Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Som sa započúvala, som zabudla stlačiť. Ďakujem pekne.
Pán kolega Linhart, áno, robí sa už teraz skríning, len problém je v tom s tým programom manažmentu, že napríklad v lokalitách, ktoré sú vyhlásené ako chránená vodohospodárska oblasť, nie je predpoklad, že by tam znečistenie bolo, lebo je to chránená vodohospodárska oblasť, a preto ten program manažmentu hovorí, že netreba, postačujú tie skrátené analýzy a je potrebné len v nejakých časových horizontoch, možnože aj v dvoch rokoch alebo podobne, náhodne občasne robiť tieto, tieto skríningy. A to je podstatný problém, že sa poriadne nerobia, nieže sa nerobia, ale tá podzemná voda je v podstate živý mechanizmus. Jedného dňa je kvalita dobrá, ale možno o niekoľko mesiacov sa môže dostaviť znečistenie z nejakej starej skládky alebo environmentálnej záťaže do zdroja, čiže nedá sa povedať, že už tam bude navždy dobrá.
Pán kolega Blcháč, áno, vodárenské spoločnosti, je v ich záujme informovať, ale nie je to ich povinnosťou. Robia to v podstate viac-menej dobrovoľne. Robia najmä na kohútiku, či je voda kvalitná, nerobia to na zdroji. V podstate nejde len o znečistenie, ale je dobré, aby sme vedeli, napríklad akú vodu človek používa, mäkká, tvrdá, aký má obsah minerálov, lebo aj to môže spôsobovať nejaké možno aj zdravotné okolnosti, keď, aby ľudia vedeli v podstate sa zariadiť, že akú vodu, akú vodu pijú. Čo sa týka použitia eurofondov, áno, myslím si, že je to jeden, jedna z možností. Nielen vodovody, ale aj kanalizácie, kde by mala takáto investícia ísť, pretože, žiaľ, tých vodovodov nám naozaj, vodárenských zdrojov nám odchádza, a tie, ktoré sú zdravé, čisté, musíme si intenzívne chrániť, aby mohli zásobovať možno aj vzdialenejšie lokality.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem takou otázkou. Viete, akú vodu pijete? Akú si doma nalievate do pohára? Pravdepodobne nie. Ani ja tu úplne neviem, a preto podávam návrh zákona o ochrane spotrebiteľa, alebo pre lepšie pochopenie zákon o pitnej vode.
Myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť, akú vodu si nalieva do pohára, čo dáva piť svojim deťom, z akej vody varí, polieva rastliny na záhrade a napĺňa, napája ňou svoje zvieratá, aj to, odkiaľ sa voda čerpá a ako sa upravuje. O znečistení vody, o ktorej kvalite nepochybujeme a denne ju používame, sa čiastkovo dozvieme až v prípadoch, keď Úrad verejného zdravotníctva zistí znečistenie na kohútiku. Znečistené látky sa však vo vodovodných rozvodoch mohli nachádzať aj dlhšie. Prevádzkovateľ vodovodov má povinnosti, ktoré by si mal plniť, a mal by garantovať, že spotrebiteľovi bude dodávať len kvalitnú pitnú vodu. Vo väčšine prípadov to aj tak je. Ale aká je kvalita vody na zdroji? Ako musí vodu upravovať? Prirodzene očakávame, že už na zdroji je voda vo veľmi dobrej kvalite a postačuje základná dezinfekcia chlórovaním, prípadne opatrenia na odstránenie niektorých prirodzených prvkov, ako je mangán a železo. Ale je to naozaj tak?
Každý občan má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. A nielen to. Aj ako spotrebitelia by sme mali vedieť, čo pijeme a z akej kvalitnej podzemnej či povrchovej vody máme tú našu pitnú na vodovodnom kohútiku. Vďaka novele zákona bude prevádzkovateľ minimálne raz ročne analyzovať vodu na zdroji úplným rozborom, teda bude skúmať všetky parametre kvality podľa príslušnej vyhlášky o pitnej vode. Kontrola kvality pitnej vody a nastavenie riadneho monitorovania sú mimoriadne dôležité. Požívanie vody obsahujúce napríklad pesticídy spôsobuje rôzne závažné ochorenia, od ochorenia štítnej žľazy, neplodnosti a pri deťoch aj nízke okysličenie krvi a syndróm tzv. modrých detí pri požívaní vody s vysokým obsahom dusičnanov.
