujeme aj chrániť pred odpájaním účinné centralizované zásobovanie teplom z obnoviteľných zdrojov, ktoré využíva viac ako 65 % tepla z OZE. Takže naozaj toto je veľmi dôležité povedať, že na jednej strane ideme vo zvýšenej miere dokonca ochrániť práve tie zdroje, ktoré sú už dnes ekologické, ktoré už dnes majú tu ten prívlastok obnoviteľného zdroja alebo toho odpadového tepla. A na druhej strane tie, ktoré existujú, tak tie budú naďalej kompletne podliehať celému posudzovaniu, tak ako tomu bolo doteraz, jedine v tej naozaj záverečnej fáze prídu o to právo veta, ktoré bolo častokrát tými dodávateľmi zneužívané. To znamená, oni sa častokrát ani nezúčastňovali toho procesu alebo iba nejakými jednoduchými pripomienkami a nakoniec povedali, no my sme dotknutí tým, že sa nám zníži odber tepla a tým pádom my s tým proste nesúhlasíme a je, nezaujíma nás rozhodnutie, ja neviem, v prípade štátu alebo samosprávy, že oni by takéto niečo chceli, jednoducho nie, nie, nepustíme.
Takisto sme navrhli precizovať ustanovenie o účastníctve v konaní a vydanie osvedčenia, ak bolo zrejmé, že držiteľ povolenia na rozvod tepla je účastníkom konania len v prípade, ak sa ho priamo dotýka zníženie odberu tepla. Toto je niečo, aby ste pochopili, máme nejaký proces vydávania osvedčenia o výstavbe takéhoto zariadenia a v prípade, že tam niekto je ten dotknutý, tak v tej rade sa vyjadroval každý jeden, to znamená nielen dodávateľ, ktorý mal zmluvný vzťah s odberateľom, ale napríklad aj ten majiteľ nejakej sústavy, ktorá distribuovala alebo dodávala to teplo, alebo majiteľ tej výrobne, kde sa to teplo kotolne vyrábalo. Pôvodne sme navrhovali, aby naozaj v tom, v tom celom procese sa vyjadroval iba ten priamo dotknutý. To znamená, kde existuje ten zmluvný vzťah, na to ale boli dobré aj tie ďalšie diskusie, ktoré sme mali aj s tými dodávateľmi, ktorí argumentovali tým, že ale oni takisto budú tým celým dotknutí, takže sme sa rozhodli práve tento moment, to slovíčko priamo, odtiaľ vyhodiť a naozaj každý jeden, kto bude takýmto spôsobom dotknutý, tak bude môcť byť účastníkom tohto konania. Toto je predmetom môjho prvého pozmeňovacieho návrhu, respektíve môjho a Petrovho.
No a potom sme tam mali aj teda tie, tie koncepcie. To znamená, že aby v Bratislave a v Košiciach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj územia, alebo kde majú významný vplyv aj mestské časti, ktoré sú oprávnené vypracovávať územné plány zón, tak aby mohli vypracovať vlastnú podrobnejšiu koncepciu rozvoja mestskej časti. Tu sa nám ozvalo mesto Košice, že teda majú veľmi veľa mestských častí, že v ich prípade tieto územné plány zón sa nevypracovávajú tak ako v Bratislave na území mestských častí, ale robí sa to priamo na meste. Napriek tomu, že sme vysvetlili, že naozaj akákoľvek takáto koncepcia nebude môcť byť v rozpore s koncepciou toho mesta, teda tou nadradenou, tak považovali za vhodné, aby naozaj sme im momentálne do toho takýmto spôsobom nezasahovali aj v nadväznosti na ten zákon, ktorý bol v súvislosti s Košicami nedávno prijatý v parlamente. Takže toto je predmetom môjho druhého pozmeňovacieho návrhu, kde naozaj tieto koncepcie na úrovni týchto mestských častí, nebudeme na nich takýmto zákonným spôsobom trvať napriek tomu, že tam bolo vložené slovíčko môže, to znamená, tá mestská časť nebola viazaná tým, že musí vypracovať takúto koncepciu.
