Videokanál poslanca

Chcem reagovať na kolegu. Niektoré vyjadrenia boli správne, niektoré boli (...nezrozumiteľne vyslovené...). V prvom rade negatívny vplyv na samosprávu tento zákon, ktorý je predkladaný ako vládny zákon, to nie je pravda, pretože nemá to negatívny vplyv na samosprávu. Je to preddavok, ktorý musí byť zúčtovaný za 12 mesiacov. To znamená, samospráva len nám sa zvýši cash flow, aby sme mohli použiť počas tých mesiacov, pretože tie objektívne príčiny som povedal, ale musí byť zúčtovaná, čiže nemá to žiaden vplyv na rozpočet samospráv ako taký.
Potom pred rokom že sme sa stretli s tým istým zákonom, tento zákon nebol. Ja som sám predkladal zákony, ktoré boli prijaté a to je využitie rezervného fondu na bežné účely. Ten zákon bol prijatý a funguje a my ako samospráva využívame tieto rezervné fondy. Tie, ktoré majú hlavne mestá a tie obce samozrejme tie zdroje nemajú. A druhý zákon, ktorý som aj predkladal na prospech samosprávy bolo odklad (...nezrozumiteľne vyslovené...) úpravy komunálneho odpadu, kde ročne je tu úspora asi 250 miliónov pre celú samosprávu. Toto by zaplatili občania, alebo mestá, obce, čo je za dva roky. Na dva roky je tam odklad, je to viac ako 500 miliónov eur. Je to šetrenie, ako také. Toto pomohlo samospráve, reálne, a ešte ďalšie zákony, ktoré som aj ja predkladal, ktoré sú výrazným posunom.
Treba zdôrazniť, že samospráva ako taká, je verejný subjekt a je oslobodená od transakčnej dane. Ale spomínate dve veci, čo je pravda. Sú to podniky založené mestom, kde mesto má buď 100 % vlastníctvo, alebo vykonáva tú činnosť a to sú tie mestské hromadné dopravy, alebo sú to podniky, ako také.
Mám krátko času, ale ja vám poviem, čo potrebujeme. Potrebujeme predvídateľnosť, vrátane financovania. Čím menej zásahov (...nezrozumiteľne vyslovené...) štátu, jednoduchší prístup k investičným zdrojov, čiže presun kapitálu, alebo rozhodovania na regionálnu úroveň, dostatok zdrojov na

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem opäť sa vrátiť k tomu, že sme pri prerokovaní zákona, ktorý hovorí o poskytnutí preddavkov pre samosprávy vo výške 150 miliónov eur. Ja viem a ako opozícia máte na to právo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o niečom inom, je to o transakčnej dani. Aj chápem tomu, že ste chceli využiť tú príležitosť, keď pán podpredseda Danko prejavil záujem o tom vôbec rokovať. Len by som chcel vás tak vyzvať, aby sme sa vrátili k meritu veci pretože samospráva tie zdroje potrebuje, aby sme mohli fungovať. Mňa jedine čo kolega pri tom vyrušovalo je, že ste stále hovoril o, ste spomenul slovíčko hlúpa, tým ste trochu dehonestoval svoje vystúpenie pretože keby ste to nepoužíval, tak som si ho vypočul so záujmom celkom. A treba ešte povedať, viete, každú daň, ktorú zavediete pre ľudí je nepopulárna pretože sú to zdroje, ktoré môžu používať na iný účel. Ale celou príčinou zavedenia transakčnej dane a taká diskusia ako teraz, pri samotnom zákone nebola, skôr ako pri tomto pozmeňujúcom návrhu, je to, že sa na základe zhoršených verejných financií sú potrebné dodatočné zdroje. Ja nechcem obhajovať túto daň pretože tiež ju považujem za zaťažujúce, ale bolo jasne definované, že je dočasná. To znamená predpokladám, že minister financií pripraví také kroky a buď zmierni túto daň alebo časom, že sa zruší a je dôležitá len pre nevyhnutný čas, kedy má platiť. A či nejaké výnimky prejdú alebo neprejdú, tak je asi na ňom teraz, aby prišiel s čím a ja sám podporím, ak príde s takýmto návrhom pretože je to záťaž pre všetkých. Ďakujem.

Ja by som možno vyzval, aby sme sa vrátili k meritu zákona, pretože tu rokujeme o návrhu, ktorý je takým prílepkom a hovorí o zrušení transakčnej dani. Ale samotný návrh zákona, ktorý je predložený hovorí o preddavku alebo financovaní o samospráv a to sú mestá a obce, kde sa hovorí, že 100 miliónov pre mestá a obce a 50 miliónov pre vyššie územné celky. V samospráve nie je problém z pohľadu rozpočtov, pretože my máme rozpočtované zdroje v dostatočnej výške a s nimi počítame na 12 mesiacov. Problém je v cash flow, ktoré teraz samosprávy nemajú, pretože je tam niekoľko faktorov v prvom rade je znížený výber dane z príjmov fyzických osôb. To znamená to čo sme predpokladali. Také nebolo naplnené. S tým sa ráta. Že by mali byť naplnené po podaní daňových priznaní a sú tam odklady aj daňových priznaní, ktoré sú ako také. Z toho prípadu, z tohto dôvodu aj minister financií pristúpil aj radšej k preddavku, pretože na začiatku roka nemá dostatok zdrojov a predpokladáme, že keď nebude dostatočný výber tak sa tento preddavok zmení na dotáciu. Pretože ak nebude dostatočný výber, no tak na konci roka jednoducho tie zdroje nebudú, aby samosprávy mali. Ja to hodnotím zhruba na dva mesiace. Čiže november, december z pohľadu samosprávy a pre ministra financií vždy je lepšie na konci roka zhodnotiť či má nejaké zdroje dodatočné na dofinancovanie alebo nejako na začiatok roka. Preto som to aj takto pochopil. Ten zákon, ktorý je tu predložený, že je to z toho dôvodu, že nemá ešte rozúčtovanie celého roka. A čo sa týka možno financovania už si možno treba raz a navždy povedať, že reorganizácia, fiktivizácia verejnej správy a teraz nehovorím o samospráve ale hovorím aj o štátnej správe je pre Slovensko nadmieru potrebná a malo by sa to stať apolitickou témou, ktorá presiahne nie len

Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás upovedomil o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za obdobie od 25. októbra 2023 do 31. decembra 2024.
Vážení dámy, vážení páni, Európska únia, ktorej sme už viac než dve dekády členom, má z hľadiska jej inštitucionálnej architektúry zložitý viacúrovňový politický systém, ktorý čelí dlhodobým výzvam spojeným s otázkou demokratickej legitimity a kontroly nad rozhodovacími procesmi. Kým napríklad Európsky parlament zosobňuje nadnárodnú dimenziu demokratickej reprezentácie, národné parlamenty členských štátov Európskej únie zohrávajú špecifickú rolu ako spojovací článok medzi Európskou úniou a členskými štátmi. Práve vďaka národným parlamentom je zabezpečené, že integračný proces neoslabuje suverenitu členských štátov a že rozhodovanie na európskej úrovni zostáva v súlade s princípom subsidiarity. Kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého národné parlamenty vykonávajú svoju európsku agendu, sú parlamentné výbory pre európske záležitosti. Tieto výbory existujú vo väčšine členských štátov a slúžia ako špecializované fóra na monitorovanie európskej legislatívy, posudzovanie návrhov Komisie a formulovanie národných pozícií.
Zapojenie národných parlamentov do európskej politiky je dôležitým korektívom demokratického deficitu Európskej únie. Posilňuje spojenie medzi občanmi a rozhodovacími procesmi na úrovni Únie a zároveň umožňuje lepšie reflektovať národné špecifiká a záujmy. Na druhej strane potenciál národných parlamentov ako aktívnych hráčov v európskej politike je limitovaný viacerými faktormi: technickou náročnosťou európskej agendy, obmedzenými zdrojmi či pretrvávajúcou tendenciou vnímať európske záležitosti ako výlučnú doménu výkonnej moci.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti... výbor samotný je často označovaný ako malý parlament. Toto pomenovanie nevzniklo náhodou, výbor má v ústavnom systéme Slovenskej republiky špecifické postavenie, ktoré ho odlišuje od ostatných parlamentných výborov. Ide o významnú kompetenciu rozhodovať v mene parlamentu v záležitostiach týkajúcich sa Európskej únie. Práve možnosť zaujať záväzné stanovisko, ktoré je pre vládu Slovenskej republiky pri rokovaniach na európskej úrovni smerodajné, robí z tohto výboru osobitný orgán, parlament v malom. Výbor sa tak stáva miestom, kde sa pretavujú vnútropolitické debaty priamo do európskej roviny a kde sa formuje slovenská pozícia k mnohým zásadným otázkam európskej politiky. Tento charakter výboru ešte viac podčiarkuje fakt, že sa jeho rokovaní často zúčastňujú členovia vlády Slovenskej republiky vrátane jej predsedu, ktorí členom výboru predkladajú návrhy vládnych pozícií. Výbor tak plní nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň je kľúčovým styčným bodom medzi Národnou radou, vládou a európskymi inštitúciami.
Osobne som rád, že pod mojím vedením môžeme na pôde európskeho výboru sledovať konštruktívnu, faktickú, niekedy aj kritickú, ale v zásade vždy slušnú diskusiu o aktuálnych európskych témach. V sledovanom období, to jest od 25. októbra 2023, kedy sa konala ustanovujúca schôdza parlamentu po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2023, do 31. decembra 2024 sa uskutočnilo 23 schôdzí výboru pre európske záležitosti, na ktorých sa prerokovalo 75 uznesení, 227 návrhov stanovísk Slovenskej republiky, 926 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, pričom výbor v 26 prípadoch požiadal o stanovisko k právnym aktom Európskej únie ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor z vlastnej iniciatívy prijal uznesenia ku konaniu poslancov Európskeho parlamentu zvolených za Slovenskú republiku, ďalej k 20. výročiu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, k pracovnému programu Komisie a k aktuálnemu stavu plnenia plánu obnovy. Výbor tiež zriadil komisiu pre technologický rozvoj a inovácie so zameraním na právnu legislatívu Slovenskej republiky.
V tomto období sa okrem toho uskutočnilo 34 zahraničnopolitických aktivít výboru na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a 25 zahraničnopolitických aktivít výboru v zahraničí. Žijeme v časoch, keď sa bezpečnostná situácia v Európe zásadne mení, keď hodnoty demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva čelia tvrdým skúškam. O to dôležitejšie je, aby Slovenská republika zostala pevnou súčasťou spoločenstva štátov Európskej únie, ktoré tieto hodnoty zdieľajú a chránia.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol môj príspevok k tlači 744, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024.
Slovensko v roku 2024 aktívne pôsobilo v Európskej únii, pričom sa zameralo na presadzovanie svojich záujmov a reagovalo na výzvy, riziká a hrozby, ktorým čelíme. Dovoľte mi stručne vyzdvihnúť a aj oceniť niekoľko kľúčových oblastí, ktorým sa Slovensko, pevne verím, že úspešne venovalo v uplynulom roku v rámci európskej politiky.
Podporovalo posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie s dôrazom na rovnováhu medzi zelenou agendou a priemyselnou politikou, posilnenie európskej bezpečnosti a obrany vrátane rozvoja obranných spôsobilostí Európskej únie a koordinácie civilnej a vojenskej pripravenosti, rozširovanie Európskej únie, zvlášť o krajiny Balkánu, a v tejto téme konzistentne presadzovalo princíp vlastných zásluh a prísnu, ale spravodlivú kondicionalitu.
Podieľalo sa na definovaní politických priorít Európskej únie na roky 2024 až 2029, ktoré zahŕňajú aj hľadanie inovatívnych riešení v oblasti migrácie a lepšiu ochranu vonkajších hraníc.
Zasadzovalo sa o zachovanie práva veta v rozhodovacích procesoch Rady Európskej únie, o aktívnejšiu úlohu Európskej investičnej banky pri financovaní obranného priemyslu a osobitnú pozornosť venovalo automobilovému priemyslu za súčasného presadzovania technologickej neutrality a využitia všetkých dostupných udržateľných zdrojov energií.
Podieľalo sa na formulovaní strategických odpovedí Európskej únie na geopolitickú situáciu vo svete. Osobne, ako predseda výboru pre európske záležitosti, ako aj primátor mesta Kežmarok, považujem za veľmi dôležité, že sa usilovalo o zachovanie adekvátnej výšky zdrojov pre politiku súdržnosti, tzv. kohéznej politiky, a spoločnú poľnohospodársku politiku. Rovnako sa zapojilo do strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva Európskej únie a do riešenia problémov spôsobených dovozom ukrajinských poľnohospodárskych komunít, kde sami viete, Slovenská republika iniciatívne k tomu pristúpila v zákaze, prípadne obmedzení dovozu.
Presadzovalo posilnenie ochrany vonkajších hraníc a riešenie nelegálnej migrácie už pred hranicami Európskej únie, keďže Slovenská republika považuje Pakt o migrácii a azyle za dlhodobo neudržateľný nástroj. V súčasnosti vidíme pozitívnu, pozitívny efekt tejto politiky.
Reagovalo na problémy pri tranzite ruskej ropy a plynu cez Ukrajinu a zasadzovalo sa o zabezpečenie predvídateľných dodávok v adekvátnom objeme a cene. Súčasťou, súčasnosťou je obdobím geopolitických otrasov, aké svet nezažil od konca studenej vojny. Stabilita, ktorú poskytovalo unipolárne usporiadanie s dominanciou Spojených štátov po roku ´91, sa pomaličky vytráca. Západ vedený Spojenými štátmi a Európskou úniou čelí nielen vonkajším výzvam, ale aj vnútorným krízam. Okrem tradičných bezpečnostných hrozieb vstupujú do hry nové faktory, ktoré geopolitickú mapu sveta ďalej komplikujú. Pretrvávajúca klimatická kríza, migračné tlaky, konflikty v našom susedstve, politická nestabilita, technologická rivalita v oblasti umelej inteligencie či preteky v ovládnutí vesmíru predstavujú výzvy, ktoré presahujú rámec klasického mocenského súperenia.
Vážené dámy a páni, oceňujem, že Slovenská republika si uvedomuje dôležitosť členstva v Európskej únii, ale zároveň si zachováva svoje suverénne postoje a presadzuje záujmy svojich občanov s cieľom zabezpečiť pre nich prosperitu a bezpečnosť.
Ďakujem za pozornosť a k tlači 744, ak dovolíte, pán predsedajúci, by som aj vystúpil k tlači 707 ako predkladateľ výročnej správy.