Videokanál klubu

Takže ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela reagovať na kolegu, pretože hovoríme o regionálnom rozvoji, ale možno chcem dať do pozornosti to, čo s tým úplne, teda úzko súvisí, a to, čo vlastne s pánom Ledeckým riešime už niekoľko rokov, a to sú, to je vlastne napr. strana 63, 64, kolegovia, ktorú dávam do pozornosti len preto, lebo je úzko naviazaná na regionálny rozvoj.
A dávam to preto do pozornosti, pretože treba hľadať finančné zdroje na to, aby sme ten regionálny rozvoj riešili, či už to pôjde cez špecifiká, alebo cez stratégie územia, ktoré teraz momentálne vytvárame, a teda to moje, o čom chcem hovoriť, je, že zo skúseností vychádzame práve pri tvorbe, alebo teda keď hovoríme o tom, že ako chceme posilniť tieto, tieto možnosti regulácie regionálnej politiky, a to sú eurofondy. Vychádzame zo skúseností, kde máme jednoznačne veľké nedostatky pri čerpaní fondov, a vidíme, že roky, teda navrhujeme zjednodušenie, zefektívnenie čerpania, koordináciu lepšiu, lepšie riadenie, lepšiu kontrolu a toto sa jednoducho za to predchádzajúce dve programové obdobie vôbec nedialo. Preto to chcem dať do pozornosti, pretože konkrétne projekty, ktoré realizujeme aj na samosprávach, refundácia týchto projektov, či už na projekty, teda na refundáciu miezd opatrovateľkám, čakáme rok na peniaze na refundáciu týchto prostriedkov, toto je vizitka čerpania fondov.
Takisto terénna sociálna práca, komunitné pracovníčky, nemáme refundované ešte za predchádzajúci rok a ja si myslím, že toto sú obrovské nedostatky, ktoré práve na tej strane 64 chceme posilniť, a to programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, akým spôsobom to chceme robiť.
Takže skúsenosti z praxe sa, dúfam, že sa nám to podarí celé pretaviť aj do takýchto úspešnejších realizácií.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, som tu za ľudí z regiónov, ktorých zastupuje moja strana, a rozvoj regiónov je jedna z našich priorít. Nielen našich, ale aj moja osobná. Som hrdý na to, že téma regionálneho rozvoja je v programovom vyhlásení vlády zastúpená v takom rozsahu. Nie sú tu prázdne frázy, ale je to výsledok odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú naprieč celým politickým spektrom, a dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich nepatrí k žiadnemu politickému spektru.
O druhom Švajčiarsku alebo úžasnom regionálnom rozvoji, o cestovnom ruchu určite už ste, už ste veľa počuli. Ale výsledok je taký, ako keď sa pôjdete pozrieť na východné Slovensko alebo na južné Slovensko. Keď sa pozrieme, ako stoja naše regióny, tak Bratislava patrí medzi desať najlepších regiónov Slovenska a regióny, ktoré som spomínal, na východnom a strednom Slovensku patria na chvost Európskej únie. A regionálny rozvoj v programovom vyhlásení vlády, ale aj následne ako sa budú z toho odvíjať zákony, zákonné normy a riadenie tohto rezortu, je o tom, aby sa nám to podarilo zmeniť.
Ja dnes verím, že aj vďaka tomuto jasne, realisticky a odborne sformulovanému programovému vyhláseniu vlády sa konečne podarí vytvárať regiónom postavenie také, aké im patrí, aby sme boli rovnocenným regiónom Európskej únie.
Cieľom rozvoja regiónov je patričná kvalita života tých, ktorí v nich žijú a spokojnosť života alebo spokojnosť návštevníkov, ktorí do neho prichádzajú. Ale ja si myslím, že ten regionálny rozvoj, ktorý sme doteraz robili, je o tom, že my ako keby sme tých ľudí, ktorí v tých znevýhodnených regiónoch žijú, ani tam nechceli. Dokonca mám pocit, že sme prijímali také opatrenia, aby sme ich odtiaľ vyhnali, a tí odchádzali do iných regiónov, vyspelejších regiónov Slovenska alebo, alebo ďalej do Európy, alebo ešte ďalej.
Podporu najmenej rozvinutých regiónov sme v posledných rokoch často smerovali k revitalizácii námestí, po ktorých nám sem-tam niekto prejde, aj to s prázdnou peňaženkou, často predražených, medializované lavičky, dlažba z Číny či firma z iného konca Slovenska, väčšinou, väčšinou vyspelej Bratislavy. Začali sme tam, kde kopa nezamestnaných nízkopríjmových a sociálne odkázaných také projekty nikdy nevyužije, s ich postavenia im, v ich postavení im to nepomôže. Namiesto vytvárania podmienok trvalo udržateľného rozvoja sme obyvateľov doslova nútili odísť.
Predpokladom rozvoja v regióne je sociálna súdržnosť a solidárnosť. Keď chceme, aby sa ten rozvoj naozaj rozbehol, musíme dosiahnuť súdržnosť. A tú súdržnosť dostaneme tak, že budeme mať spoločnú víziu, ktorej uveríme a za ktorou pôjdeme. A všetky následné plány musia byť podriadené od tej najvyššej úrovne až po tú miestnu v tejto vízii. Pokiaľ budeme všetci ťahať za jeden koniec lana, tak toto je cesta, ako môžme ten región potiahnuť ďalej.
Alarmujúce množstvo našich slovenských regiónov sa nám vysídľuje, vymiera, doslova topí v existenčných problémoch. Každý región je jedinečný, jeho podpora musí byť špecifická, aby bola adekvátna silnej vízii rozvoja celej krajiny. Špecifickosť musí zabezpečovať zastúpenie lokálnych aktérov, a to nie tých politických, ale odborných, a tí, ktorí sú aktívni vďaka svojmu silnému emocionálnemu putu k regiónom. Rozvoj musia plánovať a realizovať tí, ktorí na, im na regióne skutočne záleží bez ohľadu na vlastný prospech.
A na tomto rozvoji musí záležať aj štátu. Musí sa začať správať ako zodpovedný správca zdrojov, hodnôt, ktoré nám tu predkovia zanechali. Základným článkom rozvoja sú komunity v územiach. Komunity v územiach, to sú ľudia, skupiny ľudí, organizované a neorganizované, ktorí sa snažia s tým rozvojom niečo urobiť.
Veľmi pekný príklad máme, máme v Poloninách, kde na poľskej strane celý cestovný ruch a celý regionálny rozvoj funguje vzorovo, a prídeme na slovenskú stranu a je koniec sveta, kde nikto nechodí. A presne, tieto komunity presne identifikovali problémy, ktoré treba riešiť a ako to zmeniť. Nie je to nerealizovateľné, ale štát má úplne opačné záujmy, štát v chránených územiach ťaží drevo, to drevo vyváža do iných regiónov, poľnohospodárstvo sa venuje plodinám takým, ktoré tomu regiónu neprinesú žiadny prospech, a dokonca ešte aj včelárstvo v týchto lesoch je štátne, hoci, hoci vytvára trvalú stratu, a tí miestni včelári majú zakázaný prístup. Čiže miesto toho, aby sme to rozvíjali, ešte to tam bránime tomu rozvoju.
Je preto nutné vytvoriť koordinovaný, veľmi efektívny a premyslený systém funkčnej asistencie štátu pri rozvojových aktivitách. Nestačí len odklepnúť peniaze a potom len často technicky kontrolovať, pritom vedome alebo nevedome vytvárať prostredie pre korupciu, klientelizmus, alebo byť ako štát dokonca brzdou prirodzených a dobrých aktivít. Máme tu neprehľadné množstvo inštitúcií. Máme tu organizácie, ktoré vznikali v čase 30 rokov a tie organizácie stále žijú, ale ony, väčšina z nich žije len tak, že je mŕtva, a keď prídu nejaké peniaze, tak vtedy ožije. Sú to organizácie, ktoré majú v názve niečo rozvojové, niečo regionálne, ale v skutočnosti fungujú veľmi neefektívne, a to znamená, že treba nám viac odborníkov a menej úradníkov.
