Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som na objasnenie ešte ukázať niekoľko kontextuálnych príkladov a okomentovať ďalšími poznatkami tento návrh zákona.
Tak najskôr, v predchádzajúcom období, kedy som chvíľku bol ministrom školstva, tak počas tej doby sme zrekonštruovali z európskych peňazí jednu škôlku, aby teda aj ministerstvo urobilo niečo konkrétne, v Petržalke. A túto škôlku sme na kľúč ponúkali niekoľkým starostom, ktorí v meste jednoducho pôsobia a zriaďujú škôlky. A hoci po jednej stránke sme počúvali v médiách tlak, že 12-tisíc, 9-tisíc miest nebude stačiť po celom Slovensku, tak títo starostovia odmietli zobrať túto škôlku od štátu, prakticky zadarmo, z jednoduchého dôvodu, že si urobili vlastné analýzy, poznajú si lepšie ako štát svoje obyvateľstvo. Urobili si štatistiky, kedy videli, aký je počet nie len živonarodených detí a ako sa vyvíja demografická krivka, ale aj aká je štruktúra veková a pohlavná obyvateľstva. Keď si pozreli počet žien vo fertilnom veku a pozreli si štatistiky, ktoré hovoria o tom, že nám na jednu ženu pripadá 1,2 alebo 1,3, už neviem presne, narodených detí, tak jednoducho videli, že v horizonte 10-15-20 rokov alebo aj kratšom nebudú potrebovať tie zvýšené kapacity v takej miere.
Dokonca, nebudem menovať tých pánov starostov, jeden z nich hovoril, že bude zatvárať jednu škôlku, ktorú má. To sa netýka zase satelitných miest okolo Bratislavy, ktoré vyrástli v tomto kraji tak, že boli budované tie projekty bez infraštruktúry, bez občianskej vybavenosti, a ľudia, ktorí potrebujú sem prísť pracovať a bývať, tak jednoducho sa ocitli v situácii, že nemajú dostatočné kapacity pre nie len predprimárne, ale často aj pre vzdelávanie základné, takže už len tu v tomto kraji na západe je situácia odlišná, či sa bavíme o hlavnom meste, alebo sa bavíme o satelitoch okolo mesta, nehovoriac o tom, že na východe Slovenska som nielen počas toho krátkeho pôsobenia ale aj ako šéf stavovskej organizácie cirkevných škôl, kde som dlhé roky slúžil, tak sme veľakrát prosili aj cirkev na východe, aby pomohla a zriaďovala škôlky, zvlášť pre ľudí, ktorí si želajú takúto výchovu a vzdelávanie, pretože tam naozaj je situácia taká, ako ste ju opisovali, že sú tam lokality, v ktorých neexistuje, nie, že máme problém s kapacitou, ale neexistujú tie kapacity. Tí ľudia sú naozaj vylúčení aj geograficky, dostupnosťou, aj tou infraštruktúrou a jednoducho stavom tých regiónov, takže tá, tá ten problém je komplexný a navrhovaný zákon, to už bolo viackrát povedané, teraz navrhovaný zákon vami, nerieši túto otázku komplexne, ale to, čo rieši, aspoň tak som to pochopil, keď som si naštudoval váš zákon, návrh zákona je, že tie prostriedky, ktoré boli, tie dvere, ktoré boli otvorené a ktorými tie peniaze majú smerovať k týmto rodičom, tým vlastne poslaneckým návrhom z dielne pána Erika Tomáša v minulom volebnom období, tak jednoducho váš návrh zákona sa snaží, aby tie prostriedky, tak to chápem, boli účelovo vynaložené na... odkontrolovateľným spôsobom na predprimárne vzdelávanie v zariadeniach, ktoré zriadil iný zriaďovateľ než obec, ktorá môže na to nemať. Aj pri dobrej vôli postarať sa o svojich občanov, môže im na to chýbať personálna, odborná, finančná, akákoľvek kapacita.
A teraz, ak máme vojsť do tejto situácie s tým, že umožníme rodičom zo štátnych peňazí, aby platili v podstate predprimárne vzdelávanie pre svoje deti v neštátnych zariadeniach, tak, samozrejme, ten mechanizmus musí byť nepriestrelný alebo čo najlepší, ako ho vieme vytvoriť.
Máme, žiaľ, negatívne skúsenosti s účelovým zriaďovaním niekedy školských zariadení, ktoré sa ukázali ako, poviem to veľmi jemne a veľmi diplomaticky, ako neefektívni poberatelia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a je to nešvár, s ktorým sa v tejto spoločnosti musíme vysporiadať. Viete, oveľa menšie sumy, než je deklarovaný strop 450-eurový príspevok, oveľa menšie sumy, napríklad príspevky na dopravné, na hmotnú núdzu, na stravu sa administrujú, poviem úprimne, až, až obťažujúcim spôsobom. A tuto sa bavíme o takýchto sumách, a pokiaľ nechceme vytvoriť eldorádo pre podvodníkov, tak musíme naozaj precízne preskúmať tento návrh zákona, a preto sa mi páči, že v tejto druhej časti v tomto bode, ktorý, o ktorom rokujeme teraz, je ten návrh zákona upravený tak, že nejde o to získať nejaký, prepáčte, papier od riaditeľky školy, ktorá v podstate vie ľahko potvrdiť, že tam to dieťa nebolo prijaté, zvlášť pri multicipli... teda viacnásobných prihláškach na viaceré materské školy a toto je veľmi tenučký ľad, na ktorom by sme nemali stavať štátnu podporu, osobitne keď ide o financovanie neštátnych zariadení.
Takže ja vítam túto úpravu, s ktorou ste prišli, v ktorej ide o evidenciu, ktorá, znovu poviem, tak trošku supluje nedostatky v oblasti informačných systémov v tejto krajine, kedy vlastne zoznamami, tabuľkami, excelom a neviem ako, papierovej listinnej podobe nahrádzame to, čo by malo fungovať automaticky, to znamená riadny rezortný informačný systém, ktorý je poprepájaný aj z pohľadu pôsobnosti samospráv, aj z pohľadu štátnej správy, preto ja nepovažujem váš návrh zákona za nejaké definitívne riešenie, to samozrejme sa dá povedať o máloktorom, podľa mňa žiadnom zákone, ale v tejto chvíli sa mi vidí, že je to naozaj krok správnym smerom na to, aby finančné prostriedky, zákon už je v účinnosti z minulého volebného obdobia, boli použité účelovo, aby boli použité adresne a aby ich použitie bolo možné kontrolovať spôsobom, ktorý sa dá považovať za krížovú kontrolu, pretože evidencia z obcí, aj keby to bolo len v územnej pôsobnosti týchto obcí, lebo, dokončím najskôr tú jednu vetu, že evidencia zo strany obcí jednoducho o prijatých aj neprijatých deťoch s jednoznačným identifikátorom ich rodného čísla dovolí urobiť jednoznačné zoznamy toho, kde sa ktoré dieťa nachádza, či je umiestnené, alebo nie je umiestnené. Samozrejme, v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tie ďalšie podmienky, ktoré som z počutia pochopil, že ide aj o to, či je rodič, alebo teda poberateľ toho príspevku zamestnaný, či má ďalšie deti a tak ďalej, čiže dá sa potom vyhodnotiť táto, tento proces s minimalizovaním chýb a zneužitia.
No a, samozrejme, toto všetko, čo sa rozprávame, hovoríme v kontexte deklarovaného úmyslu vlády riešiť v rámci aj nejakej modifikácie PO, čo, dúfam, že budeme spolupracovať inak, než doposiaľ v tomto volebnom období, tak tam je dôležité vidieť, že sa chystá zmena financovania materských škôl z originálnych kompetencií na prenesené kompetencie, čo je teda veľký problém, ktorý v tomto školstve sme už ohlasovali veľakrát. No a to však neneguje tento predložený návrh zákona, pretože zriaďovateľská pôsobnosť ostáva, ale o to viac bude potrebná, potrebný zber dát, potrebné riešenie prideľovania alebo posudzovania oprávnenosti tohto rodičovského predĺženého príspevku urobiť profesionálne, a nie, prepáčte, tak amatérsky, že na papierikoch, ktoré podpíše pani riaditeľka z materskej školy, že to dieťa nebolo prijaté do materskej školy. To by bola hanba 21. storočí to riešiť tak, ako je dnes zákon v platnosti, preto opakovane vyjadrujem podporu tomuto zákonu pri hlasovaní do druhého čí... teda do druhého čítania a v druhom čítaní sa mu budeme ďalej detailnejšie venovať.
Ďakujem za čas.
