Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom. Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečí dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách.
Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život. A prečo je tento krok dôležitý. Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest.
Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých.
Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky?
Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne, na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi.
V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby. Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda Výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov, ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národno-štátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus. Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú. Keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia našim životným priestorom, medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom. Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny medziparlamentnej únie o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.

To ste celý vy! To ste celý vy! Vy vyčítate všetkým, kádrujete všetkých do radu. (Reakcia z pléna.) Ja budem veľmi stručný, môžte počkať.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážení diváci pri televíznych obrazovkách aj pri internete, patrilo by sa trošku usmerniť diskusiu, ktorú sledujem už druhý deň a zaráža ma, zarážajú ma niektoré demagogické vyjadrenia. Máme tu veľa historikov, prognostikov a niekedy aj kádrovákov, keď som správne pochopil. Na úvod chcem povedať, že dnes vyšla správa, že schodok štátneho rozpočtu ku koncu septembra dosiahol 2,64 mld. eur, čo predstavuje zlepšenie o 1,24 mld. eur od minulého roku. A to preto, niektorí to zrejme celkom nepochopili alebo neberú do úvahy, že my máme už druhý konsolidačný balíček alebo lex konsolidácia. Jeden sme mali v minulom roku, ten priniesol úspory zhruba do dvoch miliárd, dneska máme ďalší a na rok bude ďalší a potom ďalší, aby sme sa dostali k trom miliardám, k trom percentám HDP, tak ako to predpokladá Európska únia.
Chcem zároveň povedať, že, upozorniť na to a pripomenúť, lebo stále sa to nejako pozabúda, že za ostatné štyri roky 2020 až ´23 vláda, tri vlády, áno, alebo dve vlády, aby som nebol... vlády pána Matoviča a Hegera zadlžili Slovenskú republiku o 23,9 mld. eur. Za predchádzajúce štyri roky to bolo 2,8 mld. eur, no tak ten čistý rozdiel je 21,1 mld. eur. Zhruba šesť a pol miliardy ročne. Hrozné! Treba to splácať, pretože to je na jedného obyvateľa zhruba 1 900 eur, aby sme sa vrátili do nejakých normálnych čísiel.
V rozpočte, ktorý bol prijatý v roku 2019 na rok 2020, ´21, ´22 sa predpokladalo, že tak ako skončil výsledok za rok 2019 zhruba 0,45 % HDP schodok, to už sa blížilo pomaličky k nule, predpokladá rozpočet na rok 2020 deficit 0,49 %, tak bol schválený. Výsledok: deficit 5,4 % HDP. No dobre, poviete, bol covid, ale nebyť tých atómoviek, možno by, určite by bol ten deficit o niečo, o niečo, o značnú čiastku nižší.
Keď som sa zmienil o tom, o tých našich historikoch, všimol som si v rozprave, že... a ja už mám nejaký ten rok za sebou aj nejakých skúseností pár a sledujem vývoj na Slovensku pomerne pravidelne, tak hovorilo sa tu tak bohorovne, že tu sa na Slovensku za tých 4 000 dní či ani o niečo viac tých vlád nič neurobilo. Tak ja si to nemyslím, pretože aspoň napríklad poviem, urobila sa, viete, R1-ka. Ja tadiaľ pravidelne jazdím, je to super a v zime určite. Urobila sa D4/R7. A čo je napríklad podstatné tých, pre tieto dni, nebyť veľkej investície, ja neviem, možno to bolo okolo sto miliónov eur a viac, mali by sme problém v Bratislave, v Komárne pri povodniach, ktoré, alebo pri zvýšenej hladine Dunaja, ktoré sme práve prežili. Viete si predstaviť, čo by to znamenalo pre všetkých tých, pre všetkých tých následne postihnutých, koľko škôd by bolo treba odstraňovať. To sú tie pozitívne veci ako príklad a tých vecí je strašne veľa, už nehovorím o ďalších. Nie je tu na to čas.
Ale boli aj negatívne veci. Nebyť toho, že v roku 2011, keď sa, viete, zmenila vláda, v roku 2010 skončila prvá vláda pána premiéra Fica, potom prišla vláda pani premiérky Remišovej (správne "Radičovej", pozn. red.) a vtedajší minister dopravy sa rozhodol, že čo urobí? Že zastaví výstavbu tunela Višňové. Spomínate si? Aspoň vy, ktorí si na to spomeniete, chcem vám to pripomenúť, pretože už dnes by sme mohli cestovať z Bratislavy do Košíc kompletnou D1. Pretože vtedy sa zastavila aj už pripravovaná diaľnica medzi Turanmi a Hubovou povrchovým spôsobom. Už tam boli robené preventívne práce, zastavené a teraz sa ide čakať, kým sa vybudujú nejaké tunely v Korbeľke.
No a čo sa týka tých prognostikov, ktorých tu máme strašne veľa a ktorí stále, neustále dookola opakujú, aké to bude zlé, ako to všetko prinesie negatíva, tento konsolidačný balíček, tak im chcem len tak povedať, že hovoria, že neprídu sem zahraniční investori. Hovoria bez dát. Neviem, keby ste naozaj a mňa by to zaujímalo, kto o tom hovorí, koľko tých mladých ľudí vlastne do toho zahraničia odišlo. A moji dvaja synovia boli v zahraničí a sú naspäť a využívajú, využívajú tie svoje vedomosti, aj tam študovali, aj tam zbierali skúsenosti a teraz pomáhajú zvyšovať HDP Slovenskej republiky.
No a ďalšie veci, ktoré, ktoré sú spochybňované, čo sa týka budúcnosti. A už by som sa len krátko dotkol samospráv, pretože naozaj to bol, to bol úder veľký v roku 2022, keď prijala, prijala vláda pána vtedy ešte asi Matoviča a tí poslanci, ktorí tu sedeli, ktorí potom tlieskali tomu, že na úkor samospráv zobrali, zobrali 750 mil. eur pre rok 2023. o niečo viac pre rok 2024, pre budúci rok je to až, by to bolo až miliarda, ale s čiastočnými úpravami, že nebudú, nebudú brať daňové bonusy tí, ktorí sú viac zárobkovo, vyššie zárobkoví, myslím, nad 3 600 eur a tí nad 2 200 budú mať nejaké redukcie, tak našťastie sa tento, tento balík dostane zhruba na 830 mil. eur a to je všetko, to sú všetko veci, ktoré by mali ísť do rozpočtov miest a obcí. Preto mestá a obce a taktiež vyššie územné celky, je tu aj pán predseda Prešovského samosprávneho kraja, dobre to vie, preto obraciame tie eurá z jednej strany na druhú, ako sa len dá. Takže ja by som toto len chcel pripomenúť.
Myslím si, že už dneska bolo dohodnuté nejaké dofinancovanie samospráv, tak ako si to požadoval ZMOS, a bude to čoskoro asi aj zrealizované, pretože ten tohtoročný stav je naozaj katastrofálny, mnohé malé obce prídu alebo smerujú doslova do nútenej správy, aj mestá, okresné mestá nášho typu, napríklad Liptovský Mikuláš dostal za september podielové dane redukované o 100-tisíc eur, to isté asi župy. Týmto, týmto balíkom sa zrejme aspoň čiastočne zmierni tento dopad tohto vývoja, ktorý je spôsobený tým rodinným balíčkom. Proti, my... pre podporu rodín sme, nie sme proti, určite by sme to mali podporovať, len mali by sa tie peniaze nájsť niekde inde a nie aby sme ich zobrali z jednej kopy samospráv a dali do niečoho iného. Takže, keď dovolíte, toľko.
A čo sa týka tých demagógov, to som ešte nespomenul. Naozaj by mali vážiť kolegovia slová, pretože ak, nechcem menovať, jeden člen finančného výboru dokonca podpredseda tvrdí jeden deň, že úsporou desiatich percent zamestnancov vo verejnej správe ušetrí táto republika miliardu 400 mil. a o pár dní nato v ďalej rozhlasovej relácii to isté povie, ale už je to len 500 mil., tak viete, to sú také veci, že potom tí ľudia, ktorí to sledujú a ktorí tieto argumenty by mali brať do úvahy a ktorí sa spoliehajú na to, že politik, odborník nakoniec na financie dokáže povedať takéto, takéto nezmysly doslova, tak to by sme mali odsúdiť.