Je čas na sociálne inovácie v rozvoji komunít a území. Keď máme šikovných ľudí na Slovensku, ktorí vedia skladať špičkové autá, tak verím, že máme aj ľudí, ktorí sú schopní robiť sociálne inovácie, ale nielen robiť, ale ich aj vymyslieť a následne viesť k zdarnému úspechu.
Dominantnou platformou rozvoja v nerozvinutých regiónoch sa musí stať sociálna ekonomika. Mala by sa stať prienikom všetkých rezortných i medzirezortných intervencií štátu a samospráv. Som prekvapený, koľko, koľko názorov na sociálnu ekonomiku v celom spektre tuná bolo. Sociálna ekonomika je nová oblasť, funguje u nás len dva roky. Sociálna ekonomika je ekonomika, ktorá v Európe je veľmi populárna, moderná, v krízových rokoch veľmi dobre obstála a na Slovensku máme sto podnikov a je v nej viac ako tisíc zamestnancov. A musím povedať, že aj teraz v krízových rokoch alebo v tých krízových mesiacoch, ktoré teraz sú, prežíva veľmi, veľmi dobre. Je to jeden z nástrojov, na ktorý nesmieme zanevrieť.
Napriek úžasnému potenciálu prírodných zdrojov nám najobdarovanejšie regióny, napríklad spomínané Poloniny, neustále upadajú a o cestovnom ruchu stále len hovoríme, pričom sa jedná o európske či svetové skvosty. O potenciále historických a kultúrnych pamiatok, napríklad Spiš unikátnym v poľnohospodárskom dedičstve, Sobranecko, Tokaj, juh stredného Slovenska či salašníctvo v horských oblastiach a ďalšie. Viacej ani nehovorím, lebo sa mi veľmi ťažko hovorí, lebo o tom len hovoríme, hovoríme, hovoríme a potenciál leží stále veľmi nízko.
Rómske komunity. Pre nás rómske komunity nie sú prekážkou rozvoja. Sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. A potenciál, ktorý sme doteraz nevyužívali, len zneužívali. Verím tomu, že pokiaľ vytvoríme podmienky, a naozaj zapojíme týchto ľudí, sú schopní vytvárať hodnoty, a nie aby systém, ktorý je nastavený, aby tento systém vyplácal dávky im. Pevne verím, že malými zásahmi sa, sa v tejto oblasti dajú robiť veľké veci.
Začínajúci podnikateľ inovátor v regióne je pre nás ako vzácny stromček, o ktorého sa musíme starať, a nie byrokraticky ušliapavať a klásť rôzne prekážky, aby sme mu zobrali chuť do tejto práce. Rovnako lokálny producent potravín či výrobca exkluzívneho regionálneho produktu, malý podnik, rodinná farma a ďalší, ktorí sú schopní odovzdať svojim vnukom zveľadené to, čo im zanechali ich dedovia.
Ja verím tejto vláde, že s týmto problémom pohne, a rovnako verím, že to zvládneme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Kotleba spochybňuje naše členstvo v NATO a nejaké priateľské zväzky so Spojenými štátmi americkými. Očividne jemu aj teraz pánovi Mazurekovi je bližšie Rusko.
Ja však Rusko vnímam ako potenciálnu hrozbu, pretože treba pripomenúť, ako sa Rusko správa k svojim susedom. Podpora separatistických enkláv v Abcházsku a Južnom Osetsku a napadnutie Gruzínska, Podnestersko, a najmä anexia Krymu a vojenská intervencia na západnej Ukrajine sú vážnym varovaním.