No a takým tým dôležitým bodom, ktorý ale zachovávame a ja si myslím, že každá jedna samospráva zaňho bude veľmi vďačná, tak je to zvýšenie verejnej kontroly nad cenotvorbou regulovaných subjektov v tepelnej energetike, ktoré zabezpečujú zásobovanie obyvateľov tepla. Navrhujeme tam umožniť príslušnej obci účasť v cenovom konaní, a to v postavení takzvanej zúčastnenej osoby. Ešte raz opakujem, zúčastnenej osoby, nie účastníka konania. To je podľa § 15a správneho poriadku. Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy, doplnenia, podklady, rozhodnutia. Nebude mať však toto právo opravný prostriedok. Deje sa to z dôvodu zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti a taktiež navrhujem, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol povinný zverejňovať na svojom webovom sídle nástroj na porovnávanie cien tepla. Toto je niečo, čo sme doteraz nemali, a mnohí tým, že dodávka tepla je naozaj lokálnou záležitosťou, sa sťažovali na to, prečo má niekto v Humennom trojnásobné ceny tepla ako napríklad Trnava. Takže bude takýto nástroj na webovom sídle úradu a tam si každý jeden bude môcť pozrieť takéto základné porovnanie.
Ale teda ešte možno späť k tej cenotvorbe alebo k samotnému cenovému konaniu na regulačnom úrade. Tam treba naozaj povedať, že volení zástupcovia do samospráv takisto častokrát sú atakovaní tými otázkami: Prečo my máme také vysoké ceny tepla? Čo s tým robíte? No tak v tomto prípade už to nebude o tom, že však my ani nie sme účastníkom konania, ani zúčastnenou osobou, ani nemáme právo do toho zasiahnuť, maximálne sa môžme pohádať s dodávateľom tepla, teda pokiaľ ten dodávateľ tepla, samozrejme, nie je vo vlastníctve samosprávy, ale teda budú môcť aspoň byť upovedomení o začatí toho konania a všetko to, čo som predtým povedal. Ja toto vnímam naozaj ako zvýšenie tej transparentnosti a práve toho verejného dohľadu a možnože aj troška také že zvýšenie tej zodpovednosti tých volených zástupcov, ktorí budú môcť aspoň takýmto spôsobom byť informovaní.
No a teraz sa dostanem k tým výhradám ministerstva hospodárstva, ešte možnože aj k účinnosti zákona, ten sa navrhuje od 1. mája 2023. Ministerstvo s týmto naším návrhom nesúhlasilo, ale dovolím si naozaj povedať, že tieto ich pripomienky neboli odôvodnené. Ich nesúhlas bol opretý o to, že obmedzujeme uplatniteľnosť podmienok nevydávania osvedčenia len pre zdroj tepla s prevahou iných foriem energie ako sú obnoviteľné zdroje a odpadové teplo. Zámerom tej súčasnej právnej úpravy podľa nich, ktorá platí, je účinná ochrana centrálneho zásobovania teplom bez ohľadu na palivo, t. j., či posudzovaný nový zdroj bude využívať obnoviteľné zdroje, odpadové teplo alebo fosílne palivo. Pre účinné CZT, teda centrálne zásobovanie teplom, ktoré využívajú technológiu kombinovanej výroby, znamená zníženie odberu tepla aj zníženie objemu vyrobenej elektriny a tým v konečnom dôsledku aj zníženie úspor prijímanej energie.
No áno, keď to pritiahneme poriadne za vlasy, tak by sme to naozaj takto mohli chápať, ale treba povedať, že naša dnešná právna úprava zachytáva filozofiu ochrany účinného centrálneho zásobovania teplom, čo v našich podmienkach si ale nesprávne vykladáme ako podporu výroby zo zemného plynu. Všetci dobre vieme, odkiaľ zemný plyn pochádza. V minulom roku 60 % zemného plynu ešte stále k nám prišlo práve z Ruska napriek tomu, že máme diverzifikované dodávky, máme tu aj dodávky LNG, celkovo sa závislosť Európy na tom ruskom plyne znížila, ale, bohužiaľ, súčasná právna úprava vnímanie vedenia ministerstva hospodárstva, žiaľ, ako keby nepochopili, že my sa musíme pohnúť od toho zemného plynu a naozaj stavať aj na tej ekologizácii. To je, to je také z ich strany opieranie sa o filozofiu, ktorá v Európskej únii platila možnože desať rokov dozadu. Ale aj smernica o využívaní obnoviteľných zdrojov, taxonómia, ktorá obmedzuje výstavbu elektrární na zemný plyn len do roku 2030, ale najmä tá ruská invázia na Ukrajinu, ako aj energetická vojna, tak toto všetko, myslím, že musí dnes každého jedného triezvo zmýšľajúceho človeka presvedčiť o tom, že tak ako členské štáty kladú dôraz na odklon od zemného plynu v prospech obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, tak toto isté by sa malo udiať aj u nás. A ešte raz zopakujem, v zákone my neobmedzujeme alebo nerušíme nejaké procesy, ktoré sú v rámci vydávania toho osvedčenia nastavené. My naozaj iba odoberáme pre tých, ktorí nevyrábajú viac ako 65 % z tých obnoviteľných zdrojov alebo z odpadového tepla to záverečné, finálne a častokrát zneužívané právo veta.
Náš návrh teda obmedzuje toto právo veta v prípade, ak je v lokalite plánovaný ekologickejší zdroj, ktorý využíva prevažne obnoviteľné zdroje alebo odpadové teplo. Takýto projekt však bude musieť byť takisto, a toto zdôrazňujem, byť predmetom riadneho posudzovania v osvedčovacom konaní, a to vrátane dopadov na spotrebiteľov. Toto všetko ostáva takisto zachované. My nejdeme ani v prípade týchto obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla robiť nejaké výnimky. To vôbec nie. My im iba zachováme to právo veta, ale všetky ostatné postupy a procesy ostávajú aj pre nich zachované. Toto hľadisko sme do toho osvedčovacieho procesu doplnili ešte v rámci transpozície smernice. Čiže naozaj toto ostáva zachované.
Druhý argument ministerstva bol, že výstavbou nového zdroja dôjde k zníženiu odberu tepla z účinného CZT, teda tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov odpadového tepla alebo tepla z kombinovanej výbory elektriny a tepla, a dôjde k znehodnoteniu investícií do výrobných účinných zdrojov, ktoré zároveň boli alebo sú podporované investičnou štátnou pomocou z finančných prostriedkov Európskej únie. No ale opäť, ešte raz. Jediné, čo návrh obmedzuje, je to právo veta, je to tam zdôraznené napriek tomu, že teda pán minister sa to snažil nejakým spôsobom bagatelizovať. Toto právo veta bolo aj v minulosti neodôvodnené. Právo bránilo v rozumej diskusii a tomu posudzovaniu návrhov v konaní o vydaní osvedčenia. No a vtedy sa vždy na konci tá žiadosť formálne aj zamietla. Naďalej sa budú skúmať všetky aspekty vrátane dopadov na existujúce centrálne zásobovanie tepla a spotrebiteľov pripojených k tomuto zásobovaniu. Cieľom návrhu je motivovať aj dodávateľov, samotných dodávateľov v systémoch centrálneho zásobovania tepla k riešeniam, ktoré budú čo najviac využívať domáce obnoviteľné zdroje a odpadové teplo. Takže toto je naozaj veľmi dôležité povedať.
