Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ministri, kolegyne, kolegovia, Peter, veľmi dobré vystúpenie a musím so všetkým súhlasiť. To, čo si aj uviedol, že ľudia, pacienti, ktorí sa potrebujú dostať na vyšetrenia, proste musia zháňať kontakty a vybavovať si, aby sa dostali, to v 21. storočí, by som povedal, že je neprístupné. A najhoršie na tom je, že tí pacienti potrebujú vlastne, aby sa vedelo o nich, keď ležia na tom lôžku, že o nich niekto vie, že nie je to obyčajný človek. Tak sme sa dostali do takejto doby.
Ďalej musím spomenúť optimalizáciu siete nemocníc. Keďže tu je aj minister dopravy, tak v optimalizácii siete nemocníc sa píše, že do tridsať minút by sa mal pacient dostať do nemocnice. Žiaľ, cestnú infraštruktúru máme v takom stave, že nie je reálne niekde sa dostať do 30 minút a časová dostupnosť je až do 60 minút. Ja viem, že pán minister dopravy to nevyrieši za svoje volebné obdobie, ale optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť tak, aby sme zohľadnili túto časovú dostupnosť. Nemôže predsa to tak fungovať, že v niektorých regiónoch pacienti budú znevýhodnení a tá časová dostupnosť, proste nestihnú ísť k tomu lekárovi, lebo tá nemocnica, ktorá funguje tam teraz, tak sa zruší, bude z nej doslova doliečovák a títo pacienti budú musieť niekoľko kilometrov navyše cestovať, a tým pádom niekedy to bude neskoro.
Takže treba sa tým zaoberať a treba urobiť výnimky a pokiaľ nebudeme mať dobrú dopravnú infraštruktúru, tak optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť s výnimkami.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel som ich spomenúť na začiatok, ospravedlňujem sa. Ja budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, ono, tak by to malo byť. Ja budem hovoriť o zdravotníctve, nakoniec zdravotníctvo tu ešte dnes veľmi intenzívne neodznelo. Takže si dovolím možno taký širší úvod, pretože je to dôležité trochu zarámcovať, z čoho to vychádza, a potom sa dostaneme aj k niektorým témam, ktoré pomenúva programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca. My sme relatívne úspešný štát, ale situáciu v zdravotníctve, žiaľ, tak nazvať nemôžeme. Naši občania sú vystavovaní problémom, ktoré sme spôsobili systémom, ktorý tu funguje. Mne denne zvonia esemesky od, nielen od rodiny a priateľov a známych, ale už aj od občanov, že, prosím vás, neviem, čo mám s tým robiť, neviem sa dostať k lekárovi, neviem nájsť vhodný termín, čakám veľmi dlho na operáciu. Pán doktor, to, čo mi pán doktor nariadil, povedal, je správne? Robili by ste to takto aj v Nemecku alebo v Rakúsku?
Ten pacient sa nám akosi v systéme stratil. Máme dlhé čakacie doby, vyberajú sa nezriadené poplatky. Tu sa vyberajú poplatky za to, že sa prihlásite na termín. Tie poplatky sú rôzne, od pár eur až po niekoľko desiatok eur. Je nám to jedno, sme možno jediná krajina, kde to tak je. To sú lekári, ktorí sú platení z povinného zdravotného poistenia.
Rastie nám dlh v nemocniciach, máme už šiestu vlnu oddlženia. Viete, koľko bola priemerná doba splatnosti faktúr štátnych nemocníc? 270 dní. Na týchto dlhoch štátnych nemocníc profitujú firmy, ktoré skupujú pohľadávky, a potom ich štát oddlží. S 10-percentným ziskom.
Chýba nám personál, mladí nechcú pracovať v tomto systéme. Vážení, nám nepomôže, ak prijmeme viac študentov medicíny na naše lekárske fakulty, pretože tí mladí ľudia nechcú v tomto chaose pracovať. Čo my potrebujeme? My potrebujeme sa začať venovať tomuto chaosu, potrebujeme začať zlepšovať pracovné prostredie.
Môžem hovoriť o dlhodobo chorých, o zraniteľných osobách, aké majú problémy dostať sa vôbec k lekárovi alebo tú zdravotno-sociálnu starostlivosť, aby dostali.
Nemáme zavedené štandardy, priatelia. Tu si mnoho lekárov lieči tak, ako uzná za vhodné. A nikto to nekontroluje. Viete, a na druhej strane, na druhej strane potom máme niektoré oblasti zdravotníctva, ktoré sú vysoko profitujúce. Máme tu cétečká, doktorov magnetov, máme tu patológie, máme tu súkromné, súkromné jednodňovky, ktorí na tom systéme profitujú. Čiže druhým problémom slovenského zdravotníctva je, že je nerovnomerne financované. My tuná máme víťazov a máme porazených. A, bohužiaľ, tých víťazov je málo a tých porazených je strašne veľa. No a kto je za to zodpovedný? No, my všetci. Ja nechcem hovoriť len teraz na jednu stranu, skutočne tu sa stali vážne chyby. Tu sa stali vážne chyby, tak ako sme nastavovali tento systém, ktorý nám teraz zlyháva. A na obidvoch stranách politického spektra. Na obidvoch stranách politického spektra. Mali sme tu skupiny, ktoré dávajú priestor biznisu; veď v poriadku, ja som tiež za ten biznis, ale aby bol regulovaný. V zdravotníctve musí byť biznis regulovaný. Ja viem, že vy ste tu viacerí z biznisového prostredia, možno tomu nerozumiete, ale verte mi, v slušných krajinách západnej Európy je v zdravotníctve biznis regulovaný.
Mali sme tu pána Zajaca, reformátora, každý si spomenie, no kto zreformoval najviac slovenské zdravotníctvo? No Zajac. Ale ako ho zreformoval? Urobil tam dve zásadné chyby. Jedna, sme asi jediná krajina v Európskej únii, kde z povinného zdravotného poistenia sa mohol vyplácať zisk. A ten nenávidený Krajčí ten zisk aspoň obmedzil na jedno percento. Sme jediná krajina, kde nevadí krížové vlastníctvo, že poisťovňa môže mať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A keď som sa pána reformátora Zajaca pýtal, že ako je to možné, že v Nemecku ja to neviem obhájiť, že sa zo mňa všetci smejú, tak mi povedal, že u nich to neni možné, u nás to možné je. Ako je to vôbec možné?
A poďme na tú druhú stranu, poďme na vlády SMER-u. Dvanásť rokov ste mali zdravotníctvo vo svojich rukách. Ja som tam prišiel ako človek zo zahraničia a ja som sa nestíhal diviť vlastným očiam, čo všetko nefunguje. Vážení, môžme rozprávať o tom, ako boli predražené cétečká, ako sa nakupovali stoly na päťsto kilogramov a viac, môžme sa baviť o tom, ako sa preplácalo za stravu v nemocniciach, ale to je len taký malý, malý kúsok, na ktoré sa prišlo. Všetko ostatné ostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale v zdravotníctve, práve v zdravotníctve vidieť dlhodobo, ako niektoré zlé nastavenia čo spôsobia o niekoľko rokov. A čo spôsobili niektoré nastavenia, ktoré urobil SMER za 12 rokov? Povedzme si tie veľké projekty, ktoré tuná mal naštartovať.
Môžme hovoriť o DRG. Vážení, my sme kúpili dva DRG v roku 2012. A v roku 2020, keď som ja ako vyplašený človek prišiel zo zahraničia, tak bolo v stave klinickej smrti. Venovalo sa mu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, venovali sa mu traja ľudia. A museli sme ho zobrať na ministerstvo zdravotníctva, aby sme ho vôbec zachránili. Čo ste robili vtedy? Pýtam sa, čo sa stalo s eHealthom? Minuli sa desiatky, stovky miliónov eur, pretože na IT technológiách, to je veľmi ľahko. Ale akú, aký benefit má z tohto pacient? Okrem, okrem možno receptu tu nefunguje nič. A ešte aj ten recept sme si museli požičať z Dôvery, lebo ani na to sme my neprišli.
Poďme sa pozrieť na vzdelávanie. Vážení, prečo naši mladí študenti nechcú tu začať pracovať? No preto, že my sme si zo vzdelávania urobili štúdium. Všade je to odborné vzdelávanie, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Ja keď vyštudujem a som všeobecný lekár, tak potrebujem byť anestéziológ. A ako anestéziológa ma môže vyštudovať prax. Nič iné. Žiadne SZU, žiadna lekárska fakulta. U nás to ale tak funguje. Toto sú skutočné zlyhania. A poviem ešte posledný a potom prejdem aj ku konkrétnym bodom v programovom vyhlásení vlády.
Štandardy. Osemmiliónový projekt z Európskej únie. Za vášho vládnutia. Na to, aby sme zaviedli štandardy. Chvályhodná vec! Ale čo sa z neho stalo? Začali sme prepisovať z angličtiny medzinárodné guideliney. Robili sme 50-, 60-stranové buksle, ktoré sa absolútne nedajú použiť v praxi. Ja som si prešiel nemocnice, žiadna nemocnica ich nepoužíva. A keď sme začali robiť teda tie priebehové diagramy, tak aj to je veľký problém implementovať do praxe. Výsledok je, že zaostávame za okolitými krajinami, a to výrazne.
A možno poslednú vec, aby sme si to uvedomili, že prečo to tak je. Odvrátiteľné úmrtia. Oproti Českej republike každý rok nám zomiera takmer o 2-tisíc pacientov viac, to je z roku 2019. Takmer o 2-tisíc pacientov viac zomiera na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia oproti Českej republike. Porovnajme sa s Rakúskom. 3,5-tisíc pacientov viac zomiera na odvrátiteľné úmrtia oproti Rakúsku. A preto, preto, vážení kolegovia, vážené kolegyne, sme očakávali, že toto programové vyhlásenie príde s veľkými ambíciami. Že príde s niečím, kde si budeme môcť byť istí, že o štyri roky tu bude naozaj lepšie zdravotníctvo a že ľudia na Slovensku dostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale, žiaľ, ten predložený dokument, ktorý máme, je napísaný veľmi všeobecne a neprináša nové riešenia, nie sú tam ambiciózne projekty.
A teraz dovoľte ku niektorým oblastiam, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení, bližšie. Ja by som chcel aj oceniť to, že my aj na zdravotníctvom výbore máme konštruktívny dialóg, dnes som bol veľmi potešený, že sme sa mohli rozprávať naprieč politickým spektrom, pretože zdravotníctvo skutočne nie je politická téma, my tu potrebujeme zabrať všetci.
Píšete si v programovom vyhlásení vlády, že chcete odpolitizovať rezort zdravotníctva, to vítame, budeme to pozorne sledovať. Rovnako pozorne budeme sledovať, či zdravotníctvo bude naozaj prioritou tejto vlády a uvidíme to už pri rozpočte, ktorý o chvíľu príde.
Veľmi rád by som vedel, čo znamená rada pre rozpočet verejného zdravotného poistenia, do detailov mi to nie je známe, čo hovorí tento nový, nový konštrukt.
Ale poďme k veci, ktorá možno zaujíma viacerých z vás, a je to problematika riešenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je to veľká hanba, ťahá sa to už desaťročia, my tuná nemáme v Bratislave národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by bola komplexná, ktorá by riešila pacienta od hlavy po päty, ktorá by tu naozaj akože v metropole Slovenska vedela zabezpečiť komplexnú koncovú zdravotnú starostlivosť. Bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády, neposkytuje nám programové vyhlásenie vlády jasnú odpoveď, čo chcete urobiť s Rázsochami. V Rázsochách sa preinvestovali desiatky miliónov eur, v programovom vyhlásení vlády je to tak veľmi vágne. A podľa programového vyhlásenia vlády my máme pocit, akoby hlavným mestom v zdravotníctve mala byť Banská Bystrica. Ja nie som proti, ja som rád, že Banská Bystrica bude mať, dúfajme teda, novú nemocnicu. Len vezmite si, že z plánu obnovy ideme dávať peniaze do Martina, do Banskej Bystrice a nezabúdajme aj na Zvolen, ktorý dostane ďalších 40 miliónov z plánu obnovy. To znamená, my asymetricky dotujeme stredné Slovensko na úkor ostatných regiónov na Slovensku. Ja doprajem aj Martinu, aj Banskej Bystrici, len my tu musíme robiť odstupňovanie určitých krokov a musíme počítať s celým Slovenskom.
Z programového vyhlásenia vlády nie je jasné, ako sa chce vláda postaviť ku problematike optimálnej nemocničnej siete. Poukazujeme na to, že nedodržiavanie niekoľkých, niektorých časových rámcov môže ohroziť finančné plnenie z plánu obnovy. V prípade projektu OSN vznikli viaceré chyby a skutočne odklonili sme sa od toho, od tej pôvodnej myšlienky, aby sme urobili našu nemocničnú sieť udržateľnou a odolnou v krízových situáciách. Ale problémom je predovšetkým tá vykonávacia vyhláška, ktorá je veľmi komplikovaná, ťažko realizovateľná v praxi, mne sa to ťažko hovorí, my sme to začínali, bohužiaľ, kolegovia na ministerstve, predovšetkým za vlády pána Lengvarského ako ministra zdravotníctva, zaspali. A môžem spomenúť aj nedávno medializované zariadenie, zaradenie dvoch nových zdravotníckych zariadení do inej kategórie, kde by mali byť, ale k tomu sa dostaneme určite v nasledujúcich dňoch.
Chcel by som zdôrazniť, že KDH podporuje skríningové programy, ale chceli by sme zdôrazniť, že pri ich zavádzaní treba vychádzať z medzinárodných odporúčaní. Lebo viete, darmo si urobíte nejaký skríning, ale keď ten pacient nemá termín u ďalšieho lekára alebo nevie, čo s tým má urobiť, tak vám žiaden skríning nepomôže. A podo... pozitívne hodnotíme aj zámer pokračovať v prebiehajúcich projektoch ministerstva zdravotníctva, ako je napríklad, ako je napríklad koncepcia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo rozvoj a zámer pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Toto vnímame skutočne pozitívne a sme ra... za to radi.
Z tých dlhodobých cieľov je program takisto z môjho pohľadu málo ambiciózny aj v oblasti prevencie, ale aj v tom, ako sa chceme vysporiadať s prebiehajúcou demografickou krízou, pretože nám skutočne starne populácia a o chvíľku tá potreba zdravotno-sociálnej starostlivosti tu bude enormne narastať. A nedá mi nespomenúť, nedá mi nespomenúť, že my tu musíme prepájať zdravotný a sociálny systém. Moderné systémy v zahraničí budujú komunitu, komunitnú starostlivosť. Pretože to je budúcnosť. Môžme mať krásne nemocnice, môžme mať vynikajúcu ambulantnú starostlivosť, ale pacienti chcú byť čo najdlhšie sebestační v svojom prirodzenom prostredí. A na to, aby sa vám to podarilo, potrebujeme budovať komunitnú sieť podporných zdravotných a sociálnych služieb. Ani tu nejakú zásadnú víziu nenachádzam.
Bál som sa, že teda či mi vyjde čas alebo nie, ale vyzerá, že áno, tak mi dovoľte na záver povedať, že tento materiál je všeobecný, málo ambiciózny, neprináša dostatočné inovácie a nie je zárukou, že prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska a že sa naďalej nebudeme vzďaľovať od moderných zdravotníckych systémov v Európe.
A zároveň chcel by som tiež skončiť optimistickejšie, aby to nebolo také ukričané a smutné, my chceme byť naozaj konštruktívnou opozíciou a chceme ku veciam, ktoré budú prichádzať a budú dávať zmysel, dávať náš postoj, naše kompetencie a vedomosti a chceme v dobrých veciach aj koaličných kolegov podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani Jaurová, musím povedať, že mne to tiež pripadalo trošku také, že ministerstvo kultúry ani nezačalo a chce spolupracovať, má veľmi pozitívne vyjadrenia v tom, v tom vyhlásení a jasné, môžte tam vidieť svoje negatíva. Mne sa páči, že zdôrazňujú pomoc pri obnove a možno zmene, na pomoc zmene a nejakej, nejakému lepšiemu rozvoju Matice slovenskej, ale vyjadrenie, že vláda chce kultúru zničiť, tak to ma prekvapí od vás, prečo tak musíme sa na to pozerať, alebo že vraciame sa o 29 rokov naspäť. To ste mysleli do socializmu? A ja sa na to nepozerám takýmto spôsobom a myslím, že netreba až tak negatívne. Kultúru a krásu nám ani štvrtá Ficova vláda nemôže zobrať, bola vaša záverečná veta. Ja neviem, potrebujeme vyťahovať bojové zástavy?
Ďakujem.

Stachura. Ďakujem.