V súčasnosti sledujeme drámu u susedov, keď sa starosta Prahy V je vystavený reálnemu ohrozeniu zo strany ruských tajných služieb a musí ho na utajenom mieste strážiť polícia. Ak si spomenieme, ako agenti ruskej tajnej služby otrávili v Salisbury Skripaľa, je to vážny dôvod na znepokojenie a primeranú reakciu v rámci, aj v rámci našej diplomacie.
Preto varovanie pred Ruskom je prejavom zdravého rozumu a potvrdením proslovenských postojov tejto vlády, a nie spochybňovanie nášho členstva v NATO.

K tomuto príspevku mám 3 body poznačené. Prvá vec, ma zaujalo, že „cudzinci tu nemajú čo robiť“, doslovne citujem. Tak ja si myslím, že u nás taká najbližšia veľká firma je Embraco a je brazílska firma a pohybujú sa tam Brazílci, tak ja si myslím, že majú tu čo robiť. Pri Žiline KIA, to sú Kórejci, tiež sme im vďační, že tu robia a vytvárajú pracovné miesta, v Bratislave máme Volkswagen, to sú Nemci, v Nitre Sony, Japonci, viem o kopu firmách, dokonca z nášho regiónu Američania, ktoré, ktoré majú a ktoré fungujú a zamestnávajú našich ľudí, len neviem o žiadnej ruskej firme, možnože som málo informovaný, ale naozaj asi sa slabo prezentuje, vašej, vašej velebená krajina. Neviem o takej firme, ktorá by tu vytvárala ruská nejaké, nejaké pracovné miesta, alebo nejak by kooperovala s nami.
A ešte k..., jedna pripomienka, čo sa týka elektronické hlasovanie, ja myslím, že to je veľká vec, zatiaľ v podstate funguje v jednej krajine Európskej únie a, a budem rád, keď bude fungovať aj u nás. Ja viem, že máte z toho obavy, lebo bude, budú mať prístup aj ľudia, čo robia v zahraničí, ktorí majú opačný názor, opačný názor na, na veci, ako, ako máte vy. Nevyhľadávajú v zahraničných cudzincoch nepriateľov, ale, naopak, hľadajú spojenectvá a priateľstvá.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ja by som chcel sa venovať dvom veciam. V prvom rade súhlasím a stotožňujem sa, že v štátnej správe pracuje drvivá väčšina dobrých ľudí, ale boli sme svedkami, a to neraz, že objavili sa tam aj nejakí figliari. Myslím, že naposledy pán Kičura.
Chcel by som sa venovať téme sociálneho podnikania. Je pravda, že nemyslím si, že len táto vláda, ale každá jedna vláda by mala pokračovať a rozširovať vo veciach, ktoré sa osvedčili a ktoré nejakým spôsobom fungujú. Ja si myslím, že ako pán minister ste mali šťastie na ľudí, ktorých ste obsadili do funkcií, ktorí riadili odbor sociálnej ekonomiky. Ale zase na druhej strane implementačná agentúra, ktorá zriadila regionálne centrá sociálnej ekonomiky, bola veľmi neefektívna. A keď si pozrieme koľko ľudí tam pracuje alebo pracovalo a pozrieme si ich výsledky práce, že dneska máme len 100 sociálnych podnikov, tak keď to zhodnotíme, tak zistíme, že asi je to dosť slabé. Ale chvalabohu, chvalabohu aj za tých 100 sociálnych podnikov, lebo je to nová vec. V Európe, v Európe je to zavedená vec a naozaj v najväčšej kríze v roku 2008 sa ukázalo, akože tie sociálne podniky najmenej podľahli tej kríze a sú najefektívnejšie. Ja si myslím, že keď tomu dáme dostatočný odborný tutoring pri zakladaní sociálno-, sociálnych podnikov a sa podarí spustiť výzvu túto alebo inú, tak tie sociálne podniky môžu byť jedným z nosných prvkov rozvoja zaostalých regiónov. A tu sa nehovorilo len o Rómoch, ale aj zdravotne znevýhodnených a iných sociálne hendikepovaných ľudí.

Vďaka, úprimne ma teší táto diskusia, pretože si myslím, že, že bola vecná a aj konštruktívna. A možno neodpoviem všetkým tak ako, tak detailne, ako by som rád chcel. A ak nie, tak sa rád pobavím možno v chodbách, ale skúsim jedným slovom, jednou vetou alebo jednou úvahou odpovedať na pána poslanca Kočiša aj na pána poslanca Kotlebu, lebo artikulovali ste niečo, čo, samozrejme, kopa Slovákov vníma a úprimne čo sme zažili tí, čo s Európskou úniou robíme alebo donedávna robili dennodenne, aj na vlastnej koži.
Je faktom, že menšie, stredne veľké a menšie krajiny majú menší vplyv v Európskej únii ako tie väčšie. Áno. Je faktom, že novopríchodzie krajiny, tie, ktoré vstúpili relatívne nedávno, menej dávnejšie, v našom prípade 2004, si musia odpracovať, nejakú trošku viac vložiť viac energie a viac úsilia do presadenia svojich pozícií ako krajiny, ktoré sú tam dlhšie. Áno. Ale opakovane sa ukazuje, že to nie sú neprekonateľné prekážky. Upozorňujem na vedenie eurogrupy luxemburským premiérom, donedávna vedenie Európskej komisie bývalým belgickým premiérom, súčasné vedenie Európskej rady bývalým belgickým premiérom. Menšie krajiny, v prípade Luxemburska neporovnateľne menšie krajiny, ktoré si vedia šikovnosťou, talentom, poviem to tak po trnavsky, uplacírovaním talentovaných ľudí na správnych miestach vydobyť takú pozíciu, že majú vplyv, ktorý je oveľa väčší, ako by inak prináležalo krajine ich veľkosti.
Je to skutočne, a to vám potvrdí pán minister zahraničných vecí, ja i všetci iní, ktorí sme v tom Bruseli žili a fungovali, skutočne nie je pravdou, že ako menšia krajina a relatívne nová krajina nemáme šancu. Je to len o talente, je to o tom, ako vieme zosietiť tých ľudí, ktorých k dispozícii máme. Je to o tom, či vieme byť skutočne objektívnym, nezaujatým navrhovateľom, čiže sme braní konštruktívne, a či si postavíme tie spojenectvá, tie aliancie, bez ktorých neprerazíme.
Dá sa to, neverte tomu, že ako malá krajina sme do počtu. Nie sme, ide to. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcem vyzdvihnúť to, čo ma mimoriadne teší a na čo poukázal aj kolega Valášek, že programové vyhlásenie vlády sa jednoznačne hlási k ukotveniu Slovenska v západnom civilizačnom okruhu k Európskej únii so zdôraznením, že aj my ako Slovensko sme Európska únia, k euroatlantickej orientácii a členstvu v NATO, že tu niet ani stopy po nedávnom vajataní o neutralite, o predstavách akéhosi mosta medzi Východom a Západom, pretože mosty nie vždy iba spájajú, často sa po nich dupe, mosty sa ničia a vyhadzujú do povetria, keď niektorá zo strán usúdi, že to tak pre ňu bude lepšie.
Oceňujem tiež, že programové vyhlásenie vlády nezabúda na hrozby, aké predstavuje nekontrolované šírenie extrémizmu, dezinformácií, konšpirácií a naratívov hybridnej vojny, a zmieňuje sa o nich vo viacerých kapitolách. Boj s týmito hrozbami si naozaj zaslúži pozornosť, ako aj praktické kroky na vládnej úrovni a nemôže byť iba záležitosťou mimovládnych organizácií či angažovaných jednotlivcov.
Aj preto to programové vyhlásenie rád podporím.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerky, milí kolegovia, dovoľte pár slov k európskej časti programového vyhlásenia vlády. Už sme sa na túto tému bavili minulý týždeň a chcem poďakovať kolegom z európskeho výboru pani poslankyni Pleštinskej, pánu poslancovi Gogovi, pánovi poslancovi Kmecovi v neprítomnosti za ich slová na túto tému.
Požiadal som o slovo, lebo nechcem, aby nám ušiel jeden dôležitý bod z programového vyhlásenia. Táto vláda sa totiž podujala urobiť vo vzťahu k Európe niečo, čo nám doteraz unikalo. Konečne zobrať náš európsky osud do slovenských rúk a začať meniť Európsku úniu viac vo vlastný obraz.
V dokumente, v programovom vyhlásení sa jasne píše, že sa musíme prestať stavať k európskej politike ako k zahraničnej, že si musíme urobiť viac jasno v tom, akú Európsku úniu chceme, a že táto diskusia musí prebehnúť na najvyšších úrovniach vlády, nielen medzi úradníkmi či diplomatmi, akokoľvek šikovní sú. Inými slovami, po prvýkrát ide tento dokument do relatívne veľkého detailu nielen v otázke, ktorá je už takou témou kontinuity, že sme súčasťou EÚ a prečo, ale to hlavné nové je, že ide do veľkého detailu v otázke, že ako chceme členstvom narábať.
Ja viem, ono to znie tak trošku technicky, nudne a možno tak trochu ako politická floskula - uchopiť európsky osud do slovenských rúk. Ale ide o potenciálne dôležitú zmenu, mimochodom, priamo z programu ZA ĽUDÍ a som veľmi vďačný ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, zhodou okolností po mojej ľavici, za jeho spoluprácu v tomto bode.
A teraz, prečo sme to tam chceli a prečo ide o veľa. Viete (ruch v sále a zaznievanie gongu), ako krajina máme dlhodobo taký trochu nešťastný zvyk – a to sa vzťahuje na všetky predošlé vlády, nielen tú, čo práve odišla z funkcie –, že rozhodnutia Európskej únie málokedy iniciujeme, málokedy formujeme, skôr reagujeme. Väčšinou sme za, niekedy sme proti, ako to bolo v prípade kvót pre azylantov, ale skoro vždy je to v reakcii na iných, až na pár výnimiek ako západný Balkán a na pár výnimiek v podobe osobností ako práve pán minister Korčok. Tých našich nápadov zo slovenskej dielne, tých našich politikov pripravených v tej európskej pô..., na tej európskej pôde hovoriť s inými ako rovný s rovným, je už pomenej. Povedal by som tak pekne po slovensky, že ako šafranu. Vieme takto fungovať, vieme sa takto trošku motkať po Bruseli bez zanechania nejakej brázdy, ale platíme za to dane, daň v dvoch rovinách.
Po prvé, pokiaľ Slovenska nezačne meniť rozhodnutia Európskej únie viac vo svoj obraz, budú nám unikať príležitosti posilniť prosperitu tejto krajiny. Jeden príklad za všetky. Členské štáty Európskej únie sa skladajú na nemalú sumu, ktorá potom financuje prepojenie železničných či iných cestných, či cestných sietí. Tieto cezhraničné spojenia potom vedia ekonomicky zdvihnúť celé regióny, ako vy, čo žijete pri hraniciach, dobre viete. Sú to aj naše peniaze, skladáme sa na ne aj my, ale už ich využívame menej šikovne ako ostatní. Keď sa začnú diskusie o tom, kam ich investovať, do akých projektov, nie vždy sme prítomní, niekedy vstúpime neskoro, niekedy vôbec. No a potom sa nečudujme, že nám neujde.
Ten druhý silný dôvod, pre ktorý treba pristupovať k Európskej únii aktívnejšie, je ten, že nielenže prichádzame o príležitosti, ale, obávam sa, že si zarábame na slušnú vlnu euroskepticizmu.
Pozrite, každý z nás chce byť hrdý na to svoje, to majú kolegovia z ĽSNS prečítané veľmi dobre, ja súhlasím. Nikto nechce byť iba do počtu. Väčšina z nás, drvivá väčšina Slovákov chce byť nielen hrdá na to svoje, ale cítia sa byť zároveň doma v Európe, ale to sa môže zmeniť, ak sa raz ujme, že v Bruseli nemáme váhu rovnú iným, že iní rozhodujú a my sa prispôsobujeme. Nie je to tak, ale dlhodobou pasivitou by sme si vedeli na takéto vnímanie zarobiť.
Vlády, táto vláda, tie budúce budú vedieť, iba ak budú vedieť zmysluplne formovať rozhodovanie v Bruseli, presvedčia slovenskú verejnosť o tom, že Brusel, Európa sme aj my, iba tak sa začneme cítiť v Únii reálne doma.
Chcem, aby bolo jasné, tie príklady, ktoré som uviedol, nie sú zlyhaniami - zlyhaniami v úvodzovkách - Bruselu či iných členských štátov. Tiež si len robia svoju domácu úlohu a robia si ju lepšie ako my. Príležitosti ako spomínaný fond pre cezhraničné dopravné siete sú otvorené nám rovnako ako všetkým iným. A je len a len na nás, na Slovákoch, aby sme si tieto príležitosti nenechali ujsť. Opäť, nie Európska únia, nie Brusel, ale naša vlastná občasná plachosť sú tým problémom, na ktorom treba popracovať.
A teraz ako na to, ako ten pasívny prístup zmeniť, ako zanechať v Európskej únii možno trošku hlbšiu európsku alebo slovenskú brázdu, to nie je žiadne tajomstvo. V programovom vyhlásení nájdete úplne jasný recept. Chce to mať viac ľudí vo všetkých rezortoch, nielen na rezorte zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí Európskej únii rozumejú a pomôžu vláde tie príležitosti, ktoré tam vznikajú, identifikovať a ustrážiť. Títo ľudia musia mať jasne zadefinované od ministrov, že ktoré politiky treba prioritne formovať, lebo ako menšia krajina asi nebudeme stíhať rovnako kvalitne pokryť všetky agendy Európskej únie. Chce to viac pracovať so Slovákmi v európskych inštitúciách, ktorí sú vlastenci, tiež chcú pomôcť, majú reálny vplyv na rozhodovanie Európskej únie, ale často narážajú na nezáujem zo strany vlády.
Som rád, že máme vo vláde aktívnych ministrov a ministerky, ktorí žijú európskymi témami, vedia sa v nich pohybovať a vedia, akú Európsku úniu chcú, lebo bez tohto mentálneho nastavenia to nepôjde.
Držím im palce a ako predseda Výboru Národnej rady pre európske záležitosti urobím všetko pre to, aby pri tej časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí o väčšej slovenskej stope, o väčšej slovenskej brázde v Európe, neostalo iba pri slovách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka. Chcem uviesť na pravú mieru tie tvrdenia ohľadne Ruska, ako vieme, aká hra sa tu hrá, a asi nezmení nikoho názory. Ale nechcem, aby tí ľudia, ktorí to možno pozerajú online či inde, a vŕta im teraz hlavou, či tá koalícia je naozaj proti Rusku, aby pri tom nešťastnom názore aj ostali.
Táto koalícia nie je antiruská, nie je proti Rusku, je proslovenská. To znamená, že keď Ruská federácia, alebo ktokoľvek iný podniká kroky, ktoré idú proti našim záujmom, tak sa k tomu jasne postavíme. Je v záujme Slovenska, aby v Európe platili jasné pravidlá hry, aby si tu väčšie krajiny nevedeli uchmatnúť kúsok menšej krajiny len preto, že nesúhlasia s jej politikou, ako urobilo Rusko Ukrajine. Je dôležité, aby platili tie pravidlá hry, že aj tie väčšie krajiny musia brať tie menšie vážne, lebo opäť ako krajina neveľkej, krásna, ale neveľkej veľkosti, potrebujeme mať takú tú rovnosť názorov.
