Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Kolegyňa Kleinert spomínala, že málo berieme do úvahy, čo sa deje, málo vyhodnocujeme historický vývoj, chýba reflexia na základné celospoločenské otázky. Ja na to povie... k tomu poviem toľko, že ako je to dôležitá vec, aby sme, aby sme si uvedomovali, akú sme mali históriu, ale aj takú nie, nie tú z čias pred rokom 1989, ale aj tú čerstvejšiu. Máme tu od roku 1996 napríklad zákon o protiprávnosti komunistického systému a obávam sa, že neberieme ho celkom vážne, pretože sa chodíme klaňať k hrobom prominentom komunistického režimu, neposudzujeme rovnako, rovnako priestupky, ktoré sa týkajú vzťahu k to... alebo vyjadrovaní prejavov ku komunistickému režimu a režimu, ktorý tu bol v rokoch 1939 až 1945. Ja len spomeniem, že, že za toho komunistického režimu sa zákony prijímali tak, že sa na to, že sa o tom rozhodlo v komunistickej strane, v ústrednom výbore a parlament v podstate bol len štatistom, ktorý len dvíhal ruku, poslanci dvíhali len ruku za to, čo sa schválilo v straníckom ústredí. Nechcem to úplne porovnať so súčasným systémom, máme demokraciu, ale poznáme aj pojem diktatúra väčšiny, to sa stáva aj v demokratických režimoch. Takže toto skrátené legislatívne konanie, na ktoré ste, pani poslankyňa, upozorňovala a ktoré je nevyhovujúce pri takomto dôležitom zákone, neberme ho, že by, nechcime ho porovnávať s tým, čo bolo v minulosti, ale skutočne tá diskusia, ktorú tu vedieme, je jednostranná a je to, je ako do steny. Takže vyzývame vládu, aby s nami komunikovala.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyňa Stohlová, legislatívne porušenie, všetko, čo ste vlastne vo vašom príspevku použili, že môže byť nezákonné a že môže z toho vzniknúť aj ústavná žaloba, musíme súhlasiť, že tie veci mali ísť v inom poradí a malo to úplne inak byť, aby, ako som aj včera povedal, do toho zapojená, zapojená široká verejnosť, čo sa v tomto prípade nestalo, ale ten kontext s tým životným prostredím je naozaj veľmi zaujímavý, lebo niektorí naši kolegovia si pomýlili ochranu s niečím úplne iným, lebo životné prostredie, o ktorom ste hovorili, to nie je len, že sme nejaký spolok a môžeme v lese a v prírode robiť, čo chceme, ale sú tam nejaké pravidlá, lebo ten les a ten, tá príroda je pre nás všetkých na generácie, a ja zas tak s úsmevom teraz poviem (povedané so smiechom), že, že sa bojím, že po prijatí tohto Trestného zákona, že či aj na nás, ktorí v Tatrách pôsobíme a robíme horských nosičov, že či nebudú po nás teraz strieľať, hej, lebo si nás pomýlia s nejakou chránenou zverou, tak dúfam, že sa to nestane a že budeme môcť ďalej robiť to, čo robíme.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Remišová, vo vystúpení ste spomenuli, že vlastné chyby chcú opravovať v skrátenom legislatívnom konaní a že to ešte kopí ďalšie chyby, toho svedkami sme boli napríklad včera, keď museli opravovať niečo, čo v zrýchlenom konaní prijali.
Ale ja som chcel ešte k tomu, vy ste sa vyjadrili, že nesedí inflácia pri malej škode. Pri tej spodnej hranici malej škody zhruba sedí. Aspoň, aspoň, keď berieme do úvahy, inflácia odvtedy je asi 74 %, minimálna mzda narástla 2,4-násobne a priemerná mzda zhruba dvojnásobne. Čiže, ak sumu 266 vynásobíte dvoma alebo 2,5, tak sa dostanete na tú spodnú hranicu, kedy je to malá škoda. Horšia je, horšie je to druhé číslo, že z 2 660, kde bola ešte stále malá škoda, oni túto hranicu posunuli na 35-tisíc a ešte aj znížili o polovicu trestné, trestné sadzby. Čiže tam je veľmi drakonický posun.
A potom v tých ďalších, napríklad prepadnutie majetku dneska hrozí pri veľkej škode. Veľkú škodu dodnes máme definovanú hodnotou 133-tisíc eur, oni to posunuli na 700-tisíc. To toto nezdvojnásobili na povedzme na 250- alebo 260-tisíc, ale na 700-tisíc. Čiže im už nebude hroziť prepadnutie majetku, napríklad keď, keď ukradnú alebo oberú štát povedzme o 0,5 mil. eur alebo o 650-tisíc, až nad 700-.
A toto nemajú ani Česi, na čo oni sa odvolávajú, ani to nemajú povedzme Rakúšania. Rakúšania sú na úrovni 300-tisíc, Česi na 400- a my na 700-. To je, to je proste nehorázne. Čiže tie ďalšie limity, 700, 35-tisíc, 350-tisíc a 700-tisíc, toto sú drakonické veci. A tá prvá, 700...

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec Branislav Vančo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a vám všetkým za, za pripomienky, keďže ich bolo viacej, tak so skúsim zovšeobecniť.
Ja si myslím, že zákony majú slúžiť ľuďom, a keď to nerobíme pre nich a v ich prospech, tak tu ani nemáme čo robiť. Ak tvoríme zákony v prospech nejakej malej skupiny prominentov, tak, tak to je proste celé zle.
Dotkli ste sa toho českého modelu a prirovnania. Ja som český model použil preto, lebo to koaliční poslanci v debatách so mnou hovorili, že ideme podľa českého modelu, tak je to fajn. A ja som si teda ten český model dohľadal a tam horná hranica, ako vravím, malej škody je štyritisíc eur. Alebo sa odvolávali na Karasovu novelu a tam bola horná hranica päťtisíc eur, ale oni to dali hore na 35-tisíc, čo veľmi, veľmi pomôže kriminalite a tomu, disproporcii, tomu, čo je dobré a čo nie je dobré.