Zoznam látok, ktoré sa neskúmajú a môžu vytvárať toxický koktail, je väčší. Napríklad sa nezisťuje pravidelne prítomnosť atrazínu, ale aj iných škodlivín. Tieto analýzu, analýzy sú povinné až už teraz, len prevádzkovatelia ich nemuseli zverejňovať, a tak chýbala verejná kontrola. Nezverejňovanie týchto analýz bolo výhodné, pokým sa na..., pokým na nich neprišli, nemuseli realizovať finančne nákladné opatrenia.
Žiaľ, ani to, že vodárenské zdroje, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych lokalitách, nedávajú záruku, že sú v poriadku. Mnohí si pamätáme ako ropa zo Slovnaftu zlikvidovala dva veľké zdroje pitnej vody pre Bratislavu. Tutlalo sa to až do doby, kedy nám z kohútika netiekla smradľavá voda páchnuca od ropy. Atrazín, dusík a iné toxíny sú tichí zabijaci. Tí nesmrdia. Voda vyzerá pekne, čisto a o to je ťažšie presvedčiť niekoho, že nie je pitná, že treba realizovať zásadné opatrenia, čistiť ju a zastaviť zdroj toxických látok.
Na znečistenie podzemnej vody Žitného ostrova v poslednom období si asi pamätáte lepšie. Vo verejných vodovodoch niektorých obcí bol nájdený nebezpečný atrazín. Obyvatelia sa niekedy snažia pomáhať si sami. Ani starostovia obcí a miest nemajú dostatok informácií, aby mohli upozorniť svojich občanov na znečistenie ich studní. Tu by som vlastne trošku sa vrátila do histórii, kedy práve znečistenie na Žitnom ostrove bolo vo verejných vodovodoch v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. Alarmujúci je aj fakt, že bola zistená prítomnosť atrazínu aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia si v dobrej snahe dávajú robiť analýzy vody, avšak bývalé nariadenie vlády a v súčasnosti vyhláška neukladá povinnosť zisťovať aj prítomnosť atrazínu a iných nebezpečných látok v skrátených analýzach. A tak ľudia vodu pijú vodu bez úplných informácií o jej zložení a v mienke, že je pitná. Na základe odborných diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a o neinformovanosť obyvateľstva, ktorú treba odstrániť. Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy najmä v oblasti informovania spotrebiteľa. Pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvalitnej pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontroly kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody v znení vyhlášky č. 97/2018. V jej prílohe dáva dve možnosti vykonania analýzy – minimálnu a úplnú analýzu. Prakticky sa ale robí len minimálna analýza, kde, ako som už povedala, sa nezisťujú napríklad atrazín ani iné škodlivé látky.
Čo sa týka zvýšených nejakých nákladov prípadne pre prevádzkovateľov vodovodov, sa nepredpokladá, pretože sledovať sledovať kvalitu vody, ktorú, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu, majú povinnosť už v súčasnosti. Návrh zákona môže vyvolať dodatočné náklady len pre tých dodávateľov, ktorí si nedostatočne plnia svoje povinnosti v rámci manažmentu rizík znečistenia vodárenských zdrojov. Rozšírené analýzy sa vo väčšej miere spracúvajú, ale sa nezverejňujú. Dôvodom môže byť aj to, že zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v nadlimitných hodnotách by viedla k nákladom na úpravu vody tak, aby bola nezávadná. Dlhodobé požívanie, ako som povedala, ale vedie k vážnym zdravotným komplikáciám. Spôsob zverejňovania zákon neupravuje a je na dodávateľovi, akú formu poskytnutia informácie využije, či to bude elektronická, alebo papierová ako súčasť zúčtovacieho dokladu.
Budem rada, ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania a zvýši sa takto kontrola nad dodávanou pitnou vodou aj zvýši sa tlak na odstraňovanie prípadných znečiste..., znečistení, ktoré ohrozujú naše vodárenské zdroje.
Ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa za zdržanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Jarmili Halgašovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 210). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán presedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej republiky..., národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie ako skupina poslankýň.
Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu.
Toto zatiaľ na úvod stačí a potom sa hlásim do rozpravy.

Pán poslanec Kuffa, ja ako ateista a liberál akceptujem vašu vieru a veľmi dobre som počúval a ďakujem za to vysvetlenie toho celého procesu, keď sa niekto má stať svätým. A chcem vám poďakovať za vecný príspevok. Som bol milo, veľmi milo prekvapený za váš vecný príspevok do diskusie. Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek, počúval som veľmi pozorne vašu intonáciu o našom nejakom novosvätenom a vysvätenom kňazovi.
A ja aby som vám chcel dať do pozornosti ešte jedného kňaza z toho obdobia druhej svetovej vojny. Taký kňaz pán Tiso. Pán Tiso, predstaviteľ klérofašistického štátu, ktorého vy ste, vy taký veľký podporovateľ. Viete, vy tu rozprávate, v Amerike, že mali tam hákové kríže.
Vy ste ten človek, ktorý by ste chcel mať na našich vlajkách hákové kríže, vy ste ten človek, keď... Ste... Pokrytecky sa schovávate pred, nad číslo 1488, ako ďobe ďateľ. Však budzte aspoň hrdinovia a priznajte si farbu, že ste predstavitelia fašizmu.

Pán poslanec, ešte raz, ja som to povedal pred chvíľkou, člen Socialistického zväzu mládeže nie je predstaviteľom komunistického režimu. Ja som bol členom Socialistického zväzu mládeže, mus..., každý, kto nebol členom Socialistického zväzu mládeže dostával zlý kádrový posudok. Toto zariadili komunisti ako vy. Toto zariadili komunisti ako vy, kto mal zlý kádrový posudok, nemohol ísť na vysokú školu. Prestaňte tu o tom tárať.
Čo sa týka vašej, vašich obetí kapitalizmu, tomu som naozaj neporozumel. Vy ste si prečítali tento zákon? Cieľom je, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom. Tu nie je ani slovo o kapitalizme, ani slovo o socializme ako ekonomických systémoch. To je o totalitnom zriadení, ktorý presadili komunisti a nacisti na Slovensku. Žiadny kapitalizmus v tom nie je, žiadny socializmus v tom nie je, je tu totalita, brutálna totalita, ktorú vy tuto tak nehanebne, odporne obhajujete.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Mizík, chceme zabrániť tomu, aby boli po predstaviteľoch komunistického režimu pomenovávané ulice, verejné priestory, rovnako aj po predstaviteľoch fašistického režimu, čo je to, čo by asi vo vašom prípade sa vám malo zdať zaujímavejšie, že to, že to postihne aj teda režim, ktorý vy obdivujete, ku ktorému vy vzhliadate, lebo chceme ísť, chceme ísť tým rovným metrom, a teda ako aj o tom hovoril kolega, kolega Kazda. Je potrebné ľuďom pripomínať, čo to bol komunizmus, čo to bol, čo to bol nacizmus.
Pán poslanec Benčík, tak ten zákon tu mal byť už dávnejšie, no jedna vec, jedna vec je (reakcia z pléna), jedna vec je... (Reakcia z pléna.) Nebrblite tu, prihláste sa do rozpravy a môžte hovoriť, čo chcete. Takýto zákon tu mal byť už dávnejšie, ja by som chcel len pripomenúť, že tu máme trestný zákon, ktorý postihuje aj trestné činy extrémizmu, problém je to, ako sa ten zákon, zákon uplatňuje, a že aj vo vzťahu k tomu zákonu sa uplatňuje dvojaký meter.
Pán poslanec Hus, ja si myslím, že ani súčasná podoba toho návrhu zákona sa nevzťahuje napríklad na Alexandra Dubčeka, lebo zákaz podľa toho zákona sa nemá vzťahovať na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu voči tomu režimu, v prípade Alexandra Dubčeka môžme za také považovať jeho vystúpenia v novembri 1989, čo bol prejav odporu voči komunistickému režimu, ale nebránim sa tomu, aby sme v druhom čítaní ten zákon ešte upravili a aby sme sa zhodli na definícii, ktorá bude, bude všetk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ti ďakujem, Ondrej, za tvoje slová a za..., aj predkladateľom za predloženie tohto, tejto novely zákona. Je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch, je to aj z úcty k desiatkam mŕtvych, ktorí zahynuli vo väzeniach v politických procesoch komunistických, a je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí trpeli rôznymi politickými procesmi a boli zavretí vo väzeniach. Ale nie je to len o nich. Je to o desaťtisícoch a státisícoch ľudí, ktorí trpeli rôznymi perzekúciami obidvoch, obidvoch režimov. Komunisti a nacisti nebudú nikdy spať. Oni stále budú, stále budú rozdrapovať sa a budú hovoriť, že však to sme boli všetci, všetci sme do toho boli namotaní.
V skutočnosti to, v skutočnosti to bolo úplne naopak a raz to povedal Milan Labuda v ’89., v novembri, kedy povedal: „Ukradli ste nám naše tváre,“ pretože komunisti a nacisti robili to isté, nútili ľudí byť v nejakých organizáciách, nútili ľudí byť v Socialistickom zväze mládeže, nútili ich byť v zväze spisovateľov, v zväze umelcov a ten, kto tam nebol, ten bol následne, kádrovým posudkom bolo mu znemožnené či už publikovať, či už ísť na vysokú školu a tak ďalej a tak ďalej.