A teda na záver by som chcel ešte povedať, že teda prečo konsolidovať. Čo by sa stalo, keby sme nekonsolidovali. Keby sme nekonsolidovali, tak keď už dnes máme zaťaženie dlhom cez 50 % HDP a viac, tak keby sme nič nerobili, ten dlh narastá, bude to treba financovať a v priebehu niekoľkých desaťročí by sme išli cez, v priebehu 50-ročnom horizonte na úroveň 400 %, a to je odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, požičať peniaze by bolo nemožné, išli by hore úroky z hypoték a podobne. Takže keď niekto hovorí, že treba konsolidovať, to je dobré, len treba to podporiť aj konkrétnymi číslami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rád nadviazal na to, čo si povedal vo svojej rozprave. Aj keď sa tu z toho možno mnohí kolegovia z opozičných lavíc vysmievajú, robia si srandu, že hovoríme možno to isté, ale ja si myslím, že stále, stále treba opakovať to, že túto krajinu doviedla, doviedla tam, kde je, vláda, respektíve vlády Igora Matoviča, ktoré tu boli predchádzajúce tri roky, a preto sme aj my nútení robiť opatrenia, ktoré určite nie sú príjemné nikomu z nás, takisto ani pán minister s radosťou nepredkladá tieto opatrenia a ani my s nejakou veľkou radosťou za ne nehlasujeme, ale, žiaľ, treba si to opakovať. Spôsobili to vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a pána Ódora. Takto to je a tak to, tak to treba stále hovoriť.
No a pán kolega Kišš volal po faktoch. Tak ja možno by som povedal zopár faktov a zopár čísel. Pri nástupe Igora Matoviča v roku 2020 bol deficit Slovenskej republiky jeden a pol miliardy eur, pri nástupe našej vlády v roku 2023 po tých ich katastrofálnych vládach, ktoré likvidovali a zlikvidovali túto krajinu finančne aj morálne, bol deficit päť a pol miliardy. Pri nástupe Igora Matoviča v roku 2020 a jeho vlády bol hrubý dlh Slovenskej republiky zhruba 46 a pol miliardy. Keď nastupovala naša vláda v roku ´23, tak tento hrubý dlh bol už 70 a pol miliardy. Veď to sú jasné čísla, kolegovia z opozície. O čom sa rozprávame? Takže treba povedať, že to, čo vlády OĽANO počas tých troch rokov svojho vládnutia zasiali, dodnes my musíme žať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Remišová, chvalabohu, že tie vaše vystúpenia už naozaj v tejto republike neberie nikto vážne, pretože tie kýble špiny a odpadu, ktoré ste tu dnes vyliali, tak to je niečo nehorázne! Vy idete niečo rozprávať o šafárení, vy, ktorá ste zaťali sekeru vo firme IT Slovensko 7 mil. eur, kde sa vyplácali státisicové odmeny bez toho, aby zamestnanci mali vôbec nejakú prácu, kde si volali barbera za tisíce eur?! Vy idete rozprávať niečo o šafárení, ktorá ste nakupovali na váš rezort nábytok za niekoľko desiatky tisíc eur, napríklad ako sedačku? Veď to je neuveriteľné, pani Remišová, čo vy ste tu dnes opäť predviedli! A naozaj ja len pevne verím, že konečne už si zapamätáte aj tú hodnotu tej dépeháčky, hoc sa ju teraz budete musieť, bohužiaľ, učiť nanovo, ale tak snáď už si ju zapamätáte, pretože toto bol presne váš obraz, vy ste ani nevedeli za vášho pôsobenia, koľko percent máme DPH. Taký bol obraz vašich vlád a vy si tu idete niečo rozprávať, že my sme nejakí nesúrodí alebo, ja neviem, ja mám normálne predstavu, že vy ste sem dnes spadli z Gurunu, nikdy ste tu nevládli, nikdy ste tu nepôsobili a dnes nás idete všetkých moralizovať a poúčať. Toto, drahé Slovenky a Slováci, je Veronika Remišová, prvá najmúdrejšia! Naozaj už ste všetkým na smiech, celému národu a nech nás Pán Boh ochraňuje od toho, aby ste sa raz vrátili k moci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Páni kolegovia, Čaučík, Dostál, inak by sme tu nesedeli, kebyže vlastne tú sériu chybných krokov, ktoré spôsobili predošlé tri vlády, pán Matovič, Heger, Ódor, by sme nemuseli riešiť tento objem, konsolidačný balíček, ktorý je až v objeme 2,7 miliardy. Áno, sú za to zodpovední oni. Ale keď sa pýtate, prečo pán Ódor? Však pán Ódor tiež prispel k tomu, lebo on nič nespravil, on len navrhol, dal do verejnej roviny alebo debaty tie svoje takzvané Ódorove legokocky, ako som spomenul, v objeme 8 miliárd. Ale dal to len do roviny, že toto je možné a touto cestou by sa ubral, alebo navádzal ďalšiu vládu, že takto by mala vlastne postupovať pri konsolidácii. To je všetko.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dnes tu stojíme s neľahkou, ale nevyhnutnou úlohou. Musíme naprávať škody, ktoré nám zanechali vlády, či už Igora Matoviča, Eduarda Hegera, či dočasná vláda pod vedením Ľudovíta Ódora, blízka Progresívnemu Slovensku. Naša krajina je v kritickom a finančnom stave kvôli sérii nezodpovedných rozhodnutí a výstrelkov, ktoré nielenže vyprázdnili štátnu kasu, ale zadlžili celé generácie. Počas pandémie sme boli svedkami vytvárania mobilných odberových miest, tzv. MOM-iek, na ktoré sa bezohľadne nabalili nominanti strany OĽANO a ich spriaznení podnikatelia. Miliardy eur odišli na pochybné tendre, zatiaľ čo bežní ľudia nemali prístup k základnej zdravotnej starostlivosti. Ale keďže to Igorovi Matovičovi nestačilo, prišiel s nápadmi ako očkovacia lotéria a ďalšie nezmyselné výdavky, ktoré len ďalej zaťažovali našu krajinu. Tieto kroky nás zbytočne zadlžili a ich dôsledky budeme pociťovať, alebo pociťujeme ešte dnes. Eduard Heger, ktorý mal šancu napraviť tieto chyby, pokračoval v plytvaní verejnými prostriedkami. Namiesto systematických riešení sa spoliehal na krátkodobé populistické opatrenia, ktoré nás ešte viac zadlžili. Na ich konci ich vlády sme tu mali chaos a rozvrátené verejné financie a dodnes cítime dôsledky z ich nekompetentnosti. Potom prišla vláda pána Ódora, ktorý mal ambíciu prinášať len rady a nie konsolidovať. Jeho návrhy, tzv. Ódorove lego kocky, ktoré boli v objeme až 8 mld. euro, dnes sa bavíme o sume 2,7 miliardy, boli však antisociálne a najviac by zasiahli bežné rodiny a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Medzi jeho opatrenia patrilo napríklad škrtanie v sociálnych dávkach alebo príspevkoch, čo by výrazne postihlo tých najzraniteľnejších.
Je neakceptovateľné, aby sa vláda, ktorá má na starosti krajinu, sústredila na škrtanie tam, kde sú už teraz ľudia v najväčšej núdzi.
Preto my dnes predkladáme konsolidačný balíček, ktorý je zodpovedný a spravodlivý. Konsolidácia nebude trvať sedem rokov, ako ste predpokladali, ale len štyri roky. Je to obdobie, počas ktorého sa chceme zodpovedne a efektívne dostať na stabilnú fiškálnu trajektóriu.
Chápeme, že situácia je zložitá, no naším cieľom je skrátiť obdobie škrtania opaskov na minimum. Štvorročný plán nám umožní reagovať na nepredvídateľné ekonomické a globálne faktory, ktoré môžu ovplyvniť našu ekonomiku. Opozícia tvrdí, že by stačila konsolidácia na úrovni 1,7 miliardy, no to by ani zďaleka nepostačovala na pokrytie všetkých záväzkov, ktoré nás čakajú. Európska komisia a budúcoročný rozpočet má jasné požiadavky na medziročné znižovanie deficitu, a preto potrebujeme konsolidovať na úrovni 2,7 miliardy. Čelíme rastúcim výdavkom od obrany napríklad z dôvodu vojny na Ukrajine, cez prechod materských škôl pod štát, až po investície, ako je napríklad Volvo vo Valalikoch, ktoré prinesie aj budúci hospodársky rast. Takisto musíme zabezpečiť financovanie pre našich opatrovateľov, vedu a výskum, aby sme zostali konkurencieschopní na globálnej úrovni. Všetky tieto položky budú zahrnuté aj v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Ďalším z opatrení, ktoré zavádzame, je transakčná daň, ktorá sa bude týkať ale len firiem a podnikov. Táto daň prinesie do štátneho rozpočtu významné zdroje, bez toho, aby priamo zasiahla bežných občanov, to znamená nebudú ju platiť občania. Naopak, chránime nízkopríjmové skupiny, napríklad upravujeme valorizáciu platov zdravotníckych pracovníkov, stredný zdravotnícky personál, kde ten valorizačný mechanizmus im garantoval doteraz 9 %. Návrh bol na 3 %, ale po dohode koaličných partnerov to bude viac, okolo 6 %. Aby sme im ukázali, že ich prácu si vážime. Zároveň znižujeme DPH na základné potraviny, knihy, gastrosektor a ďalšie oblasti, aby sme im uľahčili, ľuďom tam, kde to najviac pocítia.
Čo sa týka Matovičovej daňovej atómovky v podobe daňového bonusu na dieťa, my ho nerušíme, ale pristupujeme k nemu zodpovedne a odstupňujeme jeho doručovanie podľa výšky príjmov rodín. Matovič mal pri jeho zavedení jednoduchú úlohu. Nájsť zdroj v štátnej pokladnici na toto opatrenie. Ale na čo, keď to mohol hodiť na rozpočty miest a obcí, ktoré sa už aj tak potýkali a potýkajú s finančnými ťažkosťami. Toto rozhodnutie stálo vlastne rozpočty miest a obcí 750 miliónov eur. Naša vláda sa zaviazala nájsť riešenie, ktoré zabezpečí dostatok financií pre samosprávy, aby mohli naďalej poskytovať kvalitné služby svojim občanom. Konsolidácia sa musí dotknúť aj právnických osôb. Preto zavádzame daň z príjmu vo výške 24 % pre firmy, ktoré majú obrat nad 5 miliónov.
Týmto krokom posilňujeme solidaritu medzi lepšie zarábajúcimi firmami a jednotlivcami a nízkopríjmové skupiny ochraňujeme, aby tieto opatrenia zasiahli čo najmenej. Opozícia doteraz nepredložila žiadne reálne plány na konsolidáciu. Ich návrhy, ak vôbec nejaké existovali, boli tlmočené zo strany KDH a PS, by štátnemu rozpočtu priniesli nepatrný objem finančných prostriedkov, ale ide len o zlomok toho, čo naša konsolidácia potrebuje.
My však prinášame zodpovedné a spravodlivé riešenia, ktoré kombinuje ochranu najzraniteľnejších s požiadavkami na znižovanie deficitu. Na záver chcem zdôrazniť, že konsolidačný balíček je nevyhnutný pre budúcnosť Slovenska. Sme pripravení prijať túto výzvu a viesť našu krajinu k zodpovednému hospodáreniu, aby sme vytvorili stabilné a prosperujúce Slovensko pre budúce generácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ja chcem oznámiť len kolegom z hospodárskeho výboru, že výbor budeme mať v pondelok o štrnástej hodine v našej zasadacej miestnosti.

Výbor pre financie a rozpočet bude v pondelok o šestnástej.