Pán Grendel, my musíme ľuďom hovoriť tie konkrétne príklady. Keď budeme hovoriť o miliardách, o tisícoch, keď budeme hovoriť o inflácii, to sú pojmy, ktoré bežní ľudia veľmi nerozumejú, preto, preto som sa snažil trošku polopatistickejšie, a práve také konkrétne prípady, že čo ide diať, toto musíme proste hovoriť ľuďom a toto musíme povedať aj koaličným poslancom, že keď sa pod toto podpíšu, tak vlastne spôsobia zhoršenie života na Slovensku a zhoršenie bezpečnosti. Takže ja, ja vnímam aj tie vaše príspevky ako, ako, ako ďalšia podporná sila, ktorá pomaličky, postupne možno pomôže a primeje ich k tomu, aby to buď stiahli, alebo upravili do takej podoby, že to bude ľuďom zlepšovať život, tak všetkým ešte raz ďakujem za, za zmysluplné konkrétne pripomienky a verím, že ešte odkryjeme aj ďalšie problémy, ktorých sa dotkneme, a možno veci pomôžeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým kolegovia z koalície, vážení koaliční poslanci, vážení obyvatelia Slovenska, dovoľte aj mne pár pripomienok k návrhu na skrátené legislatívne konanie v súvislosti s Trestným zákonom a jeho zmenami.
Najprv som sa pokúšal nájsť niečo dobré, čo dobré sa z toho dá zobrať. A vychádza mi z toho, že ste nás dotlačili, donútili, aby sme to prešli do detailu. Aby sme bod po bode a dosť pozorne a pomerne odborne sa povenovali, aké to prinesie dôsledky nám, aké to prinesie dôsledky ľuďom na Slovensku. A aj keď nie sme odborníci, nie sme právnici všetci, ale s týmto zákonom sme sa teda oboznámili dostatočne.
A teraz vecne, že prečo to chcete prijať v zrýchlenom konaní. Píšete v dôvodovej správe: „Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práv Európskej únie.“
Momentálne o 12.00 hod., dneska o 12.00 hod. bude Európsky parlament prijímať rezolúciu, ktorou odsúdi toto, čo sa tu deje. Dneska, dnes o 12.00 hod. Ak keď my v KDH nie sme zástancami toho, aby Európska únia zasahovala do vnútorných záležitostí členských krajín, táto, toto je odkaz, čo Európska únia vám hovorí k tomuto zákonu, že to nemáte robiť.
Európska prokurátorka pani Kövesi doslova povedala, že keď to prijmete v tejto podobe, bude to amnestia na korupciu a amnestia na ekonomickú trestnú činnosť. Nie my sme to povedali. Vy sa tu odvolávate, že potrebujete to dať do súladu s Európskou úniou a Európska únia vám toto odkazuje.
Ďalej píšete, že „je potrené urýchlene reagovať na vývoj inflácie, vďaka ktorej sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne, a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.“ Inými slovami, tvrdíte, že tým že došlo k inflácii, menšia škoda a ľudia idú do väzenia alebo sú stíhaní a postihovaní za niečo, čo v minulosti malo inú hodnotu.
A ďalej uvádzate, že suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam, ako mala v roku 2006. Toto pripúšťam, ten argument. A... a ďalej hovoríte, že následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody, suma prevyšujúca 35-tisíc, značnej škody, suma prevyšujúca 350-tisíc eur a škoda veľká, alebo veľkého rozsahu, suma prevyšujúca 700-tisíc. Vy ste povedali a napísali ste v dôvodovej správe, že primerane idete toto zvyšovať.
Hodnota peňazí sa od roku 2006, keď 1. januára bola prijatá táto novela, sa zmenila 1,8-násobne. To znamená, ak by ste chceli sumu 266 preklopiť do rovnakej hodnoty, ktorá, ktorú malo tých 266 eur v roku 2006, tak by ste zvýšili túto sumu zhruba na dvest... na 483 eur, pripusťme 500 eur – a vaše číslo je 700, ktoré až tak ďaleko nie je. Tu sa dá diskutovať.
Ale poďme k ten druhej hranici, poďme k tej rozsahu malej škody, ktorá by mala byť od 700 eur po 35-tisíc eur. Vy ste tam mali doteraz sumu 2 600 eur... alebo 2 660 a teraz to idete, keď to prenásobíte jeden... 1,8, tak sa dostanete niekde na hranicu 5-tisíc eur.
Vážení kolegovia, tu sa niekto nie že sekol o tisícku, ale vy ste to, primerane 5-tisíc by bolo, a vy to dávate na 35-tisíc. Prečo taká ve... taký veľký skok? A komu to má prospieť? Vy ste neurobili to, čo tu píšete v dôvodovej správe, že niečo ste primerane kvôli inflácii zdvihli. Toto, toto je seriózne pripravené pre niekoho, komu to má prospieť. Pre konkrétneho človeka. Ale tie dôsledky, že pomôžete trom-štyrom kamarátom, vnesú do našeho... do nášho systému spravodlivosti obrovskú, obrovskú nerovnováhu. O tom budem hovoriť neskôr.
Čiže inflácia nie je správny argument. Hovoríte, že našli ste na stole Suskovu (reakcie z pléna), teda, prepáčte, pánu Karasovu novelu. Pán Karas zvyšuje tieto hodnoty presne tak. Malá škoda od 500 eur, veľká škoda od 5-tisíc eur do 50-tisíc. Nie, nie do 350-tisíc, ako to robíte vy. A podobne značná škoda a škoda veľkého rozsahu. Čiže argument o primeranom zvýšení hraníc škody s ohľadom na infláciu nemá reálne opodstatnenie.
V kuloárnych debatách s vami, vážení poslanci koalície, niekde na káve alebo na cigaretke, alebo na chodbe, lebo tu sa sa... sa s nami nerozrozprávate, ale viacerí z vás mi povedali, viete, treba to upraviť, treba... a ideme podľa českého modelu, čiže je to v poriadku. Nám sa to zdá v poriadku, lebo Česi to tak majú. Tak si poďme pozrieť, že ako to majú Česi.
My teraz navrhujeme malú škodu v rozsahu 700 až 35-tisíc eur. Česi to majú v rozsahu od tisíc do 4-tisíc eur. My do 35-tisíc a oni do 4-tisíc. Veľká škoda, my od 35- do 350-, oni od 4-tisíc do 40-tisíc, my do 350-tisíc. A značná škoda od 350-, my, do 700-tisíc, oni od 40 do 400-tisíc, nemusíme si tu spievať Kdepak ty ptáčku hnízdo máš.Ale toto český model není, jasný pane, by povedal klasik a jedna z kolegýň možno z... z... od progresívcov.
