Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak, ak je ten, ak je tá odmena vyššia, tak platí odvody v určitom pomere, ktoré budem o chvíľku citovať. V prípade študenta, pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu z odmeny za prácu študent neodvádza odvody. To v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku.
Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu.
V prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur.
Takže môžeme povedať zhruba toľko, že koľko si zarobí ten študent alebo dôchodca, tak do toho, hranica 200 eur mesačne, neplatí z toho žiadne odvody, zvyšok platí tie sadzby, ako som povedal, aj teda ten študent, alebo dôchodca a zároveň aj zamestnávateľ.
V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke, tam je trošku iné predsa, v prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu, teda z odmeny za prácu, dôchodca neodvádza odvody, čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku. A rozdiel medzi tým študentom a dôchodcom je, že ten dôchodca platí teda nad to, čo je nad 200 eur, tak platí zamestnávateľ odvody o niečo nižšie. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu, to platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovo odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Taký je súčasný stav.
A náš návrh spočíva v tom, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila, a to zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda vyššia, vyššia by bola o 75 % oproti súčasnému stavu. Takéto zvýšenie považujeme za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015, odkedy platí tých 200 eur, priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o 100 %. Starobné dôchodky sa v tomto roku zvýšia oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, pretože sú to ľudia väčšinou bez iného príjmu, preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú položku, odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy, to znamená, že by mala ísť zhruba na dvojnásobok.
Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem pre dôchodcu, preto sa ako priemer pre obe skupiny – dôchodcov, študentov – s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur, takže je to niekde medzi, medzi tým dôchodcom a študentom. Takže toto je výhoda pre toho dôchodcu a pre študenta, ale potrebné, potrebné je uviesť aj to, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 %, alebo 22,8 %, to je u študentov, alebo 1,5 %, alebo 19,8 % u dôchodcov. To znamená, ak to posunieme na tých 350, tak v podstate tí zamestnávatelia budú tiež oslobodení od veľkej časti odvodov, ktorú platia, nad sumu 200 eur dnes.
Vyžiadali sme si aj údaje zo Sociálnej poisťovne a podľa týchto podkladov si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad 200 eur mesačne, teda ten minulý rok, až do výšky 350, keby to teda platilo vlani, mohlo by to tak urobiť 48 201 osôb. Z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa by tak prišla na odvodoch o 2 308 673 eur. To by bola vlastne strata pre Sociálnu poisťovňu. Ale. Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov. To je, tak by to vlastne jako vyzeralo na, na prvý pohľad.
Na druhej strane však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie takýchto zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Jednoducho budú sa platiť menšie odvody.
Čo to, čo môže znamenať? Čo to môže znamenať? Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv, takže predpokladaný návrh zákona môže mať, môže vynulovať tú stratu, o ktorej som hovoril, alebo dokonca môže spôsobiť to, mnohí si to pamätáte z roku 2004, keď, keď prišla na Slovensko rovná daň, tak vtedy išli daňové sadzby dole a výber, výber dane z príjmov nasledujúci rok bol oveľa vyšší. To znamená, že nastal úplný opak. Predpokladáme, že ak by sme takto vyšli v ústrety študentom a dôchodcom, aj teda zamestnávateľom, tak bude to znamenať, že môžu vzrásť príjmy Sociálnej poisťovne. A apelujeme na to, aby, aby sa táto suma upravila, pretože sa v podstate nevalorizovala od roku 2015, to znamená deväť rokov. A za ten čas, ako som spomenul, strmým tempom stúpli mzdy aj dôchodky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. A môžeme očakávať, že pracovný trh sa vzpružní.
Na základe toho, čo som tu prečítal, žiadam v mene svojom aj v mene kolegu Františka Majerského a takisto v mene celého klubu KDH, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 322.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu, je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 316 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

No, už som si myslel, že to dnes nebude zaujímavé, tuná v parlamente sedieť, ale potešili ste ma, že chceme diskutovať. Asi všetkých kolegov by sme tu unudili k smrti, keby sme začali tu polemizovať o tom, že čo je etatizmus v zdravotníctve a ako to, ako to kto myslí. Myslím, že to si môžme asi potom my traja nejako vydiskutovať, lebo pre ctené plénum, pri všetkej úcte, asi by to nebola celkom plodná debata.
Každopádne ja musím povedať len aspoň jednu takú poznámku, že ja si teda nemyslím, že všetko vyrieši trh, aj keď by sme mali tie pozitíva z trhu si zobrať ako príklad, a ja to stále budem opakovať naozaj niektoré veci. Spomeniem jednu vec, napríklad to centrálne riadenie, to, že už naše súkromné spoločnosti, či Penta, či Agel, pochopili, že musia byť centrálne riadené, že majú nejaké klastre, že majú nejaké indikátory. Toto je základ. Toto si musíme zobrať ako príklad. Ale ja si nemyslím, že všetky nemocnice musia byť súkromné, naozaj si to nemyslím a minimálne tie univerzitné nemocnice, našli by ste strašne málo príkladov vo svete, kde univerzitné, koncové, špičkové vzdelávacie inštitúcie sú v rukách súkromného investora, maximálne je to cez nejaký PPP projekt, ale nie sú bez kontroly nejakého regulátora. No, ale tu už zase by som sa teraz rozbehol a neskončil, takže tu to utnem.
A myslím si, že áno, je to určitá regulácia. Súhlasím s Oskarom, že je to regulácia na základe konkrétnych dát. Myslím si, to, čo si aj pomenoval, že je veľa možno aj dôležitejších vecí, ktoré by sme mali riešiť, a možno by ten systém to zlepšilo, ale sú to na, to sú na dlhú dobu, to proste sa nedá urobiť hneď. Toto je rýchlejšie riešenie, ktoré sa dá, samozrejme, určitým spôsobom zmeniť. Mňa neteší vôbec, že takéto veci vôbec dávame, dávame do zákonov, lebo to by sa dalo možno riešiť iným spôsobom, a potom pružnejšie reagovať na to, či to prináša osoh, alebo nie. Ale to už tu teraz nevyriešime. Ja si myslím, že je tu aj priestor, ak by to prešlo do druhého čítania, ešte nejako zmodifikovať, zoptimalizovať a vyskúšať v praxi. To, čo zatiaľ sme my navnímali či už zo sektora, alebo od absolventov, alebo teda študentov, nám potvrdzuje to, že asi nie sme celkom mimo, takže tak.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležité... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu, okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.

Klub KDH odmieta predložený návrh o STVR, pretože ide o zlikvidovanie verejnoprávnej inštitúcie a nahradenie Rozhlasu a televízie Slovenska inštitúciou, ktorá v podstate bude zoštátnená, bude slúžkou vládnej moci a predovšetkým ministerstva kultúry.
KDH si ctí slobodu slova a bude, bude, vynaloží úsilie na to, aby táto sloboda slova ostala zachovaná. Neznamená to, že budeme len sledovať ďalej dianie okolo RTVS, ale aj dianie okolo ďalších médií.

Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky.
Pán kolega Jarjabek, áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy, ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju, pričom to nie je jej primárne poslanie.
Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som počnúc od svojho príkladu, že viem, o čom je reč.
Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k danej situácii, a mali ste a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii, alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak, viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala.
A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť.