Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár.
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.