Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne ešte raz, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení, dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/81996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona sa predkladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Návrh zákona reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisii proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenie zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich zo smernice. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť, aby sa vnútroštátne transpozičné opatrenia vzťahovali na všetky druhy ustanovení, ktorým sa obmedzuje prístup k regulovaným povolaniam, alebo ich vykonávanie podľa doterajšej rovnej úpravy sa povinnosť testu proporcionality nevzťahuje na návrhy právnych predpisov, pri ktorých sa pripomienkové konanie neuskutočnilo, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom zákonov, ak sa týkajú regulácie povolaní.
Ďalším cieľom je, aby v rámci vyhodnocovania pripomienok zaslaných k vyplneniu testu proporcionality v prípade návrhov regulácie povolania vo vnútornom predpise profesijnej komory subjekt, ktorý navrhne reguláciu povolania, bol viazaný pripomienkami orgánu, v ktorej pôsobnosti je príslušné regulované povolanie. Podľa doterajšej právnej úpravy je príslušný subjekt tieto pripomienky povinný vyhodnotiť, avšak nie je explicitne uvedené, že ich musí aj zohľadniť. Napokon ide o spresnenie formulácie vo vzťahu k získaniu odbornej kvalifikácie prostredníctvom alternatívnych spôsobov, automatickej registrácii alebo k forme členstva v prípadoch dočasného poskytovania služieb. Cieľom je precizovanie textu z dôvodu potreby presnej transpozície smernice.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si požiadať aj o prerokovanie tohto predloženého materiálu.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, na vás je vidieť, že školstvu rozumiete a že keď poviete veci, tak to má svoje ratio. Vo veľa veciach sa zhodneme, ale v niektorých veciach sa nezhodneme, bolo by to aj podivné, keby sme mali rovnaké názory. Ale ja začnem tým, čo sa mi nepáči. Nepáči sa mi to také naše slovenské sebabičovanie, akí sme zlí, aké je všetko nanič, ja verím, že ste to tak nemysleli, aj keď to tak možno trošku vyznelo.
Ja začnem tým, čo ste povedali na začiatku a čo ma teší, lebo tak to je, a to je kvalitou vyučujúcich na univerzitách. Nemáme o nič horšiu kvalitu vyučujúcich na univerzitách ako napríklad v Českej republike alebo v Maďarskej republike, aj keď nám tam odchádzajú študenti vo veľkom. Dôkazom toho je, že veľká časť vysokoškolských pedagógov si dneska robí habilitačné inauguračné konanie práve v Čechách a v Maďarsku, lebo tie kritériá sú tam jednoducho menej prísne ako na Slovensku, čo je znakom toho, že stať sa docentom, profesorom na Slovensku nie je vôbec jednoduchý proces. Ale keď sa pozrieme na to, kde je náš hlavný problém nášho slovenského školstva univerzitného, tak to je vo financovaní. Naše školstvo je tak hlboko podfinancované, že keby sme dostávali toľko financií ako v Maďarsku, v Českej republike, tak určite by sme sa vedeli posunúť ďalej. Aj naši študenti, ktorí odchádzajú, neodchádzajú kvôli kvalite výučby, odchádzajú kvôli kvalite internátov, odchádzajú kvôli materiálnemu vybaveniu na jednotlivých katedrách, fakultách a potom, samozrejme, trebárs kvôli ďalšiemu spoločenskému uplatneniu. Jazyková blízkosť s Českou republikou je výnimočná, ale rovnako tak je jazyková blízkosť na juhu Slovenska s Maďarskom, kde tí ľudia, keď odídu, tak majú spoločenské uplatnenie, ktoré ale za to si môžeme za celých 30 rokov, ako sme to tu nastavil, že tí ľudia radšej odchádzajú, to neni vec tohto ani minulého roka. A ja vidím nejakú budúcnosť nášho školstva jedine v tom, keď kompletne zmeníme spôsob financovania univerzitného školstva, tak potom sa nám posunie aj tá kvalita tých študentov, najmä že nebudeme nútení študentov nechávať študovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prepáčte ešte, kým budete pokračovať, konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku.
Nech sa páči, máte slovo.

Čellár, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Dovoľte mi teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je len nevyhnutným zosúladením, legislatívno-technickou úpravou, nakoľko tá číslovka 67 sa nespomína len pri výkone, ale takisto pri právomociach notárskej komory.
Čiže jedná sa o pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 389.
Pán predsedajúci, teraz prečítam pozmeňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím vás.

Čellár, Miroslav, poslanec NR SR
V čl. I 1. bode sa za slová "§ 14 ods. 1 písm. d)" vkladajú slová "a § 32 písm. c)".
Skončil som, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúča ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Správa neobsahuje pozmeňujúce návrhy. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 489a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Čellára, Eliáša, Gašpara, Glücka, Plevíkovú a Lučanského za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V novele Notárskeho poriadku navrhujeme, aby sa vek, kedy môže vykonávať notár úrad notársky, zvýšil zo 67 na 70 rokov. Je to inšpirované aj právnou úpravou v okolitých štátoch, ako je Rakúsko, Maďarsko alebo Poľsko.
V rozprave by som potom ešte rád podal jeden pozmeňujúci návrh.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu v návrhu uvedeného zákona, tlač 519. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že o 12.05 h odchádzame spod schodov Národnej rady na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ďakujem pekne.

.

Ďakujem za otázku, pán kolega.
No my sme k tomu nepristupovali dobrovoľne, všetko vyplynulo z toho, čo sa tu udialo pred tri a pol alebo štyrmi rokmi, už viac teda štyrmi rokmi, a treba si možnože zopakovať, že kvôli čomu. Kvôli tej vláde pána Matoviča, Hegera, ale aj vášho súpútnika pána Ódora, takže toto je, pre nás by bolo sebatrýznenie, keď my by sme mali pristupovať alebo pristupujeme vlastne k obmedzeniu určitých sociálnych výhod.
V tomto prípade došlo len k úprave tejto dávky, kde, áno, dobre ste poznamenali, že nad 18 rokov to už nie je možné poberať, ale došlo aj k tomu, na čo nás vlastne opozícia vyzýva, to znamená k väčšej adresnosti, kde vlastne došlo k odstupňovaniu tohto rodičovského príspevku od hranici 2 400 euro, kedy sa znižuje, a od 3 600 euro, kedy plus-mínus na to už ten rodič nemá nárok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom.
Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktoré, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečiť dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách.
Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú mať, budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život.
A prečo je tento krok dôležitý? Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest.
Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých.
Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky?
Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne... na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi.
V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby.
Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.