Ďakujem pekne pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, aby som sa za stranu HLAS - sociálna demokracia, možno v niektorých miestach skôr sám za seba, vyjadril k predpokladaným ústavným zmenám, ale najmä teda aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jedného volebného obvodu, ktorý je do ústavy zavedený pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. A aj keď poznám stanoviská našich koaličných partnerov...
Ďakujem pekne pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, aby som sa za stranu HLAS - sociálna demokracia, možno v niektorých miestach skôr sám za seba, vyjadril k predpokladaným ústavným zmenám, ale najmä teda aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jedného volebného obvodu, ktorý je do ústavy zavedený pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. A aj keď poznám stanoviská našich koaličných partnerov a aj ostatných poslaneckých klubov v rámci tohto pléna, ako sa hovorí, niekedy aj motyka môže vystreliť a hlasuje sa až zajtra, tak uvidíme ako to celé dopadne. Hneď na začiatok by som rád povedal, je to potrebné uviesť, že samotné odstránenie tej jednej vety z ústavy, ešte neznamená zmenu volebného systému. Čo tu viacejkrát zaznelo, teda najmä v tej doobedňajšej rozprave. Je to len jej nevyhnutný predpoklad. Bez tejto vety sme fungovali v Slovenskej republike 30 rokov a pri rovnakom volebnom systéme. Do ústavy bola táto veta pridaná v roku 2023 cez pozmeňujúci návrh v rámci druhého čítania. Bolo to v rámci novely ústavy, ktorá reagovala na nález Ústavného súdu ohľadom skrátenia volebného obdobia, a teda zavádzala formu uznesenia pléna Národnej rady prijatého ústavnou väčšinou na skrátenie volebného obdobia. Od roku 2023 tak máme túto vetu aj v Ústave Slovenskej republiky. Strana HLAS - sociálna demokracia už pred voľbami deklarovala snahu o zmenu volebného systému, dať viac sily regiónom. S tým sme šli do volieb, rovnako ako strana OĽANO v roku 2016 a pýtali sme si na to vo voľbách mandát od našich voličov. A ten mandát trvá. Vo februári 2025 bol zverejnený reprezentatívny prieskum agentúry AKO, podľa ktorého až 67% respondentov uviedlo, že chcú zmenu, ktorá zvýši podiel poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z regiónov Slovenska. Zrušenie jedného volebného obvodu požaduje 53% voličov Progresívneho Slovenska, 60% voličov hnutia SLOVENSKO, 62% voličov Slobody a Solidarity, 79% voličov Slovenskej národnej strany , 78% voličov SMER - sociálna demokracia a 85% voličov HLAS - sociálna demokracia. Z hľadiska nejakého územného rozdelenia alebo rozčlenenia, zrušenie jedného volebného obvodu chce 58% voličov Bratislavského kraja, 61% Trnavského kraja, 66% Trenčianskeho kraja, 68% v Prešovskom kraji, 69 v Košickom kraji, 70% voličov v Žilinskom kraji a 73% voličov v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Toto je to najlepší spôsob ako odstrániť možno určitú diskrimináciu ľudí z jednotlivých krajov, okresov, miest a obcí v Národnej rade, keďže neviete ovplyvniť to, ako politické strany zostavujú svoje kandidátne listiny. Či už bude volebných obvodov osem alebo ako je samosprávnych krajov alebo to budú štyri alebo tri, vždy to bude lepšie ako je to v súčasnosti. A na to, aby sme k tomu mohli pristúpiť však potrebujeme odstrániť tú jednu vetu z ústavy, a preto si dovolím požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ten pozmeňujúci návrh teda prečítam až na záver, keďže mám ešte zhruba 15 minút, tak ak mi dovolíte, tak sa vyjadrím aj k tej zmene ústavy.
V prvom rade musím povedať, že mi je možno trošku ľúto, možno že ma trošku mrzí, akým spôsobom prebiehala tá debata, hlavne v doobedných hodinách. Bez nejakého vzájomného rešpektu, bez rešpektovania cudzieho názoru, zosmiešňovaním, rôznymi vtipmi, glosmi, bonmotmi, že tu máme iné problémy, ktoré samozrejme aj riešime a mal som taký pocit, že tí, ktorí sa pasujú za tú demokratickú opozíciu sa nedokážu rešpektovať ani navzájom. Aj toto je akýsi obraz tej alternatívy, ktorú opozícia ponúka pre Slovensko. Tí, ktorí sa venujú ústavnému právu vedia, že naša ústava je hodnotová ústava. To znamená, že jej ustanovenia sa snažia napĺňať nejakého ducha materiálneho právneho štátu, ktorý je postavený na nejakých hodnotách, na rozdiel od formálneho právneho štátu, ktorého alfa omegou je iba nejaké bezbrehé sledovanie pozitívneho, čiže štátom daného práva a táto ústava by teda mala byť založená na určitých hodnotách. A hoci preambula ústavy z právneho hľadiska nemá veľkú silu, vytvára určitú náladu, určitého ducha našej ústavy založeného aj na cyrilo-metodskej tradícii. Hoci sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo, kresťanstvo vytvára náš určitý duchovný priestor, vychádza z našich tradícii, zo spôsobu, akým žijeme. V decembri si prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov, zatiaľ máme to šťastie, že od nás nikto nevyžaduje nejaké inkluzívne vyjadrovanie v podobe Happy Holiday, čiže príjemné prázdniny. Na jar slávime Veľkú Noc, pripomíname si pamiatku zosnulých, sviatok všetkých svätých, slávime pamiatku Cyrila a Metoda, či sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Novela ústavy, o ktorej rokujeme je hodnotová novela, týka sa, ako to už bolo viackrát spomenuté, kultúrno-etických otázok. Zásadným spôsobom možno nemení spôsob života ľudí, ale skôr upevňuje status quo. A pokiaľ by sa na tom ústavná väčšina v tomto pléne zhodla, mala by nadviazať na novelu ústavy z roku 2014, ktorá hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a doplnila by Ústavu Slovenskej republiky o ustanovenie, na základe ktorého sa uznáva len pohlavie muža a ženy, že osvojiť maloleté dieťa môžu len manželia, prípadne osamelá osoba, pokiaľ je to v záujme dieťaťa alebo že zákonný zástupca dáva súhlas na výchovu a vzdelávanie dieťaťa v oblasti intímneho a sexuálneho správania. Pridali sme aj taký praktický moment, v ktorom sme hovorili, že rovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami by sa mala zaručovať. No a potom prišli rokovania, prišli pozmeňujúce návrhy z dielne Kresťanskodemokratického hnutia a mám taký pocit, že ten pôvodný návrh zmeny ústavy do istej miery sprísnili. Potom jeden z pánov poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia povedal, že za to sprísnenie zahlasuje, ale v konečnom dôsledku za zmenu ústavy hlasovať nebude. Čiže nastala taká zvláštna situácia, že samotné KDH tú novelu ústavy trošku sprísnilo a nakoniec poslanec z KDH povedal, že za tie zmeny sprísňujúce to pôvodné znenie zahlasuje, ale za novelu ústavy ako celku nie. To pôvodné znenie novely ústavy v podstate nezavádzalo nejaké zásadné novinky, miestami som mal skôr pocit, že si z toho viacerí robia srandu. Hovorili o tom, že uznávame len muža a ženu, kto a pohlavie muža a ženu, kto rozlišuje medzi pojmami pohlavie a rod, tak v tom mal celkom jasno. Ja som bol v tom názore, že to vychádzalo zo súčasnej právnej úpravy, kedy vám do občianskeho preukazu takisto zapíšu iba pohlavie mužské alebo ženské. V Slovenskej republike nemôžete mať zapísané nejaké označenie X a že pokiaľ sú nejaké lekárske dôvody, na základe ktorých sa nedá určiť pohlavie, tak sa čaká až kým vlastne nie je nejaké odborné stanovisko lekárov a potom sa to pohlavie zapíše. Takisto, že osvojiť dieťa môžu len manželia, vo výnimočných prípadoch osamelá osoba, čo je tiež v súlade so súčasnými ustanoveniami v rámci rodinného práva. Alebo že muži a ženy majú byť rovnako odmeňovaní, čo tiež by sme mohli ako sa hovorí subsumovať alebo zaradiť pod zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Ale podľa môjho názoru má význam aj konkrétne ustanovenie takéhoto typu pretože môže vytvoriť niečo ako pozitívny záväzok pre daný štát, že musí prijať nejaké opatrenia alebo nejakú legislatívu, ktorá by pomáhala toto naplniť. Viacerí sa pýtali teda prečo to robíme, keď vlastne sme sa v pôvodnom návrhu na všetkom zhodovali. No a jednoduchá odpoveď, aj keď možno to pozadie je zložitejšie, je že existovalo presvedčenie o tom, že si to vyžaduje určité ústavné ukotvenie. A vytvoriť z toho súčasť toho konceptu národnej, v zátvorke ústavnej, identity.
A tam sa dostávam k tomu kritizovanému článku 7 alebo doplnenia článku 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenými najmä základnými kultúrno-etickými otázkami a tak ďalej, a tak ďalej. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu. Začul som výhrady, že pojmy ako národná identita alebo kultúrno-etická otázka sú príliš vágne, že nie sú, že sú príliš všeobecné.
Nuž, prvý pojem používa samotná Európska únia v zmluve o Európskej únii v článku 4 a jeho obsah napĺňa Súdny dvor Európskej únie cez svoju judikatúru. Rovnako ako pojem kultúrno-etická otázka si vieme si predstaviť, čo pod tým rozumieme, nebude to to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava, ale asi to bude to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ale tak či onak, tiež časom aj tento pojem, v prípade, že by bol zavedený do Ústavy Slovenskej republiky náležitým obsahom vyplní Ústavný súd cez svoju judikatúru. Robil tak vždy a od roku 1992 máme v ústave ustanovenie, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a až postupne judikatúrou Ústavného súdu sme vlastne vyplnili ten obsah. Začul som tiež výhrady, že je to ruský zákon, že dokonca pani poslankyňa Kolíková povedala, že kvôli tomu Rusko vystúpilo z Rady Európy. Pokiaľ moje informácie siahajú, tak po invázii na Ukrajinu bolo Rusku pozastavené členstvo a následne bolo z Rady Európy vylúčené. Nie že Rusko vystúpilo kvôli tomu, že nechcelo dodržiavať európsky dohovor. Ďalej sa spomína samozrejme, že nás to ťahá von z Európskej únie, že je to nástroj Roberta Fica ako vystúpiť z Európskej únie a podobne. Veľmi podobné zdôvodnenia ako to boli vlastne pri novele zákona o neziskových organizáciách. Pre všetkých, ktorí toto tvrdia, ale by som chcel dať do pozornosti článok 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stále hovorí o tom, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, vrátane Lisabonskej zmluvy a takisto, že Slovenská republika stále ostáva aj zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý obsahuje články 26 a 27, ktoré v tomto prípade dávajú zmysel. Prečo je ale pojem národná identita kľúčový? Je to vo vzťahu najmä k Európskej únii a súvisí s dvoma pojmami, a to je kompetencia a prednosť práva. V tejto spojitosti je potrebné najmä zdôrazniť ustanovenie čl. 4 Zmluvy o Európskej únii, právomoci, ktoré na ...
Skryt prepis