Videokanál klubu

Marek, ďakujem za príspevok. Veľmi ťažko sa to počúva, s mnohým súhlasím, veď nakoniec sme boli chvíľu na ministerstve spoločne.
Čo sa týka toho kardiocentra v Košiciach, ale nielen jeho, skutočne toto neboli bezdôvodné výmeny, bolo tu 12 rokov SMER-u za nami, tak by som chcel, aby aj Tomáš Szalay nejako zreflektoval a možno aj zreflektoval, akú povesť mal pán profesor Sabol, a Marek Krajčí to pekne pomenoval, že to bol malý cár. A za ľudí hovoria činy. Nestačí byť len perfektným operatérom, ale musíš mať aj takú ľudskosť v sebe, musíš sa k ľuďom vedieť správať slušne, nesmieš robiť veľké večierky pre 700 pozvaných hostí a potom hovoriť, koho na budúci rok nepozveš. Musíš byť skutočne rovným a čestným človekom. Ja by som si veľmi prial, aby takýto ľudia stále viac boli na vrcholových pozíciách v štátnom zdravotníctve. Je ich veľmi ťažké hľadať, mám pocit, že ako keby sme hľadali ihlu v kope sena.
Ale Marek Krajčí, ktorého ste degradovali a dehonestovali, začalo to tým, že teda je to nejaký taký bezduchý človiečik, ktorý je ovanutý duchom svätým a ktorého ste sústavne torpédovali, tak urobil alebo začal pre slovenské zdravotníctvo skutočne ukazovať cestu, ako sa dá spravodlivo riadiť štát. Mnoho vecí sa nám, žiaľ, nepodarilo, pretože sme boli vymenení a vlastne skutočne tie chápadlá nás udusili, ale ja stále verím, že aj preto, že sme tu, nádej nezomrela.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovi za faktickú. Určite keď budeme mať bezpečné cesty, bude tam menej úrazov a hlavne smrteľných úrazov a hlavne rýchla zdravotná služba sa dostane včas ku pacientovi alebo k tomu motoristovi, alebo aktérom tej dopravnej nehody, takže aj z tohto dôvodu musíme tie cesty budovať a zlepšiť hlavne kvôli tej bezpečnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pán poslanec Janckulík, vy ste prototyp poslanca, ktorý dlhé roky bojuje za svoj región a tak by to naozaj malo vyzerať na všetkých frontoch. Veľmi si vážim váš boj za dopravu a za región ako taký, a kvalitná doprava nám môže spôsobiť to, že bude kvalitnejšia a hlavne dostupná zdravotná starostlivosť, lebo na nekvalitnej infraštruktúre nemôže byť dobrá dostupná zdravotná starostlivosť. A to je i výzva, myslím si, že pre celé Slovensko.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, v mojom vystúpení sa budem venovať doprave. V programovom vyhlásení vlády je u... vlády je uvedené, že potrebujeme kvalitné cesty a železnicu. Dobré cesty a železnica znamená lepší život pre ľudí a znižovanie regionálnych rozdielov. Nie nadarmo sa hovorí, tam, kde je cesta, tam je aj život. V programovom vyhlásení vlády v oblasti dopravy je spomenuté, že vláda urýchli prípravu výstavby D1, D3, R4. To určite kvitujem, bude to náročné, a hlavne úsek Turany – Hubová, kde nás čakajú dva tunely – Korbeľka, takmer 6-kilometrový tunel, a tunel Havran, takmer 3-kilometrový tunel. Dúfam, že len to nedopadne ako tunel Višňové.
Diaľnica D3 na Kysuciach je taktiež veľmi potrebná, každý deň tam ľudia stoja v kolónach a o smrteľných nehodách ani nehovorím. Rýchlostná cesta R4 je taktiež dôležitá, je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia. Poľská strana má napojenie na R4 dokončiť v roku 2026 a maďarská strana svoj úsek už dobudovala. Takže čaká sa len na nás.
