Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.4.2024 o 17:43 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 12:15 - 12:24 hod.

Mikloško František
 

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 12:00 - 12:00 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemné presné poludnie, dvanásť hodín. Vystúpenie je za, za KDH, klub KDH k tomuto návrhu zákona. Teraz prednesiem.
Sloboda prejavu patrí k základným slobodám demokratického zriadenia a je to aj jedna zo základných konzervatívnych hodnôt. Prečo to hovorím? Pretože aj umenie patrí k aktom takejto slobody, ktorá je chránená Ústavou Slovenskej republiky. Vytvoriť dôstojné podmienky na uplatňovanie tohto druhu prejavu je teda pre štát jednou zo základných úloh. Z dejín najmä totalitných režimov však vieme, že tento typ slobody asi hneď po slobode vierovyznania a náboženského presvedčenia najviac prekáža tým, ktorí majú v rukách moc. A sú to umelci, ktorí patria na jednej strane k najviac zneužívaným v prospech ideológie, ako napríklad v legendárnej anticharte v roku 1977 počas československého komunistického režimu.
Na druhej strane sú to umelci, aj pre nás sú umelci aj prenasledovanými či ostrakizovanými, ak si svoju, svojou slobodou umeleckého prejavu dovolia prinášať na svetlo sveta niečo, čo politickej moci nesedí, prípadne čo ju priamo kritizuje, tak ako nám to predviedol napríklad v 30. rokoch minulého storočia vodca Nemeckej ríše. Vtedy propagandisticky urobil výstavu avantgardných umelcov ako ukážku odsúdeniahodného umenia a následne to urobil výstavou moci, moci vyhovujúcich umelcov. Tí mali najlepšie reprezentovať mytologické podhubie národnosocialistickej ideológie. Sú to, samozrejme, extrémy v dejinách, avšak na poučenie, aby sme sa týmto totalitným dejinám ani len trochu nepriblížili, je dobré si ich pripomínať vždy, keď sa politická moc správa tak, ako by slobodu prejavu, v tomto prípade umeleckého prejavu, chcela z pozície moci riadiť. A spôsob, akým pristúpila vládna koalícia k zmene zákona o Fonde na podporu umenia, mi, žiaľ, presne takéto snahy pripomína.
Z legislatívneho hľadiska je nepochopiteľné, že také závažné zmeny vo fungovaní Fondu na podporu umenia nepredkladá ministerka kultúry a rezort, ktorý, pod ktorý fond spadá, ale ide o poslanecký návrh. Je nepochopiteľné, že novelizácii zákona nepredchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a dokonca ani zástupcovia Fondu na podporu umenia neboli prizvaní na rokovanie s poslancami. Je zarážajúce, že v znení zákona, ktoré sa odhlasovalo po prvom čítaní, pozmeňujúcim návrhom samého predkladateľa pred druhým čítaním naberá absolútne nové kontúry a prináša do fungovania fondu zásadné zmeny.
Ja som už pred prvým čítaním upozorňoval na to, že sa tu niekto pokúša z pozície moci postupne ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu, akou je Fond na podporu umenia. To, čo však prichádza do pléna Národnej rady v podobe pozmeňujúceho návrhu, sa už na nič netvári a dovolím si povedať, že ide o zoštátnenie Fondu na podporu umenia, ktorého podoba sa ako tak, nezávislého fungovania sa kreovala veľmi dlhé obdobie. Samozrejme sú veci, ktoré na fungovanie Fondu na podporu umenia vnímam kriticky aj ja. Napríklad nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. A zdá sa, že, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie, ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré v súčasnosti nahrávajú, nebojím sa povedať, progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, či tých, ktoré prinášajú kresťanskú tematiku.
Rovnako vnímam ako problém regionálnu neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených projektov, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch. Určite sa treba pozrieť na podporu umenia na základe rozdeľovania podľa toho, či vzniká v zriaďovacích, či nezria... v zriaďovaných či nezriaďovaných inštitúciách a či naozaj nehľadať iný mechanizmus na podporu zriaďovaných inštitúcií, ktorých ráz činnosti je iný, ako v oblasti nezávislého umenia. Rovnako je na úvahu vzhľadom na výšku rozpočtu fondu, ako sa pozerá na klasifikovanie a definovanie umenia, ktoré podporuje, a či by nestálo za úvahu v tejto oblasti urobiť poriadok a podporovať prioritne naozaj umeleckú činnosť. To všetko si zaslúži odbornú diskusiu, ale nie nálet vládnej moci, ktorého výsledkom nebudú systémové a vecné zmeny k lepšiemu, ale len mocenské ovládnutie Fondu na podporu umenia ministerstvom kultúry, lebo o to v navrhovanej novelizácii zákona podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu ide.
Všetci máte návrh pred sebou a tak si dovolím upozorniť na tie najzávažnejšie zmeny, ktoré zákon v prvom čítaní neobsahoval. Doterajšie nezávislé hodnotiace komisie majú byť len poradné orgány pre radu fondu, ktorá bude po novom rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov na umelecké projekty. Keďže ide o tisícky podporených projektov ročne, je otázne, či bude rada fondu v tomto nastavení vôbec túto agendu zvládať. Obávam sa, že to môže činnosť fondu totálne paralyzovať. Pointa, prečo však bude po novom rozhodovať rada fondu, je však zvýšenie jej členov. Ich počet sa zvýši z doterajších deväť na trinásť, z čoho osem, opakujem osem, osem členov má priamo menovať ministerstvo kultúry. A tu práve nastáva paradigmická zmena, paradigmatická zmena vo fungovaní fondu tým, že pomer členov rady fondu sa väčšinou dostáva do rúk zástupcom ministerstva kultúry. A tým dochádza k zrušeniu jeho nezávislého postavenia i verejnoprávneho postavenia.
Zvyšuje sa dokonca aj finančný podiel rozpočtu na prioritné projekty ministerstva kultúry zo súčasných 20 na 25 %, čím sa logicky zníži podiel prostriedkov pre ostatné, na ostatné umelecké projekty. Už dnes je dopyt projektov trojnásobne vyšší, ako rozpočet 20 miliónov eur, ktorým Fond na podporu umenia disponuje. A avizované zvýšenie o 200-tisíc nikomu nepomôže, keďže to aj tak väčšinou zhltnú zvýšené náklady na réžiu fondu, ktoré rastú z piatich na šesť percent, a finančne bude treba nejako uspokojiť aj zvýšený počet členov rady fondu.
Zásadnou kritickou pripomienkou doterajšieho fungovania fondu bola nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, čo sa však za istých okolností dalo urobiť. Avšak terajšie znenie zákona odvolanie a priori vylučuje, čo pri navrhovaných zmenách smerujúcich k zoštátneniu fondu vytvára princíp autokratického rozhodovania o prerozdeľovaní prostriedkov na umeleckú činnosť.
Pri rokovaní výboru pre kultúru a médiá zo strany navrhovateľov argumentačne zaznievala akási osobná nespokojnosť s tým, ako fond fungoval. A preto sa neviem ubrániť dojmu, že spôsob, akým sa zákon predkladá, i jeho vecná stránka, ktorá ruší jeho nezávislosť v prospech mocenského rozhodovania, je skôr výsledkom osobnej pomsty, ako snahy o systémové riešenia.
Ešte raz opakujem, že aj ja sa na mnohé z doterajšieho fungovania fondu pozerám kriticky a volám po náprave, no takýto spôsob, ktorý prináša paradigmickú zmenu fungovania nezávislého fondu na fond závislý od aktuálnej moci, odmietam. Navrhovatelia zákona si asi dostatočne neuvedomujú, že tá budúca aktuálna moc môže mať ideologické znamienko, ktoré tej súčasnej moci, teda im nebude vôbec vyhovovať a takýmto zákonom, ktorý neprezieravo uspokojuje len ich súčasné volanie po vybavovaní si účtov, pripravia podhubie niečomu, čo im v budúcnosti nebude vôbec, ale vôbec po vôli. A umeniu samému, samému už tobôž nie.
A preto, aby som bol aj konštruktívny, a preto by sme sa mali spoločne najskôr zamyslieť nad tým, čo je umenie. Aké je jeho miesto v spoločnosti, čo je kultúra, kultúrna politika. A či nie je pre štát prospešnejšie, keď popri svojim, popri svojich rozpoč... príspev... popri svojich rozpočtových, príspevkových a verejnoprávnych či štátnych samostatných organizáciách, kde má predsa len dostatočné kompetencie na vytvorenie, na vytváranie kultúrnej politiky, nechá priestor aj na fungovanie toho typu umenia, ktoré len napĺňa ústavou garantovanú slobodu prejavu, a nechá pre túto oblasť nezávisle od aktuálnej moci existovať verejnoprávny fond, ktorý túto slobodu prejavu bude umelcom z finančného hľadiska pomáhať uskutočňovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 15:45 - 15:45 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď hovoríme o zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, musíme spomenúť najskôr podobné pokusy z posledných rokov, ba desaťročí. Slovensko je azda rekordérom pri prijímaní zákonov týkajúcich sa významných investícií. So zjednodušením môžem povedať, že čo vláda, to vlastný zákon. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala v roku 1999 zákon o opatreniach týkajúcich sa významných investícií. V roku 2015 ho vláda Roberta Fica pozmenila, aby ho v roku 2021 vláda Eduarda Hegera zrušila a prijala úplne nový zákon o významných investíciách. Teraz vláda Roberta Fica predkladá zbrusu nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície.
Čo bolo cieľom týchto zákonov? Ten bol stále ten istý. Rozprúdiť veľké investície, pričom prioritne išlo o dopravné projekty neraz financované zo zdrojov Európskej únie. A aké je za to štvrť, štvrť storočie výsledok? Slovensko stále nedokáže plynulou diaľnicou spojiť západ s východom republiky. Nosná železničná trať modernizácií zastala niekde pri Žiline a v horách na severe Slovenska sa rýchliky stále presúvajú slimačím tempom. Pomaly každá vláda pri nástupe ohlasuje, že s týmito investíciami výrazne pohne. Súčasný kabinet Roberta Fica nie je výnimkou.
Prichádza s návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Vyzerá ako dvojička stále platného Hegerovho zákona o významných investíciách, ale v tomto prípade je jednou z jeho najdôležitejších častí príloha. V prílohe sú vymenované významné investície v oblasti ciest a železníc. Je ich takmer osem desiatok. Keď k nim pribudnú ďalšie, ktoré bude môcť vláda doplniť v prípade, že sa zjavia a budú objemnejšie ako 100 miliónov, miliónov eur podľa pozmeňovacieho návrhu, o ktorom, o ktorom sa tu už hovorilo, objemnejšie iba ako 50 miliónov eur, takže v takomto prípade môže byť počet tých vyznačených investícií strategických dvojnásobok, aj to sa tu už spomínalo. Alebo dokonca viacnásobok. Mne to skôr vyzerá ako vymenovanie problémov, kde Slovensko tlačí topánka. Nevidím tam žiadne priority, na čo sa vláda sústredí, kam peniaze najefektívnejšie nasmeruje.
O štatút významných investícií sa bude treba uchádzať vo vláde. Podľa pôvodného návrhu sa mohla o tento štatút uchádzať aktivita so 100-percentnou účasťou štátu alebo samosprávy, po novom v energetike bude stačiť 50 % napríklad. To pasuje napríklad na tri regionálne elektroenergetické podniky, kde, ako vieme, je účasť štátu viac ako 50 %, ale manažérska kontrola je priamo v rukách zahraničných vlastníkov. Podľa navrhovaného zákona vláda vystaví, alebo nevystaví aktivite spĺňajúce spomenuté podmienky zelenú. Ak sa to takejto aktivite podarí, príprava stavby by sa mala výrazne urýchliť. Takáto snaha je bohumilá, avšak, avšak a tu je zakopaný pes.
Rukami predchádzajúcich vlád prešlo množstvo aktivít, rozpracovalo sa veľa projektov, raz chýbala dôsledná príprava, potom peniaze, potom odborné či stavebné kapacity. Pracovalo sa, nepracovalo sa na všetkom možnom a niekedy na ničom. To je to roztápanie záujmov vládnych priorít z minulosti. Spomínam si na pokus ministra dopravy z vlády Igora Matoviča spred štyroch rokov. Ten si z množstva dopravných projektov stanovil štrukturálne, štrukturované priority, ale napokon výsledok vidíte sami. Zase buď chýbala ochota, peniaze alebo zlyhávali vládni manažéri, alebo manažéri v štátnych firmách. Veľa sa hovorilo aj o problémoch pri príprave stavieb, pri posudzovanie vplyvu na životné prostredie, či vo verejnom obstarávaní. Takže problémov neúrekom. Teraz je ambícia s vecami pohnúť, čo je, čo treba privítať. No pred vládou ostáva rovnaký problém. Podarí sa presadiť priority a správne presadiť priority potom a potom aj na nich trvať, na tých prioritách?
Tento parlament, ak predložený návrh zákona schváli, dá na to vláde mandát a ona bude mať naplno v rukách rozhodnutia. Ako sa toto napríklad, ako sa do tohto premietne napríklad nedávno schválený materiál, ktorý prijala vláda v Košiciach, podľa ktorého sa hospodárska politika bude stavať na výrobe elektromobilov? A tomu sa podriadia školské kapacity, rekvalifikácie, ale aj investície do infraštruktúry. Bude to všetko finančne efektívne? Nuž, toto všetko bude stáť na členoch vlády, preto na nich bude ležať veľmi veľká zodpovednosť.
Je tu jeden, ešte jeden problém. My sme naň upozornili v prvom čítaní. Upozorňovali sme na to, aby bola vyvážená ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb. Zákon musí byť schválený v takej podobe, aby obstál testom proporcionality medzi záujmom štátu pri uplatnení mimoriadnych opatrení pre strategické investície a medzi ochranou jednotlivca, ochranou súkromného vlastníctva tak, aby obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Zaregistrovali sme určitý pokus ísť týmto smerom, to znamená ísť určitým, určitou korekciou. Pozmeňovací návrh alebo návrhy, o ktorých sme tu už hovorili, ktoré si osvojil aj hospodársky výbor väčšinou, väčšinou hlasov, tento pozmeňovací návrh zákona hovorí o zamedzení ujmy na práva majiteľov susedných pozemkoch pri strategických investíciách. Budú mať právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Potenciálny problém spomenutý vyššie, ktorý sa týkal vyváženosti ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb, však, tu však ostáva. Slovensko určite potrebuje zrýchliť realizáciu dôležitých investícií, registrujeme aj snahu vlády tomu pomôcť. Zároveň však upozorňujeme na vážne riziká, ktoré som tu spomenul.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 10:58 - 11:07 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Či koalícia, či opozícia, ale najmä všetci občania a Slovenská republika potrebuje funkčnú štátnu správu a tým aj funkčne efektívny štát, preto, vážený pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141.