Čiže nie, nechajte sa oklamať, že vám vaša vrchnosť povedala, že ideme podľa českého modelu, Česi to tak majú, tak tak je to dobré. Vážení koaliční poslanci, niekto vás ťahá za nos. Vážení občania, obyvatelia Slovenska, niekto vás tu ťahá za nos.
A čo, čo to všetko prinesie? Myslím, že prijatie tejto normy a v skrátenom konaní v takejto podobe prinesie krajine rozvrat. Vláda totiž vstupuje do citlivých záležitostí posúdenia toho, čo je dobré, čo je zlé, čo je správne a čo je trestuhodné. Ak sme my ľudia na niečo citliví, tak je to otázka práva a krivdy, teda vymedzenia toho, čo je zlé, dobré a čo sa má a nemá trestať. Je to veľmi, veľmi citlivá záležitosť.
Nikde na svete sa do, do trestného práva nezasahuje takto bez celospoločenského konsenzu. Bez toho, aby každý jeden občan s tým bol stotožnený, že tak to má byť. V celom demokratickom svete sa to robí konsenzom a trvá to veľmi, veľmi dlho, kým sa nájde zhoda. Možno, možno v južnej Amerike, možno v južnej Amerike sa to, sa, sa to robí takto, ale my to takto nesmieme spraviť, lebo my, viete, včera sme sa bavili o nejakej, nejakej chybičke v leteckom zákone. Väčšina obyvateľov Slovenska nepoužíva lietadlo ako bežný prostriedok, možno niektorí na dovolenku. Čiže ak sme upravili niečo v skrátenom konaní v lete, v letectve a má to priniesť nejaký osoh, budiž, ale v takomto rozsahu meniť Trestný zákon, ktorý sa každodenne bude dotýkať každého jedného človeka, v skrátenom konaní? S tým ste vy stotožnení, drahí kolegovia? Ak krádež už nebude krádež, ak trestný čin bude už len prečin, ak si tu korupčníci budú premávať ako ctihodní občania oslobodení touto novelou, bežní a čestní ľudia sa budú viacej báť. A roztočíte špirálu.
Jednu z vecí, ktoré Slovensko ešte má, ktorú si cenia aj v zahraničí, že Slovensko je bezpečná krajina. Keď som sa bavil s ľuďmi, ktorí sa tu prisťahovali, tak mali nejaké námietky voči niektorým srandovným veciam, ktoré na Slovensku platia, ale jednu vec mi povedali zahraniční ľudia, ja môžem pustiť naše deti von a nemusím sa báť, že sa... že im niekto ublíži. Ja sa nemusím báť o svojich rodičov, ktorí bývajú sami v byte, lebo u vás je relatívne bezpečne. Nie všade a nie stopercentne, ale relatívna bezpečnosť tu je. Ale ak vy poviete, že 35-tisíc je malá škoda, viete, malá škola, povieme školička alebo škôlka, malá škol... malá škoda, to bude čo? Škôdka alebo škodička? Tridsaťpäť tisíc eur, keď vám niekto urobí škodu, vy poviete, že to je bagateľ, že to je škôdka?
Češi hovoria, že 4-tisíc je tá hranica. Karas, na ktorého novelu sa odvolávate, že tá hranica je 5-tisíc. Inflácia, na ktorú sa odvolávate, vám hovorí, že táto hranica je 5-tisíc. Ale vy si tam rubnete 35... 35-tisíc eur. A potom, potom dopad na bežného človeka bude taký, že sa bude báť, že, že niekto mu urobí škodu za 34-tisíc eur a vyviazne s podmienočkou. A vy ho ráno stretnete v samoobsluhe, ako sa vám smeje do ksichtu. Toto robíte slovenským občanom? To snáď nemyslíte vážne!
Denne sa v Londýne stane 150 krádeží v malých obchodoch, lebo sa posunula hranica toho, že čo je zlé a čo nie je zlé. A robia to tak tí zlodeji, že si berú zvonku prázdne odpadkové koše a naplnia si, koľko do toho vojde. Stopäťdesiat krádeží denne. Keď my, keď my posunieme tie hranice takto drakonicky, my pozývame zlodejov na Slovensko ako, ako do Eldoráda. Toto nemôžte myslieť vážne. Máte každý z vás skúsenosti.
Ja som povedal, že v jednom mestečku na východe Slovenska, že chlapík bral úplatky, pýtal si desiatky tisíc eur a niekomu to proste začalo vážne vadiť, tak ho nahral aj v súčinnosti s políciou. Je zvukový záznam, je, je obrazový záznam, ako chlapík si pýta, ako preberá. Päť rokov, na päť rokov ho súd odsúdil, ale on to zdržiava a odvoláva sa, nechodí na pojednávania. Ak toto prejde, tak chlapec vyviazne s podmienkou. A mne už písali ľudia z viacerých miest z východného Slovenska. Vy ste mysleli Trebišov? Alebo ste mysleli Prešov? Alebo Bardejov? Neodpovedám, aby som náhodou sa niekoho príliš nedotkol. Ale znamená to, že takýchto prípadov je veľa.
Toto idete spraviť, oslobodiť kamarátov, že sa nehanbíte! Krajskí prokurátori vám odkazujú - nie je to dobré. Teraz sedia u pani prezidentky odborníci na, na, na právo. Musela ich prezidentka zavolať, lebo vám to bolo šumafuk. Európska prokurátorka vám to odkazuje, kdekto. A nielen, ne... ne... netýka sa to len ľudí. Netýka sa to len ľudí, my tu budeme mať safari. To už kolegovia z PS-ka tiež pripomenuli.
Viete, jeden príbeh hovorí, že, že pytliaka prichytili pri tom, ako, ako si opeká kamzíka, a nabehli policajti, kukláči, ochranári, všetko. A keď, keď ho sudkyňa súdila, tak sa ho pýta: „Bolo vám to treba? Aspoň, aspoň mi povedzte, ako ten kamzík chutil.“A on povedal: „Viete, tak, jak by som vám to, niečo medzi sysľom a orlom skalným.“(Ruch v sále.)
Toto tu budeme mať. My tu budeme mať safari, lebo spoločenská hodnota zvierat nie je 35-tisíc, a to bude maličká ško... to bude maličká škodička. Keď pôjdete, môžte, môžte kúpiť synom na osemnástku pušky a môžte ich poslať na strelnicu do lesa na safari. To už len bude bezpečnosť na Slovensku! Malá škoda 35-tisíc! Týka sa nás to všetkých. A vy to idete urobiť v zrýchlenom, skrátenom legislatívnom konaní. Hocičo iné.
V tom leteckom zákone sme vám zahlasovali, tam myslím, že v jednom prípade zasvietilo 90 hlasov. My nemáme problém sa dohodnúť na veciach, ktoré dávajú zmysel, ktoré opravia systém, ktorý, ktoré pomôžu Slovákom, aby sa nám tu žilo lepšie. Ale toto je reálna vec, ktorá život na Slovensku zhorší. Bude tu nebezpečne a budú nám tu chodiť gauneri s úsmevom od ucha po ucho. Dneska pán Viskupič povedal, že po novom vám môže prepadnúť majetok, až keď pre... až keď urobíte škodu vo výške 700-tisíc eur a viac. Toľko peňazí priemerný Slovák nikdy nemal ani nevidel. Ani hodnota ich majetku takú, ta... takúto hodnotu nedosahuje. Tak koho tým idete chrániť? Komu tým idete pomáhať? Stiahnite to, prosím vás, pán minister.
Ak sa odvolávate na Karasovú novelu, veď tá, tá vám prechádzala s ústavnou väčšinou. Tá bola tak pripravená, že nebyť obštrukcií v parlamente, bola by prešla. Odvolávate sa na ňu. Má 400 článkov oproti tým vašim 67. Je oveľa rozsiahlejšia a prešla celospoločenskou diskusiou. Prešla sitom právnikov, prokurátorov, sudcov a boli s ňou stotožnení. Predložte Karasovu novelu a my vám za to zahlasujeme! A potom sa môžte odvolávať na to, že upravili sme infláciu, upravili sme po... primerane sme upravili výšky trestov, ako to majú v iných krajinách. S tým my nemáme problém.
My máme problém s tým, že ste to chceli urobiť rýchlo, potichučky a takým spôsobom, že to nedáva zmysel. Nedáva to iný zmysel, len aby ste pomohli kamarátom. A vy, koaliční poslanci, sa pod to podpíšete, a keď sa život na Slovensku zhorší, ja to slovo nemám rád, ja nerád na niekoho ukazujem prstom, ale vám budú, vás budú brať na zodpovednosť – títo to odhlasovali, a preto sa naše deti, naše mamy, naši otcovia, už na Slovensku necítia bezpečne, preto ma gauner obral alebo mi urobil škodu – ani nešiel do basy, ani ho nikto nepotrestal, lebo to už dneska nie je trestné. Pod toto sa nepodpisujte, prosím. To vás bude páliť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk)

Ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, milé pani poslankyne, páni poslanci, lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, toto sú vaše slová, takto ste nazvali plán svojej vlády, svoje programové vyhlásenie. Bolo to však už v čase, keď váš minister vnútra neprinášal ani bezpečnosť, ani pokoj, ale naopak prinášal chaos a neporiadok do polície. Dnes v parlamente riešime vašu rýchlo upečenú novelu, ktorá v otázke Úradu špeciálnej prokuratúry a úpravou viacerých trestných činov neprináša lepší, pokojnejší a bezpečnejší život občanov Slovenska, ale iba vám a vašim blízkym, vybraným skupinám. Toto je spôsob ako chcete dosiahnuť lepší, pokojnejší a bezpečnejší život na Slovensku? Takto chcete uspokojiť polarizovanú spoločnosť? Skúste sa na chvíľu zastaviť a zamyslite sa nad tým čo ste chceli priniesť a čo je dnes témou dňa. Lebo robíte presný opak, polarizujete, urážate, zaťahujete do svojich politických hier bežných ľudí bez ohľadu na následky. Robíte rýchle zmeny všade kde je to možné, aby si to nikto nevšimol. Nie je tak dávno, keď sme mohli v médiách sledovať vyjadrenia manželiek policajtov, ktorí vám boli dobrí až pokým nezačali vyšetrovať vás. Rušíte im status chráneného oznamovateľa, ničíte ich prirodzené prostredie, dlhoročnú kariéru, rodinu. Rovnako môžeme sledovať vyjadrenia vládnych politikov dlhoročným prokurátorom v ktorých zosobňujete všetko zlo sveta. Čítate ich mená, nosíte im eštebácke kabáty a vykresľujete ich ako najväčšie zlo len preto, že začali vyšetrovať vaše kauzy, šafárenie a prilepšovanie z vašich spoločných peňazí.
Predseda vlády raz povedal, že zlo v podobe Lipšica musí skončiť. Keď potom špeciálny prokurátor Lipšic reagoval, že sa vzdá funkcie, ak vláda garantuje, že nezruší Úrad špeciálnej prokuratúry, tak pán premiér začal menovať ďalšie mená. Toto jasne dokazuje, že si chcete zabezpečiť len a len vašu beztrestnosť. Je to hnev a strach, ktoré vás priviedli k zrýchlenému procesu rušenia špeciálnej prokuratúry a tak radikálnym zmenám v trestných sadzbách. Konflikt politikov a zhluk emócií však nemôže tvoriť základ pre rozhodovanie v tak dôležitej legislatívnej zmene. Prečo nemôžeme v pokoji, vecne a odborne rozobrať činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, jednotlivé klady a zápory a hľadať riešenie, ktoré pretavíme v dobrú legislatívnu zmenu? Prečo ste túto zmenu nedali do medzirezortného pripomienkového konania, nech sa k nej vyjadrí široká odborná verejnosť a nie iba pár vybraných právnikov. Systémové zmeny si vyžadujú systémové riešenia, ktoré bude založené na odbornej, faktickej a hlavne celospoločenskej diskusii. Je neprijateľné, aby takáto zmena prebiehala v skrátenom legislatívnom konaní a ešte bola iniciovaná ľuďmi, ktorí sú často osobne zainteresovaní a zaujatí. Považujem to za neakceptovateľné politické zneužívanie právneho systému a moci danej ľuďmi, pre dobro ktorých táto inštitúcia existuje.