Politika súčasnej ruskej vlády ide proti tomuto všetkému. Z príčin, ktorým rozumie prezident Putin lepšie ako ja, si zadefinoval, že chce rozbiť Európsku úniu, oslabiť a rozbiť NATO. To nie sú záujmy Slovenska, to nie sú ciele Slovenska. Ak uspeje, Slovensko, my ako táto krajina, títo ľudia budú na tom horšie, bude mať menší vplyv v Európe, bude mať menej príležitostí posilniť prosperitu občanov. O to ide tejto vláde. To nie je proruský postoj, to je antiruský postoj, to je proslovenský postoj a, mimochodom, sme v tejto otázke rovnako kritickí voči iným krajinám. Ja osobne som bol veľmi kritický voči prezidentovi Trumpovi, keď začal rovnako búšiť do Európskej únie v niečom ako prezident Putin.
Čiže opäť, ako pobavme sa o zahraničnej politike, nikto nemá monopol na múdrosť, určite sa dá veľa vecí aj v zahraničnej politike tejto vlády zlepšiť, ale držme sa faktov. Táto vláda nie je antiruská, je proslovenská a som na to hrdý. (Potlesk.)

Nie som hovorcom ministra zahraničných vecí, nie sme ani v tej istej strane, ale len podotýkam, samozrejme, že včera strávil, čo ja viem, asi 5 hodín v videokonferencii s ostatnými lídrami Európskej únie, pretože bola, samozrejme, Európska rada. Predvčerom zhruba to isté v videokonferencii s lídrami V4, lebo sa pripravovali na včerajšiu Európsku radu. Takže trochu porozumenia a myslím, ako zdravého rozumu prosím.
Keby zostavoval vládu SMER, asi by vaši ministri, asi by sa vaši ministri potýkali s tými istými praktickými problémami ako súčasne obhajovať programové vyhlásenie a zaisťovať to, že chod vlády normálne funguje, lebo Európska únia nepočká, tak poprosím aj, aj z tejto opačnej strany možno trochu viac porozumenia.
Jeden bod k tomu, k tomu vystúpeniu, a budem vecný, pretože inak úplne súhlasím s kolegom Blanárom, že zahraničná politika a európska politika, ak môžem to dať, sú, sú dve z tých tém, kde fakt plánuje, panuje taká, taká vzácna zhoda rozhodne s väčšinou opozície a určite chcem, aby to tak ostalo. Myslím si, že to posledné, čo potrebujeme, je otvoriť aj túto tému nejakým zbytočným prestrelkám.
Ale ak môžem povedať, tá téma k odvahe, ktorú ste si vybrali, lepšie povedané, nedostatku odvahy ako kritiku programového vyhlásenia, je, je, je, je v tomto prípade dosť vedľa, pretože ak sa v niečom líšia programové vyhlásenie tejto vlády od, od praxe tej bývalej, tak je to práve v tej ochote zobrať trošku viac náš európsky osud, náš zahraničný osud do vlastných rúk. Hovorí sa tam úplne jasne o potrebe takej väčšej slovenskej pečate na tie európske politiky, o tom, ako sa ide zadefinovať konečne, akú Európsku úniu chceme. O tom, že sa ide, idú konať zasadnutia k európskym vládam priamo na úrade ministrov, čo sa dialo veľmi zriedkakedy za predošlej vlády. Opäť, to nie je kritika, ja som sám slúžil pre predošlú vládu, ja som rád, že v tej zahraničnej politike ten konsenzus panuje.
Len podotýkam, že rozumiem tej hre, čo sa tu hrá, že sa potrebujeme odlíšiť, odvaha nie je to, kde sa líši... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)