Videokanál poslanca

... sa pozrie na tú krajinu, tak až takto by sme sa možno mali pozerať na ústavu, lebo je to základný dokument, na čo sa všetci môžme oprieť. Ďakujem ešte raz za diskusiu, za podnety, návrhy a pevne verím, že takáto diskusia bude prebiehať aj v iných bodoch. Pekný deň.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem v prvom rade za diskusiu aj za podnetné, podnetné návrhy alebo možno smerovanie, kadiaľ táto diskusia by sa mala naberať. V prvom rade chcem zdôrazniť ten časový moment aktualizačný. Tento návrh bol podaný pred pol rokom skoro, takže aj to vnímanie aktuálnosti daného problému, to som na začiatku zdôraznil, je podstatne iný a takisto zdôrazňujem, že som sa rozhodol ponechať tento návrh na prerokovanie napriek tomu, že bol odsúvaný, pretože si myslím, že takáto diskusia na túto pôdu parlamentu patrí. Nemáme riešiť len každodenné a dennodenné problémy, ale máme sa zamýšľať aj nad základnými hodnotami, ktoré tento štát tvoria, a ktoré tento štát formujú a teraz chcem tak sa povzniesť na to, kto je dnes v koalícii, opozícii, tak ma teší, že je tu všeobecná zhoda, že mali by sme mať ako štát jeden pevný bod, ktorý by mal nemenný alebo mal by byť taký pevný, že sa oňho môžme všetci oprieť a zmluvou štátu s občanmi je Ústava Slovenskej republiky. Ak do tej ústavy my vstupujeme každé volebné obdobie a možno aj niekoľkokrát, tak takýto pevný bod sa stratil a potom vznikne naozaj to, čo dnes tu bolo konštatované, že aj ústava sa stala politickým bojom politických strán. Na presadzovaní svojich záujmov, presadzovaní svojich ideológií, na presadzovanie svojho politického programu a teší ma, že v rámci diskusie zaznelo, že mali by sme našu ústavu napraviť tak, aby každý v nej našiel svoje miesto a teraz vám poviem, čo je vôbec ústava, lebo to je dôležité. To je dôležité. Je nielen o tom, aké kto má právomoci, ale je o tom, aké hodnoty my považujeme za nedotknuteľné, nedotknuteľné. Každý občan by sa mal stotožniť s ústavou a my musíme mať také, ja by som symboly štátov. Ako chcete vy občanom povedať, že si Slovák, buď na to hrdý, ten štát stojí pevne na dobrých základoch, keď tie základy sú rozbité. Tá pevnosť v tom štáte chýba a preto ľudia potrebujú nádej, potrebujú víziu a potrebujú aj parlament a ľudí, ktorí povedia, že sa pozerajú dopredu nielen na volebné obdobie jedného týždňa, mesiaca, možno dvoch rokov do volieb. To je ústava. Ústava by mala byť pevným bodom pre nás všetkých, pre nás všetkých a takto by sme sa mali k nej správať. Ja som povedal, že preto som to nechal, pretože považujem že my nemáme, nemáme pevné body v tomto štáte a to je jedno koaličný, opozičný dnes si tu, zajtra si tam, možno sa to pomení, ale pevný bod, o ktorý sa všetci môžme oprieť. Nemenné nedotknuteľné v ústave je ľudská dôstojnosť. To tam je napísané. Rovnosť pred zákonom. Veď to je hodnota, veď to si treba vážiť. Sloboda slova, viery, svedomia. Každý má mať to právo. Do toho sa nesmie zasahovať. Už sme si prežili, ja som bol aj dieťa komunizmu za socializmu, viem, čo to znamená. To si treba, veď my si tieto hodnoty prestávame vážiť a to je to, o čom by mala tá diskusia byť. Nezávislé súdnictvo. No tak tu práce máme asi veľa pred sebou nie? Každý do toho vstupuje a to nehovorím o tejto vláde, hovorím predchádzajúce a tak ďalej. Každý to chce meniť. Ochrana menšín a pluralita názorov. Veď tam sa má každý stretnúť, to mala byť ústava, každý mal sa tam nájsť a jednoducho to majú byť nemenné veci, ktoré by sme si mali ctiť. Súhlasím s tým, že táto diskusia by mala prebiehať, z môjho pohľadu je to ústavný právny výbor, ktorý by ju mal mať nadnesenú, mal by sa jej venovať a z môjho pohľadu aj možno špecifikovať veci, keby došlo k takejto zmene dvojtretinovej v ústave, čo z tej ústavy je potrebné dať preč, ktoré nespĺňa tieto základné hodnoty. S tým súhlasím. Tá diskusia by tam kľudne mala prebiehať a mal by byť konsenzom možno pomaličky z tej ústavy dávané tieto veci ako bola ochrana a neviem čo, dávaná preč. Hej. To tam nepatrí. My sme ten základný dokument zmenili na volebný program ako všetkých no dobre aj koaliční, opoziční všetky dobre. A v prvom rade sme zabudli na jednu vec. My, keď chceme tým občanom dávať nádej a víziu, že ten štát vie, čo robí, čo je tá reprezentácia, ktorú volí, ten štát niekde dáva aj víziu, my by sme mali chrániť ústavu a hlavne odbúrať politický vplyv na zmeny v ústave. A to je jedno, že dnes je tak, druhá tak. Lebo dnes nie je tu konsenzus. Niečo sa stalo, potom tí druhí s tým nesúhlasia, potom zas sa niečo stane, tí druhí s tým nebudú súhlasiť. Zhoda tu nie je. Tu by mala byť zhoda, že dobre, dajme veci preč konsenzom, nech prebieha tá diskusia niekde, kde môže prebiehať intenzívnejšie a z môjho pohľadu je to ústavnoprávny výbor a nech sa nájde konsenzus, že možno pomaly, pomalými krokmi, ale postupne z tej ústavy dávať veci, ktoré tam nepatria. To nie je proces jedného dňa, toto je zákon na desiatky rokov. Ak chceme ten štát mať, aby fungoval desiatky rokov ešte, no tak musíme ho na niečom postaviť, nemáte dobrý základ, ten dom sa zrúti, veď to každý pochopí aj malé dieťa, ak poškodíte základy, ten dom spadne, je len otázka času kedy. To je ústava. Budujme symboly, symboly a hodnoty základné, ktoré tento štát definujú a ľudia im budú veriť, budú na nich stáť nie politicko-ideologické dokumenty a tu môžu vám povedať, viete, tých riešení je veľa, ako povedal aj pán kolega Dostál dvojkomorový parlament. Áno aj to je jedno z riešení. Hej. Ale to je ten konsenzus, ktorý by možno mal vyvstať, že, že čo. Mojim, mojou snahou bolo čo najjednoduchším spôsobom zabezpečiť ochranu možno tých základných vecí, ktoré som tu spomínal v tejto ústave. Aby aj tam nedošlo k zmenám, lebo ani to nie je garancia, že ak ak to bude deväťdesiatka, ja nevravím teraz, ale možnože do budúcna, že aj tieto hodnoty sa tam budú meniť a my na ústavu máme nahliadať nie z pohľadu dneška, ale z pohľadu budúcnosti a z pohľadu možno tak až by som povedal, jak ten orol z vrchola sa pozrie na tú krajinu, tak až takto by sme sa možno mali pozerať na ústavu, lebo je to základný dokument, na čo sa všetci môžme oprieť. Ďakujem ešte raz za diskusiu, za podnety, návrhy a pevne verím, že takáto diskusia bude prebiehať aj v iných bodoch. Pekný deň.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj vážená verejnosť, ktorá pozeráte cez médiá, dovoľte, aby som vám predstavil návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Tento návrh, musím na začiatku povedať, sa posúva už skoro polroka. Tým, že bol v tom balíku zákonov, ktorý sa nestihol prerokovať, takže pred polrokom tá aktuálnosť takéhoto predloženého návrhu bola podstatne vyššie a možno bola aktuálnejšia, napriek tomu som sa rozhodol, že tento návrh podám, pretože musíme mať niektoré zákony, ktoré možno neriešia každodenné a denné problémy občanov, ľudí, ale stanovujú takú vyššiu hranicu slušnosti, spolupráce a aj fungovania nášho štátu. A ja považujem tento návrh presne za takýto, a preto som sa rozhodol nestiahnuť tento návrh, ale ho predložiť na rokovanie Národnej rady.
Dnes tu nejdeme hrať ani o politické body, ani dnes sa nebude rozhodovať o paragrafe v nejakom zákone, dnes budeme hovoriť o tom, aký charakter bude mať Slovenská republiky o desať, dvadsať, možno aj päťdesiat rokov. Či budeme krajinou, kde sa ctia pravidlá, alebo kde sa pravidlá menia len podľa politickej moci a kto vyhrá voľby. A či sa ešte vôbec, či si ešte vôbec vážime to, čo nazývame základným zákonom štátu, a tou je Ústava Slovenskej republiky, ktorá má chrániť hodnoty presahujúce volebné obdobia politických strán alebo záujmov jednotlivcov, a medzi tie základné hodnoty, kto sa tomu možno viacej, viacej venoval ústavnému právu, je ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom, sloboda slova, viery, svedomia, nezávislé súdnictvo, ochrana menšín a pluralita názorov. Tieto hodnoty musia byť pevné. Ak my do týchto základných hodnôt začneme vnášať kultúrno-etické témy, ak začneme vnášať svoje ideologické témy, strácame pevnosť základného dokumentu štátu, a to je ústava. A takto bude vyzerať aj Slovenská republiky.
Od roku 1992 sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky viac ako 25-krát, v Čechách 9-krát, v Spojených štátoch ani raz a podaných bolo vyše 170 návrhov na jej zmenu. A teraz tak ruku na srdce pre všetkých, koľko z tých zmien malo oporu v hlbokej, dôkladnej a celospoločenskej diskusii? Koľko z nich vyriešilo systémový problém, ktorý trápi občanov? A koľko z nich bolo len o tom, čo sa politicky hodí v ktorej-akej dobe? Zmenili sme ústavu, lebo niekomu to vyhovovalo, nahrali sa politické body, prekryli sme médiá, lebo sa to dobre predávalo voličom, lebo to bol odkaz opozícii, lebo to znelo dobre v statusoch. Z tých 25 zmien, koľko z nich reálne upevnilo hodnoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky? Ale takto sa nebuduje štát, takto sa ničí jeho autorita, takto sa ničia jeho základné hodnoty. To je ako dom, máte základy domu a keď začnete ich rozbíjať, tak viete, ako tento dom skončí. Silný štát predsa nestojí na častých novelách, ale na pevnej dohode všetkých. To je jedno, či opozícia, koalícia, ono sa to mení, pevnej dohode všetkých, je to zmluva štátu s občanom. Dnes môže hocikto, hociktorá väčšina zmeniť ústavu s 90 hlasmi, len 90 poslancov rozhoduje o tom, čo je základným kameňom našej republiky. Dnes, hej, zajtra to môže byť inak, potom zas inak. A presne to je ten problém. V ústave majú zakotvené aj členstvo v Európskej únii, sú tam iné hodnoty, ktoré chceme chrániť a ktoré do budúcna by sme mali viacej chrániť a z pohľadu aj vyjadrení naša ústava je najviac zraniteľná, pretože nie je tak chránená ako v iných štátoch.
Ústava nie je trhací kalendár, ústava nie je politický program, ústava nie je ani koaličná zmluva, to sú len poddokumenty, ktoré majú hodnotiť, ako má fungovať to zoskupenie, ktoré momentálne má moc. Ústava má byť pevná a nemenná. Abo keď menná, musí tam byť celospoločenský konsenzus. Ústava má byť základná dohoda medzi štátom a občanom, nie medzi koalíciou a opozíciou, ale medzi republikou a národom. Má byť pevným rámcom, nie výkladnou skriňou ideologických pokusov, a preto predkladám tento návrh, ktorý hovorí jasne, na zmenu ústavy nebude stačiť 90 hlasov, bude ich musieť byť 100. Nie tri pätiny, ale dve tretiny. Nájsť konsenzus 100, dvoch tretín, vyžaduje podstatne širšiu celospoločenskú zhodu a väčšiu komunikáciu aj koaličných a opozičných strán. Nielen trojpätinová väčšina, ale dvojtretinová väčšina všetkých poslancov, nielen parlamentná väčšina, ale celospoločenská dohoda. Toto nie je technikália, toto je civilizačné rozhodnutie, preto som sa rozhodol to tu ponechať, lebo to považujem ako začiatok, začiatok stability v tomto štáte. Nemeniť ústavu každé volebné obdobie. Pýtam sa aj vás, ak dnes hovoríte, že ústava je základný pilier štátu, prečo sa k nej správame ako návrhom z programu politických strán? Prečo chceme presadzovať v ústave alebo zmeniť ústavu podľa toho, kto, povedzme, najsilnejšia strana si presadí v koaličnej zmluve, že zmení ústavu v niektorých ideologických návrhoch.
Objavili sa návrhy, aby sme do ústavy dali ústavné právo na 13. dôchodok, na nákup slovenských potravín, jeden volebný obvod či dokonca povinnosť štátu zaručiť tradičné hodnoty. Vážené dámy a páni, to nie je ústava, to je trhací kalendár, do ktorého si každý píše, čo mu vyhovuje. Každý si ho mení podľa seba. A keď to robíme takto, občan má plné právo neveriť už vôbec ničomu. Sme zmenili základ, sme rozbili základy domu. Ak nemáte pevné základy, každý dom sa zrúti, každý dom, nie je výnimka, stačí aké otrasy len budú, nevydrží stáročia, vydrží krátko. To je ústava pre Slovenskú republiku, má byť pevná. To, že sa menila, žiaľ, to už je naša chyba. A keď to takto robíme, občan stráca základnú hodnoty dôvery. A prečo by mal aj on rešpektovať pravidlá, keď tí na vrchole moci upravujú základné pravidlá, ako sa im hodí?
Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a zmeny ústavy, prinútime každého, každú, aj každú politickú stranu, teraz ja nehodnotím, kto dnes vládne, kto bude vládnuť, ono sa to zmení pre všetkých, jednoducho to je konsenzus. Raz spraviť tú hrubú čiaru a od tej čiary povedať a odteraz poďme začať tento štát budovať na pevnejších základoch, ako ich máme dnes. Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a prinútime každého, kto chce meniť ústavu, aby si sadol za rokovací stôl nie s vlastnou stranou, nie s koalíciou, ale so všetkými stranami, so zvyškom parlamentu, aj so spoločnosťou, vždy to má byť konsenzom spoločenským menené.
A viem, čo poviete, tým si komplikuje život, áno, koalícia si tým, ktorá momentálne môže mať 90 hlasov, si skomplikuje život, ale veď to je cieľ. Nie je snahou získať 90 poslancov, aby som menil ústavu. To je cieľ. Jednoducho vyžaduje si to širší konsenzus. Áno, pri takomto schválení dvojtretinovom nebude sa ústava tak ľahko dať zmeniť, nebude, ale veď to je cieľ. Veď to je ten cieľ. Máte pevnú hodnotu a istotu, o ktorú sa môžte oprieť, že nebude ju jednoduché meniť. Túto chybu sme spravili na začiatku pri kreovaní republiky, preto tento návrh predkladám, aby túto chybu sme napravili, napravili. Jednoducho strácame základné hodnoty v tomto štáte a to má byť ústava. Ak túto hranicu rozriedime, začne sa všetko prepadať, právo, dôvera, stabilita, potom už nebudeme meniť len ústavu, budeme meniť aj to, čo znamená Slovenská republika a čo znamená charakter tohto štátu.
Tento návrh nebude patriť mne, pretože som ho predložil, ako Jánovi Ferenčákovi, nebude slúžiť ani tejto vláde, ani tej budúcej, bude chrániť do budúcna všetky vlády pred samými sebou, aby nemenili ústavu, ako sa im zmyslí. Budeme chrániť tento štát pred tým, aby sa stal obeťou svojej vlastnej deväťdesiatky parlamentnej väčšiny. To je podstata demokracie, nielen voľby, limity, ale pravidlá, dôvera, že tie pravidlá neprepíšete len preto, že môžete a dnes, dnes, dnes sme tu my a všetko bude podľa nás. Ak dnes niekto zahlasuje, s tým nesúhlasí, no tak jasne, že tým dáva najavo, že chceme mať možnosť zmeniť ústavu, nechcem parafrázovať vyhráš voľby, môžeš všetko, ale ak zahlasujete za, tak jasne je tam dané, že sa povzniesť nad to fungovanie politiky v rámci Slovenska a ukotviť aspoň jeden bod, o ktorý sa všetci môžu oprieť. A nie všetci my, poslanci, všetky občania Slovenskej republiky. Všetci tí, ktorí hľadajú nejakú istotu v tomto štáte, a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu dnes, ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách...
===== a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu. Dnes ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách, alebo štát, ktorý padne vždy, keď niekto získa väčšinu.
A preto aj vás, kolegyne a kolegovia, chcem poprosiť, zahlasujte za túto zmenu, nikdy nie je neskoro. Niekedy ten deň musí nastať a to je to pochopenie politiky a povznesenie sa nad každodenné bežné problémy. Jednoducho ukotviť niečo, v čo každý získa dôveru. Aj ja, aj vy, aj občania. Jednoducho nebude to tak ľahko meniteľné. A je to kvôli štátu, kvôli dôvere, kvôli budúcnosti a kvôli nádeji. To všetci potrebujeme asi najviac v dnešnom svete.
Možno to nebude téma ani večerných správ, pretože nerieši to denno-denný problém občanov. Nebudú ani lacnejší, ani chlieb, ani, ani lacnejší benzín nebude. Ale ukotvíme niečo, čo možno o desať-dvadsať rokov budú tí naši nástupcovia hodnotiť ako štátnické rozhodnutie každého jedného poslanca, ako štátnické rozhodnutie tohto parlamentu. A vtedy si môžeme povedať, že áno, stálo to za to.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj vážená verejnosť, ktorá pozeráte cez médiá, dovoľte, aby som vám predstavil návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Tento návrh, musím na začiatku povedať, sa posúva už skoro polroka. Tým, že bol v tom balíku zákonov, ktorý sa nestihol prerokovať, takže pred polrokom tá aktuálnosť takéhoto predloženého návrhu bola podstatne vyššie a možno bola aktuálnejšia, napriek tomu som sa rozhodol, že tento návrh podám, pretože musíme mať niektoré zákony, ktoré možno neriešia každodenné a denné problémy občanov, ľudí, ale stanovujú takú vyššiu hranicu slušnosti, spolupráce a aj fungovania nášho štátu. A ja považujem tento návrh presne za takýto, a preto som sa rozhodol nestiahnuť tento návrh, ale ho predložiť na rokovanie Národnej rady.
Dnes tu nejdeme hrať ani o politické body, ani dnes sa nebude rozhodovať o paragrafe v nejakom zákone, dnes budeme hovoriť o tom, aký charakter bude mať Slovenská republiky o desať, dvadsať, možno aj päťdesiat rokov. Či budeme krajinou, kde sa ctia pravidlá, alebo kde sa pravidlá menia len podľa politickej moci a kto vyhrá voľby. A či sa ešte vôbec, či si ešte vôbec vážime to, čo nazývame základným zákonom štátu, a tou je Ústava Slovenskej republiky, ktorá má chrániť hodnoty presahujúce volebné obdobia politických strán alebo záujmov jednotlivcov, a medzi tie základné hodnoty, kto sa tomu možno viacej, viacej venoval ústavnému právu, je ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom, sloboda slova, viery, svedomia, nezávislé súdnictvo, ochrana menšín a pluralita názorov. Tieto hodnoty musia byť pevné. Ak my do týchto základných hodnôt začneme vnášať kultúrno-etické témy, ak začneme vnášať svoje ideologické témy, strácame pevnosť základného dokumentu štátu, a to je ústava. A takto bude vyzerať aj Slovenská republiky.
Od roku 1992 sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky viac ako 25-krát, v Čechách 9-krát, v Spojených štátoch ani raz a podaných bolo vyše 170 návrhov na jej zmenu. A teraz tak ruku na srdce pre všetkých, koľko z tých zmien malo oporu v hlbokej, dôkladnej a celospoločenskej diskusii? Koľko z nich vyriešilo systémový problém, ktorý trápi občanov? A koľko z nich bolo len o tom, čo sa politicky hodí v ktorej-akej dobe? Zmenili sme ústavu, lebo niekomu to vyhovovalo, nahrali sa politické body, prekryli sme médiá, lebo sa to dobre predávalo voličom, lebo to bol odkaz opozícii, lebo to znelo dobre v statusoch. Z tých 25 zmien, koľko z nich reálne upevnilo hodnoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky? Ale takto sa nebuduje štát, takto sa ničí jeho autorita, takto sa ničia jeho základné hodnoty. To je ako dom, máte základy domu a keď začnete ich rozbíjať, tak viete, ako tento dom skončí. Silný štát predsa nestojí na častých novelách, ale na pevnej dohode všetkých. To je jedno, či opozícia, koalícia, ono sa to mení, pevnej dohode všetkých, je to zmluva štátu s občanom. Dnes môže hocikto, hociktorá väčšina zmeniť ústavu s 90 hlasmi, len 90 poslancov rozhoduje o tom, čo je základným kameňom našej republiky. Dnes, hej, zajtra to môže byť inak, potom zas inak. A presne to je ten problém. V ústave majú zakotvené aj členstvo v Európskej únii, sú tam iné hodnoty, ktoré chceme chrániť a ktoré do budúcna by sme mali viacej chrániť a z pohľadu aj vyjadrení naša ústava je najviac zraniteľná, pretože nie je tak chránená ako v iných štátoch.
Ústava nie je trhací kalendár, ústava nie je politický program, ústava nie je ani koaličná zmluva, to sú len poddokumenty, ktoré majú hodnotiť, ako má fungovať to zoskupenie, ktoré momentálne má moc. Ústava má byť pevná a nemenná. Abo keď menná, musí tam byť celospoločenský konsenzus. Ústava má byť základná dohoda medzi štátom a občanom, nie medzi koalíciou a opozíciou, ale medzi republikou a národom. Má byť pevným rámcom, nie výkladnou skriňou ideologických pokusov, a preto predkladám tento návrh, ktorý hovorí jasne, na zmenu ústavy nebude stačiť 90 hlasov, bude ich musieť byť 100. Nie tri pätiny, ale dve tretiny. Nájsť konsenzus 100, dvoch tretín, vyžaduje podstatne širšiu celospoločenskú zhodu a väčšiu komunikáciu aj koaličných a opozičných strán. Nielen trojpätinová väčšina, ale dvojtretinová väčšina všetkých poslancov, nielen parlamentná väčšina, ale celospoločenská dohoda. Toto nie je technikália, toto je civilizačné rozhodnutie, preto som sa rozhodol to tu ponechať, lebo to považujem ako začiatok, začiatok stability v tomto štáte. Nemeniť ústavu každé volebné obdobie. Pýtam sa aj vás, ak dnes hovoríte, že ústava je základný pilier štátu, prečo sa k nej správame ako návrhom z programu politických strán? Prečo chceme presadzovať v ústave alebo zmeniť ústavu podľa toho, kto, povedzme, najsilnejšia strana si presadí v koaličnej zmluve, že zmení ústavu v niektorých ideologických návrhoch.
Objavili sa návrhy, aby sme do ústavy dali ústavné právo na 13. dôchodok, na nákup slovenských potravín, jeden volebný obvod či dokonca povinnosť štátu zaručiť tradičné hodnoty. Vážené dámy a páni, to nie je ústava, to je trhací kalendár, do ktorého si každý píše, čo mu vyhovuje. Každý si ho mení podľa seba. A keď to robíme takto, občan má plné právo neveriť už vôbec ničomu. Sme zmenili základ, sme rozbili základy domu. Ak nemáte pevné základy, každý dom sa zrúti, každý dom, nie je výnimka, stačí aké otrasy len budú, nevydrží stáročia, vydrží krátko. To je ústava pre Slovenskú republiku, má byť pevná. To, že sa menila, žiaľ, to už je naša chyba. A keď to takto robíme, občan stráca základnú hodnoty dôvery. A prečo by mal aj on rešpektovať pravidlá, keď tí na vrchole moci upravujú základné pravidlá, ako sa im hodí?
Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a zmeny ústavy, prinútime každého, každú, aj každú politickú stranu, teraz ja nehodnotím, kto dnes vládne, kto bude vládnuť, ono sa to zmení pre všetkých, jednoducho to je konsenzus. Raz spraviť tú hrubú čiaru a od tej čiary povedať a odteraz poďme začať tento štát budovať na pevnejších základoch, ako ich máme dnes. Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a prinútime každého, kto chce meniť ústavu, aby si sadol za rokovací stôl nie s vlastnou stranou, nie s koalíciou, ale so všetkými stranami, so zvyškom parlamentu, aj so spoločnosťou, vždy to má byť konsenzom spoločenským menené.
A viem, čo poviete, tým si komplikuje život, áno, koalícia si tým, ktorá momentálne môže mať 90 hlasov, si skomplikuje život, ale veď to je cieľ. Nie je snahou získať 90 poslancov, aby som menil ústavu. To je cieľ. Jednoducho vyžaduje si to širší konsenzus. Áno, pri takomto schválení dvojtretinovom nebude sa ústava tak ľahko dať zmeniť, nebude, ale veď to je cieľ. Veď to je ten cieľ. Máte pevnú hodnotu a istotu, o ktorú sa môžte oprieť, že nebude ju jednoduché meniť. Túto chybu sme spravili na začiatku pri kreovaní republiky, preto tento návrh predkladám, aby túto chybu sme napravili, napravili. Jednoducho strácame základné hodnoty v tomto štáte a to má byť ústava. Ak túto hranicu rozriedime, začne sa všetko prepadať, právo, dôvera, stabilita, potom už nebudeme meniť len ústavu, budeme meniť aj to, čo znamená Slovenská republika a čo znamená charakter tohto štátu.
Tento návrh nebude patriť mne, pretože som ho predložil, ako Jánovi Ferenčákovi, nebude slúžiť ani tejto vláde, ani tej budúcej, bude chrániť do budúcna všetky vlády pred samými sebou, aby nemenili ústavu, ako sa im zmyslí. Budeme chrániť tento štát pred tým, aby sa stal obeťou svojej vlastnej deväťdesiatky parlamentnej väčšiny. To je podstata demokracie, nielen voľby, limity, ale pravidlá, dôvera, že tie pravidlá neprepíšete len preto, že môžete a dnes, dnes, dnes sme tu my a všetko bude podľa nás. Ak dnes niekto zahlasuje, s tým nesúhlasí, no tak jasne, že tým dáva najavo, že chceme mať možnosť zmeniť ústavu, nechcem parafrázovať vyhráš voľby, môžeš všetko, ale ak zahlasujete za, tak jasne je tam dané, že sa povzniesť nad to fungovanie politiky v rámci Slovenska a ukotviť aspoň jeden bod, o ktorý sa všetci môžu oprieť. A nie všetci my, poslanci, všetky občania Slovenskej republiky. Všetci tí, ktorí hľadajú nejakú istotu v tomto štáte, a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu dnes, ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách...
===== a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu. Dnes ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách, alebo štát, ktorý padne vždy, keď niekto získa väčšinu.
A preto aj vás, kolegyne a kolegovia, chcem poprosiť, zahlasujte za túto zmenu, nikdy nie je neskoro. Niekedy ten deň musí nastať a to je to pochopenie politiky a povznesenie sa nad každodenné bežné problémy. Jednoducho ukotviť niečo, v čo každý získa dôveru. Aj ja, aj vy, aj občania. Jednoducho nebude to tak ľahko meniteľné. A je to kvôli štátu, kvôli dôvere, kvôli budúcnosti a kvôli nádeji. To všetci potrebujeme asi najviac v dnešnom svete.
Možno to nebude téma ani večerných správ, pretože nerieši to denno-denný problém občanov. Nebudú ani lacnejší, ani chlieb, ani, ani lacnejší benzín nebude. Ale ukotvíme niečo, čo možno o desať-dvadsať rokov budú tí naši nástupcovia hodnotiť ako štátnické rozhodnutie každého jedného poslanca, ako štátnické rozhodnutie tohto parlamentu. A vtedy si môžeme povedať, že áno, stálo to za to.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona Slovenskej národnej rady číslo, ktorým sa dopĺňa zákon SNR číslo 369/1990 zbierky zákonov o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 zbierky zákonov o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálny zákon v znení neskorších predpisov.
V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste prišli takto hneď ráno na rozpravu aj nie vo veľkom počte, ale niekedy počet neznamená kvalitu, takže si vážim, že ste, že ste, že ste tuná. Takže v uvedenom, v uvedenej tlači alebo v uvedenom návrhu zákona predkladám vám tento návrh, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať ako technický právna úprava, ale tu chcem vás možno upriamiť, aby ste sa nenechali zmiasť, pretože ide o riešenie, ktoré zasahuje do samotných zákonov fungovania Územnej samosprávy. A do právnej istoty občanov. Do schopnosti štátu a obcí poskytovať ľuďom služby, ktoré im patria. Jedná sa o veľký problém, ktorý niekedy trvajúci aj niekoľko desiatok rokov. Na území Slovenskej republiky aj niekoľko desiatok obcí, ktorí dodnes nemajú vysporiadané katastrálne hranice, a tí občania sú v týchto územiach, ktoré sa nazývajú sporné ponechávaní ako rukojemníci. Kde dokonca z môjho pohľadu dochádza aj k porušovaniu ich ústavných práv. Slovensko má v súčasnosti práve desiatky takých prípadov, kde sa obce sporia o hranice.
Nie mesiace, nie roky, niektoré spory trvajú viac ako tri desaťročia, a toto je konkrétny návrh zákona, ktorý rieši tento problém. To je to čo je úloha Národnej rady prináša také zákony, ktoré riešia problémy, ktoré trápia občanov, a ktoré vyriešia ich problémy. Nie len ich. Budeme zvyšovať a prenášať tieto problémy na občanov. A tieto spory sa netýkajú len mapy, týkajú sa priamo ich každodenného života. Pretože po prvé, kde majú platiť dane, alebo podnikateľ nevie, od ktorej obce si má pýtať povolenia a tak isto rodina nevie kde má pridelený obvod, a to je právo na materskú školu alebo školský autobus. Sú to množstvo problémov, dokonca a máte katastrálnu hranicu cez svoj byt, tak nemôžte s týmto bytom narábať. Neviete ho predať, neviete ho zapísať, neviete s ním vôbec, vôbec nič robiť. Z toho pohľadu, z môjho pohľadu tam dochádza k porušenie ústavných práv vlastníctva tohoto občana. Že nemôže narábať svojvoľne so svojim majetkom. Máme aj prípady, kde ľudia bývajú v dome, ktorého kuchyňa je v jednej obci, obývačka v druhej. To nie je obraz moderného štátu v 21. storočí, to je obraz právneho chaosu, ktorý sa už tu vlečie desaťročia v našom štáte.