No a posledným argumentom, ktorý teda ešte zmienim, je to, že takýto návrh je v rozpore so zámermi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania obnoviteľných zdrojov. Toto je argument ministerstva, ale opäť, nie, toto je naozaj veľmi účelový výklad, ktorý častokrát sa snažia práve tí lobisti, ktorí sú združení v rámci výrobcov tepla, presadzovať alebo teda prezentovať. Náš návrh v žiadnom prípade nie je v rozpore so smernicou, ide o nesprávny účelový výklad. To, čo prezentuje ministerstvo. Smernica dáva právo odberateľom odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom aj v prípade, ak toto nie je alebo sa nestane účinným do 31. decembra 2025. To neznamená, že od takýchto systémov sa nedá vôbec odpojiť, alebo že takéto systémy majú právo veta, ak sa chce od nich niekto odpojiť. Ustanovené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že členské štáty nesmú brániť odberateľom odpojiť sa v prípade, ak sa systém nestal účinným do konca roka ´25 a opäť, my iba obmedzujeme práve to zmienené právo veta. Dokonca ja by som tam videl presne opačný výklad, lebo smernica ukladá členským štátom tlačiť na dodávateľov v centrálnom zásobovaní tepla na to, aby zvyšovali svoj objem alebo podiel tepla pochádzajúceho z obnoviteľných zdrojov odpadového tepla.
No a potom tu mám teda tie dva body, o ktorých som hovoril, že budeme upravovať v rámci pozmeňovacieho návrhu. Teda bola tam tá námietka toho priameho dotknutia, teda kto všetko sa môže v cenovom konaní vyjadrovať, tak k tomu si dovolím za chvíľku prečítať pozmeňovací návrh. No a takisto námietka ministerstva bola, že vzhľadom na vysoký počet mestských častí v oboch mestách by nemali práve tieto koncepcie sa tvoriť na ich úrovni, ale by to malo ostať na tej úrovni mesta. Túto pripomienku takisto sme si v rámci ďalšej diskusie osvojili a toto je predmetom môjho pozmeňovacieho návrhu.
Takže dovolím si v tejto chvíli ukončiť moje vystúpenie k návrhu. Je tu aj Peťo Kremský, ktorý takisto má vlastné dva pozmeňovacie návrhy, a nachádza sa v Národnej rade aj Milan Vetrák, ktorý takisto má jeden pozmeňovací návrh. Ja naozaj ešte raz z tohto miesta ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili tej diskusie, vrátane aj tých, ktorí možnože boli aj proti tomuto návrhu. Dve pripomienky alebo viaceré pripomienky sme zohľadnili, ale naozaj v záujme tej ekologizácie teplárenstva trváme na tom, že toto je dobrý návrh zákona, toto je návrh zákona, ktorý aspoň čiastočne reflektuje to, čo mala síce už bývalá koalícia, ale mala v programovom vyhlásení vlády. To, čo sme mali aj ako strana SaS, tak aj strana OĽANO v samotnom volebnom programe a možnože tým nejdeme teraz zrušiť to takzvané teplárenské nevoľníctvo, ktoré tu bolo v minulosti zavedené, ale naozaj ideme robiť iba tú ekologizáciu teplárenstva, s ktorou by nikto nemal mať problém.
Takže dovoľujem si v tejto chvíli predniesť prvý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Karola Galeka a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1371.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z . o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovnú zmenu:
V čl. I bode 1 § 12 ods. 6 sa vypúšťa slovo „priamo".
Takže naozaj tým účastníkom sa v prípade schválenia tohto pozmeňovacieho návrhu stane každý jeden, kto je dotknutý práve takouto výstavbou alebo nejakým iným konaním, čo sa týka zariadení na výrobu, prepravu, dodávku tepla.
Toto bol teda prvý pozmeňovací návrh a druhý pozmeňovací návrh môj, Karola Galeka, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh k zákonu, návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovnú zmenu:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Takže toto je práve to, kedy sa nebudú tie koncepcie o tepelnej energetike kreovať na úrovni mestských častí, ale naozaj ostáva to na úrovni toho mesta. Ďakujem veľmi pekne, viem, že to bolo možno technické, ale verím, že tí, ktorí budú následne rozprávať na kluboch o tomto návrhu zákona, tak pochopili. Pokiaľ nie, som tu k dispozícii do toho utorka o jedenástej, kedy budeme o tomto hlasovať.
Prosím o podporu ako tohto návrhu zákona, tak aj samotných pozmeňovacích návrhov. Ak sa tu rozvinie k tomuto nejaká diskusia, určite rád zodpoviem aj otázky, ktoré z nich vzídu. Ďakujem pekne.

Pekný deň všetkým prajem, ďakujem veľmi pekne za možnosť odprezentovať náš návrh. Vystúpim najprv s krátkym úvodným slovom a následne v rozprave by som sa rád prihlásil a predniesol aj dva pozmeňovacie návrhy. Keďže od tej poslednej schôdze, kedy to prešlo do druhého čítania, sme absolvovali naozaj veľké množstvo diskusií, dovolím si povedať veľmi konštruktívne, a chcem aj z toho miesta poďakovať za všetko, čo sa, za podporu na jednotlivých výboroch.
Takže samotný návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o tepelnej energetike, je v nadväznosti aj na zimný energetický balíček, uvoľňuje možnosť pripájania ako nových zdrojov, tak aj v prípade odpájania niektorých odberateľov, ktorí vedia ekologizovať naše teplárenstvo. Toto je, toto je dôležitý moment a dovolím si naozaj na toto sústrediť tú pozornosť. Ideme e-ko-lo-gi-zo-vať teplárenstvo, ako by povedal pán Harabin.
Hlavným cieľom zákona je zjednodušenie povoľovacieho procesu pri výstavbe nových zdrojov využívajúcich prevažne obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, a to vrátane decentralizovaným zdrojov tepla, ktoré zabezpečujú dodávku tepla pre bytové domy a iné objekty spotreby tepla. Návrh má súčasne chrániť od odpájania tie účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom, ktoré už dnes využívajú obnoviteľné zdroje energie v podiele 65 % a viac. To znamená, naozaj ak dnes požívajú niektoré zdroje, niektoré neekologické zdroje ochrany z pohľadu zákona, tak táto ochrana ostane zachovaná práve pre tie najekologickejšie, ktoré majú viac ako 65 % podiel z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Toto je naozaj ten základný moment, pretože nič iné, lebo veľa sa diskutovalo aj na výboroch, vypočuli sme si mnohé mylné informácie o tom, ako ideme niektorých odstaviť od procesu povoľovania. Nie, celý proces vydávania osvedčení o výstavbe zariadenia, tepelného, ostáva v platnosti. Jediné, čo sa naozaj týmto zákonom bude odstraňovať, je to častokrát zneužívané právo veta zo strany existujúceho dodávateľa.
Mali sme tam aj v návrhu zákona zapojenie mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky a v meste Košice do plánovania a tvorby koncepcií rozvoja tepelného hospodárstva na území mestských častí, no čo sme ale aj po diskusii napríklad s mestom Košice nateraz z toho zákona pozmeňovacím návrhom odstránili, resp. predkladám takýto návrh zákona, uvidíme, či bude v konečnom dôsledku aj schválený. Nie je tam žiaden rozpor, ale máme za to, že vieme toto riešiť aj v nejakom neskoršom období a ten hlavný cieľ tohto zákona naozaj ekologizovať teplárenstvo nejdeme žiadnym spôsobom ohroziť. Čo tam ale zavádzame a nechávame pre mestské časti alebo pre samosprávy je zvýšenie verejnej kontroly pri cenotvorbe dodávateľov tepla, kedy títo účastníci alebo teda samosprávy sa stanú nie účastníkom konania, ale tzv. zúčastnenou osobou. To znamená, že naozaj budú informovaní o cenovom konaní v prípade tvorby cien tepla a budú vedieť nazerať do spisu, budú môcť niektoré veci aj pripomienkovať, ale, opäť, nebudú môcť si uplatňovať niektoré opravné prostriedky, ktoré patria iba účastníkovi konania.
Na záver, zákon nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na strane podnikateľov investujúcich do zdrojov tepla využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo. Návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na životné prostredie, toto naozaj zdôrazňujem. Nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľkoto na úvod tohto zákona. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za to všetko, čo predchádzalo môjmu dnešnému vystúpeniu, a hlásim sa aj do tej rozpravy ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem. Hlasovať budeme v utorok o jedenástej hodine a teda môžte pogratulovať dnešnej oslávenkyni.

Ďakujem veľmi pekne. Monika, ďakujem za peknú reč, ktorú si mala v rozprave. S hlavnou myšlienkou sa dá, samozrejme, dá úplne súhlasiť, len skús mi vysvetliť jednu vec, lebo možno som to len neporozumel. Ty si hovorila, že obyvatelia Petrohradu sa poučili (reakcie z pléna), no možno tomu nerozumiem. Aha, takže myslela si to tak, že sa nepoučili. No dobre, potom je to v poriadku. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sľúbila, že ešte doplním moje vystúpenie o konkrétne čísla a dáta. Dala som si spracovať takú evidenciu ohľadom údajov z overených zdrojov. Takže sú, tieto údaje sú k 17. marcu 2023.
Ukrajinské orgány k tomuto dátumu presne identifikovali najmenej 16 226 deportovaných detí, ale odhadujú, že ich počet dosahuje približne 150-tisíc. Rusko uvádza číslo viac ako 700-tisíc zadržiavaných ukrajinských detí. Aj poviem, ako sa k takémuto číslu asi dostali. Sú to čísla, ktoré sú naozaj neuveriteľné, a tie nás aj viedli k tomu, že sme chceli si tieto informácie overiť.
Organizácia Spojených národov uviedla, že obvinenia sú dôveryhodné a že ruské sily posielajú ukrajinské deti do Ruska na adopciu v rámci rozsiahleho programu. Je potvrdené, že ruské sily násilne premiestňovali ukrajinské deti bez ich súhlasu, klamali im, že ich rodičia opustili, využívali ich na propagandu, zakladali letné tábory pre ukrajinské siroty a vlasteneckú výchovu a rustifikovali ich. Podľa národného informačného úradu Ukrajiny a platformy Deti vojny, ktorá je vytvorená ministerstvom pre reintegráciu spolu s národným informačným úradom z poverenia kancelárie prezidenta Ukrajiny, sa uvádza, že k 17. marcu 2023 bolo 464 detí zabitých, podľa údajov generálnej prokuratúry, 935 zranených, 385 nezvestných podľa národnej polície Ukrajiny, 10 486 nájdených podľa národnej polície Ukrajiny a 16 226 deportovaných podľa národného informačného úradu, 308 vrátených. Počet, presný počet postihnutých detí nie je možné stanoviť z dôvodu aktívnych bojov a dočasnej okupácie časti územia Ukrajiny.
Tieto údaje však nemusia odrážať skutočný počet násilne premiestnených detí, keďže v súčasnosti prebiehajú aktívne vojenské operácie a časť územia Ukrajiny je okupovaná. Okrem toho Rusko bráni prístup k informáciám týkajúcich sa takzvaných evakuačných procesov. Tieto prekážky sú vytvárané tak aj pre príslušné orgány Ukrajiny, ako aj pre medzinárodné organizácie, napríklad UNICEF alebo medzinárodný Červený kríž, tak aj pre zástupcov občianskej spoločnosti. Ale práve zdroje od rôznych humanitárnych organizácií sú veľmi dôležité, lebo opisujú deportácie detí a konkrétne sieť prevychovaných (prevýchovných, pozn. red.) táborov ohľadom systematického premiestňovania z Ukrajiny do siete týchto prevýchovných a adopčných centier. Tie sa nachádzajú na ruskom okupovanom Kryme a v kontinentálnom Rusku.