Mrzí ma, že v programovom vyhlásení vlády nie sú vôbec spomenuté ďalšie úseky rýchlostných ciest, a to R1, R2, R3. Príprava týchto úsekov rýchlostných ciest je veľmi dôležitá. Pritom príprava nie je až tak finančne náročná ako samostatná výstavba. Keď nebudeme pripravovať výstavbu týchto ciest, tak ich realizáciu posunieme o mnoho rokov. Pýtam sa poslancov z vládnej koalície, vám nevadí, že v programovom vyhlásení vlády nie je cesta z vášho regiónu. Čo poviete svojim voličom, keď sa budú pýtať, prečo sa nestavia? Na Orave budúci rok bude ukončená výstavba obchvatu Tvrdošína, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R3. Výstavbu tohto úseku som v roku 2016 presadil do programového vyhlásenia vlády práve ja. Tak vidíte, že oplatí sa bojovať za región a ľudia určite v týchto regiónoch to potom aj ocenia.
Mrzí ma, že ďalšie úseky Nižná – Dlhá, Dlhá – Sedliacka Dubová sa úplne zmrazili. Od roku 2020 sa tam zastavili všetky prípravy a podľa tohto programového vyhlásenia vlády sa do roku 2027 na týchto úsekoch nespraví absolútne nič. Nakoniec zistíme, že nám prepadne EIA a môžeme začať celý proces odznova. Znamená to, že výstavba týchto úsekov sa posunie až po roku 2030 a o R3 cez Dolný Kubín, vidím to, žiaľ, až po roku 2040. Taktiež v programovom vyhlásení vlády sme sa nedozvedeli, ako sa bude riešiť prepojenie sever – juh či výstavba R3 cez Turiec, alebo R1 cez Banskú Bystricu.
V programovom vyhlásení vlády nie je vôbec zmienka o budovaní obchvatov miest a obcí preložkami ciest I. triedy. Je to pre obce a mestá, kde sa neuvažuje o diaľnici alebo rýchlostnej ceste, veľmi dobré riešenie a pre štát finančne náročné, výhodné, pardon. V programovom vyhlásení vlády sa spomína, že vláda vyvinie maximálne úsilie na opravu mostov na cestách I. triedy, ktoré sú vo veľmi zlom havarijnom stave. Súhlasím, už včera bolo neskoro. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do opráv mostov, boli postavené ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Slovenská správa ciest má na cestách I. triedy takmer 1 800 mostov a z toho je takmer 600 mostov v piatom, šiestom a siedmom stupni, to znamená zlý, veľmi zlý a havarijný stav. Na opravu týchto mostov by sme potrebovali až jednu miliardu eur. Okrem týchto mostov máme mosty na cestách II. a III. triedy, ktoré patria pod samosprávne kraje. Keďže nám chýbajú diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. tried sú preťažené, tak motoristi automaticky využívajú tieto cesty II. a III. triedy ako obchádzkové trasy. Samozrejme, tieto cesty nie sú stavané na takúto záťaž. Samosprávne kraje majú vyše 1 100 mostov, ktoré sa nachádzajú aj vďaka tomuto preťaženiu v piatom, v šiestom a v siedmom stavebno-technickom stave. Aj z tohto dôvodu je dôležité, aby štát pomohol samosprávnym krajom s opravou týchto mostov. Dôležité je, aby sme predišli týmto problémom, a musíme opravovať mosty, ktoré sú už v štvrtom a v piatom stupni. Tieto opravy sú nie až tak finančne náročné a značne predĺžia životnosť mostov. Dôležité je aj, aby sa začali vážiť kamióny, hlavne tie, ktoré prepravujú drevnú hmotu. Takto taktiež môžeme predĺžiť životnosť našich ciest a mostov. Slovenská správa ciest je dlhodobo podfinancovaná a určite potrebuje reorganizáciu. Potrebuje hlavne stabilné financovanie. Bolo by určite dobré vytvoriť to, čo v minulosti dobre fungovalo, a to je cestný fond, aby bol via... aby bolo viaczdrojové financovanie Slovenskej správy ciest.
Cyklodoprava. Obciam a mestám chýbajú finančné zdroje na projektovú prípravu a tieto sumy sú niekedy od 100- až do 500-tisíc eur a obce si nemožia, nemôžu dovoliť s takýmito veľkými finančnými zdrojmi púšťať na prípravu týchto cyklotrás. Pri výstavbe cyklotrás treba hlavne zlepšiť spoluprácu so Slovenským vodohospodárskym podnikom, SPF-kou, Lesmi Slovenskej republiky z dôvodu, že cyklotrasy idú väčšinou cez ich pozemky. Ideálne by bolo pri príprave výstavby cyklotrás spolupracovať aj s oblastnými organizáciami cestovného ruchu. OOCR-ky najlepšie poznajú lokality a majú skúsenosti s cestovným ruchom.
Verejná osobná doprava. VÚC-ky majú veľké problémy pri súťažiach na prímestskú autobusovú dopravu. Tu treba určite hľadať riešenie. Uvediem príklad. Žilinský samosprávny kraj v roku 2019 platil za prímestskú autobusovú dopravu ročne 23 miliónov a po súťaži v roku 2022 už je to 35 miliónov. Ďalší problém je, že majitelia autobusových staníc vyberajú vysoké poplatky za vstupy na autobusové stanice, doslova je to výpalné.
Železnice. V oblasti železníc potrebujeme modernizovať železničné stanice, modernizovať železničnú infraštruktúru, rušňový a vozňový park, rekonštrukcie havarijného stavu tratí. Nemôžeme budovať integrovanú dopravu, keď nám vlaky stále meškajú. Potrebujeme taktiež riešiť bezpečné železničné priecestia so závormi na všetkých cestách I. triedy.
Železničná nákladná doprava. Podpora rozvoja železničnej nákladnej dopravy vyplýva aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Bielej knihy EÚ, čo znamená presunúť do roku 2030 až 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na železnicu, prípadne vodnú dopravu. A do roku 2050 až 50 % cestnej nákladnej dopravy. To si myslím, že to je pre Slovensko úplne nereálne.
Na záver chcem pánovi ministrovi odkázať, že mu držím palce, rezort má veľmi náročný, finančných zdrojov veľmi málo a má hlavne veľmi veľa nahnevaných motoristov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia, za komentáre a pripomienky.
Uvádzal som konkrétne citácie a príklady a zároveň doplnil svoje vystúpenie aj návrhmi na riešenia. Pamätám si aj z pôsobenia ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, že v školskom výbore bola konštruktívna atmosféra a dalo sa hovoriť otvorene a vecne, menej politicky. Tak ako dnes sa cítim ako člen konštruktívnej opozície, ktorá bude hovoriť jasne, pravdivo a poctivo, to znamená, ak vidím, že sú tu nejaké pozitívne momenty, tak sa im nevyhnem a som pripravený, sme pripravení prispieť k riešeniu problémov, ktoré sú v záujme celého Slovenska. Avšak našou úlohou a službou je poukázať na, myslím opozície, na nedostatky, medzery, čím pomáhame aj vám, aj celej krajine.
Ďakujem.

Ja sa pridávam k tomu, čo povedal poslanec Horecký, samozrejme, že nikto tu nepochybuje v tejto sále o tom, že vzdelávanie je prospešné pre celý štát, pre všetkých obyvateľov. Ja pridám jednu vec, roky sa zaujímam o podnikateľské prostredie, snažím sa, aby sa kultivovalo, stretávam sa s podnikateľmi a môžem povedať, že za tieto dve desaťročia, čo sa tomu venujem, tak školstvo sa pomaly v tom rebríčku, v tom rebríčku, čo podnikatelia očakávajú a kde vnímajú tie najvážnejšie problémy, posúva vyššie a vyššie a vyššie a môžem povedať, že sa dostalo úplne na vrchol. Podnikatelia potrebujú kvalitných ľudí, ktorí dokážu, ktorých dokážu zamestnať. Nie je to samoúčelné. Podnikatelia sú tí, čo vytvárajú hodnoty, čo zamestnávajú ľudí.
Takže ja len pridávam k tomu, čo povedal pán Horecký, že možno by sme sa ozaj mali zamyslieť nad redefiníciou povinného vzdelávania, aby nám z tých škôl odchádzali aspoň takí absolventi, ktorí majú nielen, nielen výučný list, ale napríklad majú aspoň vodičský preukaz. Veľmi by nám to pomohlo.

Vážený pán predseda, vážení dvaja členovia kabinetu, kolegovia, kolegyne, veľmi pekne ďakujem exministrovi Jánovi Horeckému za kultivovaný, veľmi odborný a vecný prístup k programo... k programovému vyhláseniu vlády a jeho zhodnotenie.
Chcem zareagovať na jednu vec. Ak je niečo pre nás priorita, povedzme doma, tak tomu venujeme prostriedky a úsilie. Povedzme, tečie nám strecha, tak skôr ako všetko ostatné, treba opraviť tú strechu, aby sme neznehodnotili iné veci doma. A my počúvame už dlhé roky, že školstvo je pre vládu priorita, hovorí to každá vláda, pán predseda aj pán, kolegovia, kolegyne, tak očakával by som, že ak je pre túto vládu školstvo priorita, tak tomu dá peniaze a úsilie. A ja som čakal trošku odvahy, že pán minister povie a spolu aj s pánom ministrom financií, aj s pánom premiérom, že áno, školstvo je priorita a my sa aspoň v stredno... strednodobom horizonte, povedzme na konci volebného obdobia priblížime k číslu HDP, ktoré dávajú do školstva okolité krajiny. Ak je teda pre vás školstvo priorita, prosím vás, dajte tomu pozornosť. Lebo stane sa, že budete riešiť dôchodky, príde nejaká iná vec, nejaké iné problémy a učitelia, viete, to sú, to sú takí pokorní ľudia, ktorí v tichosti pracujú, a na nich sa na konci dňa zabudne. Nezabudnite, prosím vás, na školstvo a dajte tomu toľko z HDP, koľko tomu patrí aspoň v strednodobom horizonte. Inak budeme o štyri roky zase konštatovať, že chceli sme, síce to bola priorita, ale trošku sme sa prizabudli. Tak ako povedal pán Horecký, v niektorých veciach zaostávame až päťdesiat rokov a toto školstvo potrebuje dopredu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za reakcie.
Pán Mikulec, máte pravdu, ja som zabudol na to, že sme prijali väzňov z Guantánama a fakticky by ma fakticky zaujímalo zistiť, že čo sa s nimi udialo. Ostali tu, zbavili sme sa ich, alebo to bola nejaká len taká verejná zásterka, že niečo sa urobí a potom z toho nič nebude? No, snáď o tom sa môžme dozvedieť niečo viacej.
Pán Gröhling, ďakujem, len nerozumel som tej súvislosti so zahraničnou politikou, že nebudú 13. dôchodky a vláda zobrala niečo mimovládkam. To sa mi zdalo, že nebolo úplne ku mne, nehnevajte sa, ale možnože to bolo ešte k vášmu vystúpeniu k PVV.
A ja prajem, aby tá, prajem nám aj vláde, aby tá zahraničná politika naozaj mohla byť dobrá a zohľadňovať tie slovenské záujmy, ale najviac by som chcel vedieť, čo sú to tie návrhy k migrácii. Lebo všetko odmietame, chceme zabrániť, aby sem nikto neprešiel cez hranice a teda čo urobíme? Dokážeme pomôcť niekde, alebo akým spôsobom pomôžeme migrantom? Lebo stále hovoriť: nepomôžeme, neprijmeme, vykopneme, zmiznite; tak kam ich chceme vyhodiť? Naspäť do Rakúska? Naspäť do Maďarska? Naspäť na Ukrajinu? Len my sa tu obrníme. Tak čo spravíme? Ďakujem.