Žiaľ doterajšie riešenia, ktoré boli predložené zlyhali. Súdy rozhodovali úrady konali, ale nikdy, nikdy, nikdy sa občania tí, ktorí žijú na týchto územiach nedočkali definitívneho a predvídateľného riešenia. Samotný aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini upozornil, upozornil pri vetovaní zákona O prioritných okresov, že nevyhnutné hľadať efektívne riešenia sporov medzi obcami a citujem ,,obce sa dostali do situácie, že obyvateľ má kuchyňou v jednej obci a obývačku v druhej a žiadnej súdne rozhodnutie neprinieslo trvalý výsledok". Inými slovami naše právo zostalo slepé a nedokázalo reagovať na realitu. Ak by som citoval možno viac ešte z vyjadrení prezidenta, prezident Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach, ktoré uplatnil voči zákonu, ktorý som spomínal O podpore prioritných okresov, takisto zdôrazňuje potrebu hľadať efektívne riešenia situácií, kde obce v záujme so, v rozpore so záujmami svojich obyvateľov vedú navzájom spolu dlhodobé súdne spory.
A tieto súvislosti, a v tejto súvislosti je potrebou ukončiť spory obcí o územie ktorých dostal obyvateľov do situácie, že majú kuchyňu v jednej obci obývačku v druhej a žiaľ žiadne z mnohých súdnych rozhodnutí nebolo trvale s jasným a konečným riešením. Desiatky rokov trvajú tieto problémy a tento návrh, ktorý ja predkladám je ich riešením, aby sme vysporiadali som povedal takú prizmu nepravosti, ktoré sa deje na Slovensku a v prvom rade je občan. Občan a riešenie také, aby reflektovalo vôľu občana. Podstata tohto zákona, ktorý som predložil tento návrh stanovuje, že spor medzi otcami trvá viac ako desať rokov, čiže nie sú to spory, ktoré vzniknú alebo ktoré by mohli do budúcna vzniknúť, ale sú to spory, ktoré jednoducho sú a nevedia nájsť efektívne riešenie medzi sebou obce. A po druhé, ak sporné území urbanistický splynulo s územným jednej obce teda život už jasne ukázal ku komu patrí. Tam by to malo byť už jednoznačné. Potom môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o zmene hraníc aj bez súhlasu jednej zo strán, ktorá sa len obštrukčne bráni a blokuje riešenia. Dnes takéto riešenie Okresný úrad v sídle kraja nemá, a ak bude citovať podľa aktuálneho platného znenia § 2 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení, už dnes rozhoduje o inej zmene územia obce Okresný úrad v sídle kraja. Touto navrhovanou zmenou sa rozširujú jeho kompetencie rozhodnúť v taxatívne vymedzených prípadoch, ako som spomínal, že spor trvá viac ako desať rokov a samotná časť je, splynie s územím inou obcou, a vtedy môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť. Je to zásah do výkonu samosprávy, áno, ale zásah nevyhnutný primeraný a v súlade s verejným záujmom. Pretože tam, kde samospráva stratila schopnosť riešiť veci v prospech občana, tam musí prísť úloha štátu.
Ak hovorím, že štát má mať určité kompetencie, a v prvom rade má mať v svojich, v svojej pozornosti občana, tak v týchto prípadoch musí byť ten rozdiel jasný a silný štát v tomto smere má zohrať takúto úlohu. A hlavne rešpektovať vôľu a právo občana.
Ústavné a právne hľadiská návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Článok 65 hovorí jasne, obec samostatne hospodári a rozhoduje o svojich záležitostiach ale vždy v rámci zákona. A zákon má chrániť nielen obec, ale aj obyvateľa.
Ústavný súd opakovane zdôraznil, že vymedzenie obmedzenie samosprávy je možné, ak sleduje legitímny cieľ a je primerané. V tomto prípade je cieľ jasný, ochrana práv občanov, právna istota, odstránenie chaosu. Ešte raz podotýkam, niekoľko desiatok, nechcem povedať 33, 34 ročné spory, ktoré dodnes nie sú doriešené a dané územia jednoducho tým trpia. Z pohľadu ústavných a právnych hľadísk návrh je v súlade s Ústavou ako som spomínal, navyše ide o riešenie, ktoré korešponduje s aplikačnou praxou najvyššieho súdu a s doktrínami záver, s doktrinálnymi závermi odborníkov na katastrálne právo. Zmena katastrálneho územia je deklaratívna právny stav má odrážať realitu. Nie opak.
Čo sa týka praktických dôsledkov dnešného stavu. No. Jednoducho tieto sporné územia majú obmedzený prístup k eurofondom, nedokážu, daná obec, ktorá tú správu vykonáva na danom území iná obec im bráni jednoducho tieto zdroje nemôžu byť použité v týchto, týchto častiach pretože sa nevedia dohodnúť, obec nemôže čerpať financie nie je jasné, že komu tá projektová lokalita patrí a tieto územia žiaľ na Slovensku máme ich niekoľko desiatok chcem poukázať na to.
Na druhej neefektívny výber daní, občania platia do nesprávnej obce a platia dvakrát. Jednoducho sa tu hráme s tými občanmi bezdôvodne a chceme to vyriešiť.
Problémy s infraštruktúrou, nikto tam neinvestuje, tak si viete predstaviť po tých desiatok rokov, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú ulice, kanalizácie, verejné osvetlenie. To znamená to územie sa stáva územný nikoho nechcem to prirovnávať k nejakým územia, kde sa stali nehody, ale jednoducho to územie chrádne a nepatrí už do dnešného, dnešného storočia.
No a osobné komplikácie pre občanov. Nejasnosti s trvalým pobytom, dokladmi tí občania sú rukojemníkmi štátu, žiaľ a sporov dvoch obcí a prístupu k verejným službám. Toto nie sú banálne detaily. Toto nie sú banálne detaily, je to každodenná frustrácia tisícov ľudí, ktorí týmto trpia.
Čo sa týka argumentu z pohľadu zásahu do výkonu samosprávy už dnes Okresný úrad má. Určité kompetencie my len rozširujeme túto kompetenciu o tú, ktorá je definovaná v tomto návrhu zákona. Áno zákon hovorí, že Okresný úrad môže v sídle kraja môže rozhodnúť aj bez súhlasu obce, ale len vo výnimočných prípadoch. Ak spor trvá desať rokov viac ako desať rokov a realita už zodpovedá jednej obci, to znamená urbanisticky sa tieto územia splynuli. Čiže už de fakto by to mala byť jedna obec, ale de jure to tak nie je. Alebo de jure by to malo byť a defakto to tak nie je.
pozitívne, takisto na občanov rodiny a infraštruktúru pozitívny, aj na životné takisto má pozitívny, pretože dochádza k investíciám danom území. A tu treba povedať, že celkový pozitívny dopad je na výkon samosprávy a tým pádom aj na život občanov. Čo sa týka možno záveru by som povedal, že dúfam, že tento zákon nájde oporu, nielen v koaličných radoch ale aj u opozície, pretože rieši, rieši desaťročia trvajúce problémy, ktoré máme, ktoré máme na Slovensku. Nie je tých obcí veľa, len je ich niekoľko desiatok, ale pre tých, ktorý žijú v týchto sporných územiach je to, je to problém, je to taký problém, že nevedia, nevedia ako sa s tým vysporiadať a často riešením z tohto územia títo občania odchádzajú, pretože žiť v takom, v takej neistote a vákuu jednoducho nedokážu. A musím povedať, že práve také sporné územia sa stávajú do budúcna územím nikoho,, a je to, je to nie v prospech občanov a takto to vieme vyriešiť jednoduchým zákonom, alebo rozšírením kompetencie Okresného úradu v sídle kraja. Osobne pevne verím, že parlament je tým miestom, kde sa majú riešiť problémy, kde tieto problémy ak sú ak vieme ich vyriešiť ich máme vyriešiť, máme mať vždy pred očami toho občana lebo kvôli nemu tu sme, on nás volil, on chce aby sme tieto problémy riešili a nie zástupné témy, ktoré niekedy tú počúvam a jednoducho neriešia ten problém občanov ako takých.
preto aj vás chcem vyzvať apelovať na vás, aby ste podporili tento zákon je to zákon, ktorý pomáha ľuďom. Možno poviem to tak jednoznačnejšie, že nenechajme občanov žiť ďalej v situácii, kde majú kuchyňu v jednej obci obývačkou v druhej. Potom niečo zlyháva a tu musím povedať naozaj štát zlyhal. Zlyháva. Pretože viac ako 30 rokov, nevie vyriešiť problém, ktorý reálne existuje. Tak to je len odďaľovanie a by som povedal pred sebou tlačenie problémov, a takto to vieme vyriešiť. Nenechajme Slovensko byť krajinou, kde máme tu nekonečné spory a nevieme hľadať riešenia, my máme byť tí, ktorí tie riešenia prinesú, rozhodnú a ideme riešiť iné. Má to byť právna istota a zdravý rozum, ktorý by tu mal panovať. Možno veľmi jednoducho ešte poviem, prečo tento zákon som aj predložil, pretože mám aj osobnú skúsenosť, z mesta Kežmarok. Pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie, a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli. Nie my sme vyhrali súd. Najvyšší
===== ... z mesta Kežmarok, pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli, nie, my sme vyhrali súd, najvyšší kasažný súd nám priznal, že to sporné územie patrí do územia Kežmarok. Čiže tento zákon sa netýka mesta Kežmarok, my sme vyhrali. Občania, ktorí žijú v tom spornom území, sú už občanmi mesta Kežmarok, ale je niekoľko desiatok obcí na Slovensku a viem, že aké problémy majú tí ľudia a chcem pomôcť im, aby takéto problémy nemali a malé obce nepôjdu do takých súdnych sporov, aké mesto Kežmarok muselo so susednou obcou viesť. Ale my sme vyhrali, nie je to zákon o meste Kežmarok, pretože tam už je to rozhodnuté, ale množstvo som tu nevymenoval problémov, to by som bol možno pol hodinu len vymenovať, v čom dochádza k porušeniu alebo, by som povedal, k frustrácii tých ľudí, ktorí žijú v tom území, a my to vieme vyriešiť a bolo by veľmi zlé, ak by sme to nevyriešili.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona Slovenskej národnej rady číslo, ktorým sa dopĺňa zákon SNR číslo 369/1990 zbierky zákonov o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 zbierky zákonov o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálny zákon v znení neskorších predpisov.
V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste prišli takto hneď ráno na rozpravu aj nie vo veľkom počte, ale niekedy počet neznamená kvalitu, takže si vážim, že ste, že ste, že ste tuná. Takže v uvedenom, v uvedenej tlači alebo v uvedenom návrhu zákona predkladám vám tento návrh, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať ako technický právna úprava, ale tu chcem vás možno upriamiť, aby ste sa nenechali zmiasť, pretože ide o riešenie, ktoré zasahuje do samotných zákonov fungovania Územnej samosprávy. A do právnej istoty občanov. Do schopnosti štátu a obcí poskytovať ľuďom služby, ktoré im patria. Jedná sa o veľký problém, ktorý niekedy trvajúci aj niekoľko desiatok rokov. Na území Slovenskej republiky aj niekoľko desiatok obcí, ktorí dodnes nemajú vysporiadané katastrálne hranice, a tí občania sú v týchto územiach, ktoré sa nazývajú sporné ponechávaní ako rukojemníci. Kde dokonca z môjho pohľadu dochádza aj k porušovaniu ich ústavných práv. Slovensko má v súčasnosti práve desiatky takých prípadov, kde sa obce sporia o hranice.
Nie mesiace, nie roky, niektoré spory trvajú viac ako tri desaťročia, a toto je konkrétny návrh zákona, ktorý rieši tento problém. To je to čo je úloha Národnej rady prináša také zákony, ktoré riešia problémy, ktoré trápia občanov, a ktoré vyriešia ich problémy. Nie len ich. Budeme zvyšovať a prenášať tieto problémy na občanov. A tieto spory sa netýkajú len mapy, týkajú sa priamo ich každodenného života. Pretože po prvé, kde majú platiť dane, alebo podnikateľ nevie, od ktorej obce si má pýtať povolenia a tak isto rodina nevie kde má pridelený obvod, a to je právo na materskú školu alebo školský autobus. Sú to množstvo problémov, dokonca a máte katastrálnu hranicu cez svoj byt, tak nemôžte s týmto bytom narábať. Neviete ho predať, neviete ho zapísať, neviete s ním vôbec, vôbec nič robiť. Z toho pohľadu, z môjho pohľadu tam dochádza k porušenie ústavných práv vlastníctva tohoto občana. Že nemôže narábať svojvoľne so svojim majetkom. Máme aj prípady, kde ľudia bývajú v dome, ktorého kuchyňa je v jednej obci, obývačka v druhej. To nie je obraz moderného štátu v 21. storočí, to je obraz právneho chaosu, ktorý sa už tu vlečie desaťročia v našom štáte.
Žiaľ doterajšie riešenia, ktoré boli predložené zlyhali. Súdy rozhodovali úrady konali, ale nikdy, nikdy, nikdy sa občania tí, ktorí žijú na týchto územiach nedočkali definitívneho a predvídateľného riešenia. Samotný aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini upozornil, upozornil pri vetovaní zákona O prioritných okresov, že nevyhnutné hľadať efektívne riešenia sporov medzi obcami a citujem ,,obce sa dostali do situácie, že obyvateľ má kuchyňou v jednej obci a obývačku v druhej a žiadnej súdne rozhodnutie neprinieslo trvalý výsledok". Inými slovami naše právo zostalo slepé a nedokázalo reagovať na realitu. Ak by som citoval možno viac ešte z vyjadrení prezidenta, prezident Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach, ktoré uplatnil voči zákonu, ktorý som spomínal O podpore prioritných okresov, takisto zdôrazňuje potrebu hľadať efektívne riešenia situácií, kde obce v záujme so, v rozpore so záujmami svojich obyvateľov vedú navzájom spolu dlhodobé súdne spory.
A tieto súvislosti, a v tejto súvislosti je potrebou ukončiť spory obcí o územie ktorých dostal obyvateľov do situácie, že majú kuchyňu v jednej obci obývačku v druhej a žiaľ žiadne z mnohých súdnych rozhodnutí nebolo trvale s jasným a konečným riešením. Desiatky rokov trvajú tieto problémy a tento návrh, ktorý ja predkladám je ich riešením, aby sme vysporiadali som povedal takú prizmu nepravosti, ktoré sa deje na Slovensku a v prvom rade je občan. Občan a riešenie také, aby reflektovalo vôľu občana. Podstata tohto zákona, ktorý som predložil tento návrh stanovuje, že spor medzi otcami trvá viac ako desať rokov, čiže nie sú to spory, ktoré vzniknú alebo ktoré by mohli do budúcna vzniknúť, ale sú to spory, ktoré jednoducho sú a nevedia nájsť efektívne riešenie medzi sebou obce. A po druhé, ak sporné území urbanistický splynulo s územným jednej obce teda život už jasne ukázal ku komu patrí. Tam by to malo byť už jednoznačné. Potom môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o zmene hraníc aj bez súhlasu jednej zo strán, ktorá sa len obštrukčne bráni a blokuje riešenia. Dnes takéto riešenie Okresný úrad v sídle kraja nemá, a ak bude citovať podľa aktuálneho platného znenia § 2 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení, už dnes rozhoduje o inej zmene územia obce Okresný úrad v sídle kraja. Touto navrhovanou zmenou sa rozširujú jeho kompetencie rozhodnúť v taxatívne vymedzených prípadoch, ako som spomínal, že spor trvá viac ako desať rokov a samotná časť je, splynie s územím inou obcou, a vtedy môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť. Je to zásah do výkonu samosprávy, áno, ale zásah nevyhnutný primeraný a v súlade s verejným záujmom. Pretože tam, kde samospráva stratila schopnosť riešiť veci v prospech občana, tam musí prísť úloha štátu.
Ak hovorím, že štát má mať určité kompetencie, a v prvom rade má mať v svojich, v svojej pozornosti občana, tak v týchto prípadoch musí byť ten rozdiel jasný a silný štát v tomto smere má zohrať takúto úlohu. A hlavne rešpektovať vôľu a právo občana.
Ústavné a právne hľadiská návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Článok 65 hovorí jasne, obec samostatne hospodári a rozhoduje o svojich záležitostiach ale vždy v rámci zákona. A zákon má chrániť nielen obec, ale aj obyvateľa.
Ústavný súd opakovane zdôraznil, že vymedzenie obmedzenie samosprávy je možné, ak sleduje legitímny cieľ a je primerané. V tomto prípade je cieľ jasný, ochrana práv občanov, právna istota, odstránenie chaosu. Ešte raz podotýkam, niekoľko desiatok, nechcem povedať 33, 34 ročné spory, ktoré dodnes nie sú doriešené a dané územia jednoducho tým trpia. Z pohľadu ústavných a právnych hľadísk návrh je v súlade s Ústavou ako som spomínal, navyše ide o riešenie, ktoré korešponduje s aplikačnou praxou najvyššieho súdu a s doktrínami záver, s doktrinálnymi závermi odborníkov na katastrálne právo. Zmena katastrálneho územia je deklaratívna právny stav má odrážať realitu. Nie opak.
Čo sa týka praktických dôsledkov dnešného stavu. No. Jednoducho tieto sporné územia majú obmedzený prístup k eurofondom, nedokážu, daná obec, ktorá tú správu vykonáva na danom území iná obec im bráni jednoducho tieto zdroje nemôžu byť použité v týchto, týchto častiach pretože sa nevedia dohodnúť, obec nemôže čerpať financie nie je jasné, že komu tá projektová lokalita patrí a tieto územia žiaľ na Slovensku máme ich niekoľko desiatok chcem poukázať na to.
Na druhej neefektívny výber daní, občania platia do nesprávnej obce a platia dvakrát. Jednoducho sa tu hráme s tými občanmi bezdôvodne a chceme to vyriešiť.
Problémy s infraštruktúrou, nikto tam neinvestuje, tak si viete predstaviť po tých desiatok rokov, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú ulice, kanalizácie, verejné osvetlenie. To znamená to územie sa stáva územný nikoho nechcem to prirovnávať k nejakým územia, kde sa stali nehody, ale jednoducho to územie chrádne a nepatrí už do dnešného, dnešného storočia.
No a osobné komplikácie pre občanov. Nejasnosti s trvalým pobytom, dokladmi tí občania sú rukojemníkmi štátu, žiaľ a sporov dvoch obcí a prístupu k verejným službám. Toto nie sú banálne detaily. Toto nie sú banálne detaily, je to každodenná frustrácia tisícov ľudí, ktorí týmto trpia.
Čo sa týka argumentu z pohľadu zásahu do výkonu samosprávy už dnes Okresný úrad má. Určité kompetencie my len rozširujeme túto kompetenciu o tú, ktorá je definovaná v tomto návrhu zákona. Áno zákon hovorí, že Okresný úrad môže v sídle kraja môže rozhodnúť aj bez súhlasu obce, ale len vo výnimočných prípadoch. Ak spor trvá desať rokov viac ako desať rokov a realita už zodpovedá jednej obci, to znamená urbanisticky sa tieto územia splynuli. Čiže už de fakto by to mala byť jedna obec, ale de jure to tak nie je. Alebo de jure by to malo byť a defakto to tak nie je.
pozitívne, takisto na občanov rodiny a infraštruktúru pozitívny, aj na životné takisto má pozitívny, pretože dochádza k investíciám danom území. A tu treba povedať, že celkový pozitívny dopad je na výkon samosprávy a tým pádom aj na život občanov. Čo sa týka možno záveru by som povedal, že dúfam, že tento zákon nájde oporu, nielen v koaličných radoch ale aj u opozície, pretože rieši, rieši desaťročia trvajúce problémy, ktoré máme, ktoré máme na Slovensku. Nie je tých obcí veľa, len je ich niekoľko desiatok, ale pre tých, ktorý žijú v týchto sporných územiach je to, je to problém, je to taký problém, že nevedia, nevedia ako sa s tým vysporiadať a často riešením z tohto územia títo občania odchádzajú, pretože žiť v takom, v takej neistote a vákuu jednoducho nedokážu. A musím povedať, že práve také sporné územia sa stávajú do budúcna územím nikoho,, a je to, je to nie v prospech občanov a takto to vieme vyriešiť jednoduchým zákonom, alebo rozšírením kompetencie Okresného úradu v sídle kraja. Osobne pevne verím, že parlament je tým miestom, kde sa majú riešiť problémy, kde tieto problémy ak sú ak vieme ich vyriešiť ich máme vyriešiť, máme mať vždy pred očami toho občana lebo kvôli nemu tu sme, on nás volil, on chce aby sme tieto problémy riešili a nie zástupné témy, ktoré niekedy tú počúvam a jednoducho neriešia ten problém občanov ako takých.
preto aj vás chcem vyzvať apelovať na vás, aby ste podporili tento zákon je to zákon, ktorý pomáha ľuďom. Možno poviem to tak jednoznačnejšie, že nenechajme občanov žiť ďalej v situácii, kde majú kuchyňu v jednej obci obývačkou v druhej. Potom niečo zlyháva a tu musím povedať naozaj štát zlyhal. Zlyháva. Pretože viac ako 30 rokov, nevie vyriešiť problém, ktorý reálne existuje. Tak to je len odďaľovanie a by som povedal pred sebou tlačenie problémov, a takto to vieme vyriešiť. Nenechajme Slovensko byť krajinou, kde máme tu nekonečné spory a nevieme hľadať riešenia, my máme byť tí, ktorí tie riešenia prinesú, rozhodnú a ideme riešiť iné. Má to byť právna istota a zdravý rozum, ktorý by tu mal panovať. Možno veľmi jednoducho ešte poviem, prečo tento zákon som aj predložil, pretože mám aj osobnú skúsenosť, z mesta Kežmarok. Pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie, a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli. Nie my sme vyhrali súd. Najvyšší
===== ... z mesta Kežmarok, pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli, nie, my sme vyhrali súd, najvyšší kasažný súd nám priznal, že to sporné územie patrí do územia Kežmarok. Čiže tento zákon sa netýka mesta Kežmarok, my sme vyhrali. Občania, ktorí žijú v tom spornom území, sú už občanmi mesta Kežmarok, ale je niekoľko desiatok obcí na Slovensku a viem, že aké problémy majú tí ľudia a chcem pomôcť im, aby takéto problémy nemali a malé obce nepôjdu do takých súdnych sporov, aké mesto Kežmarok muselo so susednou obcou viesť. Ale my sme vyhrali, nie je to zákon o meste Kežmarok, pretože tam už je to rozhodnuté, ale množstvo som tu nevymenoval problémov, to by som bol možno pol hodinu len vymenovať, v čom dochádza k porušeniu alebo, by som povedal, k frustrácii tých ľudí, ktorí žijú v tom území, a my to vieme vyriešiť a bolo by veľmi zlé, ak by sme to nevyriešili.
Ďakujem pekne.

Ak prebehne dnes hlasovanie tak nie, ak by sa malo tam niečo meniť tak áno.

Pán predseda, navrhujem hlasovať o prerokovanom bode 148, tlač 1119, je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republike pre európske záležitosti dnes 2. 12. počas procesu hlasovania teraz po 17-tej hodine. Ďakujem.

... ktoré sa zapodievajú komunálnym odpadom, čistením alebo, alebo teplom a tak ďalej. Takže v tomto smere má pravdu, len niekto študuje si zákon o obecnom zriadení ako to, to funguje, pretože je to tak. A ďalšie funkcie, ktoré spomínal, tak sú volené funkcie, takže dosadený ani nominovaný nie som. Som všade volený ako taký a vždy treba rešpektovať názor ľudí, ak vám dajú dôveru, a ja vždy sa k tomu staviam s plnou vážnosťou. Aj z pohľadu práce pre týchto ľudí. A iné, iné som nezachytil, možno také pripomienky. Ale ešte raz sa vrátim, chcem vám poďakovať za túto diskusiu. Je to odvolávanie, vravím, nie som prikovaný na stoličke ani k funkcii, jednoducho patrí to k politickému životu. Buď tú dôveru máte alebo nemáte, je to vaše rozhodnutie. Bude sa o tom hlasovať. Ja som sa obhajoval prácou, za prácou si vždy stojím, aj si budem stáť. Preto som povedal, každému z vás sa viem pozrieť do očí a vieme komunikovať priamo. Som, nie som si vedomí pochybenia, nie som si vedomí porušenia zákona ako predsedu výboru. Reprezentoval som s plnou vierou takisto aj s plným svedomím a vedomím túto funkciu, ktorú som zastával. Takisto máme, aj ja osobne, mám veľa priateľov v rámci diplomatického zboru aj v zahraničí. Som volaný ako predstaviteľ, dokonca aj takými krajinami, ktoré majú výhrady aj voči, voči nám ako celkové postoje Slovensko má. V rámci jednotlivých stretnutí komisie alebo bilaterálnych rozhovorov s ambasádormi, tiež som zastával jasnú pozíciu Slovenska, a to je byť členom Európskej únie a NATO, a byť dobrým partnerom a hlavne predvídateľným partnerom pre všetkých. A pre mňa, ešte raz opakujem, krajiny V4 sú číslo jedna, to znamená, krajiny naši susedia aj vrátane Ukrajiny sú naši prirodzení partneri, a takýto majú byť, a to je naša číslo jedna voľba. Číslo dva je západná Európa, sú to naši ekonomický spojenci, 80 % vývozu ide do krajín západnej Európy. A číslo tri, samozrejme, je treba otvárať a robiť si priateľstvá aj za oceánom, či už Spojené štáty alebo na, by som povedal na iné svetové strany. Ale musíme mať jasné priority kde chceme byť a kde chceme patriť. Ešte raz, nie som si vedomí spôsobu ani dôvodu, prečo by som mal byť odvolaný. Z môjho zlyhania nebolo to rozhodnutie ako tu bolo deklarované, že všetci sme veľkú, búrlivú rozpravu a sa potom hlasovalo a takto to dopadlo. A po tretice poviem, jednoducho budem rešpektovať vaše rozhodnutie, to je celé. A som povedal, že aj na základe rozhodnutia voči toho postoju, ktorý som namietal do vnútra strany nekomunikáciu, nerešpektovanie aj, aj pozície ako takej aj, aj mojej osoby, takže budem voči tomu sa ohradzovať a voči tomu sa aj postavím. Ako tak v mojom rozhodnutí.
Pekný deň vám prajem. Ďakujem pekne. A uvidíme ako to dopadne o piatej.

Takže vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám poďakovať za tak búrlivú rozpravu. Musím povedať, že som nečakal, tak ste ma milo prekvapili. A ja vám ďakujem za to, pretože je dobré počuť aj, keď vás niekto pochváli, ale je dobré počuť aj, keď niekto má námietky alebo výhrady k vašej práci, veď o tom to je. Ako by sme sa zlepšovali, keby sme nevedeli, v čom sa máme zlepšiť? A teraz možno ku konkrétnym veciam, nechcem tu dlho stáť, pretože ja už som sa vyjadril v písomnej rozprave a tak to má byť, že každý z nás by sa mal obhajovať svojou prácou a nie politickými floskulami alebo útokmi na niekoho iného, ale niektoré veci odzneli, tak možno to tak objasniť a potom nejaký záver.
Čiže k, možno ku klubu, lebo tu to zaznelo. Musím povedať, že tie diskusie prebiehali dlhodobo aj u nás v klube, a prečo nehlasujem a prečo som na výbore, ako to uznávam a aj pani kolegyni pani Laššákovej, ale a čo sa týka samotného bodu odvolania, klub nezasadal, klub nebol zvolaný a nebola k tomu diskusia, ani sa nehlasovalo. Čiže fakt je takýto, štvrtok odniesol Róbert Puci do podateľne, neviem, kto rozhodol, ja som napadol tento, túto formu, pretože tak to bolo. Čiže a povedal som, čo sa týka spôsobu a dôvodu, s tým nie som uzrozumený, ani spôsob, ani dôvod ako taký, takže to je fakt. Preto som to jasne vyjadril, že je to síce rozhodnutie klubu, ale mal tam byť napísaný Róbert Puci ako samotný poslanec, alebo tí, ktorí poslanci s tým súhlasili, mali byť tam podpísaní. Dodatočne keď to chcete robiť, nech sa páči, urobte to.
Čo sa týka teraz vyjadrení niektorým, musím ešte povedať ku pani Kolíkovej.
Pani Kolíková, my máme určité pravidlá na výbore. Boli komunikované. Týkali sa všetkých poslaneckých klubov, aj koaličných, aj opozičných, všetci to rešpektovali. Vy ste prišli, mali ste tam dosť, by som povedal, také neadekvátne dožadovania sa slova, mali ste tam zastúpenú pani Marcinkovú, na základe toho ste dostali list, kde do budúcna sme požiadali klub, aby ste rešpektovali pravidlá, ale tie pravidlá neplatia len pre koalíciu, ale aj pre opozíciu. Čiže pravidlá sa majú dodržiavať, v tomto prípade nevedel som, pán Dostál, že to boli posielané každému členovi, sa ospravedlňujem, kázal som, aby to bolo poslané len predsedom poslaneckých klubov. To znamená, ak to poslali každému členovi SaS-ky, no tak dobre, tak to bolo poslané aj tam. Ale takéto, ak sú dohody, tak majú platiť a vy ste o nich vedeli. A tak to bolo aj komunikované s vašimi, s vašimi zástupcami, ktorí to vybavovali, že by ste tam boli alebo neboli účastná.
Čo sa týka pána Šipoša, teraz odišiel a tak som sa tešil, že tu zostane, lebo ma má strašne rád a už aj v minulom období sme mali veľa vrúcnych stretnutí, ale nič osobné v tomto smere. Jednoducho môžete mu to napísať a keď ste zvolený ako primátor a ste štatutárny zástupca, tak ste automaticky, zastupujete v podnikoch zriadených stopercentne vo vlastníctve mesta, to znamená, to, čo menoval, tie spoločnosti sú mestské spoločnosti a ja tam vykonávam funkciu valnej hromady, to znamená rozhodnutá, nie zastupiteľná, takže on keď to číta, to sú, áno, mestské podniky, ktoré sa zapodievajú aj komunálnym odpadom, čistením alebo, alebo teplom a tak ďalej. Takže v tomto smere má pravdu, len nech doštuduje si zákon o obecnom zriadení, ako to funguje, pretože je to tak. A ďalšie funkcie, ktoré spomínal, tak sú volené funkcie, takže dosaden...
=====