Viaceré analýzy nezávislých subjektov ukazujú pozitívne výsledky Úradu špeciálnej prokuratúry, odkedy z nej odišiel prokurátor mocných pán Kováčik. Zatiaľ čo on počas výkonu svojej funkcie dozoroval 60 prípadov a podal len dve obžaloby, dnes sú štatistiky diametrálne odlišné.
Riaditeľ Transparency International Slovensko na základe ich analýzy konštatoval, že až 95 % korupčných prípadov, ktoré špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku, sa skončilo odsúdením. Podľa jeho slov sa pred súd už konečné dostávajú aj väčšie ryby, čo podporuje argumenty o zmysluplnosti špecializácie a nezávislosti týchto orgánov. Ak vám bytostne prekážajú určití ľudia hlavne kvôli vašej politickej kariére, poďme sa slušne a v pokoji rozprávať o jednotlivých výčitkách, ktoré voči nim máte, ale ctime si legislatívny proces a pracujme na zmenách a riešenia odborne a slušne. Veď predsa všetci chceme lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa tiež poďakujem Martine Holečkovej za jej vystúpenie a taký prierez, ktorý urobila v tom pohľade na to, akým spôsobom sa tu navrhli vykonať zmeny v tom skrátenom legislatívnom konaní, zmeny v Trestnom poriadku a v systéme prokuratúry. Ale to pripomenutie, alebo pozrime sa na tie tri mesiace našej novej vlády.
Fakticky začali veľmi rýchlo, nazval by som to prudkou pomstou zo strany ministerstva vnútra a jej čelných predstaviteľov voči tým ľuďom, ktorí sa pustili za minulej vlády do vyšetrovania ťažkých korupčných káuz. Vymieňanie, personálne výmeny, bránenie tým ľudí, aby nastúpili do práce. A mohli by sme takto menovať tie divné negatívne veci. Takže hneď ďalšia vec, ktorú začali riešiť, je Trestný poriadok a zmeny v systéme prokuratúry. Pritom tak ako pripomenula pani kolegyňa Holečková, v programovom vyhlásení vlády je napísané, že stabilita legislatívneho prostredia sa dosiahne obmedzeným, obmedzením používania skráteného legislatívneho konania.
A pán premiér Pellegrini, dnes nový premiér, pred voľbami vyhlasoval, že prípadné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny v Trestnom poriadku, takéto niečo nastane, a toto je teda perla toho výroku, až po širokej diskusii. Takže kde je tá široká diskusia? Takže široká diskusia, ja si myslím, že nastala teraz tu už niekoľko dní, pretože sa snažíme takýmto spôsobom aspoň do toho všetkého hovoriť, ale určite sa k tomuto návrhu nevyjadrili žiadne stavovské organizácie, jedine rada prokurátorov podala svoje jasné vyhlásenie, že takéto niečo nie je žiaduce, ani dobré.
Takže ďakujem pani Holečkovej, že to všetko pripomenula.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem dať procedurálny návrh, aby sme o ďalšom bode, o pokračovaní v Trestnom zákone rokovali až v utorok.
Odôvodnenie: Môžme skončiť o trištvrte hodinu skôr a ísť k svojim rodinám. A teraz veľký význam to nemá pokračovať v tomto zákone. A druhý dôvod je, že ak v ňom budeme pokračovať, tak pôjdu faktické poznámky na kolegyňu, predsedníčku nášho klubu Martinu Holečkovú, ktorá tu už, žiaľ, dneska nemôže byť prítomná. Tak dávam takýto procedurálny návrh, ak by bol všeobecný súhlas, môžme to tak dohodnúť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozdravujem vás v toto poobedie, kde svojím spôsobom by sme mohli ho stráviť úplne ináč a tento deň by sme nemuseli dnes prerokovávať pripomienky pani prezidentky, keby sa boli zohľadnili tie príspevky, diskusné príspevky, ktoré sme aj ako opozícia mali.
Dovoľte mi na začiatku trochu vyjadriť svoj postoj k tomu dianiu, ktorý, ktoré sa tu deje. Vnímam to ako taký digitálny prístup, ktorý je dosť nešťastný a je určitý pozičný boj vládnej koalície s opozíciou. Koalícia predkladá zákony tak, musíte nám ich schváliť takto, ako sme ich predložili, alebo nebude nič. Hej, digitálne. Jednotka alebo nula. My diskutujeme a tá naša diskusia nie je len o naťahovaní času, ale je o tom, že naozaj chceme diskutovať vecne k obsahu týchto zákonov. Tá diskusia má zmysel, lebo napráva chyby. Ako sme tu viacerí poslanci z KDH komentovali aj pri programovom vyhlásení vlády, mali sme v ňom také motto: práca chvatná, málo platná. Keď robíme veci rýchlo, v tomto prípade, keď vy robíte veci rýchlo, prichádzajú chyby. Prichádza nervozita a tie veci potom prinášajú rôzne veci, možno aj tú nešťastnú nehodu z včerajšej noci.
Mňa by naozaj zaujímalo tiež, ako kolegyňa vo faktickej poznámke spomenula, ako chcete na výhrady prezidentky reagovať. Chcete vôbec? Máte pripravené pozmeňovacie návrhy okrem toho jedného, ktorý posúva účinnosť zákona? Pretože v rozprave aj opozičných poslancov, a aj v pripomienkach pani prezidentky odzneli naozaj vážne veci, ku ktorým by bolo treba zaujať stanovisko a vytvoriť nejakú nápravu. A my nevieme a pravdepodobne nebudeme vedieť, ako sa k tomu staviate. Tak veľmi by som ocenil tiež, keby ste v rozprave vystúpili a povedali, čo v tomto plánujete. Či to chcete schváliť ozaj tak digitálne, ako to bolo na začiatku a bez akejkoľvek diskusie, pripomienky, okrem toho posunu termínu alebo nie.
Ako sme to avizovali už v samotnej rozprave k spôsobu schválenia tohto zákona aj k samotnému zákonu, že navrhovaný spôsob nespĺňa zákonné požiadavky na skrátené legislatívne konanie, že obsahovo je predložená novela zlá, nepripravená, nedotiahnutá a obsahuje veľa faktických a zlých vecí. Tak tieto naše výhrady boli zhmotnené aj v rozhodnutí pani prezidentky, tak to vnímame, ktorým zákon vrátila späť do Národnej rady. Je to z môjho pohľadu dôsledok dvoch faktorov, že:
1. Samotná príprava zákona, jeho predloženie na rokovanie parlamentu bolo nepripravené ani koncepčné.
2. Je to zároveň výsledok toho, že poslanci vládnej koalície nielenže nepočúvali výhrady, ktoré som aj ja osobne vo svojom vystúpení vzniesol, ktoré aj ďalší kolegovia poslanci predniesli v rámci rozpravy.
Aj toto je dôsledok absolútneho pohŕdania výkonom mandátu opozičných poslancov. Je to prejav neúcty k tomu, že aj opoziční poslanci vykonávajú presne taký istý mandát ako poslanci vládnej koalície. Preto sa pýtam, či si nezaslúžime aspoň minimálny prejav slušnosti v tom, aby nás vládni kolego... kolegovia z vládnej koalície vypočuli, reagovali, diskutovali s nami. Možno ak by boli pri prerokovávaní zákona sedeli viac v Národnej rade a počúvali výhrady k samotným zákonom, v niektorých bodoch sa mohli inšpirovať a mohli predísť tomu, aby im zákon bol vrátený prezidentkou Slovenskej republiky.
Ale k samotným bodom, ktoré boli prezidentkou Slovenskej republiky uvedené v jej rozhodnutí.
V prvom rade, už aj pani prezidentka Slovenskej republiky má veľký problém so spôsobom prijímania zmien zákonov. Áno, hovorím o prijímaní zmien zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade tohto zákona ide o zásadné zmeny, ktoré je nevyhnutné, aby boli komunikované a najmä prekonzultované s odbornou verejnosťou. Vláda týmto nepripustila vecnú diskusiu, expertov štátnych rezortov, ani ostatných pripomienkujúcich subjektov o navrhovaných zásadných systémových zmenách. Ak by bolo pripustené odloženie účinnosti tohto zákona o niekoľko mesiacov, bolo by možné zabezpečiť lepšiu prípravu na kreovanie a rozbehnutie napríklad nového ministerstva. Nové ministerstvo sa mohlo spustiť od 1. apríla a mnohé veci mohli byť oveľa lepšie pripravené.
Schválený zákon vrátený pani prezidentkou, schválený bez pripomienkového konania, bez vecnej diskusie k predloženému textu návrhu zákona, bez hľadania celospoločenskej dohody v skrátenom legislatívnom konaní predstavuje zásadné zmeny, ergo určitú revolúciu v niektorých doteraz platných pravidlách. Celkovo uskutočňovať zásadné zmeny pravidiel spoločensky akceptovaných princípov takýmto spôsobom nie je podľa mňa zlučiteľné s princípmi občianskej spoločnosti a zásadami právneho štátu. Opakujem, uskutočňovať zásadné zmeny pravidiel spoločensky akceptovaných princípov takýmto spôsobom nie je zlučiteľné s princípmi občianskej spoločnosti a zásadami právneho štátu. Musí platiť, že ak štát robí zmeny pravidiel spoločensky akceptovaných princípov, tak by ich mal nastaviť procesne a časovo tak, aby zabezpečil pre svoje orgány primeraný čas na kvalitnú realizáciu zmien, a to spôsobom, aby kompetenčné zmeny boli plynulé, bez prieťahov.
Preto chcem vyzvať poslancov vládnej koalície, aby si uvedomili, že to nie je správny postup. Tak ako bolo avizované v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, a netýka sa to len tohto zákona, ale všetkých zásadných zákonov, ktoré ste predložili na rokovanie v pléne Národnej rady, že tu absentuje akékoľvek zdôvodnenie a vôbec samotné dôvody na takéto konanie. Týmto vláda nenapĺňa a v podstate priamo porušuje rokovací poriadok. Preto si uvedomte, že zásadné zmeny, ktoré ste pripravili a o ktorých rokujeme, musia prebehnúť štandardným spôsobom. Musí byť umožnená diskusia, odborná diskusia k samotným návrhom. A to nám tu opäť a nielen pri tomto zákone chýba.
Konečne si všetci musíme uvedomiť, a predovšetkým poslanci vládnej koalície, že zásadné zmeny zákonov sa nerobia z dôvodu potreby riešenia problému, ktorý vás teraz trápi, aby ste napríklad ochránili svojich ľudí, udelili im nepriamo amnestiu alebo vytvorili nové ministerstvo, lebo ste sa na tom dohodli v koaličnej zmluve. Toto je veľmi zlý a nebezpečný prístup. Zásadné zmeny zákonov by sa mali týkať celej spoločnosti a týkajú sa celej spoločnosti, každého občana aj občanov, ktorí zvolili za poslanca aj mňa. Preto sa opäť pýtam, kde je tu elementárna úcta aj k mojim voličom? Ako majú ľudia, ktorí sledujú naše rokovania, veriť tomu a byť presvedčení o tom, že poslanci Národnej rady dobre vykonávajú svoj mandát, že sa snažia o to, aby zákony, ktoré prijmú, boli dobré, boli bez chýb.
V odôvodnení rozhodnutia pani prezidentky Slovenskej republiky je uvedené, že akceptuje právo vládnej koalície o určení, ktorý orgán má byť súčasťou sústavy ústredných orgánov štátnej správy. Ale ja sa stotožňujem aj s tým, čo uviedla ďalej, a to, že zmena postavenia Slovenskej informačnej služby a ÚRSO na ostatné ústredné orgány štátnej správy je v priamom rozpore so zákonmi, ktoré tieto orgány ustanovili a spravujú. O tom som hovoril aj v mojom príspevku v rozprave k novele tohto zákona. Opäť zdôrazním, že dôvodová správa vôbec neobsahovala zmysel tejto úpravy, najmä ak ide o uvedené inštitúcie ÚRSO a Slovenskú informačnú službu. Preto som považoval tieto navrhované zmeny ako rozporuplné v kontexte iných a príslušných noriem, a to, že nastane rozpor a aplikačná prax môže priniesť niekoľko kompetenčných problémov, toto spomenula aj pani prezidentka. A sme o tom presvedčení a z príspevkov viacerých z nás v rozprave, že prinesú, prinesie tento návrh zákona opatrenia, ktoré sú v ňom, mnohé aplikačné problémy. Spomínali sme ich, varovali sme pred tým, keď to nastane, bude treba zasa zákony opravovať a nemyslím si, že toto je hodné dobrej, efektívnej práce poslancov Národnej rady a takisto ďalších úradníkov na ministerstvách, ktorí týmto budú zasiahnutí.
Pani prezidentka mala výhrady aj k vymenovaniu a k odvolaniu predsedov štatistického úradu a ÚRSO. V prípade predsedu štatistického úradu, kde doteraz vymenoval a odvolal predsedu úradu prezident na návrh vlády, tak podľa schválenej novely bude vymenovávať a odvolávať už len vláda. A ešte viac zvýraznená možnosť tento post obsadiť svojimi ľuďmi je v prípade odvolania predsedu, a to v prípade, ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Podľa mňa je to veľmi subjektívne a vágne, to znamená priestor na odvolanie predsedu v zásade kedykoľvek, ak sa znepáči.
Všetky tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, evokujú istú účelovosť a koncentráciu moci v záujme zabezpečenia chodu týchto inštitúcií pre nominantov alebo prostredníctvom nominantov vládnej moci. Teda dochádza k politizácii inštitúcií, ktoré by mali byť svojím spôsobom nezávislé. A natíska sa mi otázka, aký je dôvod mať možnosť v podstate veľmi jednoducho meniť predsedu štatistického úradu? Zopakujem. Aký je dôvod mať možnosť jednoducho meniť predsedu štatistického úradu? Odpoveď si dajte sami.
Azda najväčšie pripomienky smerovali k zákonom týkajúcim sa obranného priemyslu a obchodovania so zbraňami. Všetkým, ktorí trošku vidia veci v súvislostiach, bolo jasné, že keď sa ministrom obrany stal pán Kaliňák, ktorý je známy svojím obchodným duchom, a v kontexte vojenského konfliktu na Ukrajine za tým bude isto nejaká obchodná príležitosť preňho a pre našich ľudí. Preto nie je žiadnym prekvapením, že medzi prvými návrhmi na úpravu zákonov boli aj zákony, ktoré opodstatnene sprísňujú nakladanie so zbraňami a ktoré štát chce mať pod väčšou kontrolou. Príkaz asi znel jasne a teda, že sa musí obchodovanie upraviť tak, aby bolo čo najpružnejšie a čo s najmenšou kontrolou. Musím vyjadriť úplný súhlas s tvrdením, že týmito zmenami môže nastať stav ohrozenia verejného záujmu. Naviac keď existuje oprávnená pochybnosť, či tieto účelové zmeny nie sú v rozpore s normami Európskej únie.
Nakoniec nesmieme opomenúť ani ďalšie návrhy pani prezidentky. Nastala zhoda v tom, čo sme kritizovali, a to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky majú mať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Ako sme spomínali v rozprave k predmetnému zákonu, bol to nedomyslený návrh, ktorý javil známky účelovosti, a preto nám neostáva nič iné, ako sa stotožniť s návrhom pani prezidentky a uvedené jej návrhy podporiť. Ako dnes odznelo už viackrát, keby koalícia počúvala výhrady, ktoré tu odzneli pri rozprave, nemuseli sme byť dnes v tejto situácii, že by sme dnes mali schôdzu k vetu a k výhradám pani prezidentky. Do tejto situácie nás dostal prístup koaličných poslancov.
Preto apelujeme na vás, milí kolegovia z koalície, aby ste netlačili schvaľovanie tvrdohlavo toho, čo vieme všetci, že nie je kvalitné. Aby sme hľadali cestu na vylepšenie legislatívy, lebo stáva sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci tí, čo nás pozerajú online a takisto potom zo záznamu, tá sála je, tak by som povedal, takmer prázdna, ale predsa len myslím si, že treba zadokumentovať vystúpenie k takémuto dôležitému zákonu, o ktorom rokujeme.
Prezidentka republiky vrátila na opätovné prerokovanie kompetenčný zákon. Ja chcem na príklade jednej inštitúcie poukázať na to, ako to bude v prípade, ak tento zákon vláda presadí, ako to bude fungovať v budúcnosti, pretože už sa tu niečo udialo za predchádzajúce mesiace. A budem to dokumentovať na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Je to inštitúcia, ktorá má na Slovensku na starosti regulovať ceny energií.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví viedol ešte do novembra minulého roka Andrej Juris. Úrad pod jeho vedením vydal, vydal cenové vyhlásenie, podľa ktorého sa mali regulovať ceny distribúcie zemného plynu. Urobil vlastne to isté len, čo urobil rok pred tým. To znamená, že stanovil maximálne ceny distribúcie zemného plynu a očakával, ako bude postupovať vláda. Ako vieme, vláda rok pred tým, si zobrala veci do rúk a vo všeobecnom hospodárskom záujme vyhlásila, že ceny bude regulovať ona. To znamená, že tie ceny zastropovala. Toto isté sa očakávalo aj tento rok a napokon sa to aj skutočne stalo. Lenže problém bol v tom, že tie ceny boli vysoké. A vtedy zakročuje predseda vlády Robert Fico, ktorý hovorí, že Andrej Juris je sociálny terorista, keďže nastavuje takéto ceny. A o dva dni nato to Robert Fico zopakuje a doslova povie: "Pána Jurisa, keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami."
Viete, nedá mi to, aby mi to nepripomenulo výrok iného človeka, trošku sa venujem histórii, a to bol Klement Gottwald v roku 1929, keď sa stal prvý raz poslancom československého parlamentu. Tak vtedy vyhlásil, že on chodí do Moskvy sa učiť ako buržujom zakrútiť, zakrútiť krkom. Viete, je to možno len zhoda, ale keď som tento týždeň videl, že Robert Fico s Andrejom Dankom pietne sa klaňajú pri hrobe Gustáva Husáka, ktorý bol predstaviteľom totalitného režimu, ináč režimu, ku ktorému sa vyjadril tento parlament aj v roku 1996 a nazval ho zločineckým. Takže to asi náhoda nebola. Ale to bola len odbočka, pokračujem ďalej.