1. V čl. I § 21 ods. 2 sa vypúšťa slovo „primerane" a odsek 3 sa vypúšťa.
2. V čl. I § 23 sa vypúšťa prvá veta a v druhej sa dátum „1. júla 2025" nahrádza dátumom „31. december 2026".
Čím sa poskytne dostatok času predkladateľovi na vyriešenie problémov, ktoré som v rozprave uviedol.
Vážený pán predsedajúci, dokončil som prednes pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.4.2024 17:43 - 17:46 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, máme predložený návrh zákona, ktorý má riešiť finančné problémy samospráv, a ja poviem toľko, že samosprávy oprávnene si žiadajú peniaze, ale sú v takej situácii, že si musia pomáhať už aj sami, a to opatreniami, ktoré určite nie sú populárne medzi obyvateľmi a vlastne voličmi týchto manažérov, ktorí riadia samosprávy.
Poviem príklady. Daň z nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľnosti na rok 2024 v porovnaní s rokom 2023, o koľko stúpli tieto dane? Mám tu pár príkladov, niekoľko miest. Žilina 45 % medziročne, Michalovce 50 %, Trenčín 51 %, Ružomberok 60 %, Martin 100 %, Snina 173 %, Poprad 186 %. O toľkoto stúpli dane z nehnuteľnosti tento rok v týchto mestách. Niekde dokonca sú príklady, prípady, že takýto skokovitý nárast daní je už niekoľkýkrát po sebe.
Poplatok za komunálne odpady. Opäť porovnanie, rok 2004 v porovnaní s rokom 2003, 2023: Košice 27 %, Tornaľa 30 %, Detva 36, Nové Zámky 43 %, Prievidza 54 %, Ružomberok 60 %, Trebišov 87, Piešťany dokonca 100 %. Teda poplatky za komunálny odpad, odpad v Piešťanoch išli na dvojnásobok.
Najväčšou zmenou, ktorá vlastne donútila samosprávy v tomto prípade siahnuť po vyšších, vyšších poplatkoch za komunálne odpady, sú ceny, najmä ceny za nakladanie odpadov, s odpadmi na skládkach, tam ceny šli výrazne hore.
Musím však povedať jedným dychom, že zdvíhanie, takéto zdvíhanie dane z nehnuteľností nevedie k výberu účelovo viazaných prostriedkov. Pri odpadoch je to jednoznačné, ale pri daniach z nehnuteľnosti sú to peniaze, ktoré potrebujú samosprávy vyslovene na svoj chod. Látajú sa tým diery v hospodárení obcí. Vo všeobecnosti zdvíhajú náklady obcí výpadky z podielových daní, vyššie výdavky na ľudí po valorizovaní miezd a zmeny vo financovaní neštátnych škôl, to sú tie hlavné dôvody.
Najväčší výpadok pre samosprávy v poslednom období znamená daňový bonus. Áno, je to daňový bonus z dielne vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. My, ako som už hovoril, v KDH daňový bonus ako nástroj na podporu rodín vítame. Na druhej strane tieto vlády nedotiahli takúto reformu do konca, to znamená, nechali tento problém na samosprávach a veľké výpadky podielových daní sa riešia tým, že vláda od prípadu k prípadu samosprávy, samosprávam peniaze vypláca.
Ako som povedal, my daňový bonus podporujeme, pretože to je prorodinné opatrenie, ale podporujeme ho aj preto, lebo je to nástroj, ktorý odmeňuje rodičov, ktorí pracujú. To znamená, okrem toho, že pracujú a uživia svoje rodiny, tak platia štátu dane a odvody. Mohli by sme si povedať, že takýmto spôsobom, takýmto vynúteným spôsobom samosprávy riešia problém, ktorý súvisí s, so štruktúrou daní. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nám odporúča, aby sme zdvíhali majetkové dane, dane na jednej strane a na druhej strane, aby sme znižovali zaťaženie práce. Ono sa to vlastne deje, ale je to z donútenia, nie je to vôbec koncepčné. Terajší spôsob pre... rozdelenia kompetencií medzi centrálnu vládu a samosprávu vrátane finančných vzťahov je nedostatočne kvantifikovaný. Prvým krokom by malo byť vykonanie auditu súčasných kompetencií samospráv a ich financovania. Na základe týchto výsledkov bude treba definovať kroky na nápravu stavu. Teraz som povedal prvý bod, že vlastne čo by sa podľa predstáv KDH malo diať so samosprávami.
V druhej fáze budeme presadzovať, chceme presadzovať, aby sa spustila ďalšia vlna decentralizácie, o tej sa tu vôbec nehovorí. V nej sa stanoví nielen rozsah nových prenesených kompetencií, zváži sa aj nový model samosprávneho usporiadania Slovenska vrátane vzájomných hierarchických vzťahov medzi jednotlivými úrovňami samospráv a ich postavenia voči centrálnej vláde. Princípom bude, aby v konečnom stave na samosprávy prešlo všetko, čo dokážu zvládnuť vo vlastnej réžii, a na centrálnej vláde ostali len nutné celoštátne právomoci. Zároveň treba nastaviť daňový mix financovania samospráv zo štátneho rozpočtu. Namiesto jediného príjmu z dane z príjmu fyzických osôb treba nastaviť nový vzorec, ktorý bude kombináciou príjmov z viacerých daní, napríklad z podielu dane z príjmov fyzických, dane z príjmov právnických osôb, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Jednou z možností je postupne znižovať podiel daní zo štátneho rozpočtu a výpadok kompenzovať existujúcimi miestnymi daňami. Treba nám tiež zvážiť, či nebude vhodné zainteresovať samosprávy na výbere daní z príjmov, a to buď výberom priamo obcami, alebo väčšími lokálnymi celkami. Časť vybraných daní by ostala samosprávam. To by motivovalo samosprávy vytvárať vhodné prostredie pre miestnych podnikateľov, priťahovať investície, zvyšovať lokálnu zamestnanosť a tým aj skvalitňovať život pre svojich obyvateľov. Viedlo by to k vhodnej konkurencii medzi regiónmi.
Centrálna vláda by mala nastaviť jasný vzorec na znižovanie ekonomických rozdielov medzi regiónmi na Slovensku. Bude treba zároveň nastaviť model na zníženie neprijateľnej rozdrobenosti samospráv, podporovať spoluprácu obcí a prijať schému kompetenčného rozvrstvenia podľa veľkosti obcí alebo ich združení a trebárs aj zvážiť finančné zvýhodňovanie obcí, ktoré sa rozhodnú spájať svoje sily.
A napokon posledná poznámka, treba zabezpečiť presunutie rozhodujúcej časti európskych fondov za jasne stanovených podmienok na regióny, lebo tie ich po príklade Česka alebo Poľska dokážu čerpať rýchlejšie, efektívnejšie a adresnejšie, podľa potrieb regiónov. Zároveň treba sprofesionalizovať riadenie čerpania európskych zdrojov na úrovni štátu a samosprávnych krajov. V zdôvodnených prípadoch by sa malo umožniť čerpanie eurofondov so zníženou až nulovou spoluúčasťou samospráv.
To bolo len pár poznámok, ale vyplýva z nich veľa úloh. Toto je predstava KDH, čo by sa vlastne malo diať so samosprávami, ako by mala konať vláda. Žiaľ, ani po pol roku sme nezaznamenali ani náznak, že by vláda uvažovala o nejakom koncepčnom prístupe. Azda len minister Raši vypúšťa signály, že eurofondy pôjdu vo väčšej miere z centra na regióny. V skutočnosti sa nedeje nič a vláda spí. Len si pozrime štatistiku štátneho rozpočtu, plnenia štátneho rozpočtu za prvý kvartál tohto roka. V prvom kvartáli boli príjmy z Európskej únie 9 mil. eur, 9 miliónov. Vlani v rovnakom období to bolo 336 mil. eur.
Pozrime sa na plán obnovy. Sama implementačná jednotka, ktorá hodnotí plán obnovy a ktorá komunikuje s Európskou komisiou, dospela, dospela k takému záveru, že z päťdesiatich oblastí, kde žiadala, teda, alebo z päťdesiatich návrhov, ktoré dali jednotlivé ministerstvá, ako upraviť plán obnovy, aby sa čerpal, bolo 38 ne-pri-ja-teľ-ných.
Iba v dvanástich prípadoch mohla implementačná jednotka zaregistrovať tieto návrhy a rokovať o nich s Európskou komisiou.
Takže tých problémov je veľmi veľa. Spomenutých 158 mil. eur pre obce a 68 mil. pre župy sú určite peniaze, ktoré im patria, ale zatiaľ to stále iba plátame. Vo svetle problémov, o ktorých som hovoril, je to možno v podstate iba taká odrobinka, treba to skutočne koncepčné riešenie. Napriek tomu, že tú koncepciu nejakú zatiaľ nevidíme, tak KDH podporí presun týchto peňazí na samosprávy, pretože tieto peniaze im patria.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 18:47 - 18:47 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Pozdravujem. Budem reagovať na predrečníka, na župana Prešovského samosprávneho kraja. Som rád, že okrem primátorov, starostov vystúpil aj župan a zdôrazním to, čo povedal. Systémové riešenie, ktoré KDH navrhuje, je daňový mix. Tu sme svedkami toho, že vypadla jedna čiastka dane, daň z príjmu, teda z podielu príjmu fyzických osôb a úplne to rozkývalo samosprávy. Riešenie bude také, aby neboli len od tohto príjmu teda závislé samosprávy, miestne a regionálne, ale aby sa tam namixoval taký mix, že by ten ich príjem, primárny príjem tvoril aj daň z príjmu právnických osôb. Akým kľúčom, to je na odbornú debatu, ale toto je systémové riešenie do budúcna. Toto krátkodobé jednorazové riešenie teraz podporíme.
Pripomínam však situáciu nielen s plnením rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov, ale negatívna situácia je teda s príjmami celkového rozpočtu, štátneho rozpočtu. A toto nám hrozí všetkým. Toto sa nezlepšuje a každému jednému, nielen samosprávam, ale nám všetkým hrozí, že si reálne budeme musieť uťahovať opasky, lebo to skrátka nefunguje. Míňame viacej peňazí, ako máme príjem a prídeme do bodu ako Gréci, že proste nás to dobehne a budeme to musieť riešiť radikálne.
A ešte spomeniem eurofondy. Som rád, že to pán Majerský spomenul. V iných krajinách vedia eurofondy čerpať oveľa lepšie na regionálnej a miestnej úrovni, ako na štátnej. Tu bola medzi pánom Blcháčom a kolegom debata o tom, že či to má riešiť ministerstvo financií alebo regionálneho rozvoja. Ja si myslím, že máme ísť nižšie k regiónom a to ministerstvo regionálneho rozvoja má prevziať časť agendy, čo sa týka rozvoja, rozvoja regiónov, má sa priblížiť k ľuďom, ktorí tam žijú, má sa priblížiť k samot... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2024 18:47 - 18:47 hod.

Majerský Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, budem sa snažiť byť stručný aj vzhľadom na pokročilú hodinu. Nebudem počas tohto vystúpenia nikoho ani urážať, ani ponižovať, ani nejakým spôsobom dehonestovať. Ide mi o vec, ale ide mi predovšetkým o to, aby sme všetci pochopili, tí, ktorí sme tu a budeme stláčať nejaké tlačidlo na svojom pulte pri rozhodovaní pri ktoromkoľvek zákone a zvlášť o tomto, ktorý sa týka samosprávy, si uvedomili, že situácia je naozaj vážna.
Situácia je natoľko vážna, že loď samosprávy sa potápa. Teraz sme sa rozhodli ad hoc zalepiť jednu dieru. Dali sme 220 miliónov eur na to, aby sme zalepili jednu dieru, možno tú najväčšiu a s nádejou, že to vydrží na nejaký čas a dôjde tá loď až do prístavu, ktorý je jej cieľom. Všetci možno viete, ktorí ste tu, že územná samospráva je rozdelená na miestnu a regionálnu. Tá miestna berie z tých peňazí alebo z príjmov právnických osôb, fyzických osôb 70 % a regionálna 30 %. Teraz tých vyše 200 miliónov eur je časť podielu dane z právnických osôb. Tie právnické osoby alebo daňový mix, aby sme boli vždy si istí, že dotiahneme, dokážeme utiahnuť všetko, čo sa týka samosprávy, je dôležité predovšetkým preto, aby bola stabilita v samospráve. Ona nie je zaručená tým, že ad hoc dáme primátorom, starostom a županom nejakých 100-200 miliónov eur. Na to potrebujeme trvalý, systematický krok, systémové riešenie. Aj moji predrečníci o tom rozprávali niekoľkokrát a systémové riešenie vie dať tú stabilitu, o ktorej sa tu hovorí a dookola sa ešte hovoriť bude. Totiž budú prichádzať ešte ťažké časy. Vieme, aký je výber podielových daní fyzických osôb a samosprávy iba tiež lepia diery, aby prežili. Nedokážu investovať. Nedokážu dokonca mať finančné prostriedky na to, aby išli do eurofondových projektov. Nemajú na 5-percentnú, respektíve potom už 8-percentnú spoluúčasť a toto je zlé. Tam je zastavený akýkoľvek rozvoj v našich obciach. Nebudem hovoriť teraz o kanáloch, o vode, vodovodoch, lebo tam je situácia naozaj zložitá. Natoľko zložitá, že mnohí ľudia aj kvôli tejto zníženej kvalite života odchádzajú do zahraničia. Nič ich nemotivuje k tomu, aby ostali či už na východe Slovenska, na strede Slovenska a možno aj tu na západe Slovenska.
Výzvy k tomu, aby sa urobil daňový mix, a toto je riešenie, daňový mix je riešenie, výzvy k tomu dala, dalo združenie SK8, výzvu k tomu dalo združenie ZMOS, ale aj Únia miest. Všetci rovnakým spôsobom a možno v malých kozmetických rozdieloch jednoznačne podporili túto, toto riešenie alebo túto otázku, aby bol daný a schválený v Národnej rade daňový mix. Poďme konečne naozaj nájsť systémové riešenie daňového mixu. Toto je cesta.
Samozrejme, už som spomínal rozvoj obcí, havárie alebo havarijné stavy v rôznych oblastiach, základné služby pre občana, či už sú to školy, škôlky, chodníky, cesty, miestne komunikácie, telocvične, divadlá. Ono fakt tie deti možno budú mať kúpené korčule od babky, ale nebudú mať kde korčuľovať, lebo samospráva zatvorí zimný štadión. Budú mať možno nové kopačky, ale samospráva zatvorí futbalový štadión. Alebo možno bude mať kúpené nové, kúpené dievčatko nový kroj, ale kultúrne centrum bude zatvorené, lebo starosta či primátor nebude mať na jeho prevádzku. Tam je ten problém. Zažil som to ako primátor, permanentne to zažívam ako župan. A viem sa cítiť, vcítiť aj do tých, ktorí vedú jednotlivé rezorty. Ale nájsť systémové riešenie je našou povinnosťou, lebo samospráva je kostrou tejto spoločnosti a toto si musíme uvedomiť.
No a nakoniec naozaj už iba jednu dôležitú vec poviem. A je to široká otázka, a už som sa jej trochu dotkol, a sú to eurofondy. Jednak ich nečerpáme. Ak ich čerpáme, čerpáme ich pomaly. Máme obrovský investičný dlh. Stále ministerstvá vymýšľajú niečo nové a nové. Ja čakám iba, kedy budú vypisované už konečne výzvy, aby sa starostovia, primátori a cez integrované územné stratégie mohli všetci tí, ktorí kooperujú v území, zapojiť do týchto výziev. Oni sú zadefinované, ale nie je vypísaná žiadna výzva. Kedy chceme, prosím vás, čerpať eurofondy, keď nie sú vypisované výzvy? My dostaneme peniaze a plán obnovy, eurofondy niekde stoja. Tam je obrovský problém. Hrozí nám, samozrejme, dekomitment. Akonáhle nedokážeme čerpať to, čo nám je dané, v ďalšom programovom období nám bude dané o tú čiastku, alebo o nejakú čiastku menej.
Pomôžme starostom, pomôžme primátorom, pomôžme županom, pomôžme miestnej a regionálnej samospráve, lebo nečerpaním eurofondov zastavujeme aj ekonomiku celej Slovenskej republiky. Akonáhle začneme čerpať, vidíme, ja som to videl živo, keď prišiel covid, každý zastavoval investície a ja som povedal nie, budeme investovať, lebo nemôžu prísť ľudia o robotu. Investovali sme možno najviac zo všetkých samospráv, či už miestnej alebo regionálnej, lebo sme vedeli, že keď teraz odídu títo mladí ľudia na západ, už sa nikdy nevrátia. A naozaj, mnohí sa dokonca vrátili a našli si prácu tu na Slovensku, lebo sa investovalo. Čerpali sme eurofondy, dali sme investičné prostriedky aj z vlastných zdrojov. Dnes je situácia o to horšia, že daňové bonusy vzali samosprávam veľkú čiastku. Viem to, cítim to, treba si to priznať, treba si, treba, musí to priznať aj predchádzajúca vláda, ale riešenie už predchádzajúca vláda neurobí. Musí ho urobiť táto vláda a keď táto vláda neurobí riešenie, samospráva naozaj bude na kolenách.
Končím tým, s čím som začal. Tá loď sa potápa. Sú tam veľké diery a je ich veľa. A je na nás, aby sme tieto diery zalepili, aby sme nenechali posádku, ktorá je v tejto lodi, a to sú obyvatelia našej republiky, aby sa tam utopili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 14:55 - 14:58 hod.

Hajko Jozef
Ďakujem za pripomienky k môjmu vystúpeniu. Ja len na záver dodám jednu vec, aby bolo jasné, že hovoríme o veľmi vážnej veci. Za prvý kvartál tohto roku štát vynaložil prostriedky v objeme vyše šesť miliárd eur a vyzbieral štyri miliardy. Každé tretie euro, ktoré minie tento štát, je na dlh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 14:55 - 14:57 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Pozdravujem vás všetkých, ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegu Hajka. Tak najprv, my sa pripájame k tej empatii voči samosprávam, na ktorých sme naložili v predchádzajúcom období viac, ako znášajú, a mnohé sú veľmi podvyživené. Nie mnohé, ale systémovo sú podvyživené všetky. Len tie, ktoré vedia veľmi dobre hospodáriť, sa držia s nosom nad vodou. Čiže nejaké systémové opatrenie je potrebné.
Ja som rád, že tu sedí pán minister Blanár, aj keby som tu radšej videl pána Kamenického, lebo my sme ho upozorňovali pri tvorbe rozpočtu na, na niektoré veci a už vtedy sme hovorili o tom, že Nemci avizujú recesiu a aby sme rozpočtovali veselo, že budeme mať rast. A teraz sa ukazuje, že ani štátny rozpočet sa neplní tak, ako má, a takisto menej vyberáme dane z príjmu fyzických osôb vo všeobecnosti. To nieže bude májový výpadok, ale to, čo si projektovali samosprávy, vo väčšine prípadov neplatí. A toto nás dobehne. My, samozrejme, to, čo povedal pán kolega Hajko, že v súvislosti s financovaním samospráv prídeme s návrhom daňového mixu. Toto legislatívne opatrenie v zrýchlenom konaní, samozrejme, podporíme, len, len som chcel pánovi Kamenickému pripomenúť to, čo sme mu hovorili ešte pri tvorbe štátneho rozpočtu, že zbytočne nebuďme bezcielni a neprojektujme si väčšie príjmy, ako reálne zvládneme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2024 14:53 - 14:54 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystupujem za KDH k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ako tu už bolo viackrát povedané, tak dokonca na jar by mali samosprávy dostať 225 miliónov eur, z toho 158 miliónov eur obce a 68 miliónov eur vyššie územné celky.
Preto som začal s číslami, že chýba mi pri takomto návrhu a navyše na skrátené legislatívne konanie nejaký výpočet. Pozeral som sa do podkladov, nenašiel som tam žiaden prepočet, žiaden prepočet ministerstva financií, prečo práve takéto, takéto množstvo prostriedkov. Áno, je to zrejmé, že v máji bude ten výpadok, o ktorom sa tu hovorilo, ale keď máme sa pod niečo podpísať, tak by sme veľmi radi videli, ako sme dospeli k číslam, či náhodou tie čísla nejakým spôsobom nie sú deformované.
Tým nechcem povedať, že samosprávy si peniaze nezaslúžia, určite si ich zaslúžia, pretože nie zaslúžia, ony im patria, tie peniaze. Zaznelo tu viackrát, že samosprávam vznikajú tieto výpadky preto, že predchádzajúca vláda prijala zvýšený daňový bonus. Z tohto miesta môžem povedať, že KDH podporuje daňový bonus, ale na druhej strane v jednej vete musím povedať, že to nebolo dotiahnuté do konca. To znamená, tak ako bol uplatnený daňový bonus, mali sme mať nový spôsob alebo výpočet, ako sa budú financovať samosprávy. Ja sa potom budem tomu venovať viac pri prvom čítaní.
Takže máme pred sebou skrátené legislatívne konanie. Tie peniaze, pochopiteľne, boli zo štátneho rozpočtu, ja som sa trochu pozrel na štátny rozpočet, na jeho plnenie za I. kvartál do 31. marca, no a nevyzerá to nejako povzbudzujúco, pretože príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 5 % a výdavky stúpli o 6 %. Samozrejmé, že tam sa tie peniaze prelievajú medzi jednotlivými kvartálmi, ale je to, skutočne je to medziročné porovnanie. A poviem ešte dve čísla. Príjmy z eurofondov išli takmer na nulu oproti vlaňajšku. A posledné číslo, obsluha štátneho dlhu stúpla o 14 %. Hovorím, hovorím to celé preto, že možno by si skrátené legislatívne konanie zaslúžil aj zákon o štátnom rozpočte, pretože ozaj sa dostávame do veľmi nepríjemnej situácie. My sme na to upozorňovali pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, upozorňovali sme na to, že môžu byť problémy s príjmami, pretože tento parlament prijal opatrenia, ktoré, ktoré zhoršili podnikateľské prostredie. Myslím tým hlavne nové dane, nové odvody, ale aj ďalšie predpisy, ktoré sa týkajú podnikateľov. A ja si myslím, že v priebehu roka tu budeme vidieť, že budeme žať to, to ovocie z toho, čo sme vlastne spravili, čo sme spravili koncom minulého roka. Teda ja konkrétne nie, ale poslanci vládnej koalície.
Takže opakujem, že na ten štátny rozpočet treba hľadieť. Iste, samosprávy, samosprávam patria tieto peniaze, ale musíme sa pozerať, že čo to tiež, samozrejme, urobí so štátnym rozpočtom.
Takže na záver poviem toľko, že klub KDH podporí toto skrátené legislatívne konanie napriek tým výhradám, o ktorých som, o ktorých som tu hovoril, a podporíme to preto, že samosprávy tieto peniaze potrebujú, ale pri prvom čítaní budeme upozorňovať aj na to, aby sme prijali, aby sa vláda podujala prijať systémové opatrenia, ktoré zabezpečia financovanie samospráv tak, aby sa každý rok nemuseli diať takéto, takéto kotrmelce, môžem povedať, pretože stále, stále len zaplátavame niečo. My potrebujeme skutočné systémové riešenie, a to nielen z dôvodu toho, že samosprávy musia z niečoho žiť, ale aj z toho dôvodu, že samosprávy podobne ako biznis potrebujú vypočítateľné prostredie. To znamená, aby sa nemuseli samosprávy prosíkať vláde, ale jednoducho aby mali v jasnom vzorci, mali jasné čísla, aby vedeli, akým spôsobom sa môžu pozerať do budúcna, ako budú hospodáriť. Jednoducho potrebujeme systémové financovanie samospráv.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis