Videokanál klubu

Šesť faktických na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vážený pán poslanec budem reagovať na vás. Určite tá zmena sa nebude týkať podriadených organizácií. Samozrejme, keď je niečo v štruktúre nejakých organizácií, tak je úplne logické, že kdekoľvek v tej štruktúre ukážete na nejaké protispoločenské konanie, tak tu ochranu máte dostať. O tom nikto nepochybuje. Problém je ale úplne iný. Pre takú jednoduchú predstavu. Pracujete na úrade práce, máte tam pracovné pochybenia, ste na prepustenie kvôli tým pracovným pochybeniam. Tak sa pozriete trebárs na nejakú faktúru, ktorú robí okresný úrad a na základe tej faktúry oznámite, že podľa vás sa jedná o korupčné konanie, lebo vy si myslíte, že by to sa dalo obstarávať nejako inač. Požiadate o ochranu a dostanete ju. A na úrade práce si s vami najbližšie tri roky nepohnú, aj keď zistia možno, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Že žiadne pochybenie nedošlo ale, keď vám raz dajú tú ochranu, tak ju jednoducho máte. A druhá vec. V práve nezáleží len na tom čo ako je ale aj ako to vyzerá. Mnoho krát tá vizualizácia je veľmi dôležitá. Úrady majú pôsobiť tak, aby všetko vyzeralo zákonne. Najmä ak sú tak politicky prepojené a previazané ako bol napríklad úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý ochranu poskytol a na čele, ktorého bol politický nominant Daniel Lipšic. A pre tých, ktorí sú za čistotu legislatívneho procesu, tak len, aby si spomenuli ako sa tu lámali zákony len, aby sa nemohlo stať. A na druhej strane na úrade na ochranu oznamovateľov je politicky tak previazaná osoba ako riaditeľka Dlugošová, ktorej manžel zakladal Progresívne Slovensko. Jednoducho úrady na čele, ktorých sú politickí nominanti, čo sa deje v politike to nie je nič, nič čo by bolo neligitímne. Tak musia dbať nie len na to čo robia ale aj na to, aby to vyzeralo v zákone. Aby to malo zákonný podklad. Ale tie, tie rokovania tu ten zákonný alebo tie výsledky tu ten zákonný podklad ani nemajú a ani tak nevyzerajú.

Ďakujem pekne. Tak len pre všetkých Slovákov informácia, že práve je tu v pléne sedem poslancov opozície, aby ste vedeli o ich úprimnosti, bránenia tohto úradu. Ale musím k tomu úradu povedať ešte jednu zásadnú vec. Ja som dostal určité správy, ktoré hovoria aj o hospodárnosti a to konsolidačné opatrenie musí byť na mieste, pretože takýto úrad predstavte si Slováci mal päť prieskumov verejnej mienky za necelých desať mesiacov. To ani politická strana by sa nemusela za to hanbiť, že si každé dva mesiace dáva robiť prieskumy verejnej mienky. Áno z vašich peňazí, z verejných peňazí. Nehovoriac o tom, že mediálna kampaň len na poviem to takto, agentúrne služby jednej z agentúr, ktoré s hodov okolností boli okolo 130 tisíc eur. Viac ako 20 tisíc eur mesačne. A práve to bola agentúra, ktorá robila historicky údajne komunikáciu pre pani prezidentku Čapútovú. Takže urobte si na to názor. Myslím si, že ekonomické dôvody už sú určite naplnené a viete, keď niekto dá oznámenie na takýto úrad, ktorý, ktoré nesúvisí s jeho pracovným zaradením, tak minimálne je to na pováženie to nejakým spôsobom dobre odôvodniť a dnes naozaj je to také vzduchoprázdno, ktorým sa zaštíťujú mnohí, ktoré, ktorí to účelovo robia. Ale v neposlednom rade treba povedať, že takýto úrad má byť v prvom rade nezávislý. Ja som nevzhliadol nezávislosť, keďže bol volený ľuďmi v roku 20, 23 a bohužiaľ všetci tí, ktorí stoja na námestiach majú absolútne prepojenie na mimovládky, Progresívne Slovensko a bohužiaľ je to ďalej hniezdom takejto činnosti, ktoré poškodzuje Slovenskú republiku.

Pán poslanec, chcem sa spýtať. Keď. Koľko vám to asi bude trvať?

Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. Do rozpravy.

Pán poslanec Hlina s rakciou na faktickú, nech sa páči.

Ďakujem pán predseda. Pán kolega Hlina, ja som si zobral k srdcu vaše slová, keď sta sa tu sťažovali opakovane, že nemáte priestor vystúpiť, a že ako vy veľmi chcete hovoriť, ako chcete, ako to všetko chcete proste povedať o tom, o tom čo ideme prijímať o zákone, ktorý, o ktorom rokujeme. A musím povedať, že vy ste, aj keď som vás teda pozorne počúval, a ste musím priznať aj občas aj celkom vtipný. Občas možno trošku menej, občas použijete nejaké prirovnanie zo života, z rozprávok, z legiend. Ako naozaj, niekedy je to celkom, celkom zaujímavé vás počúvať, ale nepatrí to na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo vy ste k veci nepovedali opäť nič. Čiže hovorili ste tieto vaše rozprávky, a vtipy, a inotaje. Potom ste povedali o tom, že čo sa robí na lesoch Slovenskej republiky, potom ste hovorili, koľko ľudí zamestnávate. Ale opäť ste k tomu zákonu možno ja neviem, dve, tri minúty hovorili. Ani ten celý čas , ktorý ste mali tých 20 minút ste nevyužili. Hovorili ste nejakých 14 minút. Čiže nesťažujte sa potom ad jedna, že tu nie je kompletne plná sála, a že vás nepočúvame, lebo naozaj sa vecne od vás veľa toho nedozvieme. A už keď máte ten priestor, tak ho využijete na na na veci nesúvisiace s témou, a teda na to, aby ste samozrejme vehementne pozývali ľudí na námestia. Protesty. Aby ste znova len tú spoločnosť rozoštvávali. Aby ste znova len to napätie v tej spoločnosti naťahovali do úplne absurdna, aby sme naozaj sa tu znova dožili nejakej, nejakej druhej udalosti, ktorú teda naozaj už by sme nikdy nechceli zažiť. Takže, trošku si vstúpte do svedomia, hovorte k veci, my vás budem počúvať. Ak dáte rozumný návrh, možno si ho aj osvojíme, ale toto od vás ťažko.
Ďakujem.

Pán poslanec Kalivoda, nech sa páči.

Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.

Pán poslanec Truban, nech sa páči.