Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 124 zo 4. júna 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 131), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 14. schôdzi a uznesením č. 34 zo 4. júna 2020 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Imperatívnosť mandátu ako takého nespočíva v tom, či je kontrolovateľný, alebo nie je kontrolovateľný, a či sa vykonáva verejne, alebo tajne, ale v možnosti odvolať počas výkonu mandátu bez toho, aby bolo možné dokončiť riadne funkčné obdobie. V takomto prípade nemožno hovoriť o imperatívnom mandáte. To bolo v úvodzovkách ten najbližšie k imperatívnemu mandátu a to si niektorí asi pamätáte možno aj z tejto rokovacej sále. To bolo počas čias Gauliedera. To bol imperatívny mandát.
Pani Vaľová to, že niekto podpíše niečo, čo na to povedať. Nemá to žiadnu oporu v ústave. Je zbytočné k tomu ísť nejako ďalej, lebo si míňam minúty, a je to skôr politický, nie odborný argument z vašej strany.
A čo sa týka toho pána Trnku, máte pravdu, ja som to nepoužil ako argument, že proti vám ako opozícii, ale ako metodologická, bola to veľká chyba, ktorá otriasla verejnosťou. To myslím ako odborne a však koniec koncov potom aj Ústavný súd musel rozhodovať o tej novele, ktorá bola pripravená, niektoré časti podržal a niektoré časti dal preč.
A pri tom odvolaní, to je to, čo som hovoril, a adresujem to aj vám, pán poslanec Taraba, aj pánovi poslancovi Suskovi a vlastne celému plénu, že ak nájdeme lepšiu formuláciu, náš cieľ nie je robiť akýsi gumenný paragraf, ale dať materiálnu možnosť parlamentu vyhodnotiť, či ten prokurátor, keď sa spreneverí, má ísť preč alebo nie.
Ale, keď tu vznikne jasná odborná nevôľa alebo nejaký iný názor, v tomto my sme otvorení v tejto diskusii a ja som rád a vám to zhrniem, že opäť tento záver bol bol veľmi odborný, veľmi sa mi páčil, a som veľmi vďačný, že aj takto o siedmej večer sa vieme baviť takýmto spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zvolávam členov výboru pre sociálne veci na 19.00 hod., budeme rokovať o skrátenom legislatívnom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ako Ružomberčan, ktorý žije v tomto meste 44 rokov, by som chcel pripomenúť výročie, ktoré síce nie je okrúhle a svojím významom sa nemôže rovnať udalosti, ktorej sté výročie sme si dnes pripomenuli, napriek tomu si myslím, že aj táto udalosť si zaslúži zmienku na pôde zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
Dňa 4. júna 1939 vojaci ružomberskej posádky razantne vyjadrili svoj odpor proti režimu vazalského Slovenského štátu, ktorý vznikol po otvorenom nátlaku a z vôle vodcu tretej ríše Adolfa Hitlera. V tento deň vojaci po incidente v Hrabove, kde zbili a vyhnali členov Hlinkovej gardy a funkcionárov Deutsche Partei, vyvolali v meste vzburu, ktorú potlačili až privolané posily. Režim vzburu zatajoval a označoval ju ako výtržnosť. Išlo o najväčšiu protiľudácku rebéliu na území Slovenska až do vypuknutia Slovenského národné povstania.
Domnievam sa, že toto protifašistické vystúp... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci. Budem vecný, lebo tých, tých emócií už bolo dnes dosť. Ako myslím si, že je úplne normálne, a dokonca by som povedal, že v zdravej demokratickej spoločnosti, že inteligentní ľudia vedú debatu a rozhá..., rozchádzajú v názore, že aký presne má byť systém na voľbu generálneho prokuratúra, prokurátora, ale, prosím, nestrašme sa nejakým zahraničným trestom, ostrakizovaním alebo potrestaním, preto tá realita je skutočne rôznorodá a nie je žiaden európsky štandard.
Faktom je a už to tu odznelo, ale stojí to za zopakovanie, že minimálne tri krajiny Európskej únie mimo tých anglosaských v Británii, to už ani nie je v EÚ, majú právny systém, ktorý explicitne umožňuje, aby sa generálnym prokurátorom stali ľudia iní ako prokurátori, Chorvátsko, Lotyšsko, Slovinsko. Minimálne v ďalších 6 krajinách aktuálne dnes slúžia vo funkcii ľudia, ktorí neboli generálnymi prokurátormi, pardon, neboli prokurátormi v čase, keď boli nominovaní za generálnych prokurátorov, Holandsko, Cyprus, Litva, Švédsko, Poľsko a Česko.
Benátska komisia sa vyjadrila k tejto téme. Vyjadrila sa k nej dvakrát. Aj v otázke Čiernej Hory, aj v otázke Ukrajiny. A obidvakrát privítala tú možnosť otvoriť systém aj ľuďom iným ako prokurátori. Explicitne preto, lebo bolo treba čistiť tento systém od starých pliev.
Inak ako jediný taký prvok, keď sa pozriete, že čo z tých, čo tie krajiny odlišuje od tých iných krajín, ktoré majú za generálnych prokurátorov len prokurátorov. Také to pojítko je, že väčšinou ide o krajiny, ktoré sú v tranzícii a ktoré potrebujú vyčistiť systém od nekalých vplyvov.
A pre mňa je skôr, teraz trošku zapolitizujem, ale pre mňa je dosť smutnou vizitkou to, že Slovensko sa po, po ix rokoch nezávislosti ocitá v situácii, že stále sme de facto krajinou v tranzícii, že ešte stále máme systém prokuratúry nevyčistený. Je smutné, že sme v tej istej kategórii ako Čierna Hora a Ukrajina. Ale to je vizitkou predošlých vlád, nie tejto súčasnej, ktorá sa snaží ten systém len vyčistiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Áno, už sme. Veľmi pekne ďakujem, pán minister, a určite nebudeme my dvaja polemizovať na takomto fóre vo vzťahu k predprimárnemu vzdelávaniu. Ja som naozaj len chcela takto verejne vlastne počuť vašu deklaráciu vo vzťahu k riešeniu tohto problému.
A myslím si, že ak máme teda nie rok, ale dva roky na to, aby sme vedeli realizovať, tak vám chcem len teda naozaj povedať, že budeme veľmi nápomocní, pokiaľ budete mať záujem o takúto možno nejakú aj odbornú diskusiu na tému toho, ako samosprávy vnímajú práve či už odloženie, alebo stotožnenie sa s týmto, s týmto termínom, pretože je teraz veľký priestor na to, aby sme možno aj dofinancovali nové školské alebo novú školskú infraštruktúru.
Takže veľmi pekne vám ďakujem, a ak bude len trošku možné cez naše stavovské organizácie túto diskusiu naozaj uzavrieť čím skôr, a budem sa tešiť na to, že to predprimárne vzdelávanie nielen od piatich rokov, ale aj od troch rokov vlastne posunieme niekde ďalej, ako bolo doteraz.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.

Pán poslanec Schlosár, vo vašom vystúpení ma zaujala najmä zmienka o údajnej neschopnosti vládnej koalície zabezpečiť, aby sa generálnym prokurátorom stala osoba morálne bezúhonná. Zaujalo ma to najmä v súvislosti s kandidátom Ľudovej strany Naše Slovensko na poslanca Európskeho parlamentu, bývalého sudcu pána Miroslava Radačovského, ktorý sa tým poslancom aj stal. Toho bývalého sudcu, ktorému košickí policajti našli v júli 1999 pri náhodnej cestnej kontrole v aute 18 skladačiek kokaínu a na sedadle auta nelegálne držanú guľovnicu.
Ďakujem.

Pán Kotleba, vidím, že ste vo svojej faktickej poznámke tak trochu nenápadne opäť oprášili svoju starú konšpiráciu, keď o pandémii, ktorá si na celom svete vyžiadala množstvo obetí, hovoríte ako o projekte COVID-19. Uvedomte si láskavo, že ste tu na pôde zákonodarného orgánu Slovenskej republiky a nie v nejakom konšpiračnom rádiu.
Tiež – podobne ako vaši kolegovia – hovoríte, že Rusko má právo na akýkoľvek počet vojakov. Len neviem, s kým sa v tejto veci sporíte, pretože som nezaznamenal, že by ktokoľvek tuná tvrdil opak. A ja som tieto počty spomenul iba v súvislosti s otázkou, či kontingent 5-tisíc vojakov NATO má naozaj potenciál ohroziť Rusko s takou početnou armádou, ktorá je, mimochodom, druhá najsilnejšia na svete. To naozaj považujete ten počet za nejaké ohrozenie?