Výskumníci identifikovali 43 inštitúcií, v ktorých boli deti z Ukrajiny držané od 24. februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Väčšina z nich sú zdravotné tábory, kam sa deti privážajú údajne na rekreáciu, zatiaľ čo iné sú zariadenia slúžiace na umiestnenie detí do pestúnskych rodín alebo na adopciu Ruska. Z týchto zistení vyplýva, že väčšina táborov sa podieľala a podieľa na proruských prevýchovných snahách a niektoré tábory poskytovali deťom vojenský výcvik alebo pozastavovali návrat detí k rodičom na Ukrajine. Toľko fakty.
Tie iné informácie, myslím si, že už v rozprave mojich kolegýň, ktoré sme spoločne strávili čas na služobnej ceste na Ukrajine, odzneli. Ale toto sú fakty, toto sú čísla, ktoré treba, aby odzneli. Toto sú informácie, ktoré poukazujú na to, že na Ukrajine sa naozaj dejú činy, ktoré hovoria o genocíde ukrajinského národa. Ďakujem.

Dámy, bola som na hraniciach, keď vypukla vojna, strávila som tam s priateľmi a s kolegami skoro týždeň, stretávala som sa tam najmä teda s matkami a deťmi. A poviem pravdu, nemala som odvahu ísť na Ukrajinu a nemám ju ani dnes. Úplne úprimne a ľudsky to priznávam. Bojím sa tam ísť, lebo, lebo je tam Putin, lebo je tam vojna, lebo všetko to, čo sa, ste opisovali, sa tam deje. A možno aj mysliac na svoje deti, aj na seba samú, aj na svoju rodinu, nechcem to ani len riskovať, lebo, lebo je to nehorázne. A potom príde deklarácia, uznesenie, ktoré hovorí o tom, odsúďme to, odsúďme, nech sa to nedeje tým ženám, ktoré si nemajú možnosť vybrať, ony nemajú možnosť povedať: ja to nechcem, ja tam nejdem. Lebo jednoducho im sa to deje v životoch bez toho, aby si vybrali.
A mňa by zaujímalo, kde sú teraz všetci tí, čo, podporovatelia Putinovej agresie, ktorí chcú mier za cenu napríklad nedodávania zbraní, inými slovami, matky majú svoje deti brániť vreckovkami, majú, alebo má celá krajina nechať tých, čo im vraždia, znásilňujú, unášajú ženy a deti, majú im prenechať celú svoju zem a celú svoju identitu, svoje vlastné deti. Kvôli čomu? Určite nemajú.
Ja som veľmi vďačná za to, že ste tam boli, ste veľmi odvážne a som veľmi vďačná za túto deklaráciu, klobúk dole pred vami, dámy, pred každou jednou, určite ju podporím. A myslím si, že je dobré minimálne pre to vyjadrenie podpory určite, ale na Slovensku je minimálne pre to, aby sme rozlišovali, kto je na akej strane. Nech ľudia vidia, akí skutočne sme. Sláva Ukrajine.

Ja by som sa chcel pripojiť k poďakovaniam predkladateľkám návrhu deklarácie a aj za ten návrh, aj za ich cestu na Ukrajinu, aj za svedectvo, ktoré podali, a je to dôležité, pretože násilie páchané cielene na civilistoch počas vojny nie je niečo bežné, je to, je to výnimočná vec. Samozrejme, že civilisti trpia počas vojny, akejkoľvek vojny a je smutné a strašné, ak sú postihnutí na životoch alebo na zdraví a v dôsledku vojenského konfliktu, ktorý sa vedie medzi armádami. Ale tu sme svedkami niečoho iného, niečoho, čo nie je bežné, a to je cielené zabíjanie civilistov, cielené mučenie, znásilňovanie, presídľovanie žien a detí do inej krajiny, to rozhodne nie je to isté ako keď hovoríme o civilných obetiach akejkoľvek vojny.
Nie je pravda, že cieľom tejto deklarácie alebo tejto iniciatívy je prekryť rozhodnutie o dodaní migov, však to sa predsa nijako nevylučuje, naopak, to sa dopĺňa. My čo podporujeme Ukrajinu, podporujeme aj to, aby jej boli dodávané zbrane a vojenský materiál, aby sa dokázala brániť, podporujeme Ukrajinu aj v symbolickej rovine, ale aj v tej reálnej rovine, ktorá má podobu či už humanitárnej podoby dodávok vojenského materiálu, alebo pomoci odídencom. A v tejto súvislosti ma teraz zaujalo to, čo ste hovorili aj o tej psychologickej pomoci týraným ženám alebo ženám, na ktorých bolo páchané či už vojnové alebo iné násilie, tak tu by som len chcel pripomenúť, že niektoré z tých Ukrajiniek sú aj na Slovensku a potrebujú pomoc aj na Slovensku, a tam môžme urobiť viac aj my.

Vážené a milé kolegyne, srdečne vám ďakujem za obetavosť, ktorú ste preukázali absolvovaním náročnej a určite aj nebezpečnej cesty na územie nášho suseda Ukrajiny, barbarsky napadnuté Ruskom, za svedectvo o organizovaných zverstvách, ktorých sa tam ruskí agresori dopúšťajú, aj návrh deklarácie, ktorý predkladáte Národnej rade Slovenskej republiky. Zároveň vyslovujem ľútosť nad tým, čo ste si museli vypočuť z úst jedného z poslancov, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke Kotlebovej extrémistickej strany. Zarážajúce je, že tento poslanec, ktorý je lekár, prejavil bagatelizovaním utrpenia tých najzraniteľnejších nulovú mieru empatie s obeťami, ale maximálne porozumenie pre lži šírené z Kremľa, ktoré tu bez hanby prezentoval. Musím sa priznať, že pri jeho vystúpení som mal intenzívny pocit hanby kvôli tomu, že niekto dokáže byť natoľko zaslepený predsudkami a propagandou štátu podporujúceho organizované páchanie vojnových zločinov štátu, ktorý aj Slovensko vyhlásil za nepriateľskú krajinu.
Ešte raz vám ďakujem za návrh deklarácie, ktorú, samozrejme, podporím. Ďakujem.

Kolegyňa Maťka Brisudová, ďakujem ti za doplnenie tých svedectiev, ktoré sme zažili, konkrétne príklady situácie, aká sa na Ukrajine deje, a tvoje vystúpenie by si mali vypočuť najmä tí, ktorí odišli teraz zo sály a spochybňujú, že však je vojna, tak takéto veci sa bežne dejú. No aj vojna sa, vojnové konflikty by mali sa viesť podľa nejakých dohovorov, k tomu hovorí aj čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch. To, že zomierajú ľudia vo vojne počas bombardovania, je hrozné, ale to, že okupanti, ktorí okupujú územie, sa dopúšťajú zverstiev na ženách, deťoch, mužoch, že unášajú a deportujú, nedobrovoľne deportujú deti a ich rusifikujú, menia im identitu, tak to nie je normálne a musíme urobiť všetko pre to, aby sa svet ozýval, aby sa toto naozaj nestalo, že však čo, je to normálne, veď vojny sa vedú a boli aj v iných krajinách a vtedy sme nekričali. Ale toto, čo sa deje na Ukrajine, je nechutné, hrozné a musí to skončiť a musíme naozaj silno kričať, celý svet, demokratický svet kričať proti takýmto, takémuto bezpráviu.