Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ako podpredsedníčka ľudskoprávneho výboru, kde sme tento návrh prejednávali a bol s veľkou podporou prijatý, aby sme ho ďalej posunuli vláde; hovorím o návrhu na odvolanie pani Pőtheovej; bolo pre mňa veľmi dôležitou rovinou celej tejto situácie, že keď hovoríme o očiste Slovenska a o napravení doslova pokrivenej dôvery, ktorú majú ľudia, občania Slovenska voči tomuto štátu, nemôžme sa obmedzovať len na očistu súdnictva, očistu bezpečnostných zložiek, ale musíme hovoriť aj o ostatných štátnych orgánoch, kde dochádzalo k pochybeniam, ktoré sú možno menej viditeľné. A jedným z týchto orgánov je aj úrad, ktorý slúži na ochranu osobných údajov, ktorý zastupovala pani Pőtheová a zneužívala svoju funkciu jednak na zastrašovanie novinárov, hovorím o konkrétnej pokute, aby prezradili svoje zdroje, ale aj v iných prípadoch, ktoré spomenul pán podpredseda parlamentu pán Gábor Grendel.
Takže v tejto situácii by som ešte veľmi rada ocenila aj tie orgány, ktoré si plnia veľmi dobre svoju funkciu, a tým je napríklad ombudsman, verejný ochranca práv. Keďže pani ombudsmanka, prof. Patakyová z vlastnej iniciatívy prešetrila postup, ktorý zvolila pani Pőtheová a jej úrad pri naozaj neprimeranej pokute a vyjednávaní s investigatívnym centrom v Čechách, a prišla na to, že boli porušené základné ľudské práva a slobody a tak tento prípad doniesla do úplne inej právnej roviny, vďaka čomu sme sa ním mohli zaoberať. Takže aj tento postup orgánov si zaslúži pozornosť, pretože bol príkladný.
Ďakujem za slovo.

Ja len krátko k pánovi poslancovi Dostálovi. Áno, keď som hovoril o potrebe zvyšovania súdržnosti spoločnosti, tak jedným z elementárnych atribútov je primárna dôvera vo fungovanie štátu. A pokiaľ nebude fungovať súdnictvo, pokiaľ ľudia neuveria, že spravodlivosť je slepá a meria každému rovnako, nie našim ľuďom inak, vašim ľuďom inak, tak jednoducho túto elementárnu dôveru ľudí vo fungujúci štát nevybudujeme. Preto som rád, že práve naša ministerka Mária Kolíková je za túto oblasť zodpovedná a aj z tých prvých krokov za posledné týždne je vidno, že tie zmeny v súdnictve budú razantné, rýchle, dôsledné a ich cieľom nie je ovládnutie súdnictva, ale, naopak, sprístupnenie súdnictva a rozhodovania v súdnictve slušným, nezaťaženým ľuďom bez toxických kontaktov, s jasným pôvodom majetku, ktorý vlastnia tak, aby sme sa mohli spoľahnúť, keď sa ktokoľvek z nás – a nech je trebárs Andrej Kiska, čo je vaša obľúbená téma, alebo nech je to samotný Robert Fico – dostane pred súd, tak sa môže spoľahnúť, že to rozhodnutie bude nestranné a spravodlivé.

Ďakujem. Veľmi stručne, kolegovia Hus, Mierna, Žitňanská, Dostál, myslím, že si rozumieme a teším sa na spoluprácu pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády.
Pán kolega Taraba, v mojom svete tá demokratická diskusia funguje inak. Tým, že s niekým nesúhlasím alebo vyjadrím iný názor, v mojom svete neznamená, že ho napádam, hej? To znamená, pokiaľ vyjadrím odlišný názor na spôsob komunikácie pána premiéra, tým len hovorím, že nesúhlasím s takým typom komunikácie, ale nenapádam ho. Tak ako bytostne nesúhlasím s existenciou vašej strany, pretože si myslím, že je extrémistická a je mimo právneho rámca tejto krajiny, čo je môj súkromný názor, ale to neznamená, že vás napádam.
A pokiaľ ide o to hľadanie pravdy; viete, hľadanie pravdy nerovná sa popieranie vedeckého poznania. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne. Miro, úplne súhlasím s tým, že noviny do každej rodiny nie je dobrý nápad. Ako bývalá novinárka by som mala byť rada, keď sa podporuje tlač, ale myslím si, že naozaj toto nie je cesta.
Naopak, čo chcem vyzdvihnúť aj z tohto programového vyhlásenia vlády a o čom si aj ty hovoril, je boj s dezinformáciami. Pre mňa je nesmierne dôležité, aby sme sa aj viac zamerali na boj s dezinformáciami v oblasti zdravotníctva, pretože máme množstvo prípadov ľudí, ktorí sa nechajú obalamutiť rôznymi šarlatánmi a rôznymi ľuďmi, ktorí sa chcú priživiť na nešťastí iných. Máme rôzne návody, ako sa vyliečiť z rakoviny pitím Sava a tak ďalej. Myslím si, že toto sú veci, ktoré musíme naozaj zastaviť, aby sa nezhoršil zdravotný stav našich spoluobčanov.
A posledná poznámka. Keďže asi by som to nebola ja, kebyže to nepoviem, veľmi oceňujem, že aj v časti kultúra sa zaoberáme problematikou ľudí so zdravotným postihnutím, to znamená, že chceme, aby aj títo ľudia mali možnosť naplno sa kultúrne vyžiť, aby mali prístup ku kultúrnym pamiatkam, aby sa debariérizovali, a takisto aby aj programy v televízii boli dostupnejšie pre ľudí so sluchovým postihnutím a zrakovým postihnutím. Takže veľmi sa teším na spoluprácu aj v tejto oblasti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som pred pár týždňami nepodpísal koaličnú zmluvu, tak som si niekde prečítal, že pán premiér Matovič, sa mu viac hodí úprimnosť ako poslušnosť, takže budem úprimný. Pred pár týždňami, keď som sledoval spôsob, akým vzniká programové vyhlásenie vlády, nebol som si úplne istý, že sa nám v predpísanom čase podarí dať dohromady konzistentný dokument, za ktorý sa tu budeme vedieť v parlamente postaviť. Tým, že tá vládna koalícia je široká, tie záujmy jednotlivých strán sú rôznorodé, je tam naozaj mnoho skvelých vecí a mnoho vecí, z ktorých mnohí z nás môžu mať nejaký rozmer problému, niektorí tam vidia veľa priamej demokracie, iní málo, niektorí tam vidia menej štátu, iní veľa štátu. Ja osobne by som tam napríklad rád videl menej štátu, ale keďže tam nie je posilnenie referenda na celoštátnej úrovni, čo je pre mňa kľúčový problém, ktorý by mohol naozaj spôsobiť problémy s naším ukotvením v euroatlantických štruktúrach a možno aj s princípmi zastupiteľskej demokracie, v tejto podobe rád toto programové vyhlásenie vlády podporím.
A keďže sme tu už absolvovali rozpravu asi na všetky možné témy z programového vyhlásenia vlády, tak ja sa krátko, veľmi krátko dotknem iba dvoch, ktoré mňa osobne mimoriadne zaujímajú. Prvou je fungovanie územnej samosprávy a ako primátor a viceprezident Únie miest Slovenska som mimoriadne rád, že vo viacerých kapitolách programového vyhlásenia vlády je vytvorený priestor na zásadnú štrukturálnu reformu fungovania verejnej správy, špeciálne územnej samosprávy. Aj teraz v čase korony sme ukázali my primátori, starostovia, župani – a je nás tu v parlamente naprieč všetkými stranami, myslím, štrnásť alebo pätnásť, keď dobre počítam –, že vieme sa postarať o našich ľudí; teda kolegovia zo SMER-u, aby neprišlo k nedorozumeniu, nie o vašich ľudí, o tých sa, dúfam, postará pán minister vnútra. Vieme sa postarať o našich ľudí v mestách a obciach, v ktorých žijeme, ale potrebujeme na to viac kompetencií, možno viac financií, väčšie právomoci. Pretože ak niečo v posledných mesiacoch zlyháva, tak je to štátna správa v území, krízové riadenie na úrovni okresov jednoducho neexistuje. Česť zopár výnimkám, ale drvivá väčšina prednostov okresných úradov na to jednoducho kašle. Či na to kašle preto, že jednoducho už nechcú, lebo čakajú ako politickí nominanti, čo s nimi bude, alebo ani nevedia, pretože mnohí z nich sú naozaj len stranícki trafikanti, z hľadiska výsledku je to úplne jedno. Suplujeme ich my volení predstavitelia a sme pripravení to robiť aj v širšej miere, pokiaľ výsledkom práce tejto vlády bude posilnenie moci, kompetencií aj financií do územia, pretože tá reálna kvalita života nás všetkých sa odohráva v mestách a obciach, v ktorých žijeme.
V tejto súvislosti mám mimoriadnu radosť ako člen strany ZA ĽUDÍ, že sa nám podarilo presadiť vytvorenie ministerstva, ktoré bude mať vo svojej náplni aj regionálny rozvoj. V tejto súvislosti chcem veriť tomu, že regionálnu politiku, ktorú potrebujeme novú, a regionálny rozvoj nebudeme vnímať úzko len v podobe znižovania regionálnych nerovností, ale aj v reálnom rozvoji vnútorného potenciálu regiónov všetkých, tak ako ich na Slovensku máme.
Druhá téma, ktorá mňa mimoriadne zaujíma ako človeka, ktorý prežil väčšinu profesionálneho života v médiách, a to je práve časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje kultúre a médiám. Tam mám len dve poznámky. Som veľmi rád, že táto vláda si uvedomuje, že ak niekedy, tak teraz je čas a priestor pre vybudovanie naozaj silných, rešpektovaných médií verejnej služby a verím, že tak ako sa tam píše, sa na to nájde aj dostatok peňazí, pretože všetky doterajšie pokusy zlyhali na tom, že síce sme do zákona napísali, čo má Slovenská televízia, Slovenský rozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska robiť, ale nikdy sme to neocenili a neprifarili k tomu aj primeraný balík peňazí.
A druhá vec, ktorá je v tejto súvislosti dôležitá a kde má zohrávať významnú úlohu aj Rozhlas a televízia Slovenska, to je práve boj s hoaxmi a dezinformáciami, pretože práve súčasný stav tejto informačnej vojny, hybridnej vojny s potenciálnym posilňovaním priamej demokracie by naozaj mohol znamenať ohrozenie nášho euroatlantického ukotvenia a ohrozenie zastupiteľskej demokracie.
Na záver, keďže som sľúbil, že budem krátky, mám iba dve prosby do vlastných radov. Viem, že to máme napísané v programovom vyhlásení vlády, viem, že sme sa k tomu viacerí vyjadrovali, ja mám takú malú prosbu do našich radov: Schváľme programové vyhlásenie vlády, ale vykašlime sa, prosím, na tie vládne noviny do každej rodiny. Jednak si to odnáša pani ministerka kultúry, pretože myslím, že to ani nebol jej nápad, hoci je to jej téma, a na druhej strane nemyslím si, že je to komunikačný nástroj primeraný modernej európskej demokracie 21. storočia.
A poslednú prosbu: Jeden z najväčších problémov tejto krajiny, ktorý sme dúfali, že vyriešia aj posledné parlamentné voľby, bola rozpadávajúca sa elementárna súdržnosť v spoločnosti. Lebo to, na čom zlyhávame, je naozaj to rozdelenie, ktoré ide naprieč tou spoločnosťou a najmä v čase koronakrízy, ak nám niečo môže pomôcť, ako ju spoločne prekonať, je naozaj sociálna súdržnosť. Preto chcem poprosiť, prestaňme najmä svojou rétorikou, prejavmi, vystúpeniami túto sociálnu súdržnosť nabúravať, rozdeľovať, stavať jednu skupinu ľudí proti druhej. A teraz nemyslím, že by sme mali prestať ukazovať prstom na tých, ktorí kradli a zbíjali, tých treba presne pomenovať a tých treba vyriešiť v súlade so zákonom. Ale myslím na to, že nestavajme napríklad epidemiológov proti ekonomóm, pretože jedni aj druhí majú úprimný záujem, aby sme s čo najmenšími následkami prežili súčasnú krízu a tie následky sa, samozrejme, týkajú životov, zdravia, ale aj ekonomiky tohto štátu.
Čiže ešte raz prosba aj do vlastných radov, aj ku kolegom z opozície. Áno, samozrejme, že primárne túto prosbu adresujem premiérovi Igorovi Matovičovi.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za ponúknutú pomoc pánovi poslancovi Drdulovi.
Zitka, ja ako jazykárka a človek z východného Slovenska, ja mám veľmi blízko k národnostným menšinám. Takže ja veľmi rada navštívim, navštívim tvoju školu.
Pán poslanec Kočiš, ďakujem za vaše slová, nie ste už asi tu, ale ďakujem za to, lebo hovorila som o tom aj v príspevku, oblasť školstva nie je oblasťou alebo priestorom na politikárčenie. Oblasť školstva je oblasť, v ktorej musí dôjsť k celospoločenskému konsenzu, musia sa procesy nastaviť tak, aby väčšina spoločnosti bola nastavená na desiatky rokov plniť koncepciu v rozvoji školstva.
Janka, nebudeme si tu skladať asi komplimenty, ale môj obdiv k tvojej práci je dlhoročný a veľakrát som o ňom hovorila. Absolútny súhlas, bohužiaľ, som bola oklieštená časom desiatich minút, absolútny súhlas je v tom, že deti, mnoho detí aj z našej školy môžu síce byť u nás do veku teda šestnástich rokov, ale nemajú ďalšie uplatnenie. Nemajú možnosť študovať ďalej a digitálne kompetencie a práve vzdelávanie v tejto oblasti je častokrát kvôli ich zdravotnému znevýhodneniu jedinou cestou, ktorou, ktorou by sa mohli vydať. Takže neviem povedať nič iné, ako absolútny súhlas a vďaka.
A áno, pán Mizík, súhlasím aj s vašimi pripomienkami. Kapacitné možnosti v nerozvinutých oblastiach budú problémom, na ktorý sa narazí v tejto veci, ale myslím si, že každopádne sa dá, sa bude musieť táto situácia zvládať. A čo sa týka financovania špecializovaných tímov na škole, inkluzívnych tímov, všetko je podľa mňa z hľadiska financií o prioritách. Čiže čo si táto vláda postaví ako prioritu, to jednoducho zafinancuje. A ja z hĺbky srdca verím, že tieto inkluzívne tímy budú prioritou tejto vlády.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Vierka, nielen za tento tvoj príspevok, ale aj za tú dlhoročnú odbornú prácu, ktorú vykonávaš, a za to, ako si aj pôsobila ako učiteľka aj ako riaditeľka, naozaj aj vo vzťahu k skupine tých najzraniteľnejších si vždy bola veľmi aktívna a snažila sa im zabezpečiť ich špecifické potreby.
Okrem tých inkluzívnych tímov, ktoré si spomínala vo svojom príhovore, ja chcem upozorniť aj na ďalší aspekt v oblasti vzdelávania a to je to, že by sme mali konečne možno zmeniť aj tú filozofiu alebo aj to, ako to funguje, aby špeciálne školy a praktické školy neboli vlastne takou konečnou pre deti so zdravotným postihnutím, aby sa mohli ďalej vzdelávať. My máme veľmi málo týchto ľudí aj v kontinuálnom vzdelávaní, pričom vieme, že doba je rýchla, aj ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť sa kontinuálne vzdelávať, by mali mať možnosť získať také vzdelanie, ktoré im umožní dostať sa na otvorený trh práce. Mali by mať možnosť sa viac vzdelávať v digitálnych zručnostiach, pretože viac ako polovica ľudí so zdravotným postihnutím nemá tieto zručnosti. Čiže aj v tomto segmente nás čaká veľmi veľa výziev a ja som rada, že naše programové vyhlásenie v tomto smere nezabúda na túto skupinu ľudí a aj vďaka takým ľuďom, ako si ty, Vierka, ja verím, že sa nám to podarí presadiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, politická strana ZA ĽUDÍ je strana regiónov a strana odborníkov. Na našom predvolebnom programe v každej časti nášho predvolebného programu dlhodobo pracovali tímy odborníkov. Preto som veľmi, veľmi vďačná, že sa obrovská časť našich opatrení z nášho predvolebného programu ocitla v programovom vyhlásení vlády, za čo chcem, samozrejme, poďakovať aj našim koaličným partnerom.
Myslím si, že v rozprave k programovému vyhláseniu vlády by sme sa mali pri tomto pulte asi vyjadrovať k veciam, ktorým rozumieme, ktorým sa v profesijnom živote venujeme. A preto sa ja budem venovať len oblasti regionálneho školstva. Veľmi v krátkosti chcem povedať, že môj profesijný život je celý spojený s regionálnym školstvom. Pracovala som ako učiteľka na základnej škole na dedine, neskôr na strednej škole v krajskom meste, v umeleckom školstve, som angličtinárkou, dejepisárkou, momentálne pôsobím ako riaditeľka základnej školy, jedinej bezbariérovej základnej školy v Prešove, ktorá je školou skutočne pre všetky deti, pretože máme zdravotne znevýhodnené deti a taktiež máme deti športovo nadané, máme športové triedy futbalového, futbalové športové triedy Tatranu Prešov. Preto si myslím, že môj pohľad na regionálne školstvo aj tým, že v ňom pôsobím viac ako 20 rokov, je naozaj širokospektrálny a dovolím si hodnotiť preto programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti.
V tomto regionálnom školstve žijem svoj život vyše dvadsiatich rokov, ako som povedala. Žila som ho v školstve, ktoré momentálne má dvadsiateho ministra v porevolučnom fungovaní nášho štátu. Žila som ho v školstve, ktoré je dlhodobo, ale dlhodobo a vážne podfinancované. Žila som ho v školstve, ktoré je zavalené administratívou, v školstve, ktoré trpelo rôznymi vymyslenými reformami, z ktorých bola väčšina robená naozaj hurá systémom, čiže na ministerstve si vymysleli a v školách sme vyskúšali, čo malo, samozrejme, vždycky dopad na vzdelávanie na školách. V tomto školstve ho žijem naozaj celý svoj život, v školstve zmietaný, zmietaným kauzami ministrov školstva v súvislosti s eurofondami, preto mi dovoľte vyjadriť nádej, že nastupujúca vláda tieto pomery v školstve zmení. A zaväzuje sa k tomu aj v programovom vyhlásení vlády.
Ďalšia vec, o ktorej chcem hovoriť, je postavenie, postavenie učiteľa, ktoré takisto definuje programové vyhlásenie vlády podporou učiteľov. Bohužiaľ, v spoločnosti veľmi často zaznieva a zaznelo to aj tuná v pléne niekoľkokrát, že školstvo je podfinancované, lebo učitelia sú nezaplatení, a preto sú nekvalitní. Dovolím sa voči tomuto mýtu veľmi vážne vyhradiť. Školstvo, ako som povedala, prichádzam zo školstva, môj syn chodí na základnú školu v Prešove, školstvo je plné veľmi kvalitných ľudí. Ľudí, ktorí robia nad rámec, ľudí, ktorí robia na 100 %, ľudí kreatívnych, ľudí plných energie a zároveň – na naše šťastie a na šťastie našich detí – nerobia len do výšky svojho platu. Takže dovolím sa ohradiť voči tomuto mýtu, naozaj to zaznelo niekoľkokrát na tejto pôde, čo ma veľmi mrzí.
Je pravdou, že školstvo starne. Je pravdou, že mladý muž sa v školstve dlho neohreje, pretože nedokáže odštartovať svoju rodinu a svoju, a svoju budúcnosť v školstve, pretože je veľmi slabo zaplatený.
Dovolím si ešte malú pripomienku k tomu, že tu z každej strany z opozície zaznieva, že programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecne napísané. Ja som tam našla niekoľko pre regionálne školstvo veľmi jasných formulácií. Jedna z tých formulácií hovorí o tom; alebo takto. Prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády ocitli formulácie, ktoré sa týkajú zdravotne znevýhodnených detí. Ako som povedala, ja som z takejto školy, máme vozičkárov, máme rôzne zdravotné znevýhodnenia na škole. Tejto problematike sa v školstve venovalo veľmi, veľmi málo.
Viem, že mnohí ľudia, ktorí pôsobili v školstve v minulosti na ministerstvách, by sa mohli ohradiť, teda že stále sa nejaká tlačová konferencia robila ohľadom asistentov učiteľov. Realita v školách je ale úplne iná. Pri tom, že riaditeľ školy, ktorý má 55 začlenených žiakov, čiže integrovaných buď z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, alebo z dôvodu špeciálnych vzdelávacích alebo výchovných potrieb, odovzdá tento, tento fakt okresnému úradu, ktorý na základe vzorca, ktorý dostal z ministerstva školstva, urobí plus, mínus, krát, delené a vypočíta, že na 55 takýchto začlenených žiakov má v škole postačovať 4,5 asistenta. To je realita, v ktorých školy žijú, to je realita, z ktorej vychádzame, a preto som veľmi vďačná najmä mojej kolegyni, dlhoročnej bojovníčke za práva zdravotne znevýhodnených ľudí a zdravotne znevýhodnených detí, že sa tieto pasáže o tom, že na, že na školách musia byť zavedené celé špecializované tímy špeciálnych pedagógov, psychológov, zdravotných sestier, jednoducho dostalo do programového vyhlásenia vlády. Je to pre mňa úplne jasný a konkrétny odkaz hlavne k tejto skupine v školstve.
Ďalšou vecou, ktorej sa chcem dotknúť a ktorá je pre mňa veľmi konkrétna takisto, je téma zaškoľovacích ročníkov v budovách základných škôl. Je to úplne jednoduché riešenie. Niekoľko rokov tu vládla vláda, ktorá neustále riešila nedostatočný počet miest v škôlkach, a úplne jednoduchým riešením, nepotrebovali sme na Slovensku vymyslieť niečo nové, všade vo svete sú tieto veci zavedené, sú práve zaškoľovacie ročníky v budovách základných škôl. Táto vláda sa zaväzuje k podpore a k vytváraniu takýchto zaškoľovacích ročníkov. Nemusím tu asi rozprávať o tom, že je to pre deti, hlavne tie, ktoré nenavštevovali škôlku, veľmi výhodné z dôvodu toho, že sa dvakrát neadaptujú na cudzie prostredie, čiže prichádzajú do zaškoľovacieho ročníka a následne zostávajú študovať na tej istej základnej škole, čiže sa dvakrát neadaptujú na prostredie, na budovu, na procesy v nej. Je to veľmi ľahké, je to ľahké aj pre deti, ktoré škôlku navštevovali, pretože v podstate majú rok na tú adaptáciu, za normálnych okolností na ňu majú, keď prichádzajú do prvého ročníka, v podstate niekoľko dní. Takže to je ďalšie veľmi konkrétne opatrenie.
Chcem povedať, že zatiaľ čo my sme 20 rokov v školstve vyslovene tápali, existovali v Európe a vo svete štáty, ktoré pochopili, že budúcnosť národa v absolútnej miere závisí od vzdelania detí v tomto národe. A preto sa rozhodli otvoriť celospoločenskú diskusiu, naprieč politickými spektrami prijali koncepcie, vízie, ako školstvo bude fungovať, dali si tam časový harmonogram na 30 rokov a každá ďalšia vláda v podstate túto koncepciu preberá. Toto je cesta, ktorú ja vidím aj cestou pre Slovensko. Toto je v podstate, podľa mňa toto programové vyhlásenie je štartovacou plochou k takejto možnosti vytvoriť celospoločenský konsenzus, ako sa má školstvo ďalej vyvíjať, vytvoriť koncepciu na desiatky rokov a vtedy v podstate máme šancu vychovať naše deti alebo vzdelávať ich, aby boli konkurencieschopné v 21. storočí na celosvetovom, celoeurópskom trhu práce.
Myslím, že tu nebudem dlhšie rozoberať, že je to absolútne nevyhnutné a že je veľmi dôležité, aby sme to pochopili konečne aj my. Preto aj s povzbudením mnohých ľudí z regionálneho školstva, ktorí ma kontaktujú, vyslovujem nádej, že sa takéto procesy začínajú akurát, vyslovujem nádej v obsadení ministerstva školstva, vidím množstvo, vo vedení ministerstva školstva vidím množstvo ľudí, ktorí dlhoročne hovoria o potrebe takýchto zmien, a preto veľmi rada podporím takéto vyhlásenie vlády.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Tak v prvom rade ďakujem za podporu všetkým poslancom, ktorí zmýšľajú rovnako alebo sa stotožňujú s tými myšlienkami.
Ďakujem pánovi Kotlebovi za podporu v oblasti salašníctva. Ja som si nikdy nevedel predstaviť, že budeme mať nejaký, nejakú spoločnú záľubu alebo spoločný záujem, takže toto je náš spoločný záujem.
Pán Kuffa, narážal som na paradoxy, chránené územia, kde sa ťaží a vyváža - v chránených územiach - a zároveň lokálnym aktivitám sa tam bráni vykonávať akúkoľvek činnosť. Štát, to sme my všetci, to znamená, štát nie je nejaká organizácia, ktorá si má uzurpovať územie, ale štát by mal byť ten, ktorý vychádza občanom v ústrety a snaží sa, aby tí občania na tomto území, aby sa im lepšie žilo.
Pán Ferenčák, snaha je podporovať, posilňovať kompetencie samospráv a myslím si, že regionálny rozvoj je beh na dlhé trate, a čo sa za desiatky rokov zanedbalo, ťažko sa za štyri roky vyrieši, ale vieme, aká je štartovacia čiara, a chceli by sme to posunúť ďalej.
K pánovi Antalovi, stotožňujem sa s tebou, že regióny sú vyľudnené a keď nebudeme konať, za chvíľu už nebude pre koho tam robiť. Takže rýchlo začnime.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Ledecký, Vlado, ty si to dokázal, ty si to svojimi schopnosťami ukázal, že sa to dá, a preto som veľmi rád, že sa ujímaš tejto iniciatívy a pokúsiš sa o to, aby to, čo si dokázal v malom, aby si dokázal aj vo veľkom, a dúfam, že dostaneš dostatočnú podporu.
Keď sa povie menej rozvinuté regióny, tak každého asi napadne vyššia nezamestnanosť, chudoba, rómske osady, málo práce. Čo s tým? V každom väčšom alebo menšom okresnom meste automobilka nebude, takže tú prácu tam treba doniesť iným spôsobom. A práve preto veľkú časť nášho programového vyhlásenia venujeme podpore malého a streného podnikania.
Musia existovať dobré spojenia a železničné, autobusové, cesty II., III. triedy, pretože tie ekonomické centrá, tých bude menej, tam sa tí ľudia potrebujú dostať za prácou a tú prácu treba mať. To je to podstatné. A to je tá jedna časť.
Tá druhá časť je na vrchole pyramídy, sú to tí mladí, šikovní ľudia, ktorí nám odchádzajú, a regióny sa nám vyľudňujú. Viac ako 17 % študentov študuje v zahraničí. V Košiciach dokonca... (ruch v sále), ďakujem, že ma nerušíte... (zaznievanie gongu), v Košiciach dokonca chodia české univerzity a robia tam výberové konania, aby najlepších študentov zobrali a poslali na štúdium do Prahy. Oni sa už nevracajú. Vráti sa nám možno 30 % a tých, a ten zvyšok sa nám nevráti. A viete, čo je dôvod číslo 1? Ten dôvod č. 1 je nefunkčný štát. Nedôvera v štát.
A preto sa musíme pokúsiť tento štát opraviť, aj to je v našom programovom vyhlásení, aby sme tých mladých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)