A dnes títo komunisti tvrdia a rozdrapujú sa a tvrdia, že ty si bol členom Socialistického zväzu mládeže, ty si vlastne participoval na komunistickom režime. To je absolútne, absolútne neuveriteľná lož, neuveriteľná demagógia a je veľmi dôležité, aby sme ľuďom pripomínali, kto boli komunisti, kto boli nacisti a čo spôsobili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako jeden z predkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá obsahuje aj novely niekoľkých ďalších zákonov, a chcel by som k tomuto návrhu povedať tri veci.
Po prvé. Nejde o prijatie nového zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Aj taká úvaha tu, tu medzi predkladateľmi v diskusii bola, ale ide o novelizáciu zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, čiže nie je to tak, že by sa parlament po tridsiatich rokoch zobudil a začal, začal niečo robiť, aby sa vysporiadal s neblahým dedičstvom komunizmu. Takýto zákon tu existuje od roku 1996. My ten zákon chceme teraz upraviť, aby obsahoval formulácie, ktoré budú jasnejšie, jednoznačnejšie, budú obsiahnuté nie v preambule, ale priam, priamo, priamo v texte, texte zákona, aby zákon bol jednoznačný, a vnímame to ako svoj príspevok k budovaniu historickej pamäte a ako súčasť splácania dlhu, ktorý máme voči obetiam komunistického režimu.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu umiestňovania pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, ktoré obsahujú vyobrazenia, symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii, ale aj na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii a ich predstaviteľov. Rovnako sa zakazuje, zakazuje pomenovávať ulice a verejné priestory po takýchto, predstaviteľoch takýchto režimov.
Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení, novelu zákona o priestupkoch a novelu zákona o protifašistickom odboji. Zákon má platiť smerom do budúcnosti, čiže sa to nedotkne existujúcich pomenovaní, nedotkne sa to existujúcich pamätníkov, ale sme presvedčení, že 30 rokov po páde komunistického režimu je najvyšší čas, aby neboli, neboli verejné priestory teraz pomenovávané po predstaviteľoch či už komunistického, alebo fašistického režimu. Čiže bude to platiť smerom do budúcnosti a dali sme tam výnimku pre tých predstaviteľov oboch totalitných režimov, ktorí sa zapojili aktívne do odboja proti dotyčnému režimu, pretože uznávame, že sa, že sa ľudia môžu zmeniť.
Na námietku, ktorá sa v tejto súvislosti objavuje, že tým ideme kádrovať, že ako politici ideme, ideme prepisovať históriu, nejdeme prepisovať históriu. Ideme jasne povedať, čo považujeme, čo považujeme za zlo. A my nebudeme nikomu brániť, aby hovoril o predstaviteľoch týchto režimov, aby sa k nim vyjadroval, aby o nich písal vedecké články alebo články do médií, alebo, alebo knihy, aby usporiadaval vedecké konferencie alebo iné podujatia, kde sa o nich bude hovoriť a kde sa budú preberať sprava, zľava ich plusy, mínusy, ich zločiny, ich pokus o nápravu. Nič z toho nie je predmetom tohoto zákona. Predmetom tohto zákona je umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ a pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev. A domnievame sa, že teda dozrel čas, aby sme toto upravili aj zákonom.
Posledná, tretia vec. Je dôležitý rovnaký meter, rovnaký meter na komunistický a fašistický režim, lebo, žiaľ, aj v oblasti trestného práva, ale aj v oblasti všeobecného vnímania sa tu ten dvojaký meter uplatňuje. Uplatňuje sa nerovnaký pohľad na dve totality, ktorými si Slovensko v 20. storočí prešlo. Veci, ktoré sú, ktoré sú vo vzťahu k fašistickej ideológii trestne stíhané, tak vo vzťahu ku komunistickej ideológii a komunistickému režimu sú, sú prehliadané. Odfotiť sa, odfotiť sa s hákovým krížom znamená trestné stíhanie, odfotiť sa s kosákom a kladivom znamená, že sa vlastne nič nestalo. Ja si dlhodobo myslím, že treba voči dvom zlám, ktoré poznačili život ľudí na Slovensku v 20. storočí v podobe zločineckých režimov, zachovávať alebo snažiť sa o jeden meter a o to sa, myslím, snažíme aj naším návrhom zákona.
Ďakujem za pozornosť.