Robert Fico sa dušoval, že takéhoto predsedu úradu odvolá. Opakujem Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je nezávislá inštitúcia od vlády. Tak sa aj stalo. Predseda úradu padol. Sám som bol osobne v diskusii s ministerkou hospodárstva, ktorá priznala, že nástupca, ktorý prišiel po Andrejovi Jurisovi a volá sa Jozef Holjenčík, nebol jej nominant. To je vážna vec. Pretože ministerstvo hospodárstva síce neriadi úrad, pretože ten je nezávislý, ale spadá mu to kompetenčne, ako čo sa týka odvetvia. Takže ministerka hospodárstva, ktorá je z inej strany, kývne na to, že vláda jej stanoví takéhoto nového riaditeľa regulačného úradu.
Pár dní na to vláda urobí to, čo vlastne sme všetci očakávali, a v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu zastropuje ceny elektriny, zemného plynu a tepla pre domácnosti. To znamená, načo slúžil tentotýždňový, by som povedal, tentotýždňový cirkus. Slúžil na to, že sme poukázali zrazu na vinníka, kto by mal na svedomí vysoké ceny energií a my vláda, my múdra vláda, ktorá dopraje, ide zachraňovať Slovensko a jeho obyvateľov, pretože im zastropuje ceny energií na úrovni roka 2023.
A teraz začiatok roka 2024. Na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví máme nového riaditeľa. A tento nový riaditeľ samozrejmé, že má svoje kompetencie, pretože má možnosť tento úrad stanovovať ceny, rôzne poplatky, ktoré sa pripočítavajú k základným cenám energií. A tak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na začiatku januára vyhlasuje: "Skončili všetky cenové konania na rok 2024, pričom pozitívny vplyv bude mať najmä úradom určená hodnota tarify za prevádzkovanie systému a tiež výška tarify za systémové služby, ktorá je nižšia, ako bola jej hodnota určená nariadením vlády Slovenskej republiky." Toto je dôležité. To znamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v podstate zopakuje to, čo stanovila vláda a ceny ostávajú na nízkej regulovanej úrovni.
No môžeme sa, samozrejme, tešiť, že tie ceny energií nebudú vysoké. Však každý z nás spotrebúva energie, či to je elektrina, je to plyn alebo je to teplo, ale za akú cenu to nastalo? Nastalo to za takú cenu, že tento úrad bol v podstate ovládnutý, bol prinútený k poslušnosti zo strany vlády. Opakujem, je to nezávislý úrad. A tento úrad má byť podľa nového kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy, čo spôsobí to, čo sa udialo doteraz s týmto úradom za posledného mesiac a pol. Už som to povedal, že ceny energií budú síce nízke, ale len za takú cenu, že tento problém sa odloží do budúcna. Koncom tohto roka, vás upozorňujem, bude, bude nasledovať niečo podobné. Opäť sa bude hovoriť o cenách energií a nikdy sa tie ceny energií nedostanú na tú úroveň, v ktorej boli pred, pred vojnou na Ukrajine a pred energetickou krízou. Nedostanú sa. Raz to bude musieť niekto zaplatiť.
Ďalšia vec. Skúste sa porozprávať s podnikateľmi. Vôbec nevedia, čo sa bude diať. Na jednej strane vláda berie, dá sa povedať, kompetencie úradu pre reguláciu a na druhej strane nepovie firmám, ktoré sú energetický náročné, ako to bude s nimi vyzerať. Samozrejme, môžeme si povedať, čo my s tým máme, však majú ceny energií, aké majú, nech sa trápia. Lenže tieto naše firmy pôsobia v konkurenčnom prostredí okolitých štátov, kde firmám tam pomáhajú. To znamená, že okamžite sa dostávajú do konkurenčného znevýhodnenia. Túto vládu ako keby firmy vôbec nezaujímali. A tu nejde o firmy samé. Tie firmy zamestnávajú, tie firmy točia peniaze, tie firmy platia dane, odvody a z toho vlastne všetci žijeme. Všetky, obsluha štátu vlastne stojí na bedrách firiem, takže nás musia zaujímať. Nemáme v tom jasné.
Takže čo bude nasledovať ďalej? Ak si kladiete tú otázku, že popri tom posilnení kompetencií vlády, aj v iných inštitúciách, čo sa bude diať ďalej, skúste sa pozrieť alebo sa ešte raz nad tým zamyslieť, čo sa stalo s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Bude to tak aj v ďalších inštitúciách? Je to zdravé, aby vláda mala kompetencie silnejšie a to napriek tomu, ako som už poukázal, nemá jasno v tom, ako sa má správať k biznis-sektoru? Jediné, čo vie, je uvaliť dane, povinnosti, vyššie odvody atď., ale vôbec nie je jasné v tom, že ako sa k nim bude správať, ako chce, aby tento štát fungoval ekonomicky. Mne to niekedy pripadá ako - po nás potopa. Pretože sme tu koncom minulého roka sedeli, hovorili sme o dôchodkoch, hovorili sme o všetkých možných sociálnych opatreniach, dotovanie hypoték atď. Ale vieme veľmi dobre, že to bude stáť veľké peniaze.
Len poviem, poviem prípad Sociálnej poisťovne a to budem stále opakovať. Sociálna poisťovňa nemá na vyplatenie jedenástych dôchodkov, dvanástych dôchodkov a tobôž nie trinástych dôchodkov. To znamená, že Sociálna poisťovňa musí natrčiť ruku štátu, vláde, dajte mi peniaze, aby som mohla, mohla splniť to, čo ste sa vy zaviazali voči občanom. Sociálna poisťovňa každé piate euro, ktoré minie na dôchodky tento rok, bude musieť zobrať od vlády. A budúci rok, ako sme videli rozpočet Sociálnej poisťovne, to bude každé štvrté euro. Dá sa takto hospodáriť?
Takže keď uvažujeme o kompetenčnom zákone, o tom vlastne, aké kompetencie bude mať vláda, tak uvažujme ekonomicky, na ekonomický rozmer. Je to veľmi vážne. Ak sa nám to vymkne úplne z rúk, kto bude potom zodpovedný? Táto vláda to už možno nebude. Ale tá, čo po nej nastúpi, tá bude zodpovedná?
Ja týmto apelujem na všetkých poslancov, ktorí budú rozhodovať o tomto zákone opätovne, aby toto brali do úvahy a dopredu ďakujem za to, že si ma vypočuli. (Potlesk.)