Ja by som chcel podporiť pani kolegyňu Petrík, pôrodníctvo naozaj je veľká téma, potrebujeme sa jej venovať. Ja by som chcel povedať možno moju skúsenosť z ministerstva zdravotníctva, ako prvú vec, ktorú som našiel na ministerstve, je 50-stranový dokument Baby friendly hospital, 50 strán textu o tom, ako máme prikladať dieťatko k prsníku matky, rôzne nezmyselné frázy, preložené nejaké, kadejaké dokumenty, a mne bolo z toho až zle, lebo keď som sa opýtal kolegu, že no koľko takýchto baby friendly hospital na Slovensku máme, tak mi povedali že nula. Nula! To znamená, my tu robíme, robíme analýzy, robíme štandardy, tvárime sa neskutočne, ale, bohužiaľ, realita pre týchto našich pacientov, pre naše rodičky je, je žalostná. Takže ja podporujem to, čo ste povedali, musíme sa na to pozrieť a je to, samozrejme, aj prorodinné opatrenie, s tým úplne súhlasím. Mne je ľúto vidieť rodičky v tých nehumánnych priestoroch, v ktorých musia rodiť, často oddelené plachtou a niekedy sa tešia, že tá plachta tam vôbec je. Nemusíme hovoriť o epiziotómiách, nástrihoch a mnohých, mnohých iných veciach, nechcem tu plénum zaťažovať, je to skutočne hanba, v akom stave slovenské pôrodníctvo je.
Ja by som ešte len krátku poznámku aj k pánovi Dvořákovi, ono viete, aj tí experti, ktorí nám tu hovorili o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Môžte reagovať len na predrečníka, nie na faktické poznámky iných kolegov poslancov.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Dobre, tak poviem ešte, že tieto štandardy robia kolegovia, ktorí majú už seniorský vek, často majú 72 rokov a sú ďalej držaní v týchto, v tých svojich pozíciách a aj preto tie štandardy vyzerajú tak, ako vyzerajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán premiér, pán minister, pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, jedni o Rómoch hovoria, jedni sa s nimi fotia, iní o nich píšu a tí ďalší pre nich robia. Dúfam, že ten môj príspevok nebude zaváňať samochválou, takže ak by tu niečo zasmrdelo, tak sa vopred ospravedlňujem.
Jedna malebná dedinka spod Vysokých Tatier. Práčovňa, ktorá tam je vybudovaná, vybudovali a získali peniaze na ňu rehoľné sestry. Voda, ktorá tam funguje na žetón, detto. Pomohli na to získať finančné prostriedky rehoľné sestry. Žije tam tritisíc Rómov, z toho z majority, teraz v úvodzovkách, bieli sú tam dvaja kňazi, päť rehoľných sestier, zbytok takmer tritisíc Rómov, z toho okolo tisíc je detí, ktoré navštevujú materskú školu, základnú školu, školu, respektíve strednú školu. Ani tá vláda, ktorá skončila, ale ani tá predtým neurobila pre týchto ľudí nič. Mrzí ma to. Prešovský samosprávny kraj tam buduje strednú školu, lebo záleží nám na tom, aby neskončili tieto deti alebo táto mládež na základnej škole, aby mali v rukách nejaké remeslo. Viete, kto tam vyhral voľby? Voľby tam vyhralo OĽANO a malo tam 92 percent. Kto robí pre tieto deti, pre týchto ľudí niečo? Konečne, prosím vás, naozaj majme na pamäti, že aj oni sú ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel podporiť a poďakovať pánovi Pollákovi za pekný príspevok, pretože bol vo vecnej rovine, nebol nejako osobne útočný. Aj vďaka tomu, že som určitú dobu žil v Markušovciach, kde je veľmi početná rómska komunita, a rovnako Spiš má veľmi veľa skutočne, musím to povedať, slumov tejto komunity, tak viem, o čom hovorí, a chcel by som apelovať na celý parlament, že je to naša spoločná zodpovednosť, aby sme tejto komunite skutočne pomohli.
Ja by som chcel povedať niečo, čo sa týka aj paliatívnej medicíny, ale každý si môže do tejto poučky dopísať to alebo toho, koho tam on vidí, ale vyspelosť národa sa meria tým, ako sa vie postarať o tých najzraniteľnejších. A tí najzraniteľnejší môžu byť rôzni, môžu to byť ľudia bez domova, môžu to byť opustení, ktorí stratili sebestačnosť, môžu to byť nenarodené deti a áno, sú to aj Rómovia.
Pán Pollák, ďakujem vám veľmi pekne, že za týchto ľudí bojujete a že dávate vždy nádej, že niečo sa bude hýbať dopredu. Aj vy ste pre nich vzorom. Ja sa veľmi teším, že je tu takýto človek z tejto komunity, ktorý vie takto vystupovať a vie ich zastúpiť v tomto parlamente.
A opakujem ešte raz, vážení, to v akých hrozných pomeroch žijú naši Rómovia, je naša spoločná zodpovednosť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad.

Ja využijem prítomnosť pána premiéra.
Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli.