Videokanál klubu

Registrujem zmenu predsedajúceho a budem rád, že budeme oslobodený od komentujúcich poznámok predsedajúceho k vystúpeniam poslancov.
K problému samému. Pán Grendel, ak ste si všimli, ja som ani jedným slovom nespomenul Maďarsko a poviem prečo. Pretože my sme veľmi vzťahovační. Jednoducho veľmi radi posúvame problém do rúk niekoho iného, pretože si ho sami nevieme vyriešiť. Ja by som bol skutočne rád, aby sme k tejto téme pristupovali tak, že sme tu v hraniciach tohto štátu, ľudia, ktorí tu žijeme, a poďme nejakým spôsobom konať a neodvolávajme sa stále na to, že nás tu niekto straší zo zahraničia alebo čo. Ja to poviem tak, že aký priestor vytvoríte, vytvoríte iným aktivitám, dajme tomu aj z iných štátov, tak takým sa ten priestor zapĺňa. Ja neviem, či, či na Spiši nejakí Poliaci neskupujú nejaké nehnuteľnosti, pretože 360 rokov patrilo toto územie Poľsku.
Takže pozrime sa na seba, skúsme my ako, ako sebavedomí ľudia, my sme tu zástupcovia všetkých obyvateľov tohto štátu, skúsme ako sebavedomí ľudia a vzdelaní ľudia sa pozrieť na tento problém a povedať si, tak robme v tom niečo. Preto som čakal od ministerky kultúry, aby predložila nejaký svoj návrh, ako by to malo vyzerať. My stále na to čakáme, že vlastne aká bude tá koncepcia v kultúre. No, možno s niečím súhlasiť budeme, možno nebudeme, ale čo bude vzácne na tom, je tá diskusia, že sa o tom bude hovoriť. Takže dúfam, že naše aktivity, ktoré tu teraz robíme, tak budú tým začiatkom, že sa ministerka kultúry k tomu vyjadrí.

Vážený pán predsedajúci, pán kolega Hajko, no, tá nová kategória, ktorú tu zavádzame, že môžme tento zákon podporiť, lebo je neškodný, keby som to počul v novembri, tak poviem, že či nám šibe, ale po tom všetkom, čo sme tu doteraz zažili, tak je to taký, že môžme to prijať, lebo je to neškodné. Ja by som radšej prijímal veci, ktoré sú, ktoré pomáhajú Slovensku, slovenským občanom, povedzme aj nehnuteľnostiam.
Ale chcem poukázať na to, že aký vzťah máme ako krajina, ako inštitúcia, ako vláda, aký vzťah máme my k našim národným kultúrnym pamiatkam a aký majú naši susedia Maďari, keď oni si dovolia kúpiť naše kultúrne pamiatky a riadne sa o nich starať. A ja mám takú skúsenosť osobnú, keďže som roky pôsobil v kultúrnych pamiatkach ako škola, ako občianske združenie, že pri ochrane pamiatok sme my na Slovensku často pápežskejší ako pápež. Dávame tým, ktorí v tých kultúrnych pamiatkach sú alebo pracujú, alebo ich vlastnia, im dávame také príkre podmienky, že musíme sa o tie pamiatky starať, ale chcete, aby sme ich zachovali ako skanzen, aby nám nič neprinášali, čiže podľa mňa týmto smerom sa treba obrátiť, pozrieť sa ako to robia vo svete, ako, ako tie kultúrne pamiatky prinášajú hodnoty a takisto zachovávajú históriu a možnože týmto smerom by sme mali ísť, aby tie kultúrne pamiatky, ktoré na Slovensku máme, jednak aby sme ich dokázali zachovať a jednak aby ich majiteľom alebo prevádzkovateľom dokázali prinášať hodnoty. Lebo ak to tak nebude, tak budeme síce pápežskejší ako pápež, ale tie kultúrne pamiatky nám nakoniec schátrajú.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Ja som mal prichystaných pár viet, ale pán Szalay ma predbehol. Skutočne to, čo povedal, tak má hlavu a pätu, je to presne tak. Ja tento zákon nemám, nemám problém podporiť, ale nie pre jeho zmysluplnosť, ale pre jeho neškodnosť, by som skôr povedal, pretože predĺžiť lehotu z 30 na 60 dní, asi to má nejaký význam, ja neviem, presne aký, počuli sme, že sa to nejaví zatiaľ ako nejaký veľký problém. Ak k takémuto kroku pristupujem, ja, ja to vnímam tak, že urobím si nejakú analýzu a poviem si, no, 30 je málo, pretože toto, a 60 je možno dobre, a čo ak 90 alebo 45, hej, tak sa pozriem na to a ak je v tom skutočne problém, tak dospejem takýmto, takýmto spôsobom k tomu číslu, ktoré je to opodstatnené.
Ale ja sa prikláňam aj k tomu, že je to taká, by som povedal hanba, keď cudzí štát vykupuje pamiatky na Slovensku, je to skutočne hanba, my by sme sa mali nad tým zamyslieť, čo s tým robiť, a preto tak, ako som včera hovoril, tak aj dnes som to pripomínal a znovu to poviem, čakal by som, čakal by som, že ministerka predloží nejaký návrh, nejakú koncepciu, nejakú predstavu, čo v tejto oblasti robiť, aby sme sa pohli ďalej. Som si istý, že by sme našli spoločnú reč, pretože my, my musíme, musíme sa nejako k tomu postaviť čelom a poviem aj prečo. Tu nejde len o to, aby nejaká budova neschátrala, aby sme ju mali pekne, pekne urobenú, rekonštruovanú a tak ďalej, tu ide o oveľa hlbšiu vec. To je úcta k našej histórii a to je tiež kultúra.
Úcta k histórii znamená to, že nenecháme si spadnúť nejaký kaštieľ zo 17. storočia. To je, to je úcta k našim predkom a teda k histórii, ako som hovoril. A tá naša história sa nezačala v roku 1993, tá sa začala niekedy, no nechcem ísť zhlboka, aby ma niekto neobviňoval z nejakých konšpirácií, ale žili sme v niekoľkých štátoch posledných, ja neviem, desať, desať storočí. V niekoľkých štátoch sme žili a to je celé naša história. To znamená, ja vidím, vidím dôvody na to, aby sme robili pamätné izby pre našich, ja neviem, štúrovcov z 19. storočia, ale takisto vidím dôvod na to, aby sme si vedeli ochrániť také veci ako hrad Krásna Hôrka, aby sme dokázali prijať aj to, že sme boli súčasťou Uhorska. To je naša história a viedenský cisár bol náš kráľ tiež. Takže ja to vnímam oveľa hlbšie a práve pri takýchto návrhoch zákonov, ako sa teraz, o ktorom teraz rokujeme v parlamente, by sa tá diskusia dala otvoriť, ja by som sa mimoriadne rád do nej zapojil.
Na záver poviem iba toľko, tento zákon nevidím dôvod, aby sme nepodporili, ale opakujem, nie pre jeho zmysluplnosť, ale pre jeho neškodnosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, čo hovoril kolega Szalay, tak sa k tomu plne pripájam. Najskôr treba mať nejakú predstavu, koncepciu a potom predkladať konkrétne návrhy, návrhy na konkrétne zmeny. Ak by to takto išlo, tak potom sa, pochopiteľne, očakáva, že tieto návrhy budú vládne, prejdú riadnym pripomienkovým konaním. Ak sú rozpory, tak sa rozpory odstránia, ak sa neodstránia, tak aj to sa stáva, že vláda schvaľuje zákony s rozporom, takto ich posúva do parlamentu a potom nastupuje to, čo vlastne, kde sme v tomto momente teraz.
Takže opakujem, áno, najskôr koncepcia, ciele, čo chceme dosiahnuť, ako dosiahnuť. O tom by som ja rád, veľmi, veľmi rád diskutoval. Zatiaľ nič také nemáme, ale sú to len konkrétne návrhy, ktoré idú cez poslanecké návrhy.
Ďakujem.

Dnes sme mali dlhú diskusiu o tomto návrhu zákona. Ja som trikrát, dvakrát položil otázku, o čo ide predkladateľovi. Či mu ide o to, aby sa vytvoril tlak na ceny potravín, či mu ide o podporu poľnohospodárov, alebo o sebestačnosť. Žiaľ, mali sme tu aj ministra pôdohospodárstva, ktorý nám na túto otázku nezodpovedal. Ak ide skutočne o to, aby sa stabilizovali alebo znížili ceny potravín, tak by sme potrebovali na to analýzu, pretože toto opatrenie u nás už pol roka platí, takže je čo vyhodnocovať. Takúto analýzu sme zatiaľ nedostali. Nemôžeme sa tým pádom ani na základe toho nejako kvalifikovane rozhodnúť.
Ďalšia vec, ktorá, ktorá nás trápi, je to, že na toto opatrenie malo ísť pôvodne 40 mil., teraz pôjde 30 mil. eur, čím sa zaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorá je vo veľmi ťažkom stave.
A poslednú vec, ktorú poviem, je to selektívne opatrenie, ktoré ide na pomoc niektorým konkrétnym firmám, čím môžu byť znevýhodnené iné firmy.
Na základe toho, čo som doteraz povedal, vyhlasujem, že poslanecký klub KDH nemôže hlasovať za takýto zákon.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za ich reakcie. Ja sa budem venovať tomu hlavne, čo povedal pán Michelko.
Ako ste postrehli, tak ja som nevnášal do svojho príspevku ani nebol ten môj príspevok nejako motivovaný jak osobnými spormi alebo obvineniami zo strany pána Danka. To nie, snažil som sa byť skutočne vecný.
My tú situáciu sledujeme dlhodobo a dávam... dávali sme ministerke kultúry šancu, ako, ako bude postupovať, čo sa bude diať v oblasti kultúry, ale vidíme to nielen v kultúre, ale v ďalších rezortoch, ktoré podliehajú pod Slovenskú národnú stranu, že ide v prvom rade o posty. Jednoducho táto politika sa sploštila na obsadzovanie dôležitých miest a často ľudí, ktorí vlastne potom, musia potom abdikovať, pretože majú niečo za sebou, čo tam nepatrí, alebo, alebo pokrivkáva ich odbornosť.
A čo sa týka Rozhlasu a televízie Slovenska, poznám názory pána Danka, povedal mi ich, je, je za to, aby sa táto inštitúcia rozdelila.
A to, ako Slovenská národná strana pristupuje aj v iných oblastiach k veciam, tak opäť sa mi to len potvrdzuje, že tam ide o obsadenie postov. Skutočne, rozpočet RTVS bol schválený, bol som na tej rade prítomný v pondelok, keď sa schválil ten rozpočet. Očakával som, ako to dopadne.
Ale jednoducho, keď rozdelíte túto inštitúciu na dvoje a spravíte z nej, prípadne ešte zmeníte štatút na... status na, na štátnu inštitúciu, potom vôbec nie je žiaden problém obsadiť vrchné miesta vlastnými nominantmi. Ja sa toho obávam. Bodaj by to tak nebolo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, máme pred sebou návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia. Musím povedať, že teraz toto moje vystúpenie bude tvrdšie, ako boli moje všetky doterajšie vystúpenia, a vysvetlím potom aj svoje dôvody.
My dosť dôsledne sledujeme situáciu okolo ministerstva kultúry a okolo celej kultúrnej politiky, ktorú ministerstvo kultúry a aj poslanci, ktorí reprezentujú vládnu koalíciu, čo sa týka kultúry, zastávajú. A, žiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo kultúry, ktoré chce cez vládnych poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť zákony, ktorými by získalo vplyv nad verejnoprávnymi fondami umenia, audiovizuálnym a národnostných menšín.
Rovnako plánuje zmenou zákona vymeniť doterajších štatutárov múzeí a galérií a nahradiť ich svojimi ľuďmi. Predseda Slovenskej národnej strany hovorí o zoštátnení verejnoprávnej televízie a rozhlasu a na plné ústa dodáva, ako si tam idú dosadiť svojho človeka, na ktorého bude mať vplyv.
Vysvetlím. Verejnoprávna inštitúcia a štátna inštitúcia sú dve úplne odlišné veci. Mať rozhlas a televíziu ako štátnu inštitúciu znamená, že ja určujem zo svojej kapitoly ako minister, aký bude mať rozpočet, a zároveň môžem meniť vedenie, ako sa, ako mi príde. Čo toto je? Je to politika tzv. „našich ľudí“, ktorá už desaťročia bráni efektívnemu fungovaniu verejnej a štátnej správy na Slovensku a s politikou „našich ľudí“, máme, žiaľ, dočinenia aj do dnes. Ja by som to mohol dokonca nazvať aj uzurpovanie moci v jednom rezorte. Ide doslova o ovládnutie inštitúcií.
Áno, vnímame potrebu vytvorenia spravodlivého mechanizmu prerozdeľovania verejných zdrojov cez verejnoprávne fondy, aby nedochádzalo ideoligá... ideoligaz... no... k vnášaniu ideológie do umenia (reakcia z pléna), pomohol som si... a protežovaniu istých tvorcov a aktivít v zmysle klanového myslenia. To myslím úplne vážne. Rovnako som pripravený diskutovať o postavení a zmysle médií verejnej služby v 21. storočí a chápem, že štát má mať cez ministerstvá právomoci kontrolovať efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť vynaložených verejných zdrojov a mať i dosah na manažovanie verejných inštitúcií na základe svojej kultúrnej politiky. Ja tomu rozumiem, no nerobí sa to takým spôsobom, ako to predvádza ministerstvo kultúry a jeho spojenci v parlamente, ktorým ide asi len o plošnú výmenu manažérov a štatutárov kontrolných inštitúcií... kultúrnych inštitúcií.
Chcem preto najskôr vidieť a vyjadrovať sa k návrhom štrukturálnych a systémových zmien, fungovania kultúrnych inštitúcií a poznať spôsoby, akými chce rezort kultúry spravovať verejné zdroje a spravodlivo ich prerozdeľovať. Preto odmietam účelovú zmenu kultúrnych zákonov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v parlamente, a ktorá nie je ničím iným ako presadzovaním politiky našich ľudí, podľa ľubovôle a príkazu politikov, tak ako si to v priamom prenose nárokuje predseda Slovenskej národnej strany.
Žiaľ, musím menovať jednu politickú stranu, jednu vládnu stranu, a to Slovenskú národnú stranu, lebo to, čo som povedal doteraz, sa mi v polemike potvrdilo priamo, v polemike priamo s predsedom Slovenskej národnej strany Andrejom Dankom.
Štátna kultúra nemôže byť postavená na obraz jednej strany, na jej obraz jednej politickej strany, nech by bola akákoľvek silná a jej predseda akokoľvek osvietený.
To, že nemáme dnes koncepciu, ktorú som očakával, keď prichádzam so zmenami, vážnymi zmenami do zákonov, tak najskôr poviem, čo nimi chcem dosiahnuť, a vsadím ich do nejakého rámca. To znamená, že tie, že si vytvorím koncepciu a potom tú koncepciu napĺňam legislatívnymi krokmi a personálnymi zmenami. Tu vidíme, že postupujeme presne naopak, najskôr robíme personálne zmeny, a potom azda príde koncepcia. Ale na Slovensku, žiaľ, nie sme zvyknutí na nejaké veľké koncepcie, alebo ako sme včera rozprávali, keď tie koncepcie alebo analýzy máme, tak ich hodíme do zásuvky.
Ja to len prirovnám k inému. Slovensko nemá desaťročia koncepciu hospodárskej politiky, tak nejako plávame, ako nám to príde, a vidíme aj to, pred chvíľou ako sme rokovali o nejakých zvýhodneniach pre poľnohospodárov, ale nie je to zasadené do nejakého širšieho rámca. Má byť Slovensko štát, ktorý bude stavať na poľnohospodárskej produkcii? Napríklad.
Preto nie je div, že nemá ani koncepciu kultúrnej politiky a ja ju možno idealisticky, ale od každej vlády očakávam. A očakávam ju aj od tejto vlády, ale, žiaľ, potvrdzuje sa, že úplne na prvom mieste sú personálne záujmy a potom ide o nejaké, potom ide o nejakú koncepciu v celej kultúre, pritom kultúra je taká dôležitá pre spoločnosť.
Veď len pozrime na to, ako tá kultúra kríva tu, priamo v parlamente. Aj toto je kultúra, ako sa my tu správame, ako tu rokujeme, ako sa osočujeme často jeden druhého. Kultúra znamená aj to, že predkladáme návrhy zákonov tak, ako nám to stanovujú pravidlá.
A, žiaľ, musím sa vrátiť na začiatok k tomuto návrhu zákona, áno, nie je nelegitímny, je, dá sa aj takto postupovať, lenže keby to malo ísť tak, ako to sa patrí, kultúrne, tak ministerka kultúry predloží svoj vlastný zákon, dá ho na medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k nemu vyjadria všetci, ktorí môžu, vyhodnotí pripomienky, prípadne odstráni rozpory, ak nie, tak aj s rozpormi to predloží do vlády a potom takýto zákon príde do parlamentu a normálnym spôsobom sa prerokúva. To, žiaľ, v tomto prípade neplatí.
Z toho nám vyplýva, že tá nekultúrnosť, ktorá sa používa pri zákonoch, a nechcem tu osočovať pána Michelka, ako robí si svoju robotu, ja teraz hovorím o ministerke kultúry, takto mala postupovať. Neviem, aký čas ju tlačí, že sa snaží robiť to iným spôsobom. Ale ak by sme boli kultúrni v tejto oblasti, tak postupujeme takto. A ešte predtým, ako som tu už povedal, by som rád videl koncepciu v tej kultúre, ako chce ministerka postupovať. Má plné právo na to ako osoba, ktorá bola poverená riadením tohto rezortu, aby predniesla svoje vlastné myšlienky a načrtla, akým spôsobom bude postupovať.
Žiaľ, sme sa toho nedočkali a výsledkom je dnes to, že máme rozoštvanú kultúrnu obec, ktorá stojí proti ministerke, a obávam sa, že pôjde to ešte ďalej, že tej ideológie sa dostáva do tej kultúry ešte viac, tá tam nemá čo hľadať. Ja len zopakujem, čo vyhlasujeme od začiatku, a sám som na to vyzýval ministerku. Prosím vás, nehodnoťte projekty z oblasti kultúry podľa toho, komu patria, akej osobe, akého je zamerania, čokoľvek, ale hodnoťte ich podľa kvality. Dá sa to tak robiť.
Takže na záver poviem iba toľko, že očakával som, že takéto dôležité zákony budú podopreté koncepciou a nepôjdeme najskôr po obsadzovaní postov „našimi ľuďmi“, tzv. „našimi ľuďmi“.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Pán minister, som rád, že ste vypočuli hlas zástupcov ľudu a prišli ste medzi nás. Som ozaj rád, že môžeme diskutovať.
Ja som mal dnes to šťastie dvakrát vystúpiť, v prvom, v druhom čítaní, a tak ako v prvom, tak aj v druhom som sa pýtal, čo je cieľom tejto, tej... tohto návrhu. Ide nám o ceny, ide nám o pomoc poľnohospodárom alebo nám ide o sebestačnosť. Vy ste začali pri cenách, prešli ste cez pomoc poľnohospodárom a skončili ste pri sebestačnosti, takže odpoveď som nedostal, ale pozastavím sa predsa aspoň pri jednej vec veci. Hovorili ste o domácich potravinách a skúsenostiach z Maďarska a tak ďalej a povedali ste, že na rožku nie je napísané, či je koaličný, alebo, alebo opozičný, že musíme ťahať za jeden povraz, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli skutočne ťahať za jeden povraz, len ja keď sa pozriem do toho rožka dnu, tak ja neviem, to zrnko múky, z ktorého bolo, bol ten rožok upečený, odkiaľ pochádza. A neviem, tá elektrina, ktorá sa používa na upečenie toho rožka, či je z Mochoviec, alebo prišla spoza hranice. Tým chcem iba toľko povedať, že definovať domáce potraviny je mimoriadne ťažká vec. Je to je to veľmi ťažké, zhruba 70%, možno až tri štvrtiny potravín, ktoré sú na Slovensku, ktoré sa predávajú, nie veľmi, nemožno, možno označiť za zahraničné alebo veľmi ťažko za domáce, pretože domáca potravina je to, čo sa vyrobí z proto... z... z podkladu, ktorý príde zo zahraničia? Ako tu je to veľmi ťažké definovať, preto ak máme nejakým spôsobom pomáhať, tak si najskôr definujme, že komu chceme prečo pomáhať, a ak už teda pomáhať ideme, tak poďme pomáhať skutočne adresne, aby sa to neminulo účinkom, a využime skúsenosti z minulosti.
Mali ste možnosť. Pol roka to fungovalo. Mali ste možnosť.

Ďakujem pekne.
Pán minister, povedali ste ako prvú vetu, že ste počuli, že tu bolo divoko. Ja som tu bol a bola tu normálna diskusia.
V druhej vete ste povedali, nevykrikoval som nezmysly, ako ste vykrikovali vy. Nuž v rozprave boli príspevky, ktoré mali zmysel. Pán Sulík, Hajko, Štefunko, Hlina a ja, nezmysly neboli. My sme sa nebránili tomu, aby sa tu diskutovalo o vašom návrhu. Mali ste to v rukách, mohli ste ten návrh predradiť v januári, rovnako ako ste mali dnes v rukách rozhodnutie, že v druhom čítaní začneme rokovať dnes o 14.00 hod. Predpokladám, že vy ste dnes okolo 11.00 hod. už vedeli, že budete mať rokovanie poobede na úrade vlády. Pán Pellegrini rozhodol, navrhol, že budeme rokovať o tomto zákone v druhom čítaní o 14.00 hod., a vaši koaliční kolegovia to takto odhlasovali. Mne je ľúto, že ste tu neboli a nepočuli ste naše príspevky, je to škoda.
Z vášho príspevku sme sa nedozvedeli odpovede na naše otázky, ktoré sme postavili. Nepočuli sme naozaj analýzu, ako odpustenie odvodov zníži ceny potravín, ako to urobilo doteraz za šesť mesiacov predtým, preto aj za tento návrh nemôže zahlasovať. Ja som na konci svojho príspevku navrhol podľa § 83 ods. 1 vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín, lebo tento zákon predkladá síce pán minister Tomáš, lebo je zákon o odpustení sociálnych odvodov, ale ten obsah, prečo to robí, je z vášho rezortu. Rád by som k tomu rokoval aj na agrovýbore. To znamená, ak toto prijmete, tak budeme mať možnosť sa o tom ešte porozprávať.
A P. S., povedali ste teraz vo svojom príspevku, že neviete, ako sa vyrieši február pri odvodoch, lebo o tom sa rokuje neskoro, nuž pán minister Tomáš to už v úvode povedal, február nebude, celkové náklady na päť mesiacov budú 31 mil. eur.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme v druhom čítaní o návrhu zákona, ktorého obsahom sú sociálne odvody pre poľnohospodárov a potravinárov.
V dôvodovej správe vo všeobecnej časti sme sa dočítali, že tento vládny návrh zákona o sociálnom poistení sa predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve, v potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Už aj v dôvodovej správe zákona, aj v doterajšej rozprave mi chýba toto vyčíslenie, objasnenie tých značných hospodárskych škôd, prečo sa vlastne tento zákon predkladá. Dozvedeli sme sa, že sa týka cca 1 500 žiadateľov, cca 61-tisíc pracovných miest a celkový náklad má byť okolo 31 mil. eur, pretože február sa tam už nebude rátať.
Problémom, ktorý vnímam, je, že návrh odpustenia sociálnych odvodov je rámcovaný ako opatrenie na zníženie cien potravín. A na toto zatiaľ nemáme dôkaz ani indície. Za pol roka fungovania tohto zákona, lebo nie je nový, funguje už doteraz, že naozaj ceny potravín sa znížili. Sú namieste otázky, pomáhame skutočne tým, ktorí to potrebujú? Prečo práve tieto kategórie sa vybrali? Kde, aké je skutočné odôvodnenie návrhu zákona? Čiastočne to odôvodnenie je, prídem k tomu za chvíľu.
Chýba mi tam aj vyhodnotenie konzultácii s podnikateľskými subjektami z diskusie a dialógu s týmito podnikateľskými subjektami, lebo poľnohospodári aj potravinári majú svoje združenia, ale keďže vládny návrh zákona je predmetom skráteného legislatívneho konania, tak mu nepredchádzali takéto konzultácie s rôznymi subjektami.
V osobitnej časti dôvodovej správy sa hovorí, že cieľom je podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve okolo 30 %. A píše sa, že podporením uvedených sektorov je možné zvýšiť ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %.
Cieľom je taktiež podporiť akvakultúru, v ktorej Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť napriek prírodným danostiam a bohatej histórii produkcie sladkovodných rýb na území Slovenska. Podpora umožní udržanie akvakultúry, produkcie ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti na nízkej úrovni, pričom táto produkcia má pozitívne environmentálne, ekonomické a sociálne benefity. Ja sa pýtam aké? A príde mi to, aj toto odôvodnenie, že je trochu také strieľanie od pása.
Pán minister Takáč ma v nedávnej televíznej diskusii obvinil, že klamem, že strieľam od pása argumentami, ale myslím si, že toto je príklad toho, ako vláda strieľa od pása, pretože nepriniesla nejakú jasnú analýzu, ktorá tomu pomôže, teda ktorá by to odôvodnila, tento návrh, návrh zákona. Táka sa odvetví napríklad, spomeniem len príkladmo: pestovania zeleniny a melónov, koreňovej, hľuzovej zeleniny, pestovania hrozna, pestovania jadrového a kôstkového ovocia alebo pestovanie ostatného stromového a kríkového ovocia a orechov. A tu sa pýtam, prečo v týchto odvetviach ideme pomáhať len zamestnancom, prečo nie aj živnostníkom. V týchto odvetviach – pestovaní hrozna, melónov, zeleniny, ovocia – určite pracujú aj živnostníci a týmto pomôcť nejdeme. Chýbajú mi z tejto celej diskusie aj stanoviská ministerstva financií, keď hovoríme o cenách, o cenách potravín, malo by sa k tomu vyjadriť aj ministerstvo financií, protimonopolný úrad, ale taktiež štatistický úrad. Ak ten zákon platil šesť mesiacov, určité štatistiky o vývoji cien a ich korelácií s týmto opatrením by už mohli existovať. Nevidíme ich.
Keď počúvame farmárov a ich reakcie na tento návrh zákona, tak počúvam aj to, že pomôže sa najmä zamestnancom veľkých firiem a veľkých zahraničných firiem, napríklad dánskych, ktoré tu na Slovensku sú, a nemyslí sa dostatočne na vlastných slovenských farmárov a podnikateľov. Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov a tiež Asociácia mladých farmárov Slovenska, idú do farmárskeho protestu na budúci týždeň. Jedna z ich požiadaviek je, aby odpustenie odvodov išlo všetkým poľnohospodárom, teda aj samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí sú živnostníci.
Ak chceme podporiť poľnohospodárov všeobecne, fajn, priznajme to, vyčíslime to, odkonzultujme to v riadnom legislatívnom procese a potom s tým príďme do Národnej rady. Toto opatrenie, ktoré je navrhnuté, nevieme či naozaj pomôže, je selektívne a som tiež presvedčený, že by k tomu mal vystúpiť aj minister pôdohospodárstva. Keď Národná rada rozhodovala o pridelení tohto zákona výborom podľa § 74, ods. 1 rokovacieho poriadku, tak ho pridelila ústavnoprávnemu výboru, čo je v poriadku, každý zákon ide aj do ústavnoprávneho výboru, bola pridelené sociálnemu výboru, lebo ide o sociálne odvody, ale prečo rokujeme o sociálnych odvodoch a obsahová otázka je niekde inde. Som presvedčený, že mali sme o tomto zákone, návrhu zákona rokovať aj na pôdohospodárskom výbore a možno aj na hospodárskom a finančnom.
Ako, zaujímalo by ma, ako ste k tomu pristúpili vo vláde, či vo vláde to bolo predmetom väčšej diskusie, alebo sa k tomu pristúpilo tak veľmi ľahko, ako to máme predložené, predložené aj tu. A povedali sme v prvom čítaní, že v tomto druhom čítaní budeme počúvať a budeme sa pýtať, aby ste nás presvedčili, že to naozaj má zmysel.
Pán minister, povedali ste, že príde pán minister Takáč, vystúpi a dá analýzy, neprišiel, takže tie analýzy nemáme, a preto si myslím, že takýmto spôsobom by sme tento zákon nemali, nemali prijímať, preto na záver podľa § 83 ods.1 navrhujem vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín.
Ďakujem.