Videokanál klubu

Ďakujem.
Dňa 10. júna 2021 uplynulo funkčné obdobie Mgr. Miroslavovi Dudlákov, MBA, ktorý bol kandidátom navrhnutým Národnou radou Slovenskej republiky a vymenovaným prezidentkou Slovenskej republiky na zvyšok funkčného obdobia po smrti jedného z členov Regulačnej rady.
Podľa § 7 ods. 4 zákona o regulácii v sieťových odvetviach na uvoľnené miesto člena Regulačnej rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena Rady, ktorého členstvo zaniklo. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady. Podľa čl. 2 ods. 1 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov podávajú návrhy kandidátov na voľbu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Za člena Regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky.
Na základe listu predsedu výboru pre hospodárske záležitosti Petra Kremského adresovaného všetkým poslancom Národnej rady, boli predložené dve nominácie: Dudlák Miroslav – návrh poslanca Tomáša Lehotského, Selc Ľubomír tiež návrh poslanca Tomáša Lehotského.
Výbor na 59. schôdzi dňa 14. júna 2021 posúdil predložené návrhy za účasti navrhnutých uchádzačov na kandidátov a konštatoval, že obaja kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona. Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhol ďalší postup, a to:
1. zvoliť dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady verejným hlasovaním;
2. ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, t. j. dvaja kandidáti, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci nezvolení kandidáti;
3. ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Pán poslanec Suja, tak vám sa tu podarilo zdemolovať ušné bubienky naše celodenným kričaním k tejto téme. Myslím, že už ste vystúpili asi päťkrát vo faktickej a teraz ste sa dúfam dostatočne vykričali už k tejto téme aj v rozpravnom príspevku.
Mňa to len tak veľmi zaujalo, že ste vystupovali k tomuto návrhu z ministerstva financií, pretože minulý týždeň ste povedali tuto v jednej faktickej, že vy vlastne nemáte blízko k ekonomike a že vás vlastne tá téma vôbec nezaujíma a teraz ste sa tu pokúšali nejaké čísla hovoriť, hoci tá téma vás vôbec nezaujíma a nemáte k nej blízko.
Takže chcem vás poprosiť, že nabudúce skúste sa vyjadrovať k niečomu, čo vás zaujíma alebo čomu aspoň rozumiete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem od konca.
Pán kolega Kremský, ďakujem pekne za faktickú. Áno, je moja úloha venovať sa práve tej finančnej stránke, to je moja úloha. Určite súhlasím aj ja, v tomto sa veľmi zhodneme, pozitívna motivácia je tá správna cesta a taká tá dobrovoľnosť. A vlastne moje vystúpenie bolo o tom, že volám po analýze, po presne tom, čo si povedal, teda aby sme si pozreli, ukázali alternatívy, dali na papier ich prínosy, dali na papier ich náklady a vlastne z toho teda by bolo vidieť, že čo je to najprínosnejšie, čo nám to dáva, čo nám to berie.
Pán kolega Suja, odpoviem, veď koniec koncov je to verejné, viete si pozrieť, nepodpísal som ten pozmeňovák.
Čo sa týka pána Tarabu, pána kolegu Tarabu, áno, myslí ten pozmeňovák na to, je tam vlastne 50, 50 tých sprostredkovateľských bonusov ako to maximum, aby teda takáto nejaká situácia nešla do extrémov.
A ďakujem pekne za všetky, za všetky ostatné pripomienky. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pár slovami chcem jednoznačne podporiť práve prijímaný formát pomoci pre cestovné kancelárie. Ako už bolo povedané a je zbytočné to opakovať, je to veľká pomoc pre cestovné kancelárie a, samozrejme, prenesene je to pomoc pre občanov, pre klientov týchto cestovných kancelárií. Takisto aj predĺženie termínu pri asignácii 2 % dane je úplne správne a veľmi potrebné riešenie. Bližšie sa však ale chcem venovať skôr práve predloženému pozmeňovaciemu návrhu, teda očkovacej lotérii, a druhej časti sprostredkovateľskému bonusu.
Oceňujem snahu vlády robiť všetko pre zvýšenie miery zaočkovanosti. Očkovanie je spôsob, ako znížiť vplyv pandémie, ako znížiť ťažké priebehy ochorení. Toto, samozrejme, všetko pomáha ľuďom, pomáha to aj ekonomike. Preto, samozrejme, dáva zmysel robiť maximum pre čo najvyššiu mieru zaočkovanosti. Ale vždy musíme pozerať aj na ekonomické a finančné hľadisko, to je asi taká možno trošku tá moja úloha a tomuto sa chcem trošku venovať.
Očkovacia lotéria a sprostredkovateľský bonus, si myslím, že budú stáť veľmi veľké peniaze. Skúsme si urobiť takú, povedzme, že modeláciu, čiže z toho, čo je v pozmeňovacom návrhu, každý týždeň teda bude na výhry vyplácané maximálne 2 mil. eur a sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je nasekaný 30, 60, 90, tak dajme, že priemer je, povedzme, 50 a verme teda, že keby to bolo úspešné, tak urobme modeláciu, že keby teda milión ľudí sa dokázalo za, povedzme, štyri mesiace zaočkovať. Čiže keď zoberieme štyri mesiace, to je sedemnásť týždňov, takže na časť lotéria je to 34 mil., hej, sedemnásť týždňov krát 2 mil., maximálne 34 mil. Ak sa budeme teda baviť o 1 mil. zaočkovaných, ak si každý z nich teda vyrieši sprostredkovateľský bonus s priemernou sumou 50 euro, tak je to 50 mil. Zoberme si nejaké zabezpečenie, realizáciu, budú televízne prenosy, to niečo stojí, môže sa stať, že bude treba poslať na milión unikátnych účtov proste tie peniaze ľuďom, takže, samozrejme, všetko na svete má nejaké náklady. To poviem na rovinu, že dávam z brucha, povedzme, že 15 mil. Keď to takto zrátam, tak to vychádza 99 mil. euro z verejných zdrojov. Áno, je to veľa peňazí z verejných zdrojov, samozrejme, pozerajme teda na to, že či to je efektívne, či nie je. Ale má to ešte jednu vec, ktorú treba mať na pamäti a chcem, aby to tu zaznelo, bude to ale fakt veľké administratívne cvičenie, bude to veľká logistická operácia. To sa nezdá, proste tie vyrábania, tie identifikátory, všetky proste parametre, všetky údaje poslať, poslať tie peniaze na účty, účty občanov. To fakt nie je jednoduché robiť to teda v režime verejných financií, pretože sú to verejné financie, a teda robiť to v reálnom čase, pretože tu je aj ten parameter času veľmi dôležitý.
Áno, verím, že to zvýši zaočkovanosť, a to je, samozrejme, super, ale pozerajme na to aj tak cez teda hodnota za peniaze. Bude to jednorazové, minieme 100 mil. a vlastne akoby nezostane žiadna vytvorená funkčná štruktúra do budúcnosti. Teda je na mieste pýtať sa na náklady stratených príležitostí alebo teda na hodnotu za peniaze, alebo teda inak, či neexistuje iná možnosť, ako za rovnaké peniaze dosiahnuť želaný cieľ efektívnejšie a v ideálnom prípade aj s dlhodobejším efektom, aby to vedelo pomáhať aj v budúcnosti.
Tieto čísla vyzerajú zvláštne v situácii, keď máme problém zapojiť obvodných lekárov do očkovania. Myslím si, že obvodní lekári, všetci to vnímame, všetky očkovania doteraz, čo sa týka pred pandémiou, bolo vlastne cez nich, hej, a ja som presvedčený, že obvodných lekárov budeme na očkovanie potrebovať aj v budúcnosti. Dnes majú za zaočkovanie jedného pacienta 7,50 euro, tak dávam na zváženie, že teda lekár za to, že to vykoná, má 7,50 euro, a teda my riešime sprostredkovateľský bonus, ktorý teda je násobne vyšší ako platba pre lekára. To je možno ten taký, ten môj pohľad, že či by viac zapojiť do tohto celého obvodných lekárov nebolo práve tým efektívnym využitím verejných zdrojov s rovnakým pozitívnym výsledkom, že teda zaočkujeme väčšie množstvo občanov.
Plus ešte spomeniem pár výhrad, nech zaznejú, majme na pamäti, že keď zapájame do tohto finančnú motiváciu, poznáme sa, sme Slováci, môže to zvádzať k podvádzaniu, čo tiež môže spôsobiť problémy. Trošku ma tak aj mrzí, že z tohto tak nejak vychádza tá rezignácia na zdravotný aspekt očkovania, poťažne ekonomický, a teda zapájame presun, presúvame sa teda k finančnej forme motivácie.
Čo je dobré, pozmeňovací návrh je v zmysle, že dáva vláde možnosť zorganizovať, či už teda lotériu, alebo teda tú druhú časť, sprostredkovateľský bonus, takže toto, toto, čo sa prijíma, je, povedzme, taký ten podvozok. A ja verím teda, že samotná realizácia bude urobená tak, aby sa teda maximalizovali všetky možné plusy takéhoto riešenia a aby sa minimalizovali všetky mínusy takéhoto riešenia. A dúfam teda, že energia venovaná tejto schéme, tejto, toto, čo riešime teda, nám nebude chýbať niekde inde.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že sa stretávame zajtra ráno 8.15 v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Karahuta, súhlasím v podstate s tým, čo ste hovorili, o obvyklej výške nájmu, zdá sa, aj preto som reagoval na pani riaditeľku, teda resp. položil takú otázku, že sa to zatiaľ nakoniec nejakým spôsobom neprejavilo na zvýšení príjmov fondu, čo sa týka BPEJ-éčiek, no, opakujem, BPEJ-éčky boli systém, ktorý mal sanovať nejakým spôsobom cenu pôdy, mal teda byť vstupným faktorom v tých časoch. Ale keď dnes si farmár kupuje pôdu alebo resp. chce si prenajať, tak on vie predsa aj bez BPEJ, vie si tú trhovú cenu nejakým spôsobom vygenerovať na základe dopytu a ponuky. Čiže on vie, kedy bude mať a za akých okolností nejaký výnos z tej pôdy a koľko si môže dovoliť peňazí na nájom alebo na zakúpenie.
Čiže BPEJ-éčka áno, akože ona môže zostať nejakou súčasťou tej ceny, ale ten trh si to vie sám vygenerovať na základe dopytu a ponuky. Ten farmár sám si vie zistiť predsa, akú má tú pôdu, resp. akú pôdu chce kupovať alebo si prenajímať.
Pán poslanec Takáč, no, ten váš ekonomický nacionalizmus, že cudzie nechceme, svoje si nedáme, tak ten ma vôbec neprekvapuje. Ste socialistická strana a ekonomicky nacionalistická, ja naozaj nevidím problém v tom, aby sa časť štátnej pôdy sprivatizovala. Pre vás je súkromné vlastníctvo asi prejav nejakého zločineckého správania, ja si to vôbec nemyslím.
A ešte by som vás rád opravil, ja som veľmi zdôraznil, že nie všetku štátnu pôdu, takže to, čo ste mi vložili do úst, že chcem predať, že celú štátnu pôdu, tak to nie je pravda.
Takisto ako som povedal, že prezentujem teraz svoj názor, že ja by som ešte v tej problematike išiel ďalej a otvoril tú tému možnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predkladateľka, ďakujem, ja to skúsim skrátiť, lebo o jedenástej už sa blíži hlasovanie. Takže v podstate už len jedna krátka poznámka.
Hovorili sme o tých bonitovaných poľno-ekologických jednotkách. Bola to tu veľmi zaujímavá rozprava a ja som aj potešený, že toľko ľudí sa, toľko poslancov a poslankýň sa venuje tejto problematike.
Tento systém vznikol ešte za socializmu. Bol to v podstate plánovací systém. Vtedy vlastne komunisti, resp. socialistická vláda netušila nič o tom, že čo je to trhová cena, pretože pôdy boli zobraté súkromným vlastníkom a boli spravované družstvami a štátnymi podnikmi, takže vytvorili nejaký systém, ktorý mal akýmsi spôsobom sanovať nejakú cenotvorbu. A, samozrejme, že dopadlo to tak, ako to dopadlo, prišla po revolúcii, je to veľmi nefunkčný nástroj, tie ceny sa odvíjali od BPEJ-éčiek a boli podstatne nižšie, než sú trhové ceny. Takže hovorilo sa tu aj o tom, že vznikla obvyklá výška nájmu, ktorá má teda nejakým spôsobom približovať pri; momentík, niečo mi tu zvoní; ktorá má nejakým spôsobom približovať tú cenu k predstave o trhovej cene pozemkov v tej konkrétnej lokalite.
Moja otázka je a možno by som poprosil na ňu krátku reakciu pani riaditeľku, pani predkladateľku, no zdá sa, že teda tá obvyklá výška nájmu zatiaľ sa nejako veľmi neprejavila na tržbách fondu. Ja som, teda správa fondu hovorí, že v roku 2019 boli príjmy z podnikania a vlastníctva, v ktorých súčasťou je teda aj nájomné, nájom, boli 16 mil. eur, na 2020 boli dokonca projektované na 14,5, čiže na pokles a vzrástli na 19,27 tie tržby Slovenského pozemkového fondu. Tak sa mi to zdá, že teda je to asi pravdepodobne aj signál toho, že teda tá obvyklá cena nájmu, obvyklá výška nájmu nejakým spôsobom zatiaľ nezafungovala, tak možno len kratučkú reakciu, že čím si to vlastne vysvetľuje alebo čím je to spôsobené, že ten nárast tam nebol. Samozrejme, tých faktorov tam môže byť oveľa viac, že prečo nenarástli tie tržby fondu v tejto položke.
Toľko aspoň stručne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že hovoríme vlastne tuná o rovnakej, rovnakých cieľoch a presne toto, táto diskusia v parlamente ukazuje, ako veľmi chýba celospoločenská diskusia na túto tému, ako veľmi sa opomínala táto diskusia. Pretože len v rámci normálnej a odbornej diskusii vieme nájsť najrozumnejšie riešenia. Žiaľ, to tu bolo tridsať rokov opomínané. Rada sa zúčastním akejkoľvek diskusie.
Na margo, nebudem možno celkom menovať jednotlivých vystupujúcich, ale áno, padlo, padli už aj také návrhy, že komplet celá pôda štátna aj nezistených vlastníkov, že sa má zo Správy pozemkového fondu presunúť na obce, mestá a že sa má rozpredať. Ja s tým nesúhlasím, pretože štátna pôda by sa nemala predávať, má zostať v správe Slovenského pozemkového fondu a zaviesť transparentné pravidlá, čo sa týka nájmov. To je prvá vec.
Druhá vec, súhlasím s pánom poslancom a predsedom výboru Karahutom, čo sa týka toho dedenia. Áno, ale to nebráni, aby sme nepracovali na komplexných pozemkových úpravách a otvorme diskusiu aj o tom, ako zabránime rozpredávaniu pôdy a ďalšiemu drobeniu pôdy. Čiže to je zasa len na tom, aby sme zmysluplne diskutovali.
Žiaľ, tu počas tridsiatich rokov prevládali individuálne záujmy nad celospoločenskými a toto je potrebné si uvedomiť a vlastne my potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby vlastne celospoločenské záujmy boli uprednostnené, pretože vysporiadanie vlastníctva je celospoločenským záujmom a je to dlh každej jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Len chcem poďakovať za príspevok kolegyni poslankyni Halgašovej a iba také dva body.
Tie pozemkové úpravy sú naozaj obrovský problém. Je naozaj málo tých uskutočnených. Podľa informácií, ktoré mám ja od ľudí, ktorí robia pozemkové úpravy, tak oni boli v podstate dosť zarezané tie projekty posledné roky, vôbec sa nejaké ďalšie nespúšťali, čo je obrovská škoda nielen práve pre vysporiadanie vlastne celistvosti a aj vlastníckych vzťahov prípadne, ale aj z toho dôvodu, že tento, táto činnosť si vyžaduje veľmi špecifické odborné kapacity. Tieto kapacity tu máme a tieto kapacity prakticky zamrzli. Oni nemôžu vykonávať tú prácu, ktorú vedia robiť, a mnoho firiem v podstate skrachovalo. Firiem, ktoré robili pozemkové úpravy, a to je obrovská podľa mňa škola. Lebo štát potrebuje tie pozemkové úpravy, štát má kapacity odborné a nezadáva im tieto zákazky. Takže domnievam sa, že toto treba a veľmi urgentne a rýchlo riešiť.
Čo sa týka ešte možno tých štátnych pôd, tak v tejto otázke ja som ešte, by som povedal, trochu, trochu ďalej, a ja by som naozaj bol rád, keby sme štátne pôdy, ktoré štát nepotrebuje pre, vo verejnom záujme, a ktoré nepotrebuje mať ako rezervu pre prípadnú napríklad výmenu, tak aby sme tieto štátne pôdy čo najskôr sprivatizovali. Pretože súkromný vlastník je najlepší vlastník a tento proces, si myslím, že by bol fajn. Hovorím, ale o tom, že istý podiel štátnych pôd potrebujeme jednoznačne.

Ďakujem veľmi, veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení panie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zareagovať na kolegu poslanca Blcháča. Ja si nemyslím, že štátna pôda a pôda nezistených vlastníkov by mala ísť pod správu obcí. Problém je, problém, čo sa týka spravovania tejto pôdy a vôbec akože poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, je, že máme najviac fragmentovanú pôdu na, v cele, v rámci celej Európskej únie. To znamená, nemáme vysporiadané vlastnícke práva k pôde. Za 30 rokov dokázali predchádzajúce vlády, tým nechcem teda povedať, kolega, že to bola len vláda Roberta Fica, dokázali urobiť pozemkové úpravy na 12 % katastrálnych území, z 3 445 to je cca, nepamätám si presne, koľko máme katastrálnych území, čo je nehorázne málo.
A teraz, ja si myslím, teraz, keď predchádzajúca vláda, pani ministerka Matečná povedala a urobila vlastne tú koncepciu pozemkových úprav, kde je vízia, že tieto komplexné pozemkové úpravy sa uskutočnia za 30 rokov. Ja som diskutovala s pánom ministrom Mičovským, len som povedala, či, či si vie niekto predstaviť, že moje deti, ktoré majú 33 a 32 rokov, keď budú viac ako 60-roční, dostanú scelené pozemky. To je nonsens, nonsens, a preto si myslím, že naozaj by štát mal pristúpiť k urýchleným procesom a kontinuálnym procesom pozemkových úprav. To je ad jedna.
A ad dve, mal by prednostne osloviť ľudí a občanov a ponúknuť im finančnú náhradu za tieto spoluvlastnícke podiely. Pretože som presvedčená, že mnohí ľudia toto budú chcieť urobiť a tej, a tá pôda, ktorú si dajú oni zaplatiť, ja vám poviem tak, moja 80-ročná mama určite radšej využije svoje peniaze a pôjde do kúpeľov a nejakým spôsobom si ich ešte užije, ako by mali sme 30 rokov čakať na pozemkové úpravy. A tá pôda by mala ísť do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, nie obcí.
A v rámci tých komplexných pozemkových úprav predsa by sa mala robiť tá krajinná tvorba a to vysporiadané, vysporiadanie tak, aby konečne tá pôda, ktorá bude v pláne na cesty a rôzne iné infraštruktúry, nebola pridelená nejakým reštituentom, nejakým súkromným vlastníkom, ale aby to bolo usporiadané tak, aby sa potom nemusela následne vyplácať, ako to bolo urobené za predchádzajúcich vlád, významným politikom, ktorí dostali túto pôdu a následne ju predali, lebo bude tam budovaná diaľnica. Nebudem menovať.
Takže toto si myslím, že by mala byť priorita. Nechápem, prečo by mala ísť do vlastníctva obcí, pretože do vlastníctva obcí naozaj má ísť len tá pôda, ktorá mala by byť scelená a robte si s ňou, čo chcete. Ale pozemkový fond by mal byť tým správcom štátnej pôdy a pôdy nezistených vlastníkov. Nezistení vlastníci sú vlastne len, teda je to neprededená pôda. A každé právo aj zaväzuje, čiže ak raz niekto má vo vlastníctve pôdu, tak jeho povinnosťou je uskutočniť dedičské konania a následne teda sa z tých nezistených stávajú zistení vlastníci a toto sa robí rovnako pri pozemkových úpravách.
Čo je pre mňa dôležité, je zaviesť transparentnosť do procesov prideľovania pôdy do nájmu. Toto je alfa a omega. To máme aj v programovom vyhlásení vlády a, samozrejme, nastaviť pravidlá a podmienky tak, aby sa spravodlivejšie dostali k nájmom štátnej pôdy všetci poľnohospodári. To je všetko.
